Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717204012
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7717204012.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: A.. J. P., X.. X.X.XXXX, L. Y. L., Z.
XX, proti žalovaným: 1/ ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11, IČO: 35 704
713, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36 583
936, zastúpených Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská

4/B, IČO: 47 239 921, za ktorú koná JUDr. Milan Malata, advokát a konateľ, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
č.k. 11C/16/2017-72 z 15.3.2017

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným v 1.
a 2. rade z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovaným proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. N a r i a ď u j e žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby registrovanej
v Notárskom centrálnom registri dražieb pod sp. zn. NCRdr: 836/2017, ako aj akejkoľvek neskoršej

inak označenej dražby parcely reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
evidovanej na LV č. XXXXX, F.. Ú.. H.,

II. Žalovanému v 1. rade sa zakazuje akokoľvek scudzovať parcelu reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX H., F.. Ú.. H., evidovanú na LV č. XXXXX, F.. Ú.. H.,

III. Žalobca j e p o v i n n ý v lehote 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti tohto uznesenia o neodkladnom
opatrení podať ako žalobca žalobu proti žalovanému v 1. rade ČSOB Leasing, a.s. so sídlom Panónska
cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, ako žalovanému vo veci samej o vydanie veci (zámková
dlažba tvoriaca spevnenú plochu parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
vedenej na LV č. XXXXX, F.. Ú.. H.).

IV. Priznáva úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu doručenom na súd prvej inštancie dňa 1.3.2017, po jeho spresnení
dňa 10.3.2017, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení pred
začatím konania. Návrh odôvodnil tým, že sa dozvedel o dražbe nehnuteľností, a to parciel reg. „C“ č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, nachádzajúcich sa v kat. úz. H. a stavieb súp. č. XXXX C. R..

Č.. XXXX kat. úz. H., vedených na LV č. XXXXX, F.. Ú.. H., ktorých dražba je zverejnená v Notárskom
centrálnom registri dražieb pod č. 836/2017, s dátumom a časom konania dňa XX.X.XXXX S. XX.XXhod. Uviedol, že žalobca je záložným veriteľom so záložným právom hnuteľných vecí spísaných v
Notárskom centrálnom registri záložných práv evidovanom pod sp. zn. NCRzp: 20189/2012, pričom
ich súčasťou je aj zámková dlažba a odkvapové komponenty, umiestnené na pozemku parcele reg.

„C“ č. XXXX/X F.. Ú.. H. o výmere XXX m2. Tieto veci nie sú vo vlastníctve navrhovateľa dražby,
avšak aj napriek tomu ich predáva spolu s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet dražby. V Oznámení
o dobrovoľnej dražbe zo dňa XX.X.XXXX je v časti „Príslušenstvo „ predmetu dražby uvedená aj
táto zámková dlažba, ako aj dažďová kanalizácia a pod., čoho dôkazom je aj vyhlásenie záložného
dlžníka - spoločnosti NOVEDAS s.r.o., Zmluva o leasingu nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX, ktorá trvala

do roku XXXX s tým, že neskôr bola táto spoločnosť nájomcom predmetných nehnuteľností, ako aj
znalecký posudok Ing. Dušana Posypanku č. 65/2009, ktorý bol vyhotovený bezprostredne predtým,
než nadobudol nehnuteľnosti navrhovateľ dražby do svojho vlastníctva, pričom spoločnosť NOVEDAS
s.r.o. ako leasingový nájomca do týchto nehnuteľností ďalej investovala, a neskôr bola kontinuálne aj ich
nájomcom v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa XX.X.XXXX. Vzhľadom k tomu od roku XXXX nemal tieto
nehnuteľnostiniktovreálnejdržbeapretonemoholzámkovúdlažbunapozemokosadiť,pričomhodnota

zámkovej dlažby podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Heželyovou č. 21/2015 je vo výške
19.519,75euražalobcoviakozáložnémuveriteľovibolaDohodouovyporiadaníčastiuznanéhozáväzku
zo dňa X.X.XXXX, predmetná dlažba prenechaná do vlastníctva, oproti zániku časti jeho pohľadávky v
jej príslušenstve. Predmetná dlažba ako aj odkvapové komponenty v označenej dražbe sú prezentované
a ponúkané spolu s pozemkom parc. reg. C č. XXXX/X kat. úz. H. ako ich príslušenstvo, aj keď tvoria

predmet záložného práva záložného veriteľa, nepatriace navrhovateľovi dražby s tým, že vydražiteľ
bol uvedený do omylu. Mal za to, že výkonom záložného práva, by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu
do jeho vlastníckeho práva, resp. predošlého záložného práva, nakoľko v prípade úspešnej dražby,
alebo jej scudzenia by došlo k ohrozeniu, príp. k znemožneniu odobratia zámkovej dlažby, resp. výkonu
záložného práva, a uspokojenia žalobcu ako záložného veriteľa, k nezvrátiteľnému následku alebo k

stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím. Vo veci samej sa domáha vydania veci voči
žalovanému v 1. rade žalobou o vydanie veci.

3. V zmysle citovaných ust. § 324 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods.
1, 2 písm. c/, d/ CSP, § 328 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 2,3 CSP mal súd prvej inštancie z predložených

listinných dôkazov citovaných v bode 12 a 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku za to, že žalobca
osvedčil, že jeho vlastnícke právo je ohrozené, nakoľko v prípade úspešnej dražby alebo scudzenia
predmetnej nehnuteľnosti (parcely č. XXXX/X), na ktorej sa nachádza zámková dlažba, ktorej je žalobca
vlastníkom, by došlo k ohrozeniu, prípadne k znemožneniu toho, aby si mohol zámkovú dlažbu vziať a
došlo by k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím

a preto je potrebné mu poskytnúť ochranu navrhovaným spôsobom. Dodal, že je tu daná reálna obava,
že by mohlo prísť k predaju predmetných nehnuteľností aj s týmto príslušenstvom (zámkovou dlažbou)
tretej osobe a žalobca dostatočne preukázal obavu, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov strán
a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon jeho vlastníckeho práva ohrozený, preto
vyhovel návrhu a neodkladné opatrenie nariadil. Dodal, že obaja žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní

vo veci, keďže žalovaný v 1. rade ako vlastník predmetu dražby je v postavení navrhovateľa dražby
v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a žalovaný
v 2. rade je v postavení dražobníka (osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené
týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti) v zmysle

ust. § 6 ods. 1 cit. zákona a to s odkazom na ust. § 16 ods. 1 a § 22 ods. 1 cit. zákona. Čo sa týka
druhej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok II. - povinnosť zdržať sa dobrovoľnej
dražby), ktorý smeruje voči žalovanému v 1. rade, tak v tejto časti je tento vecne pasívne legitimovaný,
keďže je výlučným vlastníkom predmetu dražby, čo znamená, že ako vlastník môže s predmetom dražby
nakladať.

4. V zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcovi, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia podal žalobu vo veci samej, tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti uznesenia s tým, že v prípade, že v tejto lehote žalobu nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší, s odkazom aj na citáciu ust. § 340 ods. 1 CSP.

5. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.6. Proti uzneseniu podali včas odvolanie obaja žalovaní v zmysle § 357 písm. d/ CSP z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, keďže konajúci súd nesprávne

vysporiadal otázku neexistencie záložného práva žalobcu k Technickému zhodnoteniu (tvrdené záložné
právo žalobcu k Technickému zhodnoteniu nikdy nevzniklo) a nemožnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobcom výkonom (neexistujúceho) záložného práva. Zároveň neprihliadol na skutočnosť, že
žalobca v konaní neosvedčil výkon tvrdeného záložného práva, pričom táto skutočnosť vyplýva priamo z
verejne dostupných registrov. Neprihliadol ani na skutočnosť, že vlastníkom Technického zhodnotenia je

žalovaný v 1. rade. Ďalej nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď žalobcom tvrdené skutočnosti neboli
v konaní ani osvedčené spôsobom postačujúcim pre nariadenie neodkladného opatrenia. Extenzívne
a neodôvodene zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k pozemku - parcela č. XXXX/X.
Na základe týchto skutočností tak nie je dôvodné poskytnutie dočasnej a predbežnej právnej ochrany
žalobcovi, ktorý nie je vlastníkom technického zhodnotenia a vykonaním dražby parcely č. XXXX/X
nemôže byť jeho právo ohrozené. K otázke plurality nesprávnych skutkových a právnych záverov súdu

prvej inštancie sa konkrétne venoval pod bodmi A, B, C, D a E.

7. V bode A/ k neexistencii záložného práva žalobcu k Technickému zhodnoteniu a nemožnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom k Technickému zhodnoteniu. Uviedol, že technické
zhodnotenie, resp. zámková dlažba nikdy nebola zálohom, ku ktorému by existovalo záložné právo

žalobcu, čo vyplýva priamo z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (ďalej len „ NCRzp“) a
súd prvej inštancie vôbec neposkytol žiadnu argumentáciu ako dospel k opačnému skutkovému a
právnemu záveru. V NCRzp je jednoznačne vymedzený záloh, ku ktorému sa vzťahuje záložné právo
registrované pod sp.zn. XXXXX/XXXX a medzi ktorým žiadna zámková dlažba uvedená nie je. Ak
by technické zhodnotenie malo byť považované za zásoby tovaru, musel by žalobca túto skutočnosť

aspoň v minimálnej miere osvedčiť a to, že spoločnosť NOVEDAS s.r.o. evidovala zámkovú dlažbu
medzi zásobami tovaru ku dňu XX.XX.XXXX, a to samotnou záložnou zmluvou v spojení s účtovnými/
hospodárskymi/skladovými záznamami spoločnosti NOVEDAS s.r.o. o skladových zásobách tovaru
k rozhodnému dňu, faktúrou na nadobudnutie zámkovej dlažby spoločnosťou NOVEDAS s.r.o. pred
rozhodným dňom a pod. Preto možno len predpokladať, že tieto podklady má žalobca k dispozícii a ak

by ich nemal, tak by ani sám nevedel ustáliť, aké veci boli súčasťou zásob tovaru spoločnosti NOVEDAS
s.r.o. ku dňu XX.XX.XXXX a sú tak predmetom jeho záložného práva. Preto nemožno súhlasiť s
konštatovaním súdu, že pre osvedčenie záložného práva ku konkrétnym hnuteľným veciam stačí len
všeobecný odkaz na „zásoby tovaru" bez ďalšieho čo i len minimálneho osvedčenia, čo je postup
súdu absolútne neudržateľný. Zo znaleckého posudku č. 1/2013 vyhotoviteľa Ing. Miroslava Dutka (str.

17) a obdobne znaleckého posudku č. 7/2014 vyhotoviteľa Ing. Jozefa Mikloša (str.17) vyplýva, že
technické zhodnotenie vzniklo už v roku 2010 a preto vytvorením Technického zhodnotenia zámková
dlažba (z ktorej vzniklo technické zhodnotenie) nemôže predstavovať skladové zásoby, keďže zámková
dlažba, ktorá bola použitá na vytvorenie Technického zhodnotenia (spevnenej plochy zo zámkovej
dlažby) musela byť práve vzhľadom na túto skutočnosť (že bola použitá) vyradená z účtovej evidencie

z kategórie „zásob tovaru" v roku 2010, nakoľko vec spracovaná nemôže byť pojmom ďalej účtovaná
ako skladové zásoby. S poukazom na citované dôkazy preto žalobca nikdy nemohol k Technickému
zhodnoteniu, resp. zámkovej dlažbe vykonať záložné právo a nemohol k nemu nadobudnúť vlastnícke
právo podľa ustanovení § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zdôraznil, že žalobca ani
neosvedčil skutočný a právne relevantný výkon záložného práva, na základe ktorého mal nadobudnúť

vlastnícke právo k zámkovej dlažbe, resp. Technickému zhodnoteniu. Poukazoval na úplnú absentáciu
preukázania zápisu do verejného registra, z ktorého by vyplývalo oprávnenie žalobcu (ako záložného
veriteľa) uspokojiť zabezpečené pohľadávky v súlade s ustanoveniami § 151j ods. 3 OZ, keďže nikdy
nedošlo k registrácii výkonu záložného práva žalobcom v NCRzp, pričom tento úkon je nevyhnutnou
podmienkou pre výkon záložného práva podľa ust. § 151l ods. 1 OZ.

8. Z vyššie uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že konajúci súd nemohol mať len zo samotnej
Dohody predloženej žalobcom za osvedčené, že by došlo k výkonu záložného práva žalobcom, keďže
z verejného registra (NCRzp) jednoznačne vyplýva, že nikdy nedošlo ani len k registrácii začatia výkonu
záložného práva žalobcom ako záložným veriteľom. Je tak nepochybné, že žalobca nikdy nemohol

nadobudnúť vlastnícke právo k Technickému zhodnoteniu výkonom záložného práva. Opačný záver je
vylúčený priamo obsahom NCRzp.9. Preukazoval Zápisom z osobného stretnutia so žalobcom zo dňa XX.X.XXXX na to, že ani žalobca
nevedel uviesť, vzhľadom na označenie zálohu v NCRzp z čoho by malo vôbec vyplývať, že aj technické
zhodnotenie, resp. zámková dlažba by mala byť súčasťou zálohu.

10. V bode B/ žalovaný v 1. rade poukazoval, že práve on je výlučným vlastníkom Technického
zhodnotenia, čo vyplýva z genézy právnych vzťahov k parcele č. XXXX/X, v kontexte časových súvislostí
vzniku Technického zhodnotenia, keďže nadobudol parcelu č. XXXX/X (ako aj ďalšie nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX, vedené pre kat. úz. H.) na základe Kúpnej zmluvy Z. XX/XXXXX C. Z. XX/

XXXXX, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou NOVEDAS
s.r.o. ako predávajúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený na základe rozhodnutia
o povolení vkladu sp.zn. Y. XXXX/XX. Nehnuteľnosti nadobudnuté žalovaným v 1. rade na základe
Kúpnej zmluvy boli následne použité ako predmet leasingu Zmluvy o nehnuteľností č. Z. a Zmluvy o
nehnuteľností č. Z.. Pričom medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou išlo o tzv. spätný
leasing nehnuteľnosti, keď spoločnosť previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v1.

rade za účelom ich úverového financovania žalovaným v 1. rade. technické zhodnotenie (spevnená
plocha zo zámkovej dlažby) bolo vytvorené počas trvania Leasingovej zmluvy v roku 2010 a právne
vzťahy k Technickému zhodnoteniu podliehajú dohodám medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou
spoločnosťou. Uskutočnenie Technického zhodnotenia počas trvania Leasingovej zmluvy jednoznačne
vyplýva zo žalovaným v 1. rade predkladaných znaleckých posudkov č. 1/2013 a č. 7/2014, čo nie

je spochybňované ani žalobcom ani spoločnosťou NOVEDAS s.r.o.. Následne žalovaný vypovedal
hore citované zmluvy o leasingu nehnuteľností, v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany
spoločnosti NOVEDAS s.r.o., s poukazom na ustanovenia bodu 6.7 Leasingovej zmluvy. V prípade
ukončenia Zmluvy bez prevodu vlastníctva k PL na LN, z dôvodu porušenia povinnosti LN, pripadá toto
technické zhodnotenie žalovanému v 1. rade, čím sa dohodli na spôsobe vysporiadania technického

zhodnotenia a momente nadobudnutia vlastníckeho práva k nemu. Zdôraznil, že ak by technické
zhodnotenie (vytvorenie spevnenej plochy zo zámkovej dlažby na parcele č. XXXX/X) vzniklo, (čo i
len čiastočne), pred uzatvorením Kúpnej zmluvy, žalovaný by sa stal jeho vlastníkom už na základe
Kúpnej zmluvy, a to v súlade s čl. II bod 2 Kúpnej zmluvy. K Technickému zhodnoteniu by tak v žiadnom
prípade nemohla spoločnosť NOVEDAS s.r.o. v r. XXXX zriadiť záložné právo, keďže oprávneným

subjektom na uzatvorenie záložnej zmluvy by bol výlučne žalovaný v 1. rade ako vlastník Technického
zhodnotenia. Pre úplnosť dodal, že technické zhodnotenie - vybudovanie spevnenej plochy na pozemku
- je ustálene účtovne a zároveň právne považované za technické zhodnotenie pozemku a zároveň jeho
príslušenstvom (uvedenému zodpovedá aj kvalifikácia posudzovaných nehnuteľnosti v predkladaných
znaleckých posudkoch). Keďže žalobca nie je vlastník technického zhodnotenia, nemôže sa domáhať

ochrany nakoľko výlučným vlastníkom Technického zhodnotenia je žalovaný v 1. rade.

11. Následne sa v bode C/ vyjadroval k extenzívnosti nariadeného neodkladného opatrenia a
neoprávnenosti zásahu do jeho vlastníckeho práva, čo vylučuje dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia, keďže žalobca nevie preukázať svoje vlastníctvo, či už k vlastníckemu právu žalobcu k

zámkovej dlažbe - spevnenej ploche a v žiadnom prípade ani k pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá je
vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade a ku ktorej ani samotný samotný žalobca nemá žiadne
právo. Následne sa konkrétne vyjadroval k vzniku škody, keďže z povahy veci je zrejmé, že nebude
(možné) realizovať dražbu všetkých nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX. Škoda žalovaného v 1.
rade tak bude spočívať jednak v znižovaní hodnoty predmetných nehnuteľností, ako aj v nevyhnutnosti

žalovaného v1. rade vynakladať náklady na ich ochranu a zachovanie a následne novú dražbu, čo
odporuje primeranosti neodkladného opatrenia.

12.Vbode D/poukazovalnanedostatočnéosvedčenieskutočnosti,ktorébolipodkladomprenariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, keďže súd

nemôže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, pričom žalobca nijako neosvedčil, že by technické zhodnotenie malo predstavovať záloh, ku
ktorému je registrované jeho záložné právo, nakoľko nikdy nedošlo k registrácii výkonu záložného práva
žalobcom v NCRzp v zmysle § 151j ods. 3 s odkazom na ust. § 151j ods. 1 OZ a Dohoda predložená
žalobcom nemôže nijako nahrádzať zákonný postup pri výkone záložného práva.

13. Žalovaný v 2. rade sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi tvrdenými a preukázanými
žalovaným v 1. rade v podanom odvolaní.14. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhovali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného zamietol.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §

385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadísk uplatnených
odvolacíchdôvodovvzmysle§365ods.1písm.f/,g/h/ CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalovaných
je dôvodné.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok

dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností,
umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé,
že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

23. Z bodov 12, 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na LV č. XXXXX, F.. Ú.. H. sú
zapísané nehnuteľnosti parcely reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby súp. č. XXXX
stojacej na parcele č. XXXX/X a súp. č. XXXX stojacej na parcele č. XXXX/X ( č.l. 5), ktorých výlučných
vlastníkom je žalovaný v 1. rade ČSOB Leasing, a.s., pričom nehnuteľnosti nadobudol titulom kúpnej
zmluvy Y. XXXX/XX B..G.. X.X.XXXX Č. XXX/XX. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe J. Č.. XXX/X-
XXXX B. G. X.X.XXXX (č.l. 7) vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa má konať opakovaná dražba (2. kolo)

súboruvyššieoznačenýchnehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXXXX,F..Ú..H..Príslušenstvompredmetu
dražby - nehnuteľností sú okrem iného aj spevnená plocha - zámková dlažba a dažďová kanalizácia;
dražobníkom je žalovaný v 2. rade - Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. a navrhovateľom
dražby je žalovaný v 1. rade ČSOB Leasing, a.s.. Predmetná dražba je zapísaná v Notárskom
centrálnom registri dražieb pod sp.zn. NCRdr: 836/2016 (č.l.48). Z obsahu listu spoločnosti NOVEDAS

s.r.o. označeného ako Vypovedanie zmluvy o nájme nebytových priestorov - odpoveď adresovaná
žalovanému v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX, podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetná
spoločnosť do nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby investovala formou stavebných úprav, ktoré sú
zapracované do týchto nehnuteľností a sú jej súčasťou, keďže žalovaný v 1. rade túto spoločnosť vyzval,
aby vypratala predmet nájmu a uviedol ho do pôvodného stavu resp. do stavu zodpovedajúcom pri jeho

odovzdaní do užívania. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 25.1.2016 zdôraznil, že je výlučným vlastníkom
týchto nehnuteľností, potvrdil aj skutočnosť, že označená spoločnosť NOVEDAS s.r.o. dlhodobo užívala
predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu s tým, že na úpravy neudelili súhlas. Z Úradného výpisu
z Notárskeho centrálneho registra záložných práv predloženého žalobcom súd prvej inštancie zistil,že pod sp. zn. NCRzp: 20189/2012 bolo registrované záložné právo na základe záložnej zmluvy
uzavretej medzi spoločnosťou NOVEDAS s.r.o., so sídlom Močarianska 1459/19, 071 01 Michalovce
ako záložným dlžníkom a záložcom, a žalobcom ako veriteľom, ktorá pohľadávka predstavuje hodnotu

50.000,- eur a vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX, ktorou záložný veriteľ
ako veriteľ požičal záložnému dlžníkovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 50.000,- eur, ktorú sa zaviazal
záložný dlžník záložnému veriteľovi vrátiť v lehote najneskôr do XX.XX.XXXX. Dohodou o vyporiadaní
časti uznaného záväzku, zabezpečeného záložným právom, uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou
NOVEDAS s.r.o. zo dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej bolo vyporiadanie časti pohľadávky záložného

veriteľa s časťou predmetu tvoriaceho záloh, ktorý bol predmetom vyššie označenej záložnej zmluvy
na základe ktorej bolo registrované záložné právo v Notárskom centrálnom registri záložných práv
a to zámkovej dlažby uloženej na pozemku parcele reg. C č. XXXX/X, ktorej hodnota predstavuje
sumu 19.519,75 eur, ohodnotená označeným znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Heželyovou. Z
bodu 1.3 tejto dohody vyplýva, že dlžník po dohode s veriteľom prenechal a previedol do vlastníctva
veriteľa t.j. žalobcu predmetnú zámkovú dlažbu vyššie špecifikovanú oproti zániku príslušenstva vyššie

označenej v časti zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,04 % za každý deň omeškania od
XX.XX.XXXX ku dňu podpisu tejto dohody. Táto dohoda nadobudla účinnosť dňa X.X.XXXX keď bola
podpísaná oboma účastníkmi dohody. V znaleckom posudku č. 21/2015 vypracovaného znalkyňou Ing.
Ruženou Heželyovou dňa 4.6.2015 (č.l. 13 - 31) vyplýva, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, okrem iného aj parcely č. XXXX/X, na ktorej parcele

sa nachádza okrem iného aj spevnená plocha zámková betónová dlažba (strana 16 ZP bod 2.2.10)
a odvodňovacie žľaby (strana 12 ZP bod 2.2.5), ktorých hodnota predstavuje sumu 19.519,75 eur -
zámková dlažba a 270,54 eur - odvodňovacie žľaby.

24. Súd mal z vyššie označenej Dohody o vyporiadaní časti uznaného záväzku zabezpečeného

záložným právom, za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže titulom tejto dohody sa stal vlastníkom zámkovej dlažby,
ktorá je spevnenou plochou na parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX, F.. Ú.. H., pričom
je príslušenstvom tejto draženej nehnuteľnosti v označenej dražbe, ktorá sa má konať XX.X.XXXX.
Pokiaľ ide o odvodňovacie žľaby tieto sú taktiež predmetom tejto dohody. Z obsahu znaleckého

posudku vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Posypankom č. 65/2009 vyhotoveného 5.11.2009
vyplynulo, že v čase vyhotovenia tohto znaleckého posudku sa na parcele č. XXXX/X zámková dlažba
nenachádzala (str. 10 ZP), keďže žalovaný v 1. rade sa stal jej výlučným vlastníkom až povolením
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa X.X.XXXX (viď. výpis z LV č. XXXXX, F.. Ú..
H.), ktorá skutočnosť vyplýva aj z fotografií, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku(obr. č. 3 a 4). Z

obsahu listu spol. NOVEDAS s.r.o. zo dňa 25.1.2016 adresovaného žalovanému v 1. rade súd prvej
inštancie zistil, že spoločnosť NOVEDAS s.r.o., ktorá bola vlastníkom a neskôr leasingovým nájomcom
predmetnej nehnuteľnosti na Základe Zmluvy o nájme uzavretej dňa XX.X.XXXX v znení Dodatku zo
dňa XX.XX.XXXX, do týchto nehnuteľností investovala aj po ich nadobudnutí žalovaným v 1. rade a
len ona mohla zhotoviť/ dať zhotoviť predmetnú zámkovú dlažbu na svoje náklady, keďže nikto iný v

spornom období nemal tieto nehnuteľnosti v reálnej držbe.

25. Vychádzajúc z hore citovaných dôkazov predložených žalobcom má odvolací súd za to, že zámková
dlažba je toho času osadená na parcele reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
m2,zapísanejnaLVč.XXXXX,F..Ú.H.atedadošlokjejspracovaniutak,akonatodôvodnepoukazovali

žalovaní, t.j. že došlo k jej technickému zhodnoteniu, k vytvoreniu spevnenej plochy zo zámkovej dlažby
na parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg.
C, zapísanej na LV č. XXXXX, vedenej pre kat. úz. H., ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade
ako navrhovateľa dražby, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v zmysle § 7 ods. 1 zák.
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, pričom žalovaný v 2. rade je

v postavení dražobníka v zmysle ust. § 6 ods. 1 cit. zákona.

26. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

27. Podľa § 135b ods. 1 OZ ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.28. Podľa § 135b ods. 2 OZ ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu

nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí
vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

29. Ustanovenie § 135b upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním. Vlastníkom takto
(dobromyseľne) spracovanej novej veci sa zo zákona (ex lége) stáva ten, ktorého podiel na novej veci je

väčší (najväčší). V prípade súdneho sporu na základe podanej určovacej žaloby zase ten z účastníkov
právneho vzťahu, ktorý sa stal vlastníkom spracovanej novej veci a to, či už priamo zo zákona, alebo
na základe dohody účastníkov a z rozhodnutia súdu je povinný uhradiť druhému účastníkovi cenu toho,
o čo sa jeho majetok zmenšil. O spracovanie cudzej veci v zmysle cit. ust. ale nejde, ak dochádza
k zhotoveniu veci z dodaného materiálu na základe zmluvy. V ods. 2 ide o prípad, keď spracovateľ
pri spracovaní cudzej veci nebol dobromyseľný, t.j. vedel, že vec, ktorú spracováva, mu nepatrí.

Ak sa účastníci nedohodnú, vtedy vlastník môže žiadať vydanie vecí a ich navrátenie do predošlého
(pôvodného) stavu, bez ohľadu na veľkosť podielov na spracovanej veci. Náklady spojené s navrátením
veci do predošlého stavu hradí nedobromyseľný spracovateľ veci. Pokiaľ však navrátenie spracovanej
veci do pôvodného stavu nie je už možné alebo účelné, súd na návrh určí vlastníka veci, pritom nie je
vylúčené, aby za vlastníka určil aj toho , kto na novej veci nemá väčší podiel, ak to vyplynie z okolností

prípadu. Súčasne tomu, kto nebol určený za vlastníka veci, súd prizná náhradu, pokiaľ medzi účastníkmi
nedošlo k dohode.

30. V danej veci možno taktiež konštatovať spracovanie zámkovej dlažby, jej uložením na parcelu
patriacu žalovanému v 1. rade. Z predložených dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že zámková

dlažba, keďže tvorila záložné právo žalobcu titulom dohody o vyporiadaní časti uznaného záväzku
zabezpečeného záložným právom sa žalobca stal vlastníkom zámkovej dlažby, ktorá je th. č. spevnenou
plochou na parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. H. a tvorí príslušenstvo tejto draženej
nehnuteľnosti v označenej dražbe, ktorá sa má konať XX.X.XXXX.

31. V tomto smere je ale podľa odvolacieho súdu konštatovanie súdu prvej inštancie nesprávne, nakoľko
technickým zhodnotením a to osadením zámkovej dlažby na spevnenej ploche a to parc. reg. C č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na LV č. XXXXX, kat. úz. H.
došlo k vytvoreniu novej veci s tým, že odvolací súd uvádza, že takto navrátenie spracovanej veci do
pôvodného stavu v danom prípade už nie je možné a ani účelné a preto možno predbežne konštatovať,

že vlastníkom takto spracovanej veci je th. č. žalovaný v 1. rade s tým, že taktiež je sporné kto bol
vlastníkom zámkovej dlažby pred jej spracovaním, nakoľko to jednoznačne z dokladov predložených
žalobcom nevyplýva. To sa ale môže ozrejmiť len v konaní vo veci samej, pričom by prichádzalo do
úvahy už len priznanie náhrady žalobcovi a to len v prípade, ak medzi stranami sporu by nedošlo
k dohode. Keďže nebol osvedčený nárok žalobcu, nedošlo k osvedčeniu ani základných skutočností

umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a preto nie
je daná dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1
CSP, § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP. Spracovaním a vytvorením už novej veci, ktorej vlastníkom sa
stal žalovaný v 1. rade a preto nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcu na podaní predmetného
návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Žalovaný v 2. rade ako dražobník tak zákonne

(zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) vykonáva dražbu na návrh žalovaného v 1. rade , ako
dôvodného navrhovateľa dražby, t.j. vlastníka parc. č. XXXX/X, na ktorej je osadená do betónu zámková
dlažba (technické zhodnotenie).

32. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z úradného zápisu z Notárskeho cenného registra

záložných práv NCRzp len vyplýva, že na základe záložnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, záložný dlžník
dáva záložnému veriteľovi(t.j. žalobcovi) do zálohu hnuteľné veci špecifikované v prílohe č. 1 záložnej
zmluve, t.j. zásoby tovaru v nákupnej ceny podľa účtovnej evidencie k XX.XX.XXXX v hodnote 200.000,-
Sk, ale z rozpisu konkrétne nevyplýva, že aj zámková dlažba tvorí zásoby tovaru, pričom zo znaleckého
posudku 1/2013 znalca Ing. Miroslava Dutka jednoznačne vyplýva, že zámková dlažba na parcele KN

č. XXXX/X bola postavená ešte v roku 2010, čo potvrdzuje aj znalecký posudok č. 7/2014 znalca Ing.
Jozefa Mikloša s tým, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim NOVEDAS s.r.o. a žalovaným
v 1. rade zo dňa X.X.XXXX jednoznačne vyplýva výlučné vlastníctvo parc. č. XXXX/X o výmere XXX
m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria so všetkými ich súčasťami a príslušenstvom, právamia povinnosťami žalovaného v 1. rade, vychádzajúc aj zo zmluvy o leasingu nehnuteľnosti zo dňa
X.X.XXXX, kde pod bodom 6.7 sa uvádza, že technické zhodnotenie v prípade ukončenia zmluvy bez
prevodu vlastníctva k PL na LN z dôvodu porušenia povinností LN pripadne žalovanému v 1. rade ako

sankcia. Treba podotknúť, že znalecký posudok č. 21/2015 zo dňa 4.6.2015 vypracovaný znalkyňou
Ing. Ruženou Heželyovou sa týkal len stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre účel zriadenia
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovaných dôvodné a

vychádzajú z dôvodne uplatnenej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, týkajúceho sa práve
technického zhodnotenia zámkovej dlažby na parcele patriacej žalovanému v 1. rade a tým k vytvoreniu
novej veci, ktorej vlastníkom je žalovaný v 1. rade, keďže navrátenie do pôvodného stavu nie je možné,
a ani účelné v tomto prípade.

34. Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP, keďže neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a to tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia proti žalovaným zamieta. Vzhľadom na zamietnutie návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, tu zo zákona dochádza aj k zrušeniu výroku napadnutého
uznesenia o uložení povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 CSP.

35. Odvolací súd uvádza, že nakoľko žalobca vo veci nariadenia neodkladného opatrenia nemal aktívnu
legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na hore uvedené
skutočnosti sa môže až vo veci samej, v prípade preukázania svojej aktívnej legitimácie domáhať
náhradyškody,akmedzistranamisporunedôjdekdohode.Vkonanívovecisamejsúdbudeposudzovať
vecnú legitimáciu strán sporu, ako aj vecnú opodstatnenosť žaloby vo veci samej z hľadiska meritórneho

posúdenia veci samej.

36. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods.
2 CSP a to tak, že priznal žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
zmysle § 255 CSP, vychádzajúc z plného úspechu žalovaných a neúspechu žalobcu, ktorý z dôvodu

neúspechu nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Keďže
odvolací súd priznal žalovaným plný nárok na náhradu trov konania prichádza do úvahy procesný postup
v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške priznaného plného nároku
trov celého konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).