Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/26/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606201263
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7606201263.38

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves , samosudca I.. O. J., v právnej veci žalobkyne R. X.E., L.. B..X.XXXX,
J. D. L. E., P.. X. C. Xl, G. X.. Q. K. A. D..O..M.., S. T., B. A.. Č.. XX, P., G. Ž. I. C.T., L.. XX.X.B., J. B.,
C. Č.. B., G. X.. I.. S. V., S., Š. XX, T. , o určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne zo dňa 1.2.2006 z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 1.2.2006, doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2006 sa žalobkyňa domáhala, aby
súd určil, že závet poručiteľky Y. Q. X. K. XX.X.XXXX je neplatný. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť jej všetky trovy konania vrátane trov právneho zastupovania a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Tento svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6C
29/03-176 predložila žalovaná testament zo dňa 26.2.1999, o ktorom tvrdí, že je platným právnym
úkonom, na základe ktorého sa má stať dedičkou po L.. R. Q., L.. XX.X.XXXX. Pre úplnosť treba dodať,
že súd rozsudkom zo dňa 21.3.2005 určil, že závety nebohej z 2.9.2002, zo dňa 6.12.2002 a zo dňa
24.8.2001 sú neplatné. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24.10.2005 č. 8CoD 61/2005 potvrdil

žalovanou napadnutú časť/ závet z 24.8.2001/. V tomto konaní bol ustanovený MUDr. Ludvik Nábělek
za znalca a zo znaleckého posudku č. 2/2004 ( správne malo byť uvedené č. 20/2004) i z jeho doplnku
č. 42/2004 vyplýva, že nebohá poručiteľka trpela závažnou duševnou poruchou - dementný syndróm
stredne ťažkého stupňa s postihnutím kognitívnych funkcií, pričom zo zdravotnej dokumentácie vyplýva,
že od roku 1993 dňa 17.11. bol zistený pseudoneurastenický syndróm, v roku 1996 je opäť konštatovaná
as cerebri, od roku 1998 spolupráca zhoršená s praktickou lekárkou atď. Vzhľadom na tieto skutočnosti

s prihliadnutím na podaný návrh Mestským úradom v Levoči na pozbavenie svojprávnosti vyslovila
žalobkyňa názor, že testament nebohej nie je platným právnym úkonom, pretože pisateľka bola v čase
písania osobou duševne nespôsobilou. To že tento závet nie je skutočnou slobodnou vôľou nebohej
poručiteľky vyvodzuje aj zo skutočnosti, že nebohá poručiteľka nikdy neuvádzala svoje krstné meno ako
Y., S. B. R.. Okrem toho tvrdenie v ňom uvádzané /I. C.Č. poskytuje opateru/ taktiež nebolo pravdivé.
Jej nesamostatnosť je napokon zrejmá aj z faktu , že pri dátume 26.2, sa akýmsi nedopatrením objavila

číslica 8 a to ju zavádza k záveru , že malo ísť o dátum 24.8.2001 / jeden z neplatných testamentov/.

K žalobnému návrhu sa vyjadrila žalovaná obsiahlym písomným podaním zo dňa 6.10.2006, v ktorom
okrem iného uviedla, že dementný syndróm stredne ťažkého stupňa, na ktorý sa žalobkyňa v žalobe
odvoláva, bol zistený až 27.8.2002 MUDr. Miriam Lopatkovou. Pri výpovedi uvedenej lekárky táto
ako svedok uviedla, že nebohá poručiteľka bola pri vyšetrení pri vedomí, orientovaná všetkými smermi.

Poruchy a bludy neboli prítomné. Toto konštatovanie bolo urobené lekárkou až po prekonaní mozgovej
príhody nebohej, ktorú prekonala tesne pred týmto vyšetrením. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovanáuviedla, že čo sa týka duševnej pohody nebohej, bola v niektorých obdobiach poznačená rôznymi
prežitými udalosťami, ako napr. v r. 1990 až 1993 jej pocity boli poznačené smrťou jej sestry, s ktorou
dlhérokyžilavspoločnejdomácnosti.Predtýmpochovala svojichrodičov,brata,švagrinúaostalasama.

Pokiaľ sa týka priznania čiastočnej bezvládnosti v r. 1992 , v tomto období bolo skoro samozrejmosťou,
že ten kto o ňu požiadal po 70. roku života, bola mu aj priznaná, nakoľko takýmto spôsobom sa zvyšovali
malé starobné dôchodky. Poukázala na to, že od r. 1990 až do r. 2000 boli zistené len ňou uvádzané
choroby, predovšetkým v r. 1991 hypertenzia - zvýšenie krvného tlaku, nebohá mala 70 rokov, v r. 1993
skleróza, vápenatenie ciev v chrbtici a mozgu, psych. stav v tom čase bol v poriadku, pričom nebohá

mala 72 rokov, v r. 1994 zistená choroba srdca. V r. 1996 je zistená skleróza dokonca s negatívnym
neurologickým nálezom. Žalovaná zdôraznila vo svojom vyjadrení, že neboli zistené žiadne psychické
choroby, ktoré by mohli vážne narušiť zdravotný stav nebohej. Poukázala tiež na to, že nie je pravdivé
tvrdenie, že od r. 1998 spolupráca nebohej s obvodnou lekárkou bola zhoršená, keďže od r. 1990 do
1998 bola ošetrená osemkrát a od r. 1998 do roku 2000 šesťkrát. Tiež poukázala na to, že návrh na
pozbavenie svojprávnosti podaným Mestským úradom v Levoči bol podaný v auguste 2002 a teda

nesúvisí s obdobím, kedy mal byť spísaný závet - 26.2.1999. Podľa jej informácii tento návrh bol podaný
na podnet občanov Mesta Levoče a na základe poskytnutia informácií X. a jeho manželky s cieľom
dostať sa do domu nebohej, lebo práve ich dvoch tam táto nechcela vpustiť, pretože nemala s nimi
dobrý vzťah. Zdravotná sociálna komisia Mesta Levoča v lete r. 2001 bola osobne prešetriť situáciu
v dome žalovanej, kde sa v tom čase nebohá zdržiavala, zistili že je o ňu dobre postarané, že sa cíti

dobre, že je spokojná zo spolužitia v tejto rodine. Čo sa týka neporiadku v dome nebohej, nebohá mala
uviesť, že sa zdržuje prevažne v dome žalovanej a domov chodí len prespávať keď chce. Komisia
urobila záver, že po prešetrení a preverení skutočnosti priamo na mieste je o nebohú dobre postarané,
cíti sa dobre, je zdravá a spokojná a rozbehnuté konanie zastavili. Podľa názoru žalovanej celý cirkus
okolo pozbavovania svojprávnosti nebohej mal pomôcť rodine X. na to, aby sa dostali do domu nebohej

a mohli jej zabrániť v slobodnom rozhodovaní, ktoré bolo pre nich tak nevýhodné. Poukázala tiež na
vyjadrenie žalobkyne k znal. posudku MUDr. Nábělka v predchádzajúcom konaní, v ktorom táto mala
uviesť, že si neosvojuje závery znalca, pretože dennodenne z kontaktu s neb. poručiteľkou má o jej
rozumových schopnostiach úplne iný názor. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že závet nie je slobodnou vôľou
neb. poručiteľky a vyvodzuje to zo skutočností, že neb. neuvádzala svoje krstné meno ako Y., S.

B. R., takto formulované podozrenie je podľa žalovanej špekulatívne a tvrdenie žalobkyne žalovaná
vyvracia priložením dokladu ktorý jednoznačne potvrdzuje, že meno Y. používala aj na iných dokladoch.
Žalovaná ďalej citovala výpovede účastníkov a svedkov z predchádzajúceho sporového konania a v
závere uviedla, že žaloba žalobkyne je vykonštruovaná z výsostne zištných dôvodov, táto sa nedokázala
postaraťonebohú,nedokázalajejvytvoriťrodinnéprostredie,vktoromsacítiladobreahlavnebezpečne

a ani teraz zmieriť sa s tým, že o nebohú sa postaral niekto iný. Z toho dôvodu nebohá napísala nový
závet bez akéhokoľvek nátlaku po dôkladnom a slobodnom rozhodnutí v čase, keď po psychickej a
zdravotnej stránke bola úplne v poriadku. Všetky tvrdenia, ktoré žalobkyňa v žalobe uviedla, hlavne čo
sa týkajú zdravot. stavu nebohej sa opierajú len o nepravdivé - nedokázané názory iných.

Súdvoveci vykonaldokazovanieúčastníckymivýpoveďami,výpoveďamisvedkovakoajoboznámením
sa s listinnými dôkazmi a zo spismi tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.4.2006 bol na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Barabáša ako súdneho komisára,
uskutočňujúceho dedičské konanie po L.. Y. Q., L.. XX.X.XXXX S. X.. X.XX.XXXX, žalovanou počas

prejednávania dedičstva po tejto poručiteľke predložený originál holografného závetu zo dňa 26.2.1999,
ktorý bol podľa jej tvrdenia napísaný poručiteľkou vlastnou rukou. Zároveň v ten istý deň bol notárovi
predložený aj holografný závet zo strany žalobkyne, ktorý mal byť spísaný poručiteľkou dňa 6.11.1991.
Uvedená skutočnosť vyplynula zo Zápisnice o zistení stavu a obsahu závetov a o vyhlásení závetov
spísanej uvedeného dňa uvedeným súdnym komisárom, čo súd zistil zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.

