Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222972
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114222972.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným:
1. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, 2. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení

splnomocnencom: Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 10,
IČO: 46 962 000, o zaplatenie 1.052,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 18C/294/2015-48 zo dňa 4.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaných na nariadenie predbežného

opatrenia a uložil zamestnávateľovi odporkyne v 1. rade KUPEX, spol. s r.o., so sídlom Jozefov Dvor
390, Voderady, IČO: 31 399 347, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy odporkyne v 1. rade v
prospech navrhovateľa na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000034152 zo dňa 25.4.2006 bod
7 - Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade a to až do
právoplatného skončenia vo veci samej.

2. Prvoinštančný súd po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
spise, ako i s obsahom celého spisového materiálu, sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Návrhu vyhovel najmä s
poukazomnažalovanýmiuvádzanétvrdeniaoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachvzmluveoúvere,
ktorá je podkladom pre vykonávanie zrážok zo mzdy žalovanej 1 jej zamestnávateľom, čo považoval
za dostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia s tým, že situácia si vyžaduje momentálne

riešenie, je vhodné ju stabilizovať práve prostredníctvom nariadenia predbežného opatrenia. Ak vo veci
samej existuje spor spochybňujúci zákonnosť zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy o úvere, čo
by malo za následok minimálne, že úver by bolo nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je
sporné, ak sa žalobca domáha zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej
v zmluve o úvere. Vykonanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalovanej 1 by malo za následok
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, resp. jeho postupné narastanie, čím je dané

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou
vyriešené, či zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
resp. či dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd usúdil, že uloženie
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalovanej 1 možno od jej zamestnávateľa, teda tretej
osoby, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhna nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia
v spojení s podaným odvolaním v celkovej vyčíslenej sume 89,50 Eur podľa špecifikácie v odvolaní.
Ako prvé namietal, že zo strany súdu mu bolo doručené len uznesenie o nariadení predbežného

opatrenia a nebol mu doručený návrh, ani listiny k návrhu pripojené, v dôsledku čoho sa mu odňala
možnosť oboznámiť sa s návrhom. Ani z napádaného uznesenia podľa odvolateľa nevyplýva, ako
bola konkrétne zdôvodnená bezprostredne hroziaca ujma, čím bola osvedčená, ochrana akému právu
sa má vlastne poskytnúť a aké boli tvrdenia žalobcu. Postup súdu tak bol v rozpore zároveň aj s
čl. 6 Dohovoru. V dôsledku toho sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom vo veci nariadenia

predbežného opatrenia. V ďalšom odvolateľ poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS257/2010,
z ktorého zdôraznil, že v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť rešpektované
minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na
súdnu ochranu, rozhodnutie musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a
nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené. Podľa odvolateľa, z napadnutého
uznesenia nie je zrejmé a preskúmateľné na základe čoho súd vyvodil závery o nutnosti nariadiť

predbežné opatrenie, k akému zhoršeniu postavenia sa má ním predísť a akému konkrétnemu právu súd
poskytuje ochranu. Okrem toho je nepreskúmateľné aj to, aké nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy má žalobcovaným hroziť. Rozhodnutie súdu je podľa neho založené na všeobecných tvrdeniach
bez ozrejmenia súvislostí s posudzovanou vecou.

4. Žalovaní odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu predložili prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že do právoplatnosti rozsudku vo veci samej
je potrebné, aby bolo predbežné opatrenie vydané za účelom ochrany majetku žalovanej, keďže úver
niekoľkonásobne preplatila. Uznesenie súdu prvej inštancie teda vychádza zo správneho posúdenia
veci a preto je vecne správne. Žalovaná nemá inú obranu proti zrážkam zo mzdy ako formou nariadenia

predbežného opatrenia, keď v základnom konaní namieta nárok žalobcu uplatnený v rozpore s právom.
Prvoinštančný súd pritom vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako nedôvodný a žalobu zamietol. Preto
každá ďalšia zrážka zo mzdy bude na úkor žalovanej a táto bude musieť následne samostatnou žalobou
vymáhať tieto finančné prostriedky. Predbežným opatrením sa zabráni neoprávnenému výkonu práva
žalobcu, keďže zrážky zo mzdy vykonával v rozpore so zákonom, ktorý postup je aj spravodlivý. Navrhli

preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

201 a 202 OSP, ktoré má ekvivalent v § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniunemožno priznať úspech, lebo napadnuté rozhodnutie je vecne správne a boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

7. Žalobca v podanom odvolaní odôvodnene namietal, že súd prvej inštancie pochybil, ak mu zároveň
s nariadením predbežného opatrenia v rozpore s ust. § 75 ods. 8 OSP nedoručil návrh žalovaných na
nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd preto tento procesný nedostatok napravil, žalobcovi
návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručil a umožnil mu v 10-dňovej lehote sa k nemu
vyjadriť. Žalobcovi bol podľa pripojenej doručenky návrh elektronicky doručený dňa 19.7.2017, možnosť

dodatočne sa k nemu vyjadriť nevyužil.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené všetky podmienky pre nariadenie
preskúmavaným uznesením predbežného opatrenia.

9. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným domáha zaplatenia

solidárne sumy 1.564,86 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000034152
uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.4.2006 s tým, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkami
úveru, ktorý bol napokon zosplatnený. V priebehu konania došlo zo strany žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby v rozsahu 512,56 Eur istiny z dôvodu, že žalovaní v priebehu konania túto sumu
žalobcovi uhradili a súd prvej inštancie preto uznesením č.k. 18C/294/2015-46 zo dňa 4.1.2016 konanie

v časti istiny 512,56 Eur s právoplatnosťou ku dňu 30.1.2016 zastavil.

10. Dňa 11.12.2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalovanej 1 zastúpenej advokátom na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo jej zamestnávateľovi KUPEX, spol. s r.o., Voderady
uložené, aby sa až do skončenia predmetného konania zdržal zrážok zo mzdy v prospech žalobcu

na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 28.4.2006 medzi žalobcom a žalovanou.
Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca napriek tomu, že žalovaná preplatila úver a že dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná, každý mesiac uplatňuje právo na
zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalovanej vo výške 69,37 Eur mesačne, čo zamestnávateľ potvrdil.
Žalovaná pritom nemá inú obranu proti zrážkam zo mzdy a proti nároku žalobcu na uspokojenie

jeho pohľadávky ako formou nariadenia predbežného opatrenia, keď v základnom konaní namieta
pohľadávku a neplatnosť zmluvných dojednaní. Predbežným opatrením pritom dôjde k odstráneniu
obavy, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie nebude nadmerne zasahovať
do práv žalobcu, pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho uplatňovanom nároku. Keďže žalobca
nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy od žalovanej, nevznikne mu ujma, práve naopak ujma vzniká

žalovanej.

11. K návrhu bola žalovanou 1 pripojená listina zo dňa 27.10.2014 adresovaná žalobcom
zamestnávateľovi žalovanej 1, ktorou žiadal vykonávanie zrážok zo mzdy s poukazom na § 551
ods. 1 Občianskeho zákonníka na uspokojenie splatnej pohľadávky v celkovej výške 2.211,03 Eur

s požadovanou výškou mesačnej splátky 92,21 Eur. Žalobca k tejto žiadosti pripojil zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8000034152 zo dňa 25.4.2006 uzavretej medzi stranami, v ktorej v bode 7 je
formou predtlače obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené resp.

osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených

práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so
zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominujepredovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred

jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,
čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna

prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania
vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie,
saméosebeeštenetvoriazákonnýdôvodprevydaniepredbežnéhoopatrenia.Ažichohrozeniedovoľuje
súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne

a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

14. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi

mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku
a je od hlavného záväzku závislý. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že
vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného

(zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného
záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným bude aj dojednanie o
zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda neplatná, ak nevznikol platne záväzok, ktorého
splnenie má byť dohodou zabezpečené.

16. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.

17. Žalovanou 1 podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi, teda aby dočasne nedochádzalo k realizácii zrážok zo mzdy na základe
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých platnosť
žalovaná v konaní vo veci samej popiera a domáha sa zamietnutia žaloby. Pokiaľ ide o splnenie
prvého zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie žalobou

uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie danej sumy s príslušenstvom, treba poukázať na to,
že prvoinštančný súd už vo veci zatiaľ neprávoplatne rozhodol tak, že rozsudkom zo dňa 27.1.2016
návrh v celom rozsahu zamietol so záverom, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavretú medzi účastníkmi je nevyhnutné vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, ako i konečnú splatnosť poskytnutého

úveru) je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s tým, že žalovaní z titulu úveru uhradili
žalobcovi už sumu vyššiu (6.693,34 Eur), ako bola úverom poskytnutá (3.867,42 Eur), teda naviac bolo
zaplatených 2.825,92 Eur. Vychádzajúc z predmetného rozsudku prvoinštančného súdu zamietajúceho
žalobu žalobcu je nutné uzavrieť, že úspešnosť obrany žalovaných nie je očividne vylúčená a preto prvý
zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia navrhnutého žalovanou 1 je daný.

18. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie, že je nadväzne na to daná potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi založenými v spise bolo totiž preukázané, žena základe žiadosti žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovanej zo dňa 27.10.2014, dochádzalo
dlhodobo k zrážkami zo mzdy žalovanej na predmetnú pohľadávku vo výške po 69,37 Eur mesačne,
o čom svedčí i čiastočné späťvzatie žaloby v dôsledku dodatočného po podaní žaloby zaplatenia časti

istiny žalovanou 1. Podľa záverov prvoinštančného súdu v uvedenom zamietajúcom rozsudku úver bol
poskytnutý vo výške 3.867,42 Eur a do rozhodnutia súdu rozsudkom žalovaná uhradila 6.693,34 Eur,
pokiaľ je úver podľa záverov prvoinštančného súdu bezúročný a bez poplatkov, a žalobcovi tak vznikol
nárok iba na vrátenie poskytnutého úveru - istiny, zo strany žalovaných bola uhradená navyše už suma
2.825,92 Eur. Istina úveru bola teda preplatená. Pokiaľ budú žalovaní v konaní napokon úspešní a súdy

definitívne dospejú k záveru, že boli splnené zákonné podmienky, aby sa predmetný úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov, na strane žalobcu už vzniklo a ďalším vykonaním zrážok zo mzdy žalovanej
1bysazvyšovalobezdôvodnéobohatenieplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonuvzmysle §451anasl.
Občianskeho zákonníka na úkor žalovaných. Aby naďalej nedochádzalo k bezdôvodnému navyšovaniu
tohto možného bezdôvodného obohatenia, i odvolací súd zhodne s prvoinštančným považoval za
potrebné tomuto zamedziť a to jedinou prípustnou právnou formou nariadením predbežného opatrenia,

ktorým bude zamestnávateľovi žalovanej 1 ako tretej osobe (v súlade s ust. § 76 ods. 2 OSP) uložené
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalovanej 1.

19. Takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, na ktorú odvolací súd poukazuje a ktorá
umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach

zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok
(R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto predbežného opatrenia sa zároveň
nevytvorí žiadny nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný vzťah v právnych vzťahoch strán;
na strane žalobcu ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery, nemôže ďalším
nevykonávaním zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma i s prihliadnutím na to, že doposiaľ mu už bola

uhradená väčšia časť ním tvrdenej výšky dlhu.

20. Keďže prvoinštančný súd preskúmavané uznesenie odôvodnil dostatočne, jasne a zrozumiteľne
podľa vyššie uvedeného a naviac odvolací súd, ktorý sa so závermi prvoinštančného plne stotožnil,
doplnilargumentáciuvyššieuvedeným,neobstojínámietkažalobcuvpodanomodvolaní,žerozhodnutie

je nedostatočným spôsobom odôvodnené a nepreskúmateľné.

21. S poukazom na uvedené boli potom splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 OSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, resp. neodkladného
opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).