Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115010828.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.12.2017, v trestnej
veci obžalovaného H. P. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 76/2015 zo dňa 03.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného H. P., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., F. XX

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona. ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v F., v zóne so zákazom státia na Ul. P. pri prevádzke I. S. v tam
zaparkovanomosobnommotorovomvozidlezn.F.F.,B.:PO-XXXFB,čiernejfarby,akovodičuvedeného
vozidla použil povolenie výnimky v zmysle § 140 ods. 1 zákona č. 8/2014 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov so sp. značkou číslo 442/2014 č.p. PPZ-XXX-XX/ODP-XXXX
a pečiatkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Odbor dopravnej
polície, Ul. Pribinova 2, 812 72 Bratislava v záhlaví, v spodnej časti v strede s okrúhlou pečiatkou so
štátnym znakom Slovenskej republiky, pod ktorým je číslica 111 a po obvode s nápisom Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, ktoré mal osadené na ľavej strane za čelným sklom vozidla, pričom toto
povolenie je falzifikátom, nakoľko udeľuje výnimku z neexistujúceho zákona a bolo osadené vo vozidle
v úmysle použiť ho ako pravé,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného H. P. za vinného z prečinu falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa

§ 352 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v F., v zóne so zákazom státia na Ul. P. pri prevádzke I. S. v tam
zaparkovanomosobnommotorovomvozidlezn.F.F.,B.:PO-XXXFB,čiernejfarby,akovodičuvedenéhovozidla použil povolenie výnimky v zmysle § 140 ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov so sp. značkou číslo XXX/XXXX č.p. F.-XXX-XX/ODP-XXXX
a pečiatkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Odbor dopravnej

polície, Ul. Pribinova 2, 812 72 Bratislava v záhlaví, v spodnej časti v strede s okrúhlou pečiatkou so
štátnym znakom Slovenskej republiky, pod ktorým je číslica 111 a po obvode s nápisom Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ktoré mal osadené na ľavej strane za čelným sklom vozidla, pričom toto
povolenie je falzifikátom, nakoľko udeľuje výnimku z neexistujúceho zákona a bolo osadené vo vozidle
v úmysle použiť ho ako pravé.

Za to mu podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil
peňažný trest vo výške 500,- eur a pre prípad, že by peňažný trest mohol byť úmyselne zmarený, mu
podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal

obžalovanýodvolanie,ktoréneskôrosobitnýmpodaním,prostredníctvomsvojejobhajkyne,ajodôvodnil.
V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že naňho výnimka nepôsobila neštandardne, nevedel
posúdiť, že bolo na nej uvedené neexistujúce ustanovenie zákona. Vysvetlil, že jeho spoločnosť T.
a.s., ktorej je výkonným riaditeľom, má prenajaté parkovisko pri kaviarni na P. ulici v F., avšak toto
parkovisko bolo plné, preto svoje auto zaparkoval priamo na P. ulici a výnimku chcel použiť len na ten

čas, pokiaľ sa parkovisko neuvoľní, ak by vedel, že použitá výnimka je falošná, nikdy by ju nepoužil.
Ďalej uviedol, že spomínanú výnimku nadobudol náhodne počas jeho pracovnej cesty v W. v LE W.
na F. ulici od známeho, ktorého pozná len z videnia, bol ním ubezpečený, že ide o originál, pre neho
je však nepoužiteľný, pretože prišiel o vodičský preukaz. Namietal ďalej, že toto tlačivo bolo prenosné,
napriek tomu chcel o takúto výnimku požiadať aj pre spoločnosť T. a.s. V tejto súvislosti poukázal na

to, že na Obvodnom oddelení PZ Bratislava - Staré Mesto podal trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa, o čom v konaní predložil aj dôkaz. V podanom odvolaní ďalej tvrdil, že trestný čin spáchať
nechcel, nevedel, že svojim konaním sa môže trestného činu dopustiť, pretože nevedel, že výnimka
je falošná, alebo pozmenená, čo vylučuje jeho úmysel požadovaný žalovanou skutkovou podstatou
trestného činu. Poukázal na skutočnosť, že svedkovia Bc. U. L. a P. Q. sú príslušníkmi PZ, ak by neboli a

nemali prehľad o aktuálnych predpisoch na úseku dopravy, rovnako ako bežní ľudia, nevedeli by, že na
výnimke je uvedený zlý paragraf a zlé číslo zákona a teda by neprišli na to, že ide o výnimku neplatnú. V
tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že príslušníkom PZ už nie je 14 rokov, odvtedy bol prijatý nový
zákon o cestnej premávke, a preto nerozoznal, že na výnimke je uvedené nesprávne číslo dotknutého
zákona, a preto ani nemal dôvod sa domnievať, že táto výnimka by mohla byť falošná. Vyjadril názor,

že prokurátorka sa len domnieva, že ako bývalý policajt dobre vedel, že táto výnimka je falošná, v
podstate sa odvoláva na určitú mieru opatrnosti z jeho strany, avšak spomínaná miera opatrnosti má
význam len pri zavinení z nedbanlivosti, avšak žalovaný trestný čin je trestným činom úmyselným, preto
nemožno na jeho strane hovoriť o úmyselnom zavinení a napokon vykonané dokazovanie, podľa jeho
názoru, pokiaľ by bolo vyhodnotené správne, nepreukázalo úmysel na jeho strane trestný čin spáchať.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že v jeho veci sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu jednej
zo základných zásad trestného konania, a to „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. V podstate
z týchto dôvodov navrhol, aby bol spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Súd prvého stupňa však zistené skutkové okolnosti, ako to vyplýva z výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia, nesprávne ustálil a následne aj nesprávne právne posúdil.

V tejto súvislosti je nutné ešte uviesť, že vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav bol nesprávne
ustálený a nesprávne právne posúdený už v obžalobe okresnej prokuratúry, avšak súd prvého stupňa
po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní chyby v skutkových zisteniach a právnom posúdenízisteného skutku nenapravil, ale obsah obžaloby aj s chybami nekriticky prevzal do výrokovej časti
svojho rozhodnutia.

Vychádzajúc z výpovede samotného obžalovaného, ale aj výpovedí svedkov Bc. U. L. a P. Q., v
prejednávanej veci nebolo sporné, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v F. v zóne so
zákazom státia na Ul. P. pri prevádzke I. S. použil v tam zaparkovanom osobnom motorovom vozidle zn.
F. F. ev. č. PO XXXFB výnimku, ktorá, porovnajúc jej obsah so správnou MV SR, Prezídia PZ, Odboru
dopravnej polície zo dňa 23.04.2015, je falšovaná, pretože, aj keď podľa jej obsahu (výnimky) mala

byť vydaná MV SR, Prezídiom PZ, Odborom dopravnej polície pod Č.p. PPZ-XXX-XX-ODP-XXXX, zo
spomínanejsprávyzodňa23.04.2015vyplýva,žeMVSR,PrezídiumPZ,Odbordopravnejpolíciežiadnu
platnú výnimku pod uvedeným číslom nevydalo, navyše uvedená výnimka neobsahuje ochranné prvky,
a to hologram v pravom hornom rohu a vodotlač znaku Ministerstva vnútra a nie je opatrená odtlačkom
pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky v červenej farbe (odtlačok pečiatky na spomínanej
výnimke je farby modrej).

Len samotná skutočnosť, že na dotknutej výnimke je uvedený nesprávny rok vyhlásenia zákona o
cestnej premávke a nesprávne číselné označenie ustanovenia spomínaného zákona, z ktorého sa
výnimka udeľuje, pre záver, že ide o výnimku falšovanú, nestačí, keďže by mohlo ísť len o chybu v
písaní, respektíve zrejmú nesprávnosť osoby zodpovednej za vydanie takejto výnimky. Na tomto závere

nič nemení ani skutočnosť, že mestskí policajti začali platnosť spomínanej výnimky skúmať práve preto,
že si všimli vyššie uvedené zrejmé nesprávnosti vo vyhotovení výnimky.

Navyše krajský súd nemá ani pochybnosti o tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle, s plným
vedomím, že ide o výnimku falšovanú. Už samotná jeho obhajoba, že výnimku mu poskytla v podstate

neznáma osoba (ktorú pozná len z videnia, no nevie ani jej meno) v bare v Bratislave pri náhodnom
stretnutí z dôvodu, že sama prišla o vodičské oprávnenie, vyznieva nepresvedčivo, neuveriteľne, ba
priam až naivne. Navyše zo samotného vyjadrenia obžalovaného tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v
prípravnom konaní vyplýva, že spomínaná výnimka mu bola v podstate neznámym človekom poskytnutá
len ako vzor, na podklade ktorého si mal vybaviť výnimku pre svoju firmu. Z uvedeného je teda zrejmé,

že spomínaná neznáma osoba mu dotknutú výnimku neposkytla na to, aby ju používal, ale aby si na jej
podklade vybavil výnimku svoju. Okrem toho, obžalovaný sa nijakým spôsobom nemohol domnievať,
že môže uvedenú výnimku používať, a to aj keď je na nej uvedené, že je prenosná, pretože dôvodom
vydania spomínanej výnimky, ako to vyplýva z jej textu, je plnenie služobných povinností, avšak údaj o
držiteľovi vozidla, na plnenie povinností koho by ju bolo možné použiť, chýba, z čoho je zrejmé, že by ním

mohlo byť nanajvýš Ministerstvo vnútra SR, ktoré výnimku vydalo (keďže údaj o inej oprávnenej inštitúcii
chýba), avšak jeho služobné povinnosti obžalovaný určite neplnil, čoho si bol nepochybne vedomý,
keďže nie je zamestnancom ani MV SR, ani Prezídia PZ, a už vôbec nie Odboru dopravnej polície, preto
sa nemohol nijakým spôsobom domnievať, že ak bude túto výnimku používať ako riaditeľ súkromnej
firmy T. a.s., bude zároveň plniť služobné povinnosti MV SR.

K obdobným záverom napokon, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 4, v
podstate dospel aj súd prvého stupňa, avšak tieto svoje skutkové zistenia nepremietol do skutkovej
vety napadnutého rozhodnutia, pritom ustáleným skutkovým stavom je len ten skutkový stav, ktorý je
popísaný vo výrokovej časti v takzvanej skutkovej vete rozhodnutia súdu (záväznou je len výroková

časť rozhodnutia), pričom nedostatky v ustálení skutkového stavu, tak ako vyplýva zo skutkovej vety,
nie je možné napraviť popísaním zisteného skutkového stavu v odôvodnení rozhodnutia. Preto súd
prvého stupňa nepostupoval správne, keď svoje zistené skutkové závery nepremietol do skutkovej vety
napadnutéhorozhodnutia,aleuspokojilsalensprenesenímskutkovýchzáverovobsiahnutýchvpodanej
obžalobe.

To potom znamená, že skutkové závery ustálené v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia neobsahujú
tie skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bolo zrejmé, že ide o výnimku falšovanú, teda, že
ide o verejnú listinu, ktorú oprávnený orgán nevydal, a že táto listina neobsahuje ochranné prvky
preukazujúce jej pravosť, ale najmä skutkové zistenia obsiahnuté v skutkovej vete napadnutého

rozhodnutia neobsahujú podstatnú okolnosť charakterizujúcu subjektívnu stránku žalovaného trestného
činu, teda úmyselné zavinenie na strane obžalovaného, pritom trestný čin popísaný v ust. § 352 ods. 1
Tr. zák., z ktorého obžalovaný bol uznaný vinným, je trestným činom úmyselným.Zo skutkovej vety napadnutého rozhodnutia teda nevyplýva minimálne skutočnosť, že obžalovaný vedel,
že použitá výnimka je falšovaná.

Ako to už bolo vyššie uvedené, chyby obsahuje aj právna veta napadnutého rozhodnutia. Aj keď v
skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že toto povolenie je falzifikátom, z čoho
by bolo možné vyvodiť záver, že obžalovaný mal použiť falšovanú verejnú listinu, v právnej vete sa
konštatuje, že obžalovaný mal použiť verejnú listinu podstatne pozmenenú v jej obsahu ako pravú,
to by ale znamenalo, že obžalovaný mal použiť pravú výnimku, vydanú príslušným orgánom, so

všetkými ochrannými znakmi, nie falzifikát, ale túto podstatným spôsobom pozmenil, čo z vykonaného
dokazovania naozaj nijakým spôsobom nevyplýva.

Vzhľadom ale na to, že v prejednávanej veci prokurátor odvolanie nepodal, rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním napadol len obžalovaný, nebolo možné napadnuté rozhodnutie v neprospech
obžalovaného zmeniť, pretože tomu bráni druhá veta ust. § 322 ods. 3 Tr. por., podľa ktorej v neprospech

obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora,
ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na
podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a do skutku pojať tie podstatné
skutkové okolnosti, ktoré vyjadrujú tak objektívnu ako aj subjektívnu (úmyselné zavinenie) stránku
žalovaného trestného činu, a napraviť právnu vetu napadnutého rozhodnutia tak, aby zodpovedala

zistenému skutkovému stavu.

Nezostávalo preto krajskému súdu už nič iné, len napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pretože
skutok nie je trestným činom (pokiaľ súd dospeje k záveru, že skutok sa síce nestal presne tak, ako

bol uvedený v obžalobe, ale aj napriek odlišným zisteniam je aspoň čiastočne zachované konanie
obžalovaného /ktoré v prejednávanej veci bolo zachované tým, že falšovanú výnimku použil/ alebo
ním spôsobený následok, teda je zachovaná totožnosť skutku, musí konštatovať, že skutok sa stal, to
samozrejme neznamená, že aj pri zmenených okolnostiach, ako je tomu aj v prejednávanej veci, musí
byť trestným činom, pretože skutkové zistenia ustálené súdom prvého stupňa neobsahujú podstatné

skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ide o výnimku falšovanú
a že obžalovaný konal úmyselne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný