Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204193
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817204193.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti povinnému Q.
P., bytom Za H. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 1 367,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júna 2017, č.k. 15Er/893/2017 -
24 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom

na § 44 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 73 ods.
3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1
a ods.5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že
oprávnenýsanávrhomspísanýmdozápisniceusúdnehoexekútoradňa24.01.2017domáhalvykonania
exekúcie proti povinnému a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 10841/16, zo dňa
25.07.2016, právoplatný dňa 27.12.2016 a vykonateľný dňa 30.12.2016.

2. Súd prvej inštancie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor
so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným

titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Dňa 28.04.2009 bola medzi právnym
predchodcom oprávneného - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a povinným uzavretá
Zmluva o pôžičke na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, úver vo výške 867
eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Dňa 04.04.2014 uzavrel
oprávnený s povinným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podľa ktorej
povinný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči oprávnenému a rozhodcovskú zmluvu. Súd

prvej inštancie preskúmal Zmluvu o pôžičke, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za

spotrebiteľa. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy napredtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) a dlžníkom
(povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

3. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa
04.04.2014, dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka (v rozhodcovskej
zmluve)jeneprijateľnoupodmienkouvspotrebiteľskejzmluve.Súdprvejinštanciezdôrazňuje,žeprávny
vzťah založený medzi oprávneným a povinným Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 04.04.2014 a Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 04.04.2014 bolo nutné posúdiť

podľa predpisov spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný
si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve
zo dňa 04.04.2014, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť
výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu prvej inštancie len zdanlivá, keď vo
väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj

osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu
veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Je síce pravdou, že rozhodcovská
zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je
len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na
rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide

aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným
súdom, ale ak by sa podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa),
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto stanovená

zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa
jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcovským súdom
záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany- spotrebiteľa
zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto

uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej

inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní (ďalej len "ZSRK"), značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri
uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských
súdov a konaní pred nimi. Oprávnený uviedol, že sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne, podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Ďalej uviedol,

že povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, pričom oprávnený považoval za
potrebné zdôrazniť, že pri rozhodcovskej doložke mal povinný zaškrtávacie políčka spolu s miestom na
podpis. To znamená, že povinný mal možnosť rozhodcovskú doložku prijať, alebo neprijať. Neprijatím
rozhodcovskej doložky by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, keďže predmetná dohoda mala na ostatné ustanovenia ďalší

priestornapodpis.Vsúvislostisúvahamisúduotom,žerozhodcovskádoložkanútispotrebiteľapodrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Oprávnený
ďalej uviedol, že považuje vyhodnotenie technického vyhotovenia rozhodcovskej zmluvy v podobe
predpripraveného tlačiva, ako neprijateľný spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za absurdné.

Oprávnený má za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho
odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom
dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie
licencie podľa ustanovení ZSRK. Oprávnený tiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. Z uvedených dôvodov sa oprávnený v odvolacom konaní domáhal zrušenia napadnutého

uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku

(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.
1, 2 CSP z nasledovných dôvodov.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

8. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia
otázky rozhodcovskej zmluvy, v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol
zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie pri posudzovaní

rozhodcovskej zmluvy v danom prípade. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
kritériami ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za
potrebné dodať:

9. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku ( v znení účinnom do 31.3.2017) ukladá
exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad

exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi).

11. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa ods. 3 cit. zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosťrozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej

republiky zdôraznil princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým
je ochrana práv spotrebiteľa.

16. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy

má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

17. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom

zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

18. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

19. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom

akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

20. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov

uvedených v bode 4 rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, sa považuje za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu, nie je to možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. V prípade poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na

všeobecnom súde a ponechania spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke to je len zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybraný oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne.

21. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

22.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.3.2017) a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44
ods. 2,3 Exekučného poriadku).

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)