Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222972
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114222972.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
žalovaným: 1. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, 2. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež,

obaja žalovaní zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Zámocká 10, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 1.052,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/294/2015-61 zo dňa 27.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (aktuálne žalobu) zamietol. Druhou výrokovou
vetou navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade (aktuálne
žalovaným) trovy právneho zastúpenia v sume 745,02 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských

úveroch (bez uvedenia v znení v ktorom období), jeho ust. § 4 ods. 1, 2, 3, a Občianskeho zákonníka -
§ 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 53a ods. 1, 2, § 531 ods. 4, § 533.

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania, že na základe
zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2006 uzavretej medzi pôvodným veriteľom PROFI REAL Slovakia,
spol. s r.o., Bratislava a žalovanou 1 ako dlžníkom a žalovaným 2 ako spoludlžníkom bola uzavretá

zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej 1 poskytnutý úver vo výške 1.659,83
Eur a dvakrát revolvingový úver vo výške 2.213,04 Eur. Podľa karty klienta bolo žalovanej vyplatená
vrátane revolvingov suma 3.867,42 Eur, z čoho žalovaná uhradila sumu 6.693,34 Eur, do podania
žaloby 6.180,78 Eur a po podaní žaloby 512,56 Eur, v ktorej časti bolo konania v dôsledku čiastočného
späťvzatia zastavené. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na ním citované zákonné
ustanovenia dospel k záveru, že predmetný úver bol poskytnutý bez poplatku a bez úroku, nakoľko z

obsahu zmluvy nie je možné zistiť výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok
úrokov, výšku, počet a termín splátok iných poplatkov; rovnako nie je možné zistiť ani konečnú splatnosť
poskytnutého úveru. Za danej situácie potom súd vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanej z
titulu úveru spolu sumu 3.867,42 Eur, z ktorej žalovaná zaplatila 6.693,34 Eur. Keďže bola uhradená
suma vyššia ako bola poskytnutá, súd žalobu zamietol, nakoľko zo strany žalovaných bola uhradená
navyše suma 2.825,92 Eur.4. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešným
žalovaným priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 745,02 Eur, ktorá suma pozostáva z 5
úkonov právnej služby á 71,37 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, účasť

na pojednávaní dňa 2.12.2015, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, účasť na pojednávaní dňa
27.1.2016), režijný paušál 4 x 8,39 Eur, 1 x 8,58 Eur - trovy právneho zastúpenia spolu v sume 398,99
Eur pri odporkyni v 1. rade; trovy právneho zastúpenia pri odporcovi v 2. rade spolu v sume 176,32 Eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní 2.12.2015, účasť na
pojednávaní dňa 27.1.2016 á 35,69 Eur, 4 x režijný paušál á 8,39 Eur); pojednávanie dňa 2.12.2015

náhrada za stratu času v sume 55,92 Eur, cestovné náhrady Bratislava - Trnava a späť v sume 29,84 Eur
(vozidlo ŠKODA Fábia ŠPZ: BA 732 MS), pojednávanie dňa 27.1.2016 náhrada za stratu času v sume
57,20 Eur, cestovné náhrady Bratislava - Trnava a späť v sume 26,75 Eur (BMW 520d, ŠPZ: BL 323 ED).

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu (tak proti zamietajúcej časti, ako i proti časti o náhrade
trovkonania)podalprostredníctvomsvojhoprávnehozastúpeniaodvolaniežalobca,ktorýmsadomáhal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom si
zároveňuplatnilvyčíslenúnáhradutrovodvolaciehokonanianatrováchprávnehozastúpenia.Odvolanie
odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP, podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) OSP a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP.

6. V prvom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie nevychádzal zo znenia zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný dňa 28.4.2006, kedy bola uzavretá daná zmluva. Zákon v
tomto znení pritom nestanovoval, že neuvedenie vymenovaných náležitostí má za následok, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie teda v rozhodnutí odkazuje na také právne normy, ktoré
v čase vzniku zmluvy neexistovali. Odvolateľ poukázal na § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré nebolo

platné ani účinné v čase uzavretia zmluvy, súd teda nemohol dospieť k záveru, že úver je bezúročný a
bezpoplatkov.Súdomprvejinštancieaplikovanéust.§4ods.3zák.č.258/2001Z.z.nadobudloúčinnosť
až dňa 1.1.2008 na základe zák. č. 568/2007, ktorý sa podľa prechodných ustanovení na predmetnú
zmluvu nevzťahuje. Odvolateľ preto uzavrel, že súd rozhodol na základe nesprávnych právnych záverov.

7. Okrem toho podľa odvolateľa súd rozhodol nesprávne aj preto, že citovaný zákon v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy žiaden údaj o konečnom termíne splatnosti úveru nevyžadoval. Rovnako zákon v
tomto znení nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené
jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa
istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, rôznych počtoch splátok a podobne,

čo sa netýka danej zmluvy. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi pritom obsahuje výšku, splátky, termíny
splatnosti, ako aj počet splátok. Na podporu svojho názoru odvolateľ odkázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014.

8. Odvolateľ napadol tiež výrok o náhrade trov právneho zastúpenia, ktorý je podľa neho v rozpore s

vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., konkrétne § 13 ods. 2, z ktorého vyplýva, že pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb pri tom istom úkone sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%. Odmena
pri zastupovaní každého zo žalovaných mala byť teda 50% zo sumy 71,37 Eur, čo súd nerešpektoval
a priznal za zastupovanie každého žalovaného odmenu v plnej výške. Taktiež súd nezákonne priznal
nárok na náhradu tarifnej odmeny v plnej výške aj za nariadenie predbežného opatrenia, hoci ide o úkon

právnej služby s polovičnou sumou zo základnej sadzby tarifnej odmeny. Odvolateľ tiež poukázal na
rozpor medzi výrokom o náhrade trov právneho zastúpenia - jeho výškou a odôvodnením, čím je podľa
neho daný zrejmý nepomer a rozpor výroku a odôvodnenia.

9. Žalovaní odvolací návrh nepodali.

10. Svojím písomným vyjadrením k doručenému odvolaniu žalobcu žalovaní prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia navrhli, aby bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdený a žalobca zaviazaný zaplatiť žalovaným vyčíslenú náhradu trov konania na trovách právneho
zastúpenia. Vyslovili názor, že rozsudok vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a zo

správneho posúdenia veci. Podľa nich právne posúdenie súdu prvej inštancie je v súlade s právnym
poriadkom.11. Poukázali na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zdôraznili, že dohoda o výške, úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a
preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. V ďalšom právne a teoreticky rozobrali právne

východiská a povahu právneho vzťahu so záverom, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali
použiť normy Obchodného práva. V ďalšej časti vyjadrenia poukázali na obsahové nedostatky zmluvy s
tým, že v dôsledku nich sa úver považuje za bez poplatkov a bez úrokov, pričom poukázali na § 4 ZSÚ
(bez uvedenia jeho znenia). V tejto časti uzavreli, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky

vo výške 3.867,42 Eur, žalovaná zaplatila spolu 6.180,78 Eur, žalobca teda nemá nárok na zaplatenie
žiadnej sumy od žalovanej s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka.

12. V ďalšej časti žalovaní rozobrali neprimeranú odmenu za poskytnutie úveru s tým, že doplnili
záver okresného súdu tým, že dohoda o odmene a úroku za poskytnutie úveru je neplatná aj pre
rozpor s dobrými mravmi. Všeobecne skonštatovali, že spotrebiteľská zmluva obsahuje individuálne

nedojednané neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Opätovne poukázali na výšku ročnej
úrokovej sadzby prevyšujúcej 30% a poplatkov za úver. Takúto dohodu o výške úrokov alebo odmeny za
poskytnutie úveru označili za priečiacu sa dobrým mravom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatnú. Podľa nich žalobca v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie
úveru, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov nemôže

domáhať, keďže ide o úžeru. Vzhľadom na uvedené žalovaní sú toho názoru, že ak by odvolací súd
dospel k inému právnemu záveru ohľadne následkov obsahových nedostatkov zmluvy, nemôže priznať
žalobcovi uplatnené nároky, keďže sú v rozpore s dobrými mravmi.

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnom dôvodné, keďže

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho
bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť,
pretože vzhľadom na rozsah pochybenia nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne

rozhodol ak žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania na trovách právneho
zastúpenia v sume 745,02 Eur, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom,
ktorý namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil aplikáciou ustanovení zák. č. 258/2001 Zb. ospotrebiteľských úveroch v nesprávnom znení a zároveň i pri rozhodovaní nároku žalobcov na náhradu
trov právneho zastúpenia.

16. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa žalobou uplatnené právo
prizná alebo neprizná. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).
Strany v konaní nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby

uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo
nie je alebo tvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Právne posúdenie veci
je nesprávne vtedy, ak sa súd dopustí omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval
iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávnym spôsobom

interpretoval alebo právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

17. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí
žaloby odôvodnil tým, že predmetná spotrebiteľská zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a to s
odkazom na § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Je pritom nesporné,
že predmetný zákon sa v priebehu svojej účinnosti od 11.7.2001 do 10.6.2010 opakovane menil a
novelizoval. Z porovnania jeho časových verzií je zrejmé, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere k 28.4.2006 bolo jeho znenie v dotknutých ustanoveniach § 4 diametrálne odlišné

odzneniaododňa1.1.2008,ktorézrejmesúdprvejinštancievpreskúmavanomrozsudkupoužil.Vznení
do 31.12.2007, teda v čase, keď bola uzavretá predmetná spotrebiteľská zmluva, povinnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola náležitosť podľa súdom prvej inštancie citovaného písm. g)
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a ani podľa písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Obdobne ods. 3 citovaného ustanovenia neobsahoval vetu, že ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. V zmysle § 8aa ods. 2 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2008, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008; vznik týchto právnych vzťahov

ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Súd
prvej inštancie pritom v odôvodnení preskúmavaného rozsudku aplikáciu citovaného zákona v znení
od 1.1.2008 na daný vzťah strán sporu nijako bližšie nevysvetlil, z odôvodnenia preto nemožno ustáliť,
či vychádzal zo záveru, že dva revolvingové úvery boli poskytnuté už za účinnosti zákona v znení od
1.1.2008 a či už na ne bolo potrebné aplikovať nové znenie zákona, ak áno z akých dôvodov. Napokon z

odôvodnenia nie je možné ani zistiť, či žalovaný dlh celý pochádza zo vzťahu z obdobia pred účinnosťou
alebo po účinnosti tejto novely. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je tak nepreskúmateľné.

19. Obdobne nedostatkom odôvodnenia trpí i časť rozhodnutia o náhrade trov konania, keď súd
neuviedol na základe akej podzákonnej normy o náhrade trov konania rozhodol, nie je zrejmé, či súd

zohľadnil a ak nie, prečo, že jeden právny zástupca zastupoval dvoch žalovaných, nie je zrejmé, prečo
priznal za úkon právnej služby návrh na nariadenie predbežného opatrenia plnú odmenu.

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

22. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).23. Podľa § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

24. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220
ods. 2 CSP). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a

z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2) je nepreskúmateľné.

25. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

26. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

27. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

28. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, keď právne posúdenie veci tak v merite ako i o náhrade trov
konania nedostatočne zdôvodnil, pričom pre absenciu úvah súd na základe ktorých a akým postupom
aplikovaldanéprávnenormy,tentonedostatoknemožnodobrenapraviťvkonanípredodvolacímsúdom,
i s poukazom na to, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou dvojinštančnosti. Keďže žalovaní

sú spotrebitelia a teda slabšou stranou v spore, treba zohľadniť už aj § 295 CSP, podľa ktorého súd
môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci; súd
aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou
ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov.

29. S poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
(včítane závislého a tiež nedostatočne odôvodneného výroku o trovách konania) podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu,
postupovať pritom v zmysle vyššie uvedených intencií, za tým účelom v potrebnom rozsahu príp. doplniť

dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, posúdiť vec z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich
zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné vo
všetkých jeho častiach náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).