Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 0T/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416896563
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5416896563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 22.06.2017 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., F. Č. Z. F., J. Č.. XXXX/X
je vinný, že
dňa 27.09.2016 v čase okolo 10:00 hod. na vodnom toku rieky Váh v k.ú. Kraľovany v rybárskom revíre
č. 3-5230-6-3, ktorý je vyhlásený za chránenú rybársku oblasť s celoročným zákazom lovu akýchkoľvek
rýb, ako člen Slovenského rybárskeho zväzu bez povolenia lovil ryby pomocou muškárskeho rybárskeho

prútu, a týmto konaním nespôsobil žiadnu škodu,
teda
neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,
čím spáchal
prečin „Pytliactvo“ podľa § 310 ods. 1 Tr. zák.,
a za to mu súd ukladá
podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák., peňažný

trest vo výške 400,- €.
Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere
jeden mesiac pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., ukladá obžalovanému trest zákazu
činnosti loviť ryby akéhokoľvek druhu vo výmere jeden rok.
Súdpodľa§60ods.1písm.a)Tr.zák.ukladáobžalovanémutrestprepadnutiaveci-muškárskyrybársky
prút zn. D-A-M Fly TR 9, hnedej farby s korkovou rúčkou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 29.09.2016 voči obžalovanému v rámci tzv.

superrýchleho konania na Okresnom súde Dolný Kubín obžalobu pre skutok uvedený vo výroku
rozsudku. Takéto konanie obžalovaného navrhol právne kvalifikovať ako úmyselný prečin „Pytliactvo“
podľa § 310 ods. 1 Tr. zák.
Sudca pre prípravné konanie v rámci preskúmania tejto obžaloby rozhodol o zastavení trestného
stíhania, pričom konštatoval, že žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie
veciinémuorgánu(č.l.84).KrajskýsúdvŽilinevšakpredmetnérozhodnutiezrušilavecvrátilokresnému
súdu na nové konanie (č.l. 99). Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.06.2017 (č.l. 133) vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 134) v zhode s prípravným konaním (č.l. 10, 80) uviedol, že
je držiteľom rybárskeho oprávnenia už niekoľko rokov, pričom už v mladosti chytal ryby aj v tejto oblasti.
Potvrdil, že v predmetnom čase lovil ryby na danom mieste. Išlo však o lov systémom „chyť a pusť“, takžeulovené ryby vzápätí ihneď vracal späť do rieky. Pri zisťovaní konkrétnej lokality, kde bude v daný deň
chytať ryby, vychádzal z údajov Slovenského rybárskeho zväzu zverejnených na internetovej stránke
tohto združenia (www.srzrada.sk ) a riadil sa tam zverejneným opisom lokality, v

ktorej je možné chytať ryby (č.l. 39). Konal teda v dobrej viere spoliehajúc sa na takto zverejnené údaje.
Po príchode na miesto našiel aj tabuľu s označením revíru a toto číslo si riadne zapísal do rybárskej
knižky (č.l. 43). Vtedy nevedel, čo znamenajú písmená na tabuli v zložení „CHRO“. V tejto súvislosti
poukazoval na nelogickosť svojho konania v prípade, ak by vedel, že táto rybárska oblasť je chráneným
revírom, keďže vtedy (ako pytliak) by si predsa sám nevyznačil výkon nelegálnej činnosti v rybárskej

knižke. Obžalovaný pritom namietal, že označenie rybárskeho revíru na tzv. hraničnej tabuli (č.l. 33, 37)
neobsahovalo zákonom určenú formuláciu upozornenia, že ide o chránenú rybársku oblasť (§ 7 ods.
2 zákona č. 139/2002 Z.z.). Ďalej namietal, že v rybárskom poriadku, ktorý mu vydal miestny rybársky
zväz, boli uvedené nielen lovné revíry, ale aj chránené rybárske oblasti, avšak práve táto chránená
oblasť tam nebola uvedená (č.l. 49). Keďže obžalovaný bol presvedčený o správnosti svojho konania,
sám trval na privolaní policajnej hliadky. Poukazoval na to, že je ochrancom prírody, a preto by určite

