Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216213364.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova
13,Bratislava,protižalovanej:P.N.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomZ.R.XXXX/XX,K.,vkonanízastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, o zaplatenie
14.891,86 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.579,33 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.579,33 € od 14.10.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných

splátkach po 224,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu

dňa 9.8.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu istiny vo výške 14.891,86 €,
zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 30.4.2016 vo výške 5.082,62 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.891,86 € od 1.5.2016 do zaplatenia, zmluvným
úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 14.891,86 € od 1.5.2016 do zaplatenia a poplatkami vo výške
13,99 €. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanou dňa 2.4.2013 uzatvoril úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver. Tento sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné

povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný.
Ku dňu 30.4.2016 pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 14.891,86 €, zmluvného
úroku a úroku z omeškania vo výške 5.082,62 € a poplatkov vo výške 13,99 €. Zaplatenia tejto sumy sa
domáha podanou žalobou spolu s príslušenstvom - zmluvným úrokom a úrokom z omeškania z dlžnej
istiny počnúc od 1.5.2016 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného
súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaná v priebehu konania namietala, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nepostupoval v zmysle §
7 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je v danej veci potrebné postupovať podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z..3. Právny predchodca žalobcu v stanovisku k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že uplatnený nárok
vyplýva zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorý v zmysle § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.
nepatrí medzi spotrebiteľské úvery a uplatnený nárok nie je možné posudzovať v zmysle ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z.. Vo svojom stanovisku špecifikoval uplatnenú pohľadávku, keď uviedol, že
splátka úveru vo výške 223,74 € zahŕňala splátku istiny a úroku vo výške 208,- €, poplatok za vedenie
účtu vo výške 2,50 € a poplatok za poistenie úveru vo výške 13,24 €. Pre neplnenie zmluvných
podmienok žalovanou, veriteľ ku dňu 13.10.2014 pristúpil k zosplatneniu celého úveru a od žalovanej
žiadal zaplatenie celej sumy úveru naraz. Mal za to, že uplatnený nárok treba posudzovať výlučne podľa

ustanovení Obchodného zákonníka.

4. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, z obchodnej
spoločnosti Poštová banka, a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017. O
zmene strany sporu vystupujúcej ako žalobca tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/54/2016-151
zo dňa 11.8.2017.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2017, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP
prejednal v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Po
vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalovanej a po oboznámení sa s obsahom predložených
listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvy o úvere, aktuálneho stavu úveru, sadzobníka poplatkov,

všeobecných obchodných podmienok, výzvy na úhradu, kópie doručenky, obchodných podmienok,
vyjadrenia žalovanej, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovanej, oznámenia o neschválení žiadosti o
poskytnutie úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, vyjadrenia žalobcu, potvrdenia o
výške daňovej povinnosti, prehľadu, listiny o výpočte RPMN, potvrdenia Daňového úradu Nitra o príjme
žalovanej za roky 2012, 2013 a 2016, uznesenia č.k. 14Csp/54/2016-151 zo dňa 11.8.2017 ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
Poštová banka, a.s. dňa 13.6.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
voči žalovanej titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení

pohľadávok.

7. Dňa 2.4.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou úverovú zmluvu č. 6381344286.
Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 15.000,- €. Tento úver sa žalovaná
zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 223,74 € (z toho suma poplatku za správu úveru

je 2,50 €) v období od 25.5.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 10,9 % ročne,
pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 12,32% pri priemernej RPMN vo výške 12,92 %.
Celková výška nákladov spotrebiteľa bol ustálená v sume 10.398,38 €. Dátum konečnej splatnosti úveru
bol stanovený na deň 25.4.2023. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky účinné od 23.6.2012 ako aj obchodné podmienky účinné od 16.2.2012. Žalovaná zmluvné

povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy riadne neplnila, preto žalobca využil svoje právo v zmysle
zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 13.10.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom
úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 6381344286 zo dňa 2.4.2013 za splatnú. Žalovaná
predmetnú výzvu prevzala dňa 16.10.2014 (kópia doručenky č.l. 38 spisu). Žalovaná celkove titulom
úveru do dňa 30.6.2014 (vychádzajúc z výpisu ohľadne aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.4.2016 ako aj

z podanej žaloby) uhradila do 13.10.2014 sumu 1.420,67 €. Úhrady žalovanej boli veriteľom započítané
v nasledovnom poradí: poplatky, zmluvné úroky, úroky z omeškania, istina. Po predčasnom zosplatnení
úveru žalovaná nič neuhradila.

8. Ako vyplynulo z oznámenia právneho predchodcu žalobcu žalovanej zo dňa 15.7.2013, týmto právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej žiadosť o úver zo dňa 11.7.2013 neschválil.

9. Ako vyplynulo z potvrdenia o výške daňovej povinnosti zo dňa 27.3.2013, toto potvrdenie
predchádzalo uzavretiu zmluvy o úvere a v tomto potvrdení Daňový úrad Nitra potvrdil, že žalovaná
mala v daňovom priznaní za rok 2010 uvedený základ dane vo výške 2.568,51 €, daň vo výške 0,- €

a celkové príjmy vo výške 4.143,10 €, v daňovom priznaní za rok 2011 mala základ dane uvedený vo
výške 886,- €, daň vo výške 0,- € a celkové príjmy vo výške 3.720,- €. Tiež mala v tom čase evidované
daňové nedoplatky vo výške 332,- €.10. Ako vyplynulo z potvrdenia Daňového úradu Nitra o príjme žalovanej za roky 2012, 2013 a 2016,
podľa daňových priznaní mala žalovaná v roku 2012 príjmy zo živnosti vo výške 0,- €, výdavky vo výške
2.039,- € a daň vo výške 0,- €, v roku 2013 mala v daňovom priznaní príjmy, výdavky i daň vo výške

0,- € a rovnako aj v roku 2016.

11. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 14.891,86 € s
príslušenstvom (vyčísleným zmluvným úrokom a úrokom z omeškania ku dňu 30.4.2016 a zmluvným
úrokom a úrokom z omeškania od 1.5.2016 do zaplatenia).

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci

kalendárny štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému
agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádza nie
ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov

alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnil
vyhnúť sa uplatneniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky,
ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania , ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

13. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy.
I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť

ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď

sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014),
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.

14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Súd v

danom prípade zmluvný vzťah založený medzi stranami sporu uzavretím zmluvy o úvere - pôžička
na bývanie č. 6381344286 zo dňa 2.4.2013 posudzoval aj v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z., keď skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne skutočnosti, že zmluvný vzťah nespadá pod úpravu
predmetného zákona, nakoľko išlo o úver poskytnutý za účelom nadobudnutia alebo zachovania
vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. d) zákona č.

129/2010 Z.z.) považoval za účelové, v priamom rozpore so znením uzavretej zmluvy (bod 4.6. zmluvy)
ako aj obchodných podmienok (bod 15.6.), podľa ktorých sa zmluvný vzťah, plnenie z ktorého je
predmetom sporu, riadi aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd
poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu je banková inštitúcia, ktorá spadá i pod právnu
úpravu zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý okrem iného upravuje podmienky bankových

produktov (aj hypotekárnych a komunálnych úverov), a tiež stanovuje zákonné náležitosti takýchto
zmlúv, pričom úmyslom zákonodarcu vo vzťahu k bankám ale i nebankovým inštitúciám poskytujúcim
úvery spotrebiteľom v žiadnom prípade nebolo, aby tieto subjekty mohli poskytovať úvery (pôžičky)
bez špeciálnej právnej úpravy zabezpečujúcej ochranu spotrebiteľa, ktorý je v takomto type zmluvnýchvzťahov slabšou zmluvnou stranou neporovnateľnou s postavením dodávateľa, ktorý je ako subjekt
venujúci sa takejto činnosti odborne zdatný v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek, majúci vedomosť
o podmienkach na finančnom trhu ako i právnej úprave vzťahujúcej sa ku konkrétnym produktom,

ktoré poskytuje spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu, poukazujúc i na samotné znenie zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, súd podrobil predmetnú zmluvu skúmaniu s pohľadu
zákonných náležitostí zmluvy v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že predmetná
zmluva obsahuje nesprávny údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve
bola hodnota RPMN vyčíslená vo výške 12,32 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z.z. súd

zistil, že tento údaj nezodpovedá výpočtu RPMN v danom prípade vychádzajúc zo vstupných údajov
pre výpočet RPMN uvedených v § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z., keď podľa tohto výpočtu
správne mala byť v zmluve uvedená hodnota RPMN vo výške 13,46 % (pri vstupnom údaji o výške
úveru 15.000,- €, splátke vo výške 221,24 € a počte splátok 120). Zmluva tiež obsahovala nesprávny
údaj o celkovej výške nákladov, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená
čiastka 10.398,38 €, ktorá nezodpovedá ani len sume vyčíslenej ako súčin 120 splátok po 221,24

€. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy splátky 208,- € mesačne, pretože
celková výška splátky 223,74 € mesačne obsahovala aj poplatok za poistenie vo výške 13,24 € mesačne
a poplatok za vedenie účtu vo výške 2,50 €, súd konštatuje, že preskúmaním uzavretej zmluvy súd
nemal preukázané, že žalovaná mala uhrádzať poplatok za poistenie vo výške 13,24 € mesačne, keď
v uzavretej zmluve síce je zmienka o základnom súbore poistenia, avšak žiadna konkrétna suma, ktorú

mala žalovaná titulom poistenia uhrádzať zo zmluvy a ani zo žiadnej inej listiny, ktorá bola zo strany
žalobcu v priebehu konania predložená, nevyplýva. Preto súd pri výpočte RPMN vychádzal z výšky
splátky uvedenej v úverovej zmluve a keďže poplatok za poistenie v zmluve nebol riadne označený,
súd nemohol postupovať v zmysle § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. a tento poplatok nezahrnúť do
celkových nákladov na účely výpočtu RPMN. Nakoľko je ale predmetnú zmluvu potrebné posudzovať

ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných
obchodných podmienok a obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom
zasahovať a táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v nesprávnej výške

- nižšej hodnote, než mala byť uvedená (čo je potrebné vyhodnotiť ako údaj uvedený v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa, pretože takýmto údajom veriteľ mohol ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa
a docieliť uzavretie zmluvy, hoci zmluvné podmienky neboli tak výhodné ako sa javili podľa údajov
uvedených v zmluve), tiež neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, súd
vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý úver za

bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 15.000,- €,
pričom táto (vychádzajúc z aktuálneho stavu úveru zo dňa 30.4.2016) do dňa 30.4.2016 titulom úveru
uhradila sumu 1.420,67 €, súd ju zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo mu bolo titulom úveru
poskytnuté a tým, čo už titulom úveru uhradil. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného
úroku z omeškania, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti
súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v priebehu konania poukazujúc na porušenie povinnosti právneho
predchodcu žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., súd dospel k záveru,

že žalobca skutkové tvrdenia žalovanej o nedostatočnom odbornom posúdení jej schopnosti splácať
úver relevantným spôsobom poprel, keď predložil potvrdenie vyplnené Daňovým úradom Nitra zo dňa
28.3.2013 (t.j. z dátumu bezprostredne predchádzajúcemu uzavretiu zmluvy), z ktorého vyplynulo, že
žalovaná v dvoch daňových priznaniach za roky 2010 a 2011, ktoré boli podané príslušnému daňovému
úradu za posledné dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce podaniu žiadosti o poskytnutie úveru, v

rokoch 2010 i 2011 mala príjem na účely daňového priznania a tiež poukázal na samotnú žiadosť o
poskytnutie úveru vyplnenú žalovanou, v ktorej uviedla, že jej mesačný príjem zo zamestnania (v čistom)
je 680,- €, z toho sumu 108,- € spotrebuje na úhradu mesačných splátok úverov a pôžičiek. Súd mal teda
za to, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o úvere so žalovanou dostatočne preveril
jej schopnosť splácať úver. Dôkazom odbornosti postupu právneho predchodcu žalobcu je aj listina

predložená žalovanou v priebehu konania - oznámenie Poštovej banky, a.s. zo dňa 15.7.2013, ktorým jej
oznámil nechválenie žiadosti o úver zo dňa 11.7.2013, keď žalovaná po uzavretí zmluvy, nárok z ktorej
je predmetom sporu (úverová zmluva zo dňa 2.4.2013) opätovne žiadala právneho predchodcu žalobcuo poskytnutie úveru (žiadosť zo dňa 11.7.2013) a túto už právny predchodca žalovanej vyhodnotil tak,
že jej žiadosti nevyhovel.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca i žalovaná
mali čiastočný úspech v konaní. Vychádzajúc z uvedeného preto súd rozhodol o trovách konania tak,
že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu.

8.Lehotunaplneniesúdurčilvzmysle§232ods.3,4CSP,keďvychádzajúcznávrhužalobcusúdpovolil

žalovanejzaplatiťdlžnúsumuvmesačnýchsplátkachpo224,-€slehotousplatnostivždydoposledného
kalendárneho dňa každého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia a to
pod následkom straty výhody splátok v prípade porušenia tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.