Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 17, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208447
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817208447.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému: T. I., nar.
XX.X. XXXX, bytom S., J. 683/5, o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.268,58 eur s prísl..
Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Poštová banka, a.s., v právnom postavení

veriteľa a žalovaný, v právnom postavení dlžníka uzavreli dňa 17.8. 2007 zmluvu o úvere č. 6205373407
(ďalej len „UZ“), pričom žalovaný si neplnil svoje zmluvné podmienky a poskytnuté peniaze z úveru
riadne nesplácal. Celý úver sa stal splatný dňa 25.9. 2009. Žalobca si v konaní uplatňuje výlučne
istinu nesplateného úveru a zákonné úroky z omeškania. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená
nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, uzavretá medzi spol.
Poštová banka, a.s., ako postupcom a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom.
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2. 2011, uzavretá medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS

LIMITEDakopostupcom aspol.PROCIVITASs.r.o.,akopostupníkom. Zmluvaopostúpenípohľadávok
zo dňa 15.12. 2014, uzavretá medzi spol. PRO CIVITAS s.r.o., ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Pohľadávka bola voči žalovanému uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe
vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PVB10110302,
právoplatným dňa 31.5. 2013 a vykonateľným dňa 4.6. 2013. Dňa 2.3. 2015 bol podaný návrh na
vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia však bola zamietnutá (spis Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 16Er/1468/2015). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie

súd zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov
pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na
základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, spôsobili,
že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných
právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho
legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom
právnej istoty. Poukázal tiež na to, že žaloba bola podaná na súd v premlčacej dobe. Podaním

žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť a to počas vedeného rozhodcovského
konania a následne v období, keď veriteľ - oprávnený, podal návrh na vykonanie exekúcie až do
času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom,
došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účelyďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže
fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z
tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného konania

na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu
dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a
veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré
bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne dáva veriteľovi možnosť

pokračovať v konaní o zaplatenie po jeho zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je
závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba ohľadne žalovanej pohľadávky neuplynula (spočívala
od podania rozhodcovskej žaloby po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného
konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného
konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde.

2. Žalovaný bol v spore pasívny. Na pojednávanie sa nedostavil, k meritu veci sa nevyjadril. Súd
preto konal v jeho neprítomnosti podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu Zmluvy o úvere
č. 6205373407, Obchodnými podmienkami pre úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom
z úverového účtu, Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 25.9. 2009, obsahom spisu

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/1468/2015, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný mali uzavrieť dňa 17.8. 2007 UZ, na základe ktorej mala
byť žalovanému poskytnutá suma 50.000 Sk. UZ v bode 2 obsahuje žiadosť žalovaného o poskytnutie

úveru vo výške 50.000 Sk a dobu splácania úveru 60 mesiacov. UZ žalovaný podpísal dňa 16.8. 2007.
V bode 3 UZ vyplnil právny predchodca žalobcu tieto údaje: výška úveru 50.000 Sk, výška mesačnej
splátky 1.411 Sk, dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok
60, dátum 1. platby do 17.9. 2007, RPMN 26,2%, úroková sadzba 23%, celková výška nákladov na
poskytnutý úver 35.097,14 Sk.

4. Neoddeliteľnou súčasťou UZ sa podľa žalobcu mali stať aj Obchodné podmienky pre úver a
Všeobecné obchodné podmienky. Tieto písomnosti však podpis žalovaného neobsahujú a keďže veriteľ
podpísal UZ až následne, po doručení mu žiadosti žalovaného, možno konštatovať, že žalovaný sa s
ich obsahom v čase podpisu UZ neoboznámil (žalobca to v konaní ani nepreukázal).

5. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, žalovaný úver riadne nesplácal.

6. Podľa tvrdenia žalobcu, na ktorého bola pohľadávka radom postúpení postúpená (viď zmluvy vyššie),
sa úver stal predčasne splatným dňa 25.9. 2009. Výzvou z toho istého dňa veriteľ vyzval žalovaného na

zaplatenie celkovej sumy z úveru vo výške 1.380,42 eur (41.586,53 Sk) do 10 dní od doručenia výzvy.
Suma 1.380,42 eur pozostávala z istiny vo výške 1.268,58 eur, úroku vo výške 73,66 eur a poplatkov
za upomienku vo výške 38,18 eur.

7. Na základe identifikačných údajov strán UZ uvedených v UZ možno konštatovať, že žalovaný

vystupoval vo vzťahu k žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) ako spotrebiteľ, kým žalobca
(jeho právny predchodca), veriteľ, vystupoval vo vzťahu k žalovanému ako dodávateľ. Na predmetný
vzťah (poskytnutie peňazí právnym predchodcom žalobcu žalovanému) treba teda prednostne aplikovať
normy spotrebiteľského práva.

8. Podľa § 43c ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť
okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak
odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky
včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a
to ústne alebo odoslaním správy.

9. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.10. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva

zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

11. Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom .

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

15. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd
k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva či už na vydanie
bezdôvodného obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný nárok od
písomne uzavretej UZ so žalovaným, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch zmluvných strán

naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedkyvrátiťazaplatiť celkovénáklady spotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.Je zrejmé,
že v zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné

náležitosti tak ako predpokladá § 4 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu UZ a ostatných listinných dôkazov je
zrejmé, že žalovaný najskôr dňa 16.8. 2007 požiadal o úver v sume 60.000 Sk na základe písomnej
žiadosti, pričom uviedol len údaje o požadovanej výške pôžičky 60.000 Sk, počte splátok 60 a spôsobe
úhrady mesačných splátok prevodom z účtu na účet.

16. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu,
pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny
predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď
oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením úveru vo výške 50.000 Sk, tak ako je uvedené v UZ.

V UZ uvádza právny predchodca žalobcu ako veriteľ údaj o výške úveru, počte s plátok, výšku úrokovej
sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec možnosť
ovplyvniťnapríkladtakýzákladnýúdajako výškumesačnejsplátky.Jepreukázané,ževeriteľakoosoba,
ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky, schválil túto žiadosť následne po podaní
žiadosti, pričom na základe ním nastavených podmienok aj následne poskytol žalovanému úver, avšak

v nižšej, než žalovaným požadovanej výške. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú
základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej
zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
ktorý ale žalovanému nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom
platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie

návrhu aj doručené. V žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie úveru nahradzovať napríklad
Obchodné podmienky pre úver alebo Všeobecné obchodné podmienky, pretože v čase podávania
žiadosti nie je zrejmé aký úver a v akej výške bude schválený. Súd konštatuje, že obdobný názor je
vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí
SK/0554/99/2014 zo dňa 20.1. 2015.

17. UZ preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 39
Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd ešte dodáva, že veriteľ takto
disponuje s úverovou istinou svojho dlžníka ešte v čase, keď k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo,pretože až okamihom dôjdenia akceptácie návrhu bez zmien a doplnkov dochádza pri dvojstranných
právnych úkonoch k platnému uzavretiu zmluvy (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobcovi
nemôže patriť žiadne plnenie z UZ zo dňa 17.8. 2007 a preto by žalobcovi patril len nárok na vrátenie
úverovej istiny, ktorú na účet žalovaného poskytol v sume 50.000 Sk po odpočítaní platieb žalovaného.

19. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo,

žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy,
ktorá ani nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že je bez významu posudzovať úkon žalobcu
- zosplatnenie úveru, ktoré žalobca v konaní ani nepreukázal. Je pravdou, že v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní
splátok, preto pre rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, bez ohľadu
na nečinnosť žalovaného, súd ex offo posudzoval či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom
zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenie veriteľa bolo poskytnuté pravdepodobne
dňa 17.8. 2007 (viď Aktuálny stav úverového účtu ku dňu 1.2. 2010 - č. l. 5), po odsúhlasení žiadosti
veriteľom, preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba týmto dňom, pretože veriteľ

musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania
zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné
obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne dňom 17.7. 2007 a dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula
najneskôr dňom 17.7. 2009 a trojročná objektívna premlčacia doba dňa 17.7. 2010. Právny predchodca
žalobcu podal žalobu na súd 10.5. 2017, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu

zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho práva postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí právna argumentácia žalobcu o nepremlčaní jeho nároku o
zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

tvrdil a zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1468/2015 bolo preukázané, že žaloba na rozhodcovský
súd bola doručená až dňa 17.10. 2011, teda celkom zrejme až po uplynutí dvojročnej subjektívnej i
trojročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. I v prípade, že by UZ bola
platná a premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka by sa počítala po zosplatnení úveru (ak
by bolo platné), teda od 25.9. 2009, podľa právneho názoru súdu by bol v konaní žalobcom uplatnený

nárok premlčaný. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
pretože samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
aj samotnému rozhodnutiu žalovaného si finančné prostriedky touto formou obstarať, teda predtým,
ako k uzavretiu UZ žalovaný vôbec pristúpil. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v
rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva bola súčasťou UZ ako rozhodcovská doložka. Rovnako
dohoda vyžaduje v zmysle ust. § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj
voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. Vychádzajúc aj zo záverov exekučného
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16Er/14698/2015, rozhodcovská doložka obsiahnutá v

zmluvných dojednaniach UZ spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení §§ 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzavretia UZ, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná
ako nekalá. Táto doložka je v rozpore aj s ust. §§ 6 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatnározhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky vyvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené

spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledok by bol rozhodcovský rozsudok. Z tohto dôvodu nemohla ani spočívať premlčacia doba
od podania žaloby na rozhodcovský súd až do právoplatného zastavenia exekučného konania, ako to
tvrdil žalobca.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, náhradu trov konania si však neuplatnil a preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.