7D/10/2003. Z obsahu závetu zo dňa 26.2.1999, ktorý predložila žalovaná a neplatnosť ktorého je
predmetom tohto sporového konania vyplynulo, že poručiteľka Y. Q., L.. XX.X.XXXX G., Ž. I. C.Š. L..
XX.X.XXXX sa o ňu starala a poskytovala jej opateru, za čo jej po svojej smrti poručiteľka odkázala
svoj majetok. Text bol ukončený vyhlásením, že poručiteľka tak robí z vlastnej vôle v Levoči, pričom v
závere uvedenej vety bol uvedený dátum " dňa 26.8. februára 1999" . Následne celý text bol ukončený

podpisom " Q. Y. S. K. ". XX.W..XXXX".

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C 29/03 vyplynulo, že rozsudkom sp.zn. 6C 29/03 - 176 zo dňa
21. 3. 2005 tunajší súd určil, že závety poručiteľky Y. Q. zo dňa 2. 9. 2002, zo dňa 6. 12. 2002a zo dňa 24. 8. 2001 sú neplatné. Tento svoj záver vyvodil na základe znaleckých posudkoch
znalca MUDr. Ludvíka Nábělka, ktorý jednoznačne po oboznámení sa tak so zdravotnou dokumentáciou
poručiteľky ako aj predchádzajúcou anamnézou dospel k záveru, že poručiteľka trpela duševnou

poruchou v tomto rozhodnom čase, kedy sa spisovali predmetné závety a teda nebola spôsobilá
na právne úkony. Zároveň tomuto záveru mali svedčiť aj ďalšie dôkazy prítomné v spise a v spise
Okresného súdu Poprad Nc 1672/02, kedy už v čase, keď ešte bývala poručiteľka vo svojom byte v
Levoči, prejavovali sa u nej sklony k zhromažďovaniu odpadkov, nepotrebných vecí, nedostatočná
hygiena, pocit ohrozenia zo strany okolia, neschopnosť objektívneho posúdenia vlastného konania,

obťažovania cudzích ľudí. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 8CoD/61/2005-202 zo dňa 24.10.2005. V tomto uvedenom súdnom konaní bol už spomínaným
súdnym znalcom, MUDr. Ludvikom Nábělkom vypracovaný znalecký posudok č. 20/2004 zo dňa 18.
6. 2004, z ktorého vyplynulo, že v čase spísania závetu 2. 9. 2002 a ďalšieho závetu dňa 6. 12.
2002 Y. Q. trpela závažnou duševnou chorobou, ktorá podstatným spôsobom narušila jej schopnosť
ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky a teda z psychiatrického hľadiska nebola spôsobilá

takéto právne úkony urobiť. V znaleckom posudku č. 42/2004 zo dňa 29. 11. 2004, ktorý predstavoval
doplnok vyššie uvedeného posudku č. 20/2004, tento znalec konštatoval záverom, že Y. Q. nebola
schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, t. j. nebola spôsobilá na takýto právny úkon
ani v čase spísania závetu zo dňa 24. 8. 2001. Znalec tiež vo svojom posudku č. 20/2004 uviedol, že
vo výpise zo spisového materiálu uvádza len skutočnosti významné pre podanie znaleckého posudku

o duševnom stave a v rámci doplnku č.42/2004 k znaleckému posudku, že sú v ňom uvádzané len
skutočnosti vzťahujúce sa na posúdenie duševného stavu poručiteľky k 24.8.2001. V rámci znaleckého
posudku č. 20/2004 uvedený znalec tiež uviedol, že sa oboznámil s videonahrávkou z obdobia pobytu
poručiteľky v domove dôchodcov a tiež , že si vypočul magnetofónovú pásku z tohto obdobia bez jej
presného datovania. Uvedené skutočnosti boli dôvodom pre podanie námietok zo strany žalovanej

voči osobe tohto súdneho znalca v tomto konaní, ktorý bol uznesením tohto súdu sp.zn. 2C/26/06-65 zo
dňa 25.10.2006 ustanovený na posúdenie , či nebohá poručiteľka v čase spísania závetu dňa 26.2.1999
bola schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, t.j. či bola spôsobilá takýto právny úkon
urobiť. V týchto námietkach žalovaná namietala, že sa uvedený súdny znalec v pôvodnom konaní
vedenom pod sp.zn. 6C 29/03 s týmito nahrávkami oboznámil a hodnotil zdravotný stav poručiteľky aj

na ich základe, napriek tomu, že žalobkyňa potvrdila, že obe tieto nahrávky boli urobené bez vedomia
a súhlasu poručiteľky Y. Q. a ako dôkazy ich súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v citovanom
konaní ani nevykonal. Tiež v týchto námietkach žalovaná vytkla, že v doplnení znaleckého posudku
uvedeného znalca z 29.11.2004 na str. 3 tento poukázal aj na list Mestského úradu Levoča z 22.5.2002
adresovaný Štátnemu zdravotnému úradu Poprad, ktorý sa však podľa jej vedomosti v dôkaznom

materiáli obsiahnutom v spise 6C 29/03 vôbec nenachádzal, takže podľa názoru žalovanej bol tento
súdny znalec neprípustným spôsobom ovplyvnený skutočnosťami, ktoré neboli ako dôkazy v súdnom
konaní zákonu zodpovedajúcimi spôsobom vykonané. Súd v tomto konaní uvedenej námietke žalovanej
vyhovel a tohto súdneho znalca zo znaleckého dokazovania zameraného na skúmanie zdravotného
stavu poručiteľky uznesením sp.zn. 2C/26/06-74 zo dňa 10.1.2007 zmenil. K vypracovaniu znaleckého

posudku na posúdenie skutočnosti, či nebohá poručiteľka v čase spísania závetu dňa 26.2.1999 bola
schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, t.j. či bola spôsobilá takýto právny úkon
urobiť, však napokon v tomto konaní nebolo možné pristúpiť , a to pre absenciu relevantnej zdravotnej
dokumentácie nebohej poručiteľky z uvedeného obdobia. Novo ustanovený súdny znalec v tomto
súdnom konaní, Doc. MUDr. Ľubomír Vražda, CSc, už vo svojom písomnom stanovisku doručenom

súdu dňa 20.7.2007 ( č.l. 4 pomocného spisu) uviedol, že bez preštudovania originálnej zdravotnej
dokumentácie nebohej poručiteľky pri súčasnom stave veci nie je možné znalecké dokazovanie ukončiť
a vyhotoviť znalecký posudok na nebohú. Toto svoje stanovisko opätovne potvrdil aj následne prípisom
zo dňa 30.5.2011( č.l. 193). Obdobné stanovisko zaujal aj pôvodne ustanovený znalec, MUDr. Ludvik
Nábělek, ktorý ešte v prípise 8.11.2006 ( č.l. 71 spisu) žiadal o zaslanie okrem iného aj príslušnej

zdravotnej dokumentácie nebohej poručiteľky , nakoľko v predchádzajúcich znaleckých posudkoch sa
vyjadroval k duševnému stavu menovanej ohľadne závetov z 6.12.2002, resp. 24.8.2001 a na posúdenie
duševného stavu vo februári 1999 potrebuje opätovne preštudovať spisovú i zdravotnú dokumentáciu,
najmä záznamy týkajúce sa inkriminovaného obdobia.

Predmetná zdravotná dokumentácia sa nenachádzala v spise tunajšieho súdu sp.zn. 6C 29/03 . Súd
za účelom jej obstarania vykonal dopyt u spomínaného MUDr. Ludvika Nábělku, súdneho znalca
ustanoveného v citovanom konaní 6C 29/03, ktorý vo svojom prípise zo dňa 5.8.2010, uviedol, že
táto mohla byť súčasťou uvedeného súdneho spisu, ale vzhľadom na odstup času pripustil aj túmožnosť, že ju mohol, získať z archívu riaditeľstva Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči a.s.
Zároveň vo svojej doplňujúcej správe pre súd zo dňa 13.12.2011 uviedol, že vo svojom archíve nenašiel
žiadne ďalšie materiály / poznámky, resp. výpisy z tejto zdravotnej dokumentácie/ , ktoré by sa týkali

zdravotného stavu nebohej poručiteľky. Podľa správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči a.s.
totozariadeniedisponovalolenzdravotnoudokumentáciounebohejporučiteľkyzaobdobieod17.8.2002
do 3.9.2002, kedy táto bola hospitalizovaná na ich neurologickom oddelení. ( č.l. 190 spisu). Zdravotná
dokumentácia sa nenachádzala ani v Domove dôchodcov, v ktorom bola nebohá poručiteľka umiestnená
krátko pred svojou smrťou (č.l. 116 spisu) a ani u posledného ošetrujúceho lekárka nebohej, MUDr.

Falisa ( č.l. 122 spisu). Táto dokumentácia nebola ani súčasťou spisov Okresného súdu Poprad, ktoré
mal tunajší súd zapožičané v citovanom konaní 6C 29/03, čo bolo potvrdené aj správou uvedeného
súdu zo dňa 12.7.2010.

K správaniu sa nebohej poručiteľky na prípadnú možnosť posúdenia jej nespôsobilosti k spísaniu závetu
dňa 26.2.1999 boli vykonané aj výsluchy svedkov a obstarávané ďalšie písomné dôkazy.

Svedkyňa C. K. vypovedala, že videla, ako nebohá poručiteľka, Y. Q. chodila neupravená a ľudia sa
jej vyhýbali, lebo bolo z nej cítiť veľký zápach. Tieto skutočnosti pozorovala svedkyňa v čase, kedy
pracovala na ulici, na ktorej bývala menovaná, čo bolo v r. 2001, 2002, ale i pred r. 2001, pretože chodila
navštevovaťdopredajneS.D.naKošickejulicivedľadomunebohej.Videlatiež,akosamenovanáhrabe

v koši, dávala do igelitky papieriky a potom ako to niesla domov. Tiež že sa hrabala v koši, napríklad pred
zelovocom a vyhodené ovocie, zeleninu jedla. Nebohá chodila do kostola, pričom strašne zapáchala,
chodila čudne poobliekaná, nezodpovedajúcemu uvedenému času, strašne smrdela. V kostole sa od nej
ľudia odťahovali. Popísala incidenty z jesene 2001, kedy nebohá mala mať oblečené čierne kamaše, na
jednej nohe mala pančuchy pod kamašou, druhá noha sa jej ťahala a tiež , že vláčila za sebou toaletný

papier, ktorý jej trčal zo zadku.

Svedok G. J. uvádzal, že poznal nebohú poručiteľku, lebo mala v susedstve jeho domu záhradu.
Stretával ju len v meste, alebo na záhrade, ale nerozprával sa ňou. Videl, ako bežne pracuje v záhrade a
tiežktojejprišielpomôcť. Videlžalovanúajejmanželapomáhaťporučiteľke,pričomžalobkyňunepoznal

a stretol ju až v nemocnici, kde on aj pracoval. Podľa jeho vyjadrenia bola nebohá normálna, akurát
trošku zvláštnejšie sa obliekala, ale tak sa obliekala celý život. Tú zvláštnosť videl v tom, že chodila
pomerne dlho v jednom oblečení, ktoré jej ani farebne neladilo.

Svedok C. D. poznal nebohú poručiteľku od augusta r. 1999 z výkonu svojho zamestnania mestského

policajta, kedy ju stretávali v meste. Od tohto nástupu do uvedeného zamestnania vídaval ju pohybovať
sa okolo odpadkových košov a aj prehrabávať sa v nich a vyberať z nich zbytky jedál. Spomenul si , že
ju tiež videl vykonávať potrebu na verejnosti, avšak túto skutočnosť už dátumovo nevedel upresniť. Bol
účastný pri zásahu týkajúceho sa nebohej poručiteľky, ktorý si však napokon nevyžadoval ich zákrok,
keďže sa nejednalo o ohrozenie zdravia alebo života. Pri tejto príležitosti registroval , že sa z domu šíril

neznesiteľný zápach, ktorý sa podobal akoby to bol moč, alebo ako by sa tam chovali mačky, avšak
nevedel určiť, z čoho poschádzal. Všimol si tiež , že sa v dome nachádzalo ošatenie a to na kopách .

Svedok G. Y. si nebohú poručiteľku pamätal asi nejakých 20 rokov dozadu. Často sa s ňou nestretával.
Od decembra 2001 začal vykonávať službu mestského policajta a menovanú náhodne stretával ako

akéhokoľvek iného občana v Levoči. Pamätal si ju, že chodila sama a dosť sa pohybovala okolo
smetných košov, či z toho niečo vyberala to nevedel, pričom tieto skutočnosti zaznamenal okolo roku
2000, pred jeho nástupom, resp. po jeho nástupe do funkcie policajta. Do tých čias nezaznamenal
zvláštnosti v jej správaní, a ani si nevšimol, že by sa bola bývala správala príliš neprístojne. On nevidel
menovanú vykonávať hygienu na verejnosti. Bol účastný pri zásahu týkajúceho sa nebohej poručiteľky

na Košickej ulici, nakoľko bolo dôvodné podozrenie, že je ohrozený jej život alebo zdravie. Keďže na
mieste zistili, že sa nejednalo o napádanie a nebol ohrozený život, ich prítomnosť nebola potrebná. V
tejto súvislosti sa dostal do spodnej chodby domu nebohej a videl, že tam boli odpadky z jednej aj druhej
strany - igelitové tašky, avšak nevedel, čo bolo ich obsahom. Boli to tašky a sáčky a možno aj do výšky
pol metra po oboch stranách. Bolo cítiť aj nepríjemný zápach.

Svedkovia W.. C. X. S. W.. G. X. sa vyjadrovali k okolnostiam nahrávok nebohej poručiteľky , ktoré
žalobkyňa žiadala vykonať ako dôkaz. Z výpovede W.. G. X. však vyplynulo, že tieto nahrávky boli
vykonávané až v roku 2002 po mozgovej príhode nebohej poručiteľky, kedy táto bola umiestnená vDomove dôchodcov. Vtedy urobili s menovanou záznam na videokameru a tiež audiozáznam, ktorý
predchádzal videozáznamu, avšak už po jej umiestnení v domove dôchodcov. Vo videozázname sa
mala nebohá priznať, že bola donútená pod vyhrážkami podpísať kúpno - predajnú zmluvu, ktorú nebola

schopná prečítať. Zároveň však uviedol, že počas rozhovoru s nebohou nebola reč aj o závete z
26.2.1999. I z výpovede, svedka C. X.Á. vyplynulo, že nahrávka s nebohou zachytáva popis uzavretia
kúpno-predajnej zmluvy nebohej so žalovanou, pričom o testamente tam nebola reč.

Zo spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. Nc 1672/02 vyplynulo, že Mestský úrad Levoča podaním zo

dňa 5.6.2002 dal návrh na pozbavenie neb. poručiteľky spôsobilosti na právne úkony. Odôvodňoval to
tým, že menovaná svojím konaním a správaním ohrozuje seba a okolie a na verejnosti sa správa ako
osoba trpiaca duševnou chorobou. V spise sa nenachádzajú ďalšie údaje o zdravot. stave nebohej.
Vzhľadom na následné úmrtie nebohej predmetné konanie bolo zastavené.

Podľa správy Mesta Levoča zo dňa 27.10.2011 mesto v súčasnej dobe už nedisponuje spisom o

nebohej poručiteľke, nakoľko tento spisový materiál bol v súlade so spisovným poriadkom skartovaný.
Zo správy Mesta Levoča zo dňa 29.6.2010, ktorú podávalo žalovanej na jej žiadosť, vyplynulo, že
členovia sociálnej komisie potvrdili , že vykonali šetrenie u nebohej poručiteľky, so zámerom preverenia
dodržiavania poriadku a hygieny v objekte Košická č. 20. Menovaná napriek výzvam dom k obhliadke
nesprístupnila, a preto ju členovia komisie navštívili u žalovanej , ktorá v tom čase zabezpečovala

starostlivosť o nebohú poručiteľku. Nebohá v rozhovore uviedla, že v dome je poriadok a dodržiava sa
hygiena.

Zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade z 27.10.2011 vyplynulo, že o neb.
poručiteľke neviedli vo svojom epidemiologickom informačnom systéme žiadne správy.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom sp.zn. 2C/26/2006 - 275 zo dňa 20.
decembra 2011 žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu cestou tunajšieho

súdu dňa 3.2.2012 odvolanie na Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, na základe ktorého uvedený
odvolací súd uznesením sp.zn. 9CoD/19/2012-334 zo dňa 26.6.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že preskúmal rozsudok súdu
prvéhostupňaadospelkzáveru,ženiesúpodmienkyprepotvrdenieanizmenunapadnutéhorozsudku.
Poukázal na to, že závetom je formálny jednostranný , kedykoľvek odvolateľný alebo zameniteľný prejav

vôle rýdzo osobnej povahy , ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba .
Závet ako právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu všeobecne , t.zn. musí
byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne ( § 37 ods. 1 Obč.,zák) , zriaďovateľ závetu musí
byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho robiť v duševnej poruche. ( § 38 Obč.,zák.) , závet
nesmie svojim obsahom a účelom odporovať zákonu, obchádzať ho alebo sa priečiť dobrým mravom( §

39 Obč.,zák). Musí byť zriadený vo forme , ktorú vyžaduje zákon ( § 40 ods. 1 Obč. zák) . Z povahy
veci vyplýva, že závet je prejavom vôle, ktorý môže byť urobený iba konaním, a to výslovným a ide o
právny úkon vyjadrený slovami. ( § 35 Obč.,zák). Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať podľa
doby, kedy bol zriadený. Týka sa to ako konkrétnych podmienok platnosti tohto právneho úkonu ( npr.
spôsobilosti závetcu) , tak aj právnej úpravy ( § 859 ods. 1, § 837 Obč.zák).

K platnosti závetu urobeného v akejkoľvek forme je potrebné, aby v nej bol uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný ( § 476 ods. 2 Obč,zák). Ako najčastejšou formou závetu je vlastnoručný závet ,
ktorý musí byť v celom svojom texte napísaný vlastnoručne závetcom a na záver podpísaný a datovaný
uvedením dňa mesiaca a roku, kedy bol podpísaný ( § 476a Obč.zák.).

Odvolacísúdpoukázalnato,ževpriebehukonaniažalobkyňadôvodyneplatnostirozšírilaaspochybnila
pravosť podpisu poručiteľky na tomto závete. Súd prvého stupňa sa nesprávne domnieval, že rozšírením
dôvodov, pre ktoré žalobkyňa považovala závet za neplatný, došlo k zmene návrhu. Žalobkyňa od
začiatkusadomáhalaurčenia neplatnostizávetu,tentonávrhnemenilaapritaktoformulovanomnávrhu

bolo povinnosťou prvostupňového súdu skúmať platnosť závetu zo všetkých hľadísk a nie len z hľadiska
toho, čo žalobkyňa namietala. Vzhľadom na petit žaloby je súd povinný skúmať platnosť závetu tak z
hľadiska opodstatnenosti tvrdení žalobkyne, ako aj z hľadiska iných zákonom požadovaných podmienokplatnosti právneho úkonu. Povinnosťou súdu po vrátení veci na ďalšie konanie bude skúmať platnosť
predmetného závetu zo všetkých zákonom požadovaných hľadísk.

V zmysle pokynu odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie a to predovšetkým na osvedčenie pravosti
podpisu ako aj samotného textu poručiteľkou vlastnoručne napísaného závetu zo dňa 26.2.1999 v tom
smere, či jeho pisateľkou bola skutočne nebohá poručiteľka.

Za týmto účelom súd vykonal šetrenie na získanie písomností napísaných , resp. podpísaných nebohou

poručiteľkou jednak od štátnych inštitúcii , prípad tretích osôb , u ktorých bol predpoklad , že by títo mohli
takýmito listinami disponovať, a jednak vyzval na predloženie takýchto listín aj účastnícke strany.

Mesto Levoča , ako mesto, v ktorom nebohá poručiteľka žila, prípismi zo dňa 22.8.2013 a zo dňa
22.1.2014 súdu oznámilo, že nemá k dispozícii originály žiadnych písomností , ktoré vlastnoručne
podpísala nebohá poručiteľka . Spis , ktorý pôvodne viedlo na nebohú, bol skartovaný v súlade so

spisovým poriadkom.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru , Odbor kriminálnej polície Poprad podaním zo dňa 5.9.2013
uviedlo, že vyšetrovací spis VP-221/93, ktorý sa týkal osoby nebohej poručiteľky, bol dňa 26.3.2004
skartovaný a z toho dôvodu nie je možné z neho poskytnúť žiadne písomnosti týkajúce sa nebohej.

Okresný úrad Levoča , organizačný odbor prípisom zo dňa 21.10.2013 oznámil, že nedisponuje
písomnosťami, ktoré by vlastnoručne podpísala nebohá poručiteľka.

Slovenská pošta, a.s. prípisom zo dňa 12.11.2013 súdu oznámila, že doklady o poberaní dôchodku

( kvitančne listy) pre nebohú poručiteľku za obdobie roka 2003 nemôžu poskytnúť, nakoľko sa v archíve
pošty nenašli. Doklady za obdobie rokov 1998-2002 už boli skartované.

Súd zadovážil z Okresného úrad Levoča , odboru katastrálneho kópie čestného prehlásenia nebohej
poručiteľky zo dňa 23.7.2002, ktoré táto mala vlastnoručne podpísať, ďalej , kópiu kúpenej zmluvy zo

dňa 17.6.2002 zavkladovanú na Správe katastra pod katastrálnym číslom V 528/02, na ktorej sa nebohá
poručiteľkaakopredávajúcavlastnoručnepodpísalaajejpodpisbolajúradneosvedčenýnotárkouJUDr.
Erikou Lukáčovou dňa 17.6.2002 pod č. 579/02 a tiež návrh na vklad zo dňa 17.6.2002, ktorý nebohá
poručiteľka ako predávajúca vlastnoručne podpísala.

Zo strany žalobkyne boli ako porovnávacie materiály poskytnuté originály listín a to originál poštového
poukazu zo dňa 28.3.2000 na sumu 2208,-- Sk adresátom, ktorého je mesto Levoča a odosielateľom
Q. R., L. T. I. G. ".", originál poštového poukazu na sumu 317,60 Sk pre školskú jedáleň v Levoči,
odosielateľom ktorého je R. Q., kde meno odosielateľa je rukou vypísané, originál podacieho lístka u
ktorého dátum na pečiatke bol ťažko čitateľný a odosielateľom ktorého je R. Q., originál podacieho lístka

odosielateľom ktorého je "B. Q." s poštovou pečiatkou zo dňa 23.11. a podacím číslom 320, originál
šekového ústrižku zo štátnej sporiteľne Levoča pre účet ŠBČS Spišská Nová Ves na sumu 25,-- Kčs
s pečiatkou s dátumom 13.8.1964, originál ústrižku podacieho lístka, kde odosielateľom je R. Q. a
adresátom je S. B., originál ústrižku poštovej poukážky pre školskú jedáleň v Levoči na sumu 226,30
Kčs , kde odosielateľom je R. Q. , pričom meno je rukou vypísané a podľa pečiatky pošty je uvedený

dátum 10/03, originál poštovej poukážky adresovanej Slovenskej poisťovni pobočka Spišská Nová Ves
na sumu 624,-- Sk kde ako príkazca je uvedená R. Q. u ktorej je rukou vypísané meno a pečiatka
pošty je zo 14.2.1995, originál poštovej poukážky adresovanej Východoslovenskej energetike - štátny
podnik Košice na sumu 1120,72 Sk ,odosielateľom ktorej je R. Q. u ktorej je rukou vypísané meno a
pečiatka pošty je zo dňa 2.10.1996, originál poštovej poukážky adresovanej Komunálne služby, štátny

podnik Spišská Nová Ves na sumu 30,-- Kčs, odosielateľom ktorej je R. Q. s rukou vypísaným menom a
pečiatka pošty je 23.3.1990, originál poštovej poukážky adresovanej Východoslovenským energetickým
závodom na sumu 1563,79 Kčs odosielateľom ktorej je R. Q. s rukou vypísaným menom, originál
poštovej poukážky pre školskú jedáleň pri ZŠ nám. Slobody , Levoča na sumu 237,-- Kčs odosielateľom
ktorej je Q. R. s rukou vypísaným menom a s pečiatkou pošty z r. 1993 a nedatovaný list formátu A4 na

linajkovanom papieri, ktorý začína slovami "C. I....." a končí slovami "...srdečne Ťa zdraví B..),( všetko
listiny nachádzajúce sa v prílohovej obálke č.l. 394),originál korešpondenčného lístka s dátumom
16.12.1991, originál korešpondenčného lístka s dátumom 18.8.1993, originál korešpondenčného lístkas dátumom 13.2.1994 a originál korešpondenčného lístka s dátumom 113.1.1995.( všetko listiny
nachádzajúce sa v prílohovej obálke č.l. 403).

Zo strany žalovanej boli ako porovnávacie materiály poskytnuté originály listín a to rukou vypísaná
pohľadnica UNICEF z 21.5.2002, list formátu A4 na čistom papieri datovaný dátumom 31.5.2002, ktorý
začína slovami "Milá Pani Julka!...." a končí podpisom "...Cehulová" a rukou vypísaný text na dvoch
listoch datovaný dátumom 17.10.1993 nachádzajúci sa na zadnej strane dvojlistového formátu A4
nemeckého strojom písaného listu ( všetko listiny nachádzajúce sa v prílohovej obálke č.l. 393).

Ďalej ako porovnávací materiál na súdnoznalecké skúmanie súd zabezpečil originály závetov, ktoré
mala nebohá poručiteľka napísať a to, v tomto konaní sporný vlastnoručne písaný závet podpísaný
menom " Q. Y." ukončený dátumom 26.II.1999 ( označený sp.zn. " Z.z. 7/06") , listinu- označenú ako "
Posledná vôľa ( závet)" zo dňa 6.novembra 1991 ( označenú sp.zn. " Z.z. 7/06") a listinu - vlastnoručný
závet podpísaný menom " Q. R." ukončený dátumom 24.8.2001 ( označenú sp.zn. " Z.z. 7/03") )..

Vychádzajúc z týchto listinných materiálov bol vypracovaný znalecký posudok z odboru písmoznalectvo
č. 58/2014, v ktorom súdna znalkyňa PhDr.PaedDr. Erika Straková konštatovala, že s výnimkou
porovnávacieho materiálu č. 13 (originálny neúplný kurzivný podpis a kurzivný rukopis na druhej strane
pohľadnice UNICEF z 21.5.2002) všetky ostatné porovnávacie doklady a teda aj sporný vlastnoručne

písaný závet podpísaný menom " Q. Y." ukončený dátumom 26.II.1999 vypisovala a aj podpisovala s
vysokou mierou pravdepodobnosti pisateľka R. Q. ( nebohá poručiteľka - poznámka súdu).

Podľa znalkyne rukou písané listiny a to vlastnoručne písaný závet podpísaný menom " Q. Y." ukončený
dátumom 26.II.1999 ( označený sp.zn. " Z.z. 7/06") , listinu- označenú ako " Posledná vôľa ( závet)" zo

dňa6.novembra1991(označenúsp.zn."Z.z.7/06")alistinu-vlastnoručnýzávetpodpísanýmenom"Q.
R." ukončený dátumom 24.8.2001 ( označenú sp.zn. " Z.z. 7/03") písala aj podpísala identická pisateľka.
Rukopis SM2 ( originálny kurzívny rukopis a úplný kurzívny podpis a arabské číselné znaky na doklade
pod názvom Posledná vôľa ( závet)" zo dňa 6.novembra 1991) a rukopisy SM1 (originálny kurzívny
rukopis v rozsahu 12 riadkov textu a úplný kurzívny podpis a arabské číselné znaky na holografnom

závete zo dňa 26.II.1999) a SM3 (originálny kurzívny rukopis v rozsahu 11 riadkov textu a úplný kurzívny
podpis a arabské číselné znaky na vlastnoručnom závete zo dňa 24.8.2001) boli vyhotovené za výrazne
rozdielnych endogénnych a exogenných podmienok.

Podľa znalkyne na zodpovedanie otázky , či dátum " 26.II.1999" na vlastnoručne písanom závete

podpísanom menom " Q. Y." a ukončenom uvedeným dátumom 26.II.1999 vyhotovila nebohá
poručiteľka , by bolo potrebné predložiť ďalšie porovnávacie rukopisy predpokladanej pisateľky
pozostávajúce z číselných znakov a porovnávacie rukopisy by mali byť aj z porovnateľného obdobia
ako je sporný dátum.

Zároveň súdna znalkyňa konštatovala, že nie je možné písmoznaleckými metódami určiť , že text
vlastnoručne písaného závetu podpísaného menom " Q. Y. a ukončeného dátumom 26.II.1999 bol
pisateľke diktovaný alebo nie. Z niekoľkých rukopisných znakov sa dá usúdiť , že v spornom texte boli
použité aj znaky , ktoré sú zaradené medzi znaky napätia v písme.

Súdna znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla , že výsledky písmoznaleckého skúmania by sa mali
uvádzať na päťstupňovej škále a to jednoznačné pravý, jednoznačné nepravý, pravdepodobné pravý,
pravdepodobne nepravý, a bez možnosti identifikácie pisateľa. V danom prípade konštatovala ,
že s vyššou mierou pravdepodobnosti všetky predložené listiny, až na porovnávací materiál PM17
podpísala a napísala jedna a tá istá osoba. Skúmané doklady pochádzali zo širokého časového

obdobia, pričom zdravotná anamnéza pisateľky sa v jednotlivých týchto obdobiach nedá porovnať.
Z pohľadu komplexnosti a komplexity rukopisu človeka je dôležité zohľadňovať endogénne vnútorné
podmienky pisateľa, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú aj na grafomotorických zručnostiach. Na
konci skúmaného obdobia predpokladaná pisateľka trpela na niekoľko závažných anamnéz a užívala
tiež lieky , ktoré sa podľa tejto súdnej znalkyne z medicínskeho pohľadu dajú zaradiť už medzi hypnotiká.

Z pohľadu písmnoznaleckého je možné posúdiť aj vek listiny nepriamo. Pokiaľ ide o závet zo dňa
26.2.1999 v danom prípade je potrebné z daného obdobia k dispozícii viac porovnávacích rukopisov,
pretože rukopis sa určitým spôsobom vyvíja, mení sa zjednodušuje sa , obsahuje komponenty súvisiacezo zdravotným stavom pisateľa. V prípade tohto závetu z r. 1999 mala pocit, nejaké poznanie, z pohľadu
patologických komplexov , ktoré tam boli , že doklad mohol byť vyhotovený neskoršie. Bližšie k roku
2001. Myslí si, že tento závet zo všetkých závetov obsahoval najviac gramatických chýb. Niektoré veci

boli pre ňu nečitateľné, "L.. C.". Pritom z pohľadu patografickej metódy skúmania práve toto sú znaky
ktoré môžu napovedať tomu, že ten organický psychosyndróm je vo vážnejšom štádiu. Pri krstnom mene
Y., pri tomto mene bolo dopísané písmeno, a mená sú také slová ,ktoré sú zautomatizované a v prípade
chorobného stavu sa tieto píšu automaticky správne. Dlho skúmala písmeno "e" v krstnom mene Y. na
uvedenom závete, ktoré bolo dopisované dodatočne. Mala pocit , že toto písmeno mohlo byť do tohto

mena niekým iným dopisované, aj keď to v záveroch jej znaleckého posudku neuviedla a to preto, lebo
písmeno jej pripomína perličkový tvar písmena a nie kurzívne písmo podľa školskej normy, ktoré nebohá
poručiteľka používala.

Znalkyňa však uviedla, že nemôže po odbornej stránke zodpovedať na otázku , či vzhľadom na uvedené
pochybeniavtextebolaneboháporučiteľka vťažkompsychickomstave,kdejej racionalitabolaznížená

alebo absentovala, čo sa prejavilo v psychomotorike a v rámci psychomotorickom prejave, nakoľko by
prekročila rámec svojich odborných kompetencií.

Na otázku, či by sa mohlo povedať, že vzhľadom na pochybenia v testamente z r. 1999 , mohol by
tento byť písaný v nejakom ťažkom stave, alebo pod nátlakom , resp. aký záver z týchto chýb a celého

písma súdna znalkyňa vyvodzuje, táto uviedla, že má certifikát z odboru psychológia písma, avšak
toto nie je odvetvie súdnoznaleckej činnosti. Bolo by od nej špekulatívne, keby teraz pripustila, že je
možnézrukopisupodľauvedenéhotestamentu,ktorýmalbyťvyhotovenývr.1999,vyvodiťjednoznačné
znaky o tom, že píšuca osoba bola pod nejakým jednoznačným tlakom. Je veľmi obmedzujúce, že sa
nevie, že kedy presne a v akej psychickej polohe sa pisateľka mohla nachádzať. Poprípade ako mala

kompenzované svoje psychické problémy, lebo mala stanovenú diagnózu, mala aj písané nejaké lieky,
nevieme určiť ako to na ňu vplývalo, pokiaľ tieto lieky nebrala. Uviedla však, že pre úplnú objektívnosť
musí udať, že z celkového rukopisu závetu mala pocit, že pisateľka nebola v jednoznačnej nejakej
pohode. Svedčia o tom aj tie znaky, ktoré uviedla v posudku, ale aj celkovo tým, že sa snažila ten doklad
čo najskôr ukončiť, o čom svedčí aj bodka za priezviskom. Z tých rukopisných znakov, ktorých bolo

viac ako v iných rukopisoch sú to znaky, ktoré hovoria o takom napätí, až neuroticizme , avšak nechce
povedať, že to bolo tak v tomto prípade. To je napr. krycí znak. Poukázala na písmeno "P" a "T" v závete
z r. 1999, kde sú akoby krycie ťahy vracajúce sa po tej istej stope. Je tu teda viac krycích ťahov ,ako
v iných rukopisoch. Je tu viac opravovaných vecí ako v ostatných závetoch. Uhlová väzba v podpise
je uhol dole. To sú jemné detaily, ktoré odlišujú tento rukopis od iných. Avšak v žiadnom prípadne si

nedovolila povedať, že tieto znaky má na svedomí nejaký nátlak.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a predpisov
( ďalej len " OZ"), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju

robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.Podľa § 476 ods. 1 OZ , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Podľa § 476a OZ, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré
im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa § 80 písm. c./O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd aj po doplnenom vykonanom dokazovaním dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nemožno
vyhovieť.

Súd sa predovšetkým v počiatočnej fáze tohto konania musel vysporiadať s otázkou, či je v tomto
prípade daný naliehavý právny záujem na vedení tohto konania zo strany žalobkyne, keďže v zmysle

§ 80 písm. c./O.s.p., len existencia tohto záujmu na strane žalobkyne jej dáva oprávnenie na vedení
konania o určenie neexistencie nároku žalovanej na majetok nebohej poručiteľky skrz vyslovenia
neplatnosti napádaného závetu. Súd dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na strane
žalobkyne bol preukázaný, keďže jedine v prípade vyslovenia neplatnosti závetu zo dňa 26.2.1999 by sa
mohla žalobkyňa stať dedičkou po nebohej poručiteľke, a to na základe holografného závetu poručiteľky

spísaného dňa 6.11.1991 a predloženého dňa 11.4.2006 na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Barabáša
v rámci prejednávania dedičstva po nebohej poručiteľke.

Následne pristúpil k skúmaniu samotnej platnosti žalobou napadaného závetu v zmysle pokynu
odvolacieho súdu .

Závet je jednostranný právny úkon, ktorý vzniká (je platný) okamihom, keď ho poručiteľ napíše v niektorej
z foriem, ktoré zákon pripúšťa. Ide o právny úkon, ktorý musí mať náležitosti ustanovené pre právne
úkony (§ 34 a nasl. OZ). Tento prejav vôle musí urobiť vždy osobne poručiteľ a nemôže sa nechať

zastúpiť. Z prejavu musí byť zrejmé, že zo strany poručiteľa ide o nakladanie so svojím majetkom pre
prípad svojej smrti. Na platnosť závetu sa nevyžaduje, aby bol doručený inej osobe alebo aby sa s ním
musel niekto oboznámiť (ide o jednostranný neadresovaný právny úkon).

Jednou z foriem závetu je aj závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa , tzv. holografný závet. V prípade

sporného závetu zo dňa 26.2.1999 sa malo jednať práve o túto formu závetu.

Podľa § 40 ods. 1 OZ musí byť právny úkon , ktorému zákon predpisuje určitú formu, urobený práve v
tejto predpísanej forme, inak je neplatný. V prípade holografného závetu túto formu predpisuje § 476a
OZ, podľa ktorého musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Otázka dodržania tejto predpísanej formy v rámci tohto konania sa medzi účastníkmi konania stala
spornou a tak súd v rámci pokynu mu daného odvolacím súdom, ktorý je súd viazaný, skúmal
skutočnosť, či pisateľkou rukou písaného závetu zo dňa 26.2.1999 bola skutočne nebohá poručiteľka
- Y. Q..

V rámci vykonaného znaleckého dokazovania bolo súdnou znalkyňou konštatované , že všetky súdu
predložené závety, teda ako sporný závet zo dňa 26.2.1999, tak aj závet zo dňa 24.8.2001 a závet zo
dňa 6.novembra 1991písala aj podpísala identická pisateľka, pričom porovnaním uvedeného písma s
ostatnými porovnávacími materiálmi súdna znalkyňa konštatovala, že tieto vypisovala a aj podpisovala

s vysokou mierou pravdepodobnosti pisateľka R. Q. ( nebohá poručiteľka - poznámka súdu). V tejto
súvislosti v rámci svojej výpovede pred súdom konštatovala, že výsledky písmoznaleckého skúmania by
sa mali uvádzať na päťstupňovej škále a to jednoznačné pravý, jednoznačné nepravý, pravdepodobné
pravý, pravdepodobne nepravý, a bez možnosti identifikácie pisateľa. V danom prípade konštatovala ,že s vyššou mierou pravdepodobnosti že pisateľkou uvedeného závetu je nebohá poručiteľka. V
súvislosti so spornosťou dátumu " 26.II.1999" na uvedenom závete konštatovala, že by bolo potrebné
predložiť ďalšie porovnávacie rukopisy predpokladanej pisateľky pozostávajúce z číselných znakov a

porovnávacie rukopisy by mali byť aj z porovnateľného obdobia ako je sporný dátum.

Za takéhoto stavu veci súd ustálil , že pokiaľ ide o otázku autora textu uvedeného závetu , je ním
nebohá poručiteľka vrátane predmetného dátumu "26.II.1999" a teda z hľadiska posúdenia skutočnosti,
či bol uvedený závet napísaný v zákonom predpísanej forme, si ustálil , že táto forma vlastnoručne

napísaného a podpísaného uvedeného závetu bola dodržaná a preto z hľadiska tohto kritéria je uvedený
závet platný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade sporu o platnosť či neplatnosť závetu by sa malo
uplatniťvýkladovépravidlo,ktorézaujalÚstavnýsúdSRvsúvislostisneplatnosťouzmluvy(pozriÚSSR
z 22.11.2012, sp.zn. IV. ÚS 340/2012). To znamená, že v týchto prípadoch treba dať prednosť výkladu,

že v prípade pochybností platí, že závet je skôr platný ako neplatný (favor testamenti) . ). ( Fekete, I :
Občiansky zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár , 2.
Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 144).

Pokiaľ s vysokou mierou pravdepodobnosti súdnoznaleckým dokazovaním sa konštatuje, že pisateľom

a podpisovateľom uvedeného textu závetu je poručiteľka, je v zmysle vyššie spomenutého výkladového
pravidla potrebné sa podľa názoru súdu prikloniť k tomu, že táto v skutočnosti bola pisateľkou sporného
holografného závetu.

Podľa § 37 ods. OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Súd teda v zmysle pokynu odvolacieho súdu skúmal sporný testament aj z hľadiska týchto atribútov
právneho úkonu.

Právny úkon je urobený slobodne , ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými okolnosťami , bez
ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Požiadavkou slobodného urobenia právneho úkonu sa vylučuje
platnosť právneho úkonu urobeného pod tlakom :

a) Násilia a

b) Bezprávnej vyhrážky

Občiansky zákonník tieto dva prípady nerozlišuje. Ďalšia okolnosť , ktorá môže vylúčiť slobodné tvorenie
vôle konajúceho ( tieseň) , má iný právny dôsledok, a preto je upravená samostatne ( § 49 Občianskeho
zákonníka).

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by na nebohej poručiteľke bolo pri spisovaní sporného
závetu vykonané akékoľvek fyzické násilie , čo napokon ani žiaden z účastníkov netvrdil. Rovnako
tak z hľadiska posúdenia slobody vôle nebohej poručiteľky pri spisovaní tohto závetu nemá význam
posudzovať tieseň, nakoľko tá má význam z hľadiska dvojstranných právnych úkonov a zakladá

prípadne len možnosť odstúpenia od zmluvy postupom podľa § 49 OZ. Preto súd zameral svoju
pozornosť pri posudzovaní slobody prejavu nebohej poručiteľky na existenciu , resp. neexistenciu tzv.
bezprávnej vyhrážky.

Bezprávny vyhrážka ( tzv. psychické donútenie , vis compulsiva) je bezprávne pôsobenie na vôľu

človeka, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy , ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená
v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto strachu. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok
( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,
str. 329-330).

Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom
stave. Nestačí teda, či si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale nie je pre ne objektívny dôvod
a súčasne sa musí stať pohnútkou na prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svojneprospech. Právny úkon donúteného adresáta musí byť v priamej súvislosti s bezprávnou vyhrážkou,
ktorá pochádza priamo od druhého subjektu právneho úkonu alebo od tretej osoby.

Bezprávna vyhrážka má právny význam , ak sú splnené tieto podmienky :

a.) Vyhrážka musí byť protiprávna ( ak sa hrozí niečim , čo konajúci nie je oprávnený urobiť, alebo je síce
na to oprávnený , ale nie je to oprávnený urobiť za tým účelom, aby prinútil iného k určitému právnemu
úkonu ) ;

b.) Medzi hrozbou a urobeným právnym úkonom je príčinná súvislosť ( strach vychádzajúci z hrozby
priamo ovplyvňuje vôľu konajúceho ) ;
c.) Musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity , aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu
vyvoláva u toho , voči komu bola použitá, dôvodný strach a
d.) Nakoniec musí byť bezprávny vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje, alebo
osobám jemu blízkym.

( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a
rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 330).

Vykonaným dokazovaním súd v danom konaní nemal preukázané splnenie podmienok tzv. bezprávnej

vyhrážky.

Predovšetkým tu absentovala už prvá z uvedených podmienok a síce existencia vyhrážky , ktorá
by bola navyše protiprávna. Existencia takejto vyhrážky , či hrozby nebola ani tvrdená a vykonaným
dokazovaním ani preukázaná.

Súdna znalkyňa PhDr.PaedDr. Erika Straková z odboru písmoznalectvo síce vo svojej výpovedi
pripustila, že z celkového rukopisu závetu mala pocit, že pisateľka nebola v jednoznačnej nejakej
pohode, o čom mali svedčiť aj tie znaky, ktoré uviedla v posudku, ako aj celkovo to, že sa poručiteľka
snažila ten doklad čo najskôr ukončiť, o čom svedčí aj bodka za priezviskom, zároveň však dodala, že

by bolo od nej špekulatívne, keby pripustila, že je možné z rukopisu podľa uvedeného testamentu, ktorý
mal byť vyhotovený v r. 1999, vyvodiť jednoznačné znaky o tom, že píšuca osoba bola pod nejakým
jednoznačným tlakom a v žiadnom prípadne si nedovolila povedať, že tieto znaky má na svedomí nejaký
nátlak.

Iné skutočnosti, ktoré by mala svedčiť o akomkoľvek nátlaku na nebohú poručiteľku, pri spisovaní
napadnutého závetu, neboli preukázané.

Za takéhoto stavu veci súd ustálil, že nebolo vykonaným dokazovaním nespochybniteľné preukázané,
že nebohá poručiteľka predmetný závet nespísala a nepodpísala slobodne.

Náležitosťou právneho úkonu je aj vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne , ak vôľa smeruje
naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený
vážne ( skutočne) vtedy, ak podľa je okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle

spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Nevážnosť
vôle konajúceho je spravidla zrejmá pri prejave vôle urobenej žartom , zjavným preháňaním, pri hre ,
na javisku alebo v prípade predstieranej vôle ( simulácie). Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je
potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich základe a z hľadiska ich vzájomných súvislostí
je potom potrebné urobiť príslušný záver. Pochybnosti o tom, či bolo konanie mienené vážne , alebo či

išlo o žart, treba pripísať na ťarchu toho , kto ho vyvolal. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok
( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,
str. 333-334).

Z vykonaného dokazovania nevyplynul žiadne záver, že by nebohá poručiteľka pri spisovaní

napadnutého závetu zo dňa 26.2.1999 nekonala vážne, teda že tento svoj prejav mienila len npr. len
ako žart. Rovnako tak neboli zistené žiadne iné skutočnosti, ktoré by mala svedčiť o tom, že uvedený
písomnezachytenýprejavvôlenebohejporučiteľkyvspornomzávetezodňa26.2.1999nebolzjejstranymienenývážne. Zatakéhotostavuvecipretosúdustálil,žeprispísaníuvedenéhozávetuneabsentovala
vážnosť vôle nebohej poručiteľky pri jeho zostavovaní.

Ďalšou požiadavkou na právny úkon z hľadiska jeho platnosti je aby bol určitý. Určitosť prejavu sa musí
týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa
právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. právny úkon je neurčitý, ak
je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i
jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle

ustanovenia § 35 OZ. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska , či sa týka tých častí
právneho úkonu , bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. ( Fekete, I : Občiansky zákonník .
1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava :
Eurokódex 2014, str. 334-335).

Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré

im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Teda aby závet ( a to vrátane holografného závetu) ako právny úkon bol určitý je potrebné, aby bolo
z neho zrejmé , koho poručiteľ ustanovuje za svojho dediča a v prípade viacerých dedičov musí byť z
neho zjavné , aké podiely alebo veci a práva majú každému z nich pripadnúť.

Podľa názoru súdu v predmetnom spornom testamente bola dostatočne zreteľne vymedzená osoba,
ktorej poručiteľka odkazovala majetok a to uvedením jej krstného mena, priezviska a dátumu narodenia,
ako aj samotný majetok, ktorý sa odkazoval. V prípade krstného mena osoby, ktorej nebohá odkazovala
svoj majetok, existovala určitá nezrovnalosť, keďže v závete sa uvádzalo meno ". a žalovaná oficiálne

používa krstné meno ". I., súd však napokon túto okolnosť nevyhodnotil ako rozpornú, nakoľko bral
do úvahy jednak , vyjadrenie samotnej žalovanej, ktorá uviedla, že ako krstné meno v kostole
používa práve uvedené meno "Juliana" , tak predovšetkým skutočnosť, že osoba ktorej sa majetok
uvedeným testamentom odkazoval bola identifikovaná aj priezviskom a dátumom narodenia, ktoré
priamo odkazovali práve na žalovanú.

Z obsahu uvedeného závetu vyplynulo, že nebohá poručiteľka odkázala svoj majetok žalovanej
poukazujúc na to, že táto sa o ňu stará a poskytuje jej opateru.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na správu Mesta Levoča zo dňa 29.6.2010, podľa ktorej sa v lete

2001 vykonalo sociálne šetrenie u nebohej poručiteľky , pričom členovia sociálnej komisie potvrdili , že
vykonali šetrenie u nebohej poručiteľky, a túto navštívili u žalovanej , ktorá v tom čase zabezpečovala
starostlivosť o nebohú poručiteľku. Nebohá v rozhovore uviedla, že v dome je poriadok a dodržiava sa
hygiena.

Tiež svedok G. J. vo svojej výpovedi uvádzal, že videl žalovanú a jej manžela pomáhať poručiteľke,
pričom žalobkyňu nepoznal a stretol ju až v nemocnici, kde on aj pracoval.

Podľa platnej judikatúry vzhľadom k tomu , že Občiansky zákonník nestanovuje, ako má byť v závete
vyjadrené ustanovenie niekoho dedičom , je potrebné na doloženie skutočnej vôle pisateľa závetu

v pochybnostiach zisťovať vedľa znenia textu listiny aj všetky okolnosti, za ktorých bol prejav vôle
o ustanovení závetného dediča urobený, ak z nich možno vyvodiť určitosť prejavu vôle poručiteľa.
( rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 30. marca 1983 , sp.zn. 4 Cz 73/1982, R 49/1984).

Z vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že zo strany žalovanej bola určitý čas poskytovaná

starostlivosť nebohej poručiteľke, takže i táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že v spornom závete je
uvedená jej osoba.

Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani z iného zákonného ustanovenia nevyplývajú
akékoľvek pravidlá pre umiestňovanie dátumu a podpisu na listine obsahujúcej závet. Právny teória i
súdna prax vyvodzujú, že podpis musí byť umiestnený na samom konci závetu, pretože sa ním završujeobsahzávetu.Inakjetomuvprípadedátumu,ktoréhovýznamjeprezávetodlišnýakopodpis.Uvedením
dátumu sa nedovršujú obsahové náležitosti závetu; dátum pripojený k závetu má len vypovedať o
tom, kedy bol závet poručiteľom podpísaný, teda dovŕšený z hľadiska vymedzenia svojho obsahu , a

umožniť tak rozlíšenie skoršieho závetu poručiteľa od neskoršieho závetu , ktorým mohol byť pôvodný
závet zrušený. Keby umiestnenie dátumu na závete malo mať význam pre jeho platnosť musel by zo
skutočnosti , či sa nachádza v hlavičke závetu , v jeho texte alebo pod ním , vyplývať bez ďalšieho
záver o tom, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný, alebo o iný dátum. Tak tomu však nie je ,
pretože vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, že dátum uvedený v záhlaví závetu je dátumom jeho podpisu

( npr. ak poručiteľ napísal a podpísal závet v jednom dni) , a rovnako tak zo skutočnosti že dátum
sa nachádza pod textom závetu, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že musí ísť o dátum, kedy bol závet
skutočne podpísaný. ( npr. ak poručiteľ podpísal takýto závet inokedy ako v deň , ktorého dátum je
uvedený pod textom závetu). ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-
všeobecná časť ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015,
str. 138).

Dátum, ktorý je podstatnou náležitosťou závetu , sa musí zhodovať s dátumom , kedy bola listina
obsahujúca závet podpísaná. V prípade alografného závetu musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol závet
podpísaný, uvedený v texte napísaného poručiteľom, prípadne písateľom; je ľahostajné , kde v texte
závetu, ale takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický celok ( porovnaj : Rozsudek Nejvyššího

soudu ČR zo dňa 27.4.2005, sp. zn. 30 Cdo 1190/2004, , dostupný na www.nsoud.cz ).

Predložený testament bol podľa názoru súdu tiež opatrený dátumom jeho vyhotovenia a bol tiež
podpísaný poručiteľkou, čím boli naplnené aj ďalšie nevyhnutné obligatórne náležitostí holografného
závetu. K pôvodnej výhrade žalobkyne v tom smere, že poručiteľka sa nezvykla podpisovať krstným

menom ". S. B. ". súd poznamenáva, že v spise sa nachádza písomná žiadosť o pridelenie stravy zo dňa
10.9.2001, v ktorej práve takýto podpis menovaná taktiež použila. Navyše podľa ustálenej judikatúry
postačuje, ak poručiteľ podpísal závet aspoň svojim priezviskom a tým je splnená náležitosť podpisu
závetu podľa uvedeného ustanovenia § 476 ods. 2 OZ. ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z
27. januára 1983 , sp.zn. 4 Cz 82/1982, R 51/1984).

Pokiaľ šlo o námietku vo vzťahu k dátumu , že tento je sporný , pretože medzi číslicou 26 a mesiacom
február bola vložená číslica 8, s týmto záverom sa súd nestotožnil , nakoľko dátumom na uvedenom
testamente sa nachádzal aj pod podpisom poručiteľky a tento nepochybne uvádzal deň "26.február
1999".

Za takéhoto stavu veci preto súd ustálil, že spísaný žalobkyňou napádaný závet zon dňa 26.2.1999 je
určitým právnym úkonom a z hľadiska tohto atribútu nie je možné konštatovať jeho neplatnosť.

Ďalšou náležitosťou právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť. Právny úkon je zrozumiteľný , ak je obsah

vôle konajúcej osoby zrejmý z jej prejavu. Požiadavky určitosti právneho úkonu vychádza z toho, že
prejav smeruje k vzniku, zmene a zániku právneho pomeru. Preto je nevyhnutné, aby spoznanie vôle
bolo prípustné osobám, ktorých sa majú zamýšľané následky týkať ako účastníkov právneho pomeru,
ktorý sa prejavom zakladá , mení alebo zrušuje. .Okrem toho má ešte zrozumiteľnosť prejavu vôle ešte
funkciu sprístupniť obsah úkonu štátnym orgánom v prípadoch , v ktorých sa na jeho platnosť vyžaduje

jehoschválenie,registráciaapod.Zrozumiteľnosťvyjadrujekvalituspôsobu(formy)prejavuvôle;právny
úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či
iného sprostredkovaniajasnévyjadrenievôleaobjektívnevzatéanivýkladomprávnehoúkonunemožno
zistiť, čo chcel účastník prejaviť. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký
komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 337).

Podľa názoru súdu predmetný závet spĺňal aj požiadavku zrozumiteľnosti. z jeho obsahu bolo zrejmé,
že poručiteľka Y. Q., L.. XX.X.XXXX G., Ž. I. C. L.. XX.X.XXXX ( teda žalovaná v tomto konaní) sa o ňu
starala a poskytovala jej opateru, za čo jej po svojej smrti odkázala svoj majetok. Súd v takto prevedenej
formulácii textu nezistil žiadne formulačné nedostatky, ktoré by spochybňovali záver o tom, čo nebohá

poručiteľka zamýšľala týmto závetom so svojim majetkom pre prípad svojej smrti urobiť.

Z hľadiska platnosti právneho úkonu sa tiež vyžaduje, aby jeho predmet plnenia bol podľa § 37 ods.
2 OZ bol možný. Možnosť plnenia ako náležitosť predmetu právneho úkonu musí byť daná v dobevzniku právneho úkonu. To , že predmet závetu je dovolený a možný znamená, že , že závetca môže v
závete disponovať len s majetkom , ktorý mu skutočne patrí alebo ktorý určite nadobudne do momentu
svojej smrti.

V danom prípade z hľadiska formulácie predmetnú závetu z 26.2.1999 súd nezistil, že by týmto nebohá
poručiteľka porušila uvedené ustanovenie zákona.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z obsahu napadnutého závetu nevyplynulo, že by tento akýmkoľvek spôsobom porušoval zákon, či ho
obchádzal, prípadne , že bol v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobkyňa sa dožadovala určenia neplatnosti sporného testamentu dôvodiac to tiež tým, že ho nebohá
poručiteľka spísala ako osoba duševne nespôsobilá na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu. Toto
tvrdenie žalobkyne sa nepodarilo v tomto konaní nespochybniteľným spôsobom preukázať. V tejto
súvislosti súd poznamenáva že k tomu, aby mohol súd vysloviť záver, že právny úkon určitá osoba
vykonala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon nespôsobilou, je potrebné vždy

bezpečne zistiť, že táto osoba nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo prípadne že nedokáže
svoje konanie ovládať. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu sa teda vyžaduje nepochybné
zistenietakéhotostavunastraneosoby,ktorá napadnutýprávnyúkonvykonávala.Bezpečnéposúdenie
takéhoto závadného zdravotného stavu u tejto osoby si nepochybne vyžaduje odborné znalosti s
príslušnej oblasti skúmania ľudského správania sa, inými slovami znalecké dokazovanie.

V danom prípade však znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu nebohej poručiteľky v
relevantnom období, teda v čase spísania sporného závetu, nebolo možné pre absenciu jej zdravotnej
dokumentácie z uvedeného obdobia, vykonať. Z dôkazov, ktoré súd zhromaždil v tomto konaní mimo
rámca uvedenej chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, či už z výpovedí svedkov, alebo z pripojených

spisovtunajšiehosúduakoajOkresnéhosúduPoprad,predovšetkýmzospisusp.zn.6C29/03,vktorom
sa nachádzali aj znaleckého posudky súdneho znalca MUDr. Ludvika Nábělka č. 20/2004 a č.42/2004,
v ktorých tento citoval časti dokumentácie nebohej poručiteľky, sa odborný záver o je duševnom stave
vyvodiť nedal, čo vyplynulo z písomných vyjadrení súdneho znalca Doc. MUDr. Ľubomíra Vraždu, CSc.
Bez takéhoto odborného vyjadrenia sa k duševnému stavu nebohej poručiteľky v rozhodnom období

ostatné dôkazy nemali dostatočnú vypovedaciu hodnotu o tom, v akom stave sa nachádzala nebohá
poručiteľka v čase , kedy spisovala sporný testament. Súd preto len na podklade výpovedi svedkov
nemohol jednoznačne a nespochybniteľne vysloviť záver, že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu
zo dňa 26.2.1999 trpela duševnou poruchou, ktorá ju pre uskutočnenie takéhoto právneho úkonu
určovala za nespôsobilú na jeho uskutočnenie.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou . Nie je potrebné , aby konajúca osoba bola v dobe
právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide.

Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej
poruchy môže konštatovať iba súd. Svoje zistenie musí súd oprieť o znalecký posudok.. Zo znaleckého
posudku musí vyplývať, že v danom prípade ( in concreto) išlo u konajúceho o prechodnú duševnú
poruchu. Záver o neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť
súdom bezpečne zistený. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka

vyžaduje bezpečné zistenie , že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania
alebo svoje konanie ovládnuť , je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe
pravdepodobnosti či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii v zmysle § 132 O.s.p.
neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné
aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok

( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,
str. 349).Znalecký posudok z príslušného odboru je v prípade posudzovania tejto skutočnosti esenciálnym
dôkazným podkladom v konaní, bez ktorého nie je možné vysloviť pochybnosť o duševnej spôsobilosti
poručiteľa v prípade spisovania závetu. Len v prípade ak by súd takýto znalecký posudok mal, mohol by

sa pri hodnotení dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. zaoberať úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného
posudku a tento následne hodnotiť ako dôkazný prostriedok s ďalšími dôkaznými prostriedkami
spôsobom uvedeným v ustanovení § 132 O.s.p. a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. . ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok
( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,

str. 349).

Keďže v danom prípade príslušné znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať, nebolo možné ani
konštatovať , že nebohá poručiteľky v čase spísania predmetného závetu bola duševne nespôsobilá a
teda súd musel vychádzať zo záveru, že v čase jeho spísania bola osobou plne spôsobilou na právne
úkony.

Súd už pri prvom rozhodnutí vo veci zamietol komplexne všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy, ktoré
navrhla k pojednávaniu, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 20.12.2012, resp. ktoré boli navrhnuté priamo
na uvedenom pojednávaní dňa 20.12.2012.

Okrem už vyššie uvedeného návrhu na preskúmanie sporného závetu súdnym znalcom - grafológom,
ktorý súd napokon v zmysle pokynu odvolacieho súdu vykonal, to bol tiež návrh na ustanovenie
MUDr. Ludvika Nábělka na vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie duševného stavu nebohej
poručiteľky. Tento návrh súd zamietol jednak z toho dôvodu, že menovaný súdny znalec bol v tomto
konaní už raz vylúčený z vykonávania tohto súdnoznaleckého dokazovania, ale tiež preto, že ani tento

znalec,akotovyplynulozajehopísomnýchpodanípresúdzodňa8.11.2006(č.l.71),zodňa30.7.2010)
č.l. 162 spisu (a zo dňa 13.12.2011 (č.l. 255 spisu), nedisponoval žiadnou relevantnou zdravotnou
dokumentáciou nebohej poručiteľky, prípadne inými relevantnými dokladmi ako sú poznámky, kópie
dokladov z uvedenej dokumentácie, ktoré by mu umožňovali vyhotoviť predmetný znalecký posudok, a
práve na základe ktorých ho samotná žalobkyňa naďalej navrhovala na vykonanie uvedeného dôkazu.

Súd tiež nevykonal ani ďalší v tom čase žalobkyňou navrhnutý dôkaz a to oboznámenie sa s obsahom
videonahrávky a audionahrávky s prejavom nebohej poručiteľky. Tento dôkaz nevykonal preto, pretože
nebohá nedala súhlas na vykonanie týchto nahrávok, resp. nemala o ich vykonaní žiadnu vedomosť,
čo potvrdila samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2003 v konaní 6C 29/03.

Následné zmeny tejto jej výpovede v priebehu tohto konania na pojednávaniach dňa 19.10.2006, že
poručiteľka o nahrávke na video nevedela, ale o audionahrávke vedela, lebo žalobkyňa mala mikrofón,
resp. dňa 9.9.2010, dokonca , že poručiteľka vedela o oboch nahrávkach , súd vyhodnotil ako účelové.
Navyše obsah týchto nahrávok objasnili vo svojich výpovediach aj svedkovia W.. C. X. S. W.. G. X., z ich
výpovedí vyplynulo, že tieto nahrávky neposkytovali žiaden bližší údaj o testamente zo dňa 26.2.1999.

Svedok W.. C. X. na priamu otázku súdu k testamentu uviedol, že pri nahrávke vo všeobecnosti o
testamente nebola reč a svedok W.. G. X., dokonca sa vyjadril priamo k testamentu z 26.2.1999 v
tom zmysle , že s nebohou o ňom nebola reč pri týchto nahrávkach. Navyše súd vzal na zreteľ aj
tú skutočnosť, že obe boli realizované v roku 2002, kedy v tom čase nebohá poručiteľka už nebola
preukázateľne duševne spôsobilá ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, čo vyplynulo zo

súdnoznaleckých záverov MUDr. Ludvika Nábělka, konkrétne z jeho znaleckého posudku č. 42/2004,
ktorým sa vyjadroval k spôsobilosti poručiteľky napísať závet zo dňa 24. 8. 2001.

Iné návrhy na doplnenie dokazovania účastnícke strany už nemali.

Na základe týchto vyššie uvedených záverov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.,v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom k skutočnosti , že o trovy konania tvoria aj trovy štátu a o týchto, ktoré v tomto prípade
predstavujú trovy znaleckého dokazovania nebolo možné rozhodovať a to preto , že v čase rozhodnutia
súdu vo veci samej súd nemal ešte rozhodnuté o odmene súdnej znalkyne PhDr.PaedDr. Eriky Strakovej
( znalečnom) za jej účasť na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015, na ktorom bola vypočutá ako

súdna znalkyňa , súd rozhodol, že o trovách konania vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodne v
samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov