Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214860
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713214860.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. B. XXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, zast. splnomocnenou zástupkyňou Janou Dírerovou, nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX T. T., o zaplatenie zmenkovej sumy 229,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 106,- € spolu s úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 516,- € od 10.06.2010 do 16.06.2010, zo sumy 475,- € od 17.06.2010 do 14.07.2010,

zo sumy 352,- € od 15.07.2010 do 16.08.2010, zo sumy 311,- € od 17.08.2010 do 16.09.2010, zo sumy
229,- € od 17.09.2010 do 17.12.2013 a zo sumy 106,- € od 18.12.2013 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1,72 €.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 28.03.2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie

zmenkovej sumy vo výške 229,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 516,00 EUR
od 27.03.2010 do 16.06.2010 čo predstavuje sumu 105,78 EUR, zo sumy 475,00 EUR od 17.06.2010
do 14.07.2010 čo predstavuje sumu 33,25 EUR, zo sumy 352.00 EUR od 15.07.2010 do 16.08.2010 čo
predstavuje sumu 29,04 EUR, zo sumy 311,00 EUR od 17.08.2010 do 16.09.2010 čo predstavuje sumu
24,10 EUR zo sumy 229,00 EUR od 17.09.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 516,00
EUR od 10.06.2010 do 16.06.2010 čo predstavuje sumu 0,60 EUR, zo sumy 475,00 EUR od 17.06.2010
do 14.07.2010 čo predstavuje sumu 2,19 EUR, zo sumy 352.00 EUR od 15.07.2010 do 16.08.2010

čo predstavuje sumu 1,91 EUR, zo sumy 311,00 EUR od 17.08.2010 do 16.09.2010 čo predstavuje
sumu 1,59 EUR , zo sumy 229,00 EUR od 17.09.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,72 €. V návrhu uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 19.11.2009 na zmenkovú sumu 516,00 EUR,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.03.2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť' v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenkabolavystavenádňa19.11.2009(dátumvystavenia)nasumu516,00EUR,pričomdojejtextubol

poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 27.03.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 287,00
EUR, pričom na zmenkovú sumu uhradil 287.00 EUR a na úroky uhradil 0,00 EUR. Keďže zmenkoválistina je opatrená doložkou “bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 10C 175/2013-71 zo dňa 17.02.2014 návrh navrhovateľa zamietol
a z tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú
odporca vystavil. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom. Za miesto

splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ predložil zmenku na zaplatenie
a keďže od odporcu nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom
tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil originál zmenky, výpis z obchodného
registra pre navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s tým, že na pojednávaní netrval.

Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia. S
odvolaním sa na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák.
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.

Okresný súd doručoval odporcovi návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Odporca sa v lehote do 30 dní k návrhu navrhovateľa vyjadril s tým, že pohľadávku neakceptuje,
pretože dlžnú sumu uhradil, o čom predložil kópie šekov, nárok na úroky neuznal a súdu navrhol, aby
nariadil vo veci pojednávanie. Okresný súd nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7
bod 1 písm. c/ Nariadenia pojednávanie, ktorého sa zástupca odporcu zúčastnil spolu s odporcom.

Na základe skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), ako aj
z priloženého exekučného spisu a výsluchu odporcu zistil, že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania úverov
podnikateľskú činnosť nebol úspešný pri uplatnení svojich nárokov v exekučných konaniach. Zistil tiež,
že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola typická formulárová zmluva,

ktorá odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutú dohodu o vyplnení
zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vystavil vystaviteľ
zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V
exekučnom spise je pripojená tá istá zmenka, od ktorej odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom
konaní a ktorú k návrhu v originály pripojil. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. nebola v exekučnom konaní

úspešná, pretože okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať z dôvodu absolútne neplatnej
rozhodcovskejdoložky,ktoráobsahovalaneprijateľnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.r/Občianskeho
zákonníka v tom, že vyžadovala od dlžníka ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Odporca na pojednávaní uviedol, že požičanú sumu uhradil,
tie úroky, ktoré navrhovateľ požaduje sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto ich odporca nie je ochotný
navrhovateľovi uhradiť. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.

Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že odporca ako dlžník uzavrel s navrhovateľom
dvezmluvyoúvere,pričomnárokzozmenky,ktorýsi navrhovateľuplatnilsatýkaltej,ktorábolauzavretá
dňa 19.11.2009 so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. pod č. 601100390 na sumu 250,-Eur, z ktorej sumy
si navrhovateľ uplatnil 229,-Eur s 0,25% zmluvným úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy a 6% úrok
z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých súm, ktoré sa znižovali v závislosti od platieb odporcu na

dlh, až do ich zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 1,72,- Eur. Zistil tiež, že rubovú stranu úverovej
zmluvy tvorili Všeobecné podmienky, ktoré obsahovali Dohodu o vyplňovacom práve v písomnej forme.

Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako
zabezpečovaciu zmenku tak, ako to bolo konštatované aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru na základe Zmluvy o úvere s poukazom na § 52 ods.1 OZ, ako aj s poukazom na § 52 ods.3 a 4
a § 53 ods.1 OZ, podľa ktorých nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré
zákon presne definoval. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 285/2001 Z.z. v platnom znení šlo o spotrebiteľský
úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom § 4 ods.6 cit. zák. obsahoval zákaz plniť dlhzmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zmenka mohla byť vyplnená len
na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Suma vyplnená do zmenky maximálnu zmenkovú
sumu upravenú v § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. presahovala, v dôsledku čoho bola zmenka vyplnená
v rozpore so zákonom a tak je absolútne neplatným právnym úkonom.

Okresnýsúdmaltiežzato,žeúdajosplatnostiobsiahnutývzmenkejeneurčitý,pretoženebolstanovený
v súlade s § 1 bod 4 a § 75 bod 3 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keď predmetná zmenka
má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a v piatom odstavci
má stanovenú splatnosť „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Takýto neurčitý údaj
splatnosti má za následok neplatnosť zmenky podľa § 33 ods.2 zák. č. 191/1950 Zb. Ďalšími námietkami

odporcu sa súd nezaoberal, pretože zmenku vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon.

Skúmaním podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ
neoprávnene zabezpečil úver zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase
vyplnenia zmenky a keďže zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhlásil za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov splatnosti je
rovnako zmenkou neplatnou, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že by bol priznal náhradu trov konania odporcovi. Keďže odporcovi v
súvislosti s bránením práva žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/277/2014-114 zo dňa 22.10.2014 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol:
„Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudlacharakterzmenkynaplatenie.Posudzovaniezákladnéhovzťahubymalovýznamvtedy,keby
odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.

zmenkyaleboakbynamietal,žekindosáciidošlonajehoškodu,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/
a v § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. cit. zák. obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri
jejnadobúdanívedomenajehoškoduakeďnepodalžiadnenámietkyvyplývajúcezovzťahu,kuktorému
sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať.

Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky
pôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnenýnárokcezzmluvnýzáväzokvzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa zákona zmenkového a šekového
platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Názor okresného súdu o tom, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu
spotrebiteľského nie je možné, nie je správny. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku,
ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo
k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na
svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak

má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú
povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia, a teda aj na preukázanie plnenia.

Ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti
ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti, musí dlžník takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní

ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už
zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej
prijatia, indosácie a pod.Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa
zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú

zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,
posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky.

Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť,
nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade

s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné

podľa § 221 ods.1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,

ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou

platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup
súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto
námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Vzhľadom k tomu, že sa súd s námietkami odporcu, že na zmenku nič nedlhuje žiadnym spôsobom
nevysporiadal, bude musieť v ďalšom konaní zistiť, či sa doklady, ktoré predložil odporca v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom vzťahujú k zmenke a či na ňu navrhovateľovi platil tie
sumy, ktoré uviedol.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom splnomocnenej zástupkyne odporcu
na pojednávaní konanom dňa 17.02.2014, prednesom odporcu na tomto pojednávaní, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to zmenkou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu splnomocnenej zástupkyne odporcu zistil, že žalovanú pohľadávku neuznávajú z
dôvodu, že odporca všetko, čo mal požičané od navrhovateľa, zaplatil. Súdu o tom pripojili poštové
ústrižky. Dve platby zo dňa 17.09.2010 boli omylom uhradené na účet predchodcu navrhovateľa, avšak
s iným variabilným symbolom. Navrhovateľovi túto skutočnosť neoznámili, myslí si, že odporca ani
nevedel, že čo platí. Variabilný symbol bol uvedený podľa prechádzajúcej zmluvy, ktorú mal odporca

uzatvorenú s predchodcom navrhovateľa. Tri splátky boli vložené na účet právneho predchodcu
navrhovateľa dňa 17.12.2013. Podľa nej odporca vyrovnal celú požičanú sumu a tie úroky, ktoré
navrhovateľ požaduje od odporcu, nie je odporca ochotný uhradiť, sú v rozpore s dobrými mravmi, a
preto ich odporca nie je ochotný uhradiť. Odporca si požičal 250 EUR od navrhovateľa v tých splátkach
zaplatených, ktoré všetky uhradil zo zmluvy, ktorá je predmetom sporu. Odporca v podstate zaplatil 492

EUR, teda dá sa povedať, že 100 % preplatil to, čo si od predchodcu navrhovateľa požičal.

Súd z prednesu odporcu na pojednávaní konanom dňa 17.02.2014 zistil, že sa pridržiava výpovede
svojej splnomocnenej zástupkyne. K veci uviedol, že si nebol vedomý, že robí 2 pôžičky. Prvú pôžičkusi bral 18.05.2009 na sumu 250,- EUR a druhú pôžičku dňa 19.11.2009, ktorá je predmetom sporu tiež
na sumu 250,- EUR. Tá prvá pôžička z 18.05.2009 bola celá vyplatená a tá druhá pôžička k 17.12.2013
bola vyplatená čo sa týka istiny. Ostatné - ako zmluvné úroky - odmietol zaplatiť.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu s návrhom súd zistil, že odporca zmenku vystavil vo
Zvolene dňa 19. novembra 2009 a zaviazal sa na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. (remitent) zaplatiť
pri predložení sumu 516,- € spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27. marca 2010. Zmenka
bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Miesto

splatnosti je uvedené sídlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný
indosament na rad navrhovateľa. Na tejto zmenke sa nachádza č. zmluvy 601100390.

Súd z pripojených poštových poukážok zistil, že odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. práve titulom zmluvy č. 601100390, ktorá je uvedená na tejto zmenke,
sumu 287,- € siedmimi splátkami po 41,- € od 07.06.2010 do 17.09.2010.

Súd ďalej z bankového výpisu vystaveného poštovou bankou zo dňa 17.12.2013 zistil, že odporca na
účet spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dňa 17.12.2013 vložil sumu 123,- € a ako variabilný symbol je tu
uvedené č. 0601100390, teda č. zmluvy, ktoré j uvedené aj na predmetnej zmenke. Súd teda mal za
preukázané, že odporca dňa 17.12.2013 uhradil titulom predmetnej zmluvy sumu 123,- € a poštovými

poukážkami uhradil sumu 287,- €, teda odporca dokopy uhradil sumu 410,- €.

Pokiaľ odporca predložil súdu aj 2 ďalšie poštové poukážky, z ktorých vyplýva, že dňa 17.09.2010 uhradil
sumu 41,- € a dňa 17.09.2010 tiež sumu 41,- €, na týchto poštových poukážkach sa nachádza číslo inej
zmluvy, ako variabilný symbol, a teda podľa názoru súdu odporca ohľadne sumy 82,- € nepreukázal, že

by uhradil túto sumu titulom predmetnej zmluvy o úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná
zmenka. Súd teda mal za preukázané, že odporca doteraz uhradil celkovú sumu 410,- €.

Podľa § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len zákon č. 191/1950 Zb.) vlastná
zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 citovaného Zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v

predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 citovaného Zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná
na videnie.

Podľa § 77 ods. 1 až 3 citovaného Zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),

premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom
mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch
zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania

osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o
blankozmenke (§ 10).
Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods.
4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej
zmenky.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 citovaného Zákona, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného Zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa § 14 ods. 1 citovaného Zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného Zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z
nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného Zákona, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená
na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu
dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 48 ods. 1 citovaného Zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenka predložená navrhovateľom, okrem údaja splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané §
75 Zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaja splatnosti je zmenka platná,

keďže v zmysle § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti
platí, že je splatná na videnie, t. j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení, pričom v súlade s
§ 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov
odo dňa vystavenia. Z predloženej zmenky je nesporné, že bola vystavená odporcom. Zmenka bola v
súlade s § 11 Zákona č. 191/1950 Zb. indosovaná navrhovateľovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo

zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný,
nakoľko odporca podľa názoru súdu v konaní hodnoverným spôsobom preukázal, že odporca doteraz
zaplatil titulom predmetnej zmenky sumu 410,- €, a keďže na zmenke je uvedená suma 516,- €, z tohto

dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 106,- €. Súd zároveň zaviazal odporcu aj
na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia s tým, že táto suma sa postupne znižovala ako odporca platil jednotlivé čiastky.Tak isto súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
v tomto prípade 1,72 €, nakoľko v týchto častiach bol návrh navrhovateľa dôvodný a z tohto dôvodu
súd návrhu navrhovateľa v týchto častiach vyhovel.

V prevyšujúcej časti ohľadne zmenkovej sumy, keďže navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy 229,- €,
súd návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o úrok vo výške 0,25 % denne, súd návrh v tejto časti zamietol. I keď v zmenkách splatných

na videnie môže vystaviteľ v zmysle § 5 Zákona č. 191/1950 Zb. stanoviť úročenie zmenkovej sumy,
pričom citovaný zákon výšku úrokovej miery, neupravuje, nie je jej stanovenie ponechané len na
ľubovôli vystaviteľa. Zmenka ako každý iný právny úkon, keďže Zákon č. 191/1950 Zb. neobsahuje
osobitnú úpravu, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a teda i úroková
doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom
pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V prípade rozporu úrokovej

doložky s dobrými mravmi môže byť táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39
OZ, v spojení s § 41 OZ. Aj keď OZ neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie
vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou, možno zhrnúť, že za dobré mravy treba
považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských
vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami, je podľa § 39 OZ postihovaný absolútnou

neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa
hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, ex offo.

Z predloženej zmenky vyplýva, že vystaviteľom zmenky bol stanovený úrok vo výške 0,25 % denne, čo
v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Je zrejmé, že zmenkový úrok, rovnako ako úrok

z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, jeho výška preto musí
zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nemožno
považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ale v takom prípade možno hovoriť už
o úžere, keď takto stanovený úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadby uplatňované bankami
pri spotrebiteľských a ostatných úrokoch (voľne prístupný údaj na internetovej stránke Národnej banky

Slovenska), na ktorej skutočnosti nič nemení, že úrok stanovil sám vystaviteľ, keď nie je zrejmé, či si bol
vedomý následkov takéhoto konania (keď súd má z vlastnej činnosti za to, že v danom prípade zmenka
predstavovala len zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným oprávneným zo
zmenky a odporcom). Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v časti zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy zamietol, majúc za to, že ide o neplatnú časť právneho

úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže obidvaja účastníci boli približne rovnako
úspešní v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek
možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).