nelovil ryby v danej lokalite, ak by mal správne informácie. Nedokáže zniesť označenie seba za pytliaka
(č.l. 138). Obžalovaný zdôraznil, že aj samotný rybársky zväz uznal jeho obhajobu a vrátil mu rybársku
knižku aj rybársky lístok a môže loviť ryby aj naďalej. Obžalovaný potvrdil, že rybársky prút, ktorý mu
policajti zaistili na mieste činu, je jeho vlastníctvom (č.l. 139).
Svedok D.. P. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 134) v zhode s prípravným konaním (č.l. 25) uviedol,

že ako vedúci rybárskej stráže bol dňa 27.09.2016 informovaný, že v chránenej rybárskej oblasti pri
Kraľovanoch chytá nejaký rybár ryby. Svedok vyslal preveriť túto informáciu na mieste samom člena
rybárskej stráže V. V.. Ten ho následne informoval, že našiel obžalovaného ako loví ryby v miestach,
kde je to celoročne zakázané, pričom na miesto boli privolaní policajti. Svedok uviedol, že konaním
obžalovaného nebola žiadna škoda spôsobená, keďže tento ulovené ryby púšťal späť do vody. Svedok

potvrdil, že opis prístupu k susednému lovnému revíru zverejnený na stránke Slovenského rybárskeho
zväzu je nezrozumiteľne napísaný a pre rybára môže byť mätúci (č.l. 26). Uviedol, že rybárovi, ktorý nie
je z tohto regiónu, je náročné sa orientovať v jednotlivých revíroch vzhľadom na ich množstvo a členitosť.
Svedok sa prihováral za oslobodenie obžalovaného spod obžaloby (č.l. 135) s tým, že v rámci zväzovej
samosprávy majú dostatok prostriedkov na jeho disciplinárny postih. Svedok priznal, že v rybárskom

poriadku sú označené nielen lovné revíry, ale aj chránené oblasti, avšak práve táto chránená oblasť so
zákazom lovu nie je v rybárskom poriadku zapísaná, keďže za takú bola vyhlásená až pred siedmimi
rokmi.

Svedok pripustil, že skratka „CHRO“ nemusí byť každému zrozumiteľná, a aj preto v roku 2017 už začali

používať na tabuliach tohto druhu plné označenie „Chránená rybárska oblasť“.
Svedok V. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 136) v zhode s prípravným konaním (č.l. 21), uviedol, že ako
člen rybárskej stráže v predmetný deň našiel obžalovaného ako chytá ryby v oblasti, kde to je celoročne
zakázané. Keď túto skutočnosť oznámil obžalovanému, tak ten sa ihneď na mieste bránil tvrdením, že
ide o lovný revír a poukazoval na informácie uvedené v jeho mobilnom telefóne, ktoré mu aj ukazoval.

Obžalovaný sám žiadal, aby svedok zavolal policajtov. Svedok priznal, že táto chránená rybárska oblasť
nebola zapísaná v rybárskom poriadku.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 28), vrátane fotodokumentácie (č.l. 29-37) mal súd preukázané,
že v predmetnej lokalite sú osadené tabule s označením chránenej rybárskej oblasti (č.l. 33, 37), ktorej

označenie však nezodpovedá ustanoveniu § 7 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., ani ustanoveniam § 4
ods. 2, ods. 3, vrátane Prílohy č. 4 vyhlášky č. 185/2006 Z.z.
ZinternetovejstránkyprevádzkovanejSlovenskýmrybárskymzväzokjepreukázanýopislovnéhorevíru,
ktorý bol podľa svedka D.. P. O. nezrozumiteľný a mätúci (č.l. 39).
Z rybárskej knižky obžalovaného (č.l. 41-43) je preukázané, že obžalovaný dňa 27.09.2016 lovil ryby,

