Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/320/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515208697
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515208697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. X. nad W., Z. 44X/X, o zaplatenie 719,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. marca 2017, č.k. 9C/139/2015-38, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 719,66 eur spolu s vyčísleným

úrokom od dátumu predčasnej splatnosti v sume 49,73 eur, s vyčísleným úrokom z omeškania v sume
1,22 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 719,66 eur od 23.06.2015 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,73 eur od 23.06.2015 do zaplatenia a poplatkom za
poistenie vo výške 3,27 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V bode II. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a v bode III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení konštatoval skutkové zistenia, v zmysle ktorých žalovaná uzatvorila so žalobcom

dňa 29.09.2013 úverovú zmluvu č. 75146 (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej jej žalobca poskytol
bezúčelový úver vo výške 1.200,- eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 19,9% ročne, ktorý sa
zaviazala žalovaná splácať v 36 mesačných splátkach vždy k 18. dňu v mesiaci vo výške 44,42 eur
od 18.10.2013 do 19.09.2016. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poistenie schopnosti splácať úver
vo výške 1,09 eur mesačne. V čl. 1 bod 1.2. je uvedená výška RPMN 30,39 % a priemerná RPMN
46,06 %. Žalovaná mala celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 1.699,12 eur. V čl. 1. bode 1.1. sa uvádza, že
banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok

uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko,
a.s. (ďalej „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie 30.09.2013
- 27.08.2015 bolo zistené, že žalovaná dňa 30.09.2013 čerpala úver vo výške 1.200,- eur. Žalovaná
zaplatila žalobcovi celkovo 400,36 eur, čo vyplýva z prehľadu splátok zaslaného žalobcom. Poslednú
splátkuúveružalovanázaplatiladňa18.02.2015vovýške44,42eur,následnevsplácanínepokračovala.
V druhej upomienke zo dňa 22.04.2015 vyzýva žalobca žalovanú na úhradu splátok úveru č. 75146
vo výške 106,23 eur a poplatku za upomienku vo výške 15,- eur s tým, že ak danú sumu neuhradí

do 27.04.2015, začne žalobca prípravu žaloby na súd a bude požadovať jednorazové splatenie celej
dlžnej sumy. Vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.06.2015 oznamuje žalobca žalovanej,
že z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle úverovej zmluvy č. 75146 zo dňa 29.09.2013 zo strany
žalovanej, rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ju na jednorazovú úhradu zostávajúcejsumy úveru vo výške 803,45 eur a sumy 30,- eur ako poplatok za výzvu do 02.07.2015. V sadzobníku
poplatkov žalobcu I. časť, účinný od 01.03.2015, v bode 7. Úverové produkty, pre stĺpec Pôžička je
uvedený poplatok za upomienku vo výške 15,- eur a za výzvu vo výške 30,- eur.

3.NasvojeskutkovézisteniaaplikovalpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách (§52, § 53, § 54) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

4. Dospel k právnemu záveru, že medzi stranami sporu bol úverovou zmluvou založený spotrebiteľský
právny vzťah a žalobcom uplatnený nárok v žalobe je dôvodný čiastočne. V konaní bolo žalobcom
tvrdenéapreukázané,žežalovanápoposkytnutíúveruvsume1.200,-eurúvervdohodnutýchsplátkach
vo výške 44,42 eur nesplácala, a preto bola listom zo dňa 22.06.2015 vyzvaná na predčasné splatenie
poskytnutého úveru do dátumu 02.07.2015. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo
dňa 29.09.2013 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovanej bolo
splácať úver v mesačných splátkach vo výške po 44,42 eur so splatnosťou vždy k 18. dňu v mesiaci.
Vzhľadom na uvedené je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej
istiny 719,66 eur a zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 49,73 eur, úrok z omeškania vo výške 1,22
eur a poplatok za poistenie vo výške 3,27 eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené ku dňu zosplatnenia.

Pokiaľ ide o zmluvný úrok 19,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 23.06.2015
do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že sporové strany si dojednali zmluvný
úrok 19,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k
zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru
súdu žalobcovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádzal

z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania / R 59/1998, 4 Obo 143/1998/. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už
právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

5. Úroky z omeškania priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v sadzbe určenej
podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza zo zásady úspechu strán v konaní. Úspech žalobcu
bol v konaní v prevažnej miere, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Odvolaním napadol výrok rozsudku okresného

súdu, ktorým bola jeho žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (bod II.). Navrhol rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmeniť a priznať mu nárok v uplatnenom rozsahu a súčasne aj náhradu trov
odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) - nesprávne právne posúdenie veci v otázke nároku na zaplatenie úrokov z úveru po
jeho zosplatnení veriteľom.

8. Podľa jeho názoru, nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia finančných prostriedkov až do ich
vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citoval právnu úpravu v ustanoveniach § 502 ods. 1 a §
503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár k týmto ustanovenia z IURA EDITION. „Z podstaty úroku
ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až

do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom
na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej
má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.“

9. „Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť

poskytnutépeňažnéprostriedky(úver)vdohodnutejlehote,akoajzaplatiťpožadovanéúroky.Akdlžníkv
oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva
rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať
z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úverua jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania ako ja z úroku z úveru je
podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v
zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade.“

10. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už
neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.

11. Poukázal na aktuálnu rozhodovaniu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod č.k.
5C/26/2016. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona,
platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu
ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok

z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

12. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto
ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré
môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky pod
dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo
z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť

odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa
veriteľnemôžedostaťdohoršiehoprávnehopostavenia,vakombolpredodstúpenímodzmluvy,situácia
totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana
pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu
veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného

zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť
dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok
z omeškania.

13. Žalovaná nevyužila procesné právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

14. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok
okresného súdu je v napadnutej časti vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože to nebolo potrebné (§
385 ods. 1 CSP).

15. Rozsudok okresného súdu zodpovedá z hľadiska formálnych a obsahových náležitostí zákonnej
úprave v ustanovení § 220 CSP. Jeho odôvodnenie je úplné a presvedčivé, preto podľa § 387 ods. 2
CSP sa s dôvodmi rozsudku okresného súdu krajský súd identifikoval v celom rozsahu.

16. Považuje za potrebné akcentovať, že rozsudok je v korelácii s judikovaním súdov v otázke nároku
veriteľa na úroky z úverovej zmluvy pri predčasnom zosplatnení úveru a zodpovedá aj právnemu záveru
Ústavného súdu SR v tejto otázke (viď ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.09.2012).

17. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúci v podradení zisteného skutkového stavu pod

príslušnú právnu normu, čo potom vedie k záveru o právach a povinnostiach účastníkov. Právne
posúdenie je nesprávne, keď sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn., keď na správne zistený
skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis, prípadne vtedy, keď zo zistených skutočností vyvodil
nesprávne právne závery, alebo vtedy, keď aplikoval právnu normu pri absencii (relevantnej časti)
skutkového stavu.

18. V prejednávanej veci, vzhľadom na prevažujúcu súdnu prax (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline je
ojedinelé) je správny právny záver okresného súdu, že po predčasnom zosplatnení úveru už žalobcovi
- veriteľovi nepatria úroky z úveru, ale iba úroky z omeškania.19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal aj na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého za splnenie tam uvedených podmienok môže veriteľ od zmluvy odstúpiť, je potrebné k

tomuto uviesť, že citovaná právna úprava sa dotýka inštitútu odstúpenia od zmluvy (nie predčasného
zosplatnenia).V prípade spotrebiteľskej úverovej zmluvy však platí primárne občianskoprávna úprava v
§ 48 Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza zo skutočnosti, že zmluva zaniká a zmluvným stranám
vznikajú obdobné povinnosti, ako pri bezdôvodnom obohatení, t.j. povinnosť vrátiť poskytnuté plnenia
(§ 457 Občianskeho zákonníka). Ani v tomto prípade by už veriteľovi nepatrili úroky z úveru.

20. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.

21. Úspešnej žalovanej bol priznaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o
ktorého výške rozhodne okresný súd (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP).

22. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).