Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224486
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114224486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v sporovej veci žalobkyne: N. D., T.. X.X.XXXX, H. H., H.
XX, zastúpená JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 89, proti žalovaným: X/ I.
I., T.. XX.X.XXXX, H. C., D. XX, X/ N. G., T.. X.X.XXXX, H. G., Y. XX/XXX, obaja zastúpení JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, o zaplatenie 1.399,79 eur s prísl. a
oprotižalobežalovanýchozaplatenie515,55eursprísl.,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č. k. 7C/315/2014-93 zo dňa 1.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovaným zaplatiť jej 1.399,79 eur s prísl.. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovaným spoločne
a nerozdielne 515,55 eur s úrokom omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27.1.2015 do zaplatenia, ako
aj trovy konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 628,87 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že nájomný pomer medzi žalobkyňou ako vlastníčkou bytu nachádzajúceho

sa v Prešove na Ulici Mukačevskej 7 sa ukončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty plynúcej od
marca 2014 do 31.5.2014. Predmetom žaloby je nezaplatené nájomné za mesiac marec až jún 2014,
keďže žalobkyňa sa nesprávne domnievala, že nájom bol ukončený až jej odstúpením od zmluvy z júna
2014.Žalobkyňamátedanároknanájomnévovýške270,-eurmesačnezamesiacemarecažmáj2014,
čo predstavuje sumu 810,- eur. Súd sa vyporiadal s uplatnenými nárokmi z ročného vyúčtovania za roky
2012 až 2014, a to nielen s ohľadom na nárok uplatnený žalobou, ale aj nárok žalovaných uplatnený
protižalobou. Podstatná pri tomto posúdení je dohoda účastníkov obsiahnutá v nájomnej zmluve podľa

4.1. Podľa nej bola dohodnutá záloha vo výške 130,- eur mesačne za úhradu plnení za spotrebu v byte a
v spoločných priestoroch, okrem elektriny a plynu, čo uhrádzali žalovaní osobitne. Príkladmo je uvedené
vodné, stočné, upratovanie. Z ročných vyúčtovaní spracovaných správcom však vyplýva, že do nákladov
spomínaných služieb bola zahrnutá aj splátka úveru, ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytového domu.
Žalobkyňa nepreukázala, že by so žalovanými si dohodla platenie aj tejto splátky. Žalovaní to výslovne
popreli, a napokon aj žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že na splátku úveru ich neupozornila. Splátku
za úver nie je možné považovať za poplatok za spotrebu v byte a v spoločných priestoroch, ktorá bola

dohodnutá v nájomnej zmluve. Spotreba sa vzťahuje len na služby a plnenia dodávané do bytu a do
spoločných priestorov, čo je zrejmé napokon aj z toho, čo bolo uvedené v zmluve ako príklad. Splátka
úveru rozhodne nepredstavuje poplatok za spotrebu. Ide o záväzok vlastníkov bytu za poskytnutý úver,
ktorý bol použitý na zhodnotenie ich majetku, a preto niet dôvodu požadovať od žalovaných plateniesplátok za úver. Bolo by to možné len v prípade, ak by sa účastníci na tom výslovne dohodli, čo však
žalobkyňanepreukázalaanetvrdila.Pokiaľideoročnévyúčtovaniaspracovanésprávcom,poodpočítaní
položky označenej ako splátka za úver, tak za rok 2012 predstavuje preplatok 257,25 eur v prospech

žalovaných, na vrátenie ktorého v zmysle nájomnej zmluvy majú nárok voči žalobkyni. Keďže žalovaní
si uplatnili za rok 2012 vrátenie preplatku len vo výške 177,60 eur, súd im za rok 2012 priznal takto
požadovanú sumu 177,60 eur. V roku 2013 dosiahol preplatok v prospech žalovaných sumu 548,01
eur, avšak za tento rok si uplatnili nárok na vrátenie preplatku vo výške 515,31 eur, a preto súd opäť
im mohol priznať nárok len v takto uplatnenom rozsahu. Za rok 2014 predstavuje preplatok v prospech

žalovaných 409,73 eur. Žalovaní majú nárok aj na vrátenie kaucie v zmysle nájomnej zmluvy, keďže
nájomný pomer bol ukončený a k poškodeniu bytu ani zariadení nedošlo, pričom v rámci súdneho
konania došlo aj k vzájomnému vyúčtovaniu ich nárokov. Po zosumarizovaní všetkých spomenutých
pohľadávok sporových strán súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok voči žalovaným na zaplatenie
nájomného vo výške 810,- eur a žalovaní majú pohľadávku voči žalobkyni v celkovej výške 1.402,64 eur
v dôsledku preplatkov z ročných vyúčtovaní. Žalovaní svojou protižalobou urobili prejav k započítaniu

týchto vzájomných pohľadávok, v dôsledku ktorého dochádzka k ich zániku v časti, v ktorej sa vzájomne
kryjú, v zmysle § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po započítaní týchto vzájomných pohľadávok
vo výške 1.402,64 eur, čo je pohľadávka žalovaných, s pohľadávkou žalobkyne vo výške 810,- eur,
preto žalovaným ostala pohľadávka voči žalobkyni vo výške 592,64 eur. Vzhľadom na už spomenutú
dispozičnú zásadu, súd mohol priznať žalovaným nárok len vo výške jeho uplatnenia, teda vo výške

515,55 eur. Z tejto sumy súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré majú žalovaní nárok v zmysle § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
(platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), pričom tieto trovy pozostávajú z trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 628,87 eur.
3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok

zmenil a zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1.399,79 eur, alebo
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ by súd dospel k záveru o
potvrdení rozsudku vo veci samej, navrhla rozsudok zmeniť vo výroku o trovách konania a žiadnej
zo sporových strán nárok na ich náhradu nepriznať z dôvodu nízkeho dôchodku žalobkyne, nákladov
na živobytie a hlavne z dôvodu celodennej starostlivosti o chorú matku, čo spôsobuje ďalšie zvýšené

náklady na lieky a opateru.
4. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. písm. f)
CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Poukázala na to, že odstúpenie žalovaných od nájomnej zmluvy listom zo 17.2.2014 je neplatné,
nakoľko neboli splnené hmotnoprávne dôvody na odstúpenie od zmluvy. Tento úkon žalovaných
nemožno považovať za výpoveď z nájomnej zmluvy, pretože každý úkon treba posudzovať podľa jeho
obsahu bez ohľadu na jeho označenie. Treba poukázať na to, že v nájomnej zmluve z 10.8.2012 bolo

v zmysle bodu 6.2 dohodnuté ako spôsob ukončenia zmluvy len vzájomná písomná dohoda zmluvných
strán alebo odstúpenie od zmluvy. Žalovaní preto neboli oprávnení dať výpoveď z nájomnej zmluvy
a nemali žiaden výpovedný dôvod. Nájomný vzťah medzi sporovými stranami sa skončil až jej listom
zo 16.6.2014 označeným ako odstúpenie od zmluvy o nájme bytu z 10.8.2012 z dôvodu, že žalovaní
nezaplatili nájomné za mesiac marec 2014 až máj 2014.

6. Pokiaľ ide o zahrnutie splátok úveru do nákladov, ktoré boli povinní znášať žalovaní, treba poukázať
na to, že zo samotnej zmluvy v bode 4.1 vyplýva, že celkový nájom vo výške 270,- eur sa skladá z časti
nájomné za užívanie bytu v sume 140 eur a z poplatkov za spotrebu v byte a v spoločných priestoroch,
vodné, stočné, upratovanie, ako aj iné, a to zálohovo v sume 130,- eur. Z tohto znenia zmluvy vyplýva, že
slovné spojenie „a iné“ znamená len demonštratívny výpočet určitých platieb, do ktorých treba zahrnúť

aj platenie splátok za úver. Za týchto okolností súd vôbec nemal priznať žalovaným preplatky z titulu
uhradených splátok úveru a nemal vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaných. Žalovaní by mali nárok len
na vrátenie kaucie v sume 300,- eur, avšak pokiaľ je nárok žalobkyne na dlžné nájomné za 4 mesiace
v sume 1.080,- eur, tak po odpočítaní sumy 300,- eur predstavuje nárok žalobkyne sumu 780,- eur.
Keďže žalovaní boli povinní platiť aj splátku úveru, nemajú preplatky, ale naopak nedoplatky, a preto ako

nájomcovia boli povinní doplatiť žalobkyni nedoplatky za rok 2012 v sume 114,38 eur a za rok 2013 v
sume 205,41 eur, teda v celkovej sume 315,79 eur.
7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

10. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.
11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
12. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
13. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

14. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu číslo XX v
C. na O. I. X, uzavrela so žalovanými nájomnú zmluvu ako s nájomcami dňa 10.8.2012 na obdobie od
11.8.2012 do 10.8.2013 a Dodatkom č. 1/13 z 10.8.2013 došlo k predĺženiu doby nájmu do 10.8.2014.
Na základe výpovede z nájmu bytu danej žalovanými (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom
podanie, ktoré žalovaní v tomto smere urobili, súd prvej inštancie správne vyhodnotil nie ako odstúpenie

od zmluvy, ale ako výpoveď z nájmu bytu v zmysle tohto zákonného ustanovenia, pričom treba sa
stotožniť s tým, že takouto formou bol list aj označený, a pokiaľ vychádzame z toho, že zákon takéto
ukončenie nájomného vzťahu v § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje, nemožno obracať
pozornosť len na znenie zmluvy, pokiaľ ide o spôsoby skončenia nájomného vzťahu, ale treba pripustiť,
že žalovaní ako nájomcovia bytu využili túto zákonnú možnosť, t.j. ukončenie nájomného vzťahu

výpoveďou, čo nemožno považovať v žiadnom prípade za rozpor so zákonom alebo so zmluvou.
16. V závislosti od toho súd prvej inštancie správne sa zaoberal vzájomnými nárokmi sporových strán
uplatnenými v tomto konaní, a pokiaľ ide o žalobkyňu, správne uzavrel, že nájomná zmluva, ktorú so
žalovanými uzavrela neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné priznať jej nároky
týkajúce sa aj splátok úveru, ktorý bol poskytnutý vlastníkom bytov v bytovom dome, kde sa nachádza

predmetný byt na vykonanie príslušných úprav domu. K splácaniu splátok tohto úveru sa totiž žalovaní
vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy nezaviazali, a to z toho dôvodu, že skutočne nejde o plnenia,
ktoré by sa týkali spotreby v byte alebo v spoločných priestoroch bytového domu. Toto je rozhodujúce
kritérium,ktorépriposudzovanínárokovuplatnenýchvtomtokonanípoužilsúdprvejinštancie,aktorého
sa pridržiava aj odvolací súd, pretože rôzne formy platieb sú v nájomnej zmluve uvedené len príkladnou

formou, a rozhodujúca je formulácia uvedená v tejto zmluve, ktorá jasne hovorí o tom, že žalovaní ako
nájomcovia sú povinní platiť len plnenia, ktoré sa týkajú spotreby v byte. Po vyhodnotení týchto okolností
nemožno dospieť k inému názoru pri právnom posúdení splácania úveru, ako je posúdenie, ku ktorému
dospel súd prvej inštancie, teda že nejde o splátky, ktoré by sa týkali spotreby v byte alebo v spoločných
priestoroch.

17. Po ustálení tohto základného východiska z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci treba
konštatovať, že ďalšie úvahy a výpočty súdu prvej inštancie, ktoré vykonal a uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia sú nepochybne vecne správne a súd správne ustálil aj výšku jednotlivých preplatkov, ktoré
sa viažu na jednotlivé obdobia, teda za roky 2012, 2013 a 2014 a v závislosti od toho sa potom správnevyporiadal aj so vzájomnou žalobou žalovaných. V rámci nej posúdil nielen vzniknuté preplatky (uvedené
vyššie), ale aj tzv. kauciu vo výške 300,- eur, ktorá by mala byť žalovaným vrátená, nakoľko k poškodeniu
bytu z ich strany nedošlo, avšak vychádzajúc z dispozičnej zásady, nemožno žalovaným priznať viac,

než čo si uplatnili vzájomnou žalobou, teda 515,55 eur, hoci po zohľadnení započítania vzájomných
nárokov uplatňovaných sporovými stranami v tomto konaní by mali nárok na vrátenie až 592,64 eur, čo
však svojou vzájomnou žalobou nežiadali.
18. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania a o trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, a v

podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu ani vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa trov konania,
pretože ako bolo vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne aj vo vzťahu
k trovám konania a žalobkyňa okrem tvrdenia okolností, ktoré by eventuálne mohli tvoriť základ
pre argumentáciu o potrebe zmeny rozhodnutia v otázke náhrady trov konania, túto argumentáciu

nepodložila žiadnym dôkazom.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaní ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá ani v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).