pričom si zapísal do tejto knižky aj číslo „lovného revíru“, ktoré zodpovedalo chránenej rybárskej oblasti
(č.l. 43). Z členskej legitimácie vyplýva, že obžalovaný bol oprávnený loviť ryby v danom čase (č.l.
45). Z rybárskeho poriadku vydaného Mestskou organizáciou v Ružomberku vyplýva, že v tomto nie je
evidovaná chránená rybárska oblasť pri Kraľovanoch (č.l. 49-50).
Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento nebol doteraz odsúdený za spáchanie trestného činu,

ale je evidovaný ako páchateľ viacerých dopravných priestupkov (č.l. 122).
Po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol o vine obžalovaného vychádzajúc pritom z názoru
Krajského súdu v Žiline vysloveného uznesením sp. zn. 1To/2/2017 zo dňa 31.01.2017, ktorým bol
viazaný (§ 327 ods. 1 Tr. por.).Okresný súd teda v zhode s krajským súdom konštatuje, že obžalovaný v danom čase lovil ryby v
chránenej rybárskej oblasti bez potrebného povolenia, keďže išlo o oblasť s celoročným zákazom
lovu. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu „Pytliactvo“ podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. nie je

rozhodujúcou skutočnosťou, či si páchateľ ulovené ryby ponechá alebo ich ihneď (živé) vráti späť do
rieky.
Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že sa pri výbere miesta lovu orientoval podľa informácií
Slovenského rybárskeho zväzu zverejnených na ich oficiálnej internetovej stránke, súd vyhodnotil ako
účelovú a produkovanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný potvrdil, že pred začatím lovu našiel tabuľu s označením revíru, ktorého číslo si dokonca
zapísal do rybárskeho lístka. Na tejto tabuli bol revír označený skratkou označujúcou chránenú rybársku
oblasť. Takéto označenie síce nezodpovedalo náležitostiam uvedeným v § 7 ods. 2 zákona č. 139/2002
Z.z., ale obžalovaný ako dlhoročný rybár a vysokoškolsky vzdelaný človek mal vedieť, čo takáto skratka
znamená.
Okresný súd obligatórne (Rt-82/2015-II.) skúmal, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 10

ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív). Vychádzajúc z vysloveného názoru krajského súdu však možno
konštatovať, že závažnosť konania obžalovaného nie je nepatrná.

Okresný súd teda akceptoval názor krajského súdu ohľadom viny obžalovaného, avšak neakceptoval
poznámku krajského súdu o tom, že obžalovaný bol osobou, ktorá má osobitne uloženú povinnosť

chrániť životné prostredie, a teda nepoužil voči nemu prísnejšiu právnu kvalifikáciu podľa § 310 ods. 2
písm. c) Tr. zák.
Krajský súd totiž v tejto súvislosti len všeobecne poukázal na dva právne predpisy (zákon č. 139/2002,
vyhláška č. 185/2006) bez konkretizácie ustanovenia, z ktorého by takáto povinnosť pre obžalovaného
vyplývala. Žiadne z ustanovení týchto dvoch právnych predpisov pritom takú povinnosť obžalovanému

neukladá.
Je pravdou, že obžalovaný je členom záujmového občianskeho združenia Slovenský rybársky zväz,
IČO: 00178209, ktoré má vlastné interné predpisy (stanovy, disciplinárny poriadok). Samotné členstvo
v tomto združení neoprávňuje k lovu rýb (Rt-42/2003-I.). Slovenský rybársky zväz nemá zákonom
priznaný štatút samosprávnej (stavovskej) organizácie. Ide len o občianske združenie fyzických osôb

(so širšou členskou základňou) založené podľa zákona č. 83/1990 Zb., v spojení s § 18 ods. 2 písm.
a) Občianskeho zákonníka. Interné materiály združenia teda nemajú verejnoprávnu povahu všeobecne
záväzných právnych predpisov (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Takto dohodnuté povinnosti členov občianskeho
združenia preto nemajú povahu osobitnej povinnosti v zmysle § 310 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
Pri rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom

vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.).
Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie
účelu trestu uloženie peňažného trestu, ktorý sa v kombinácii so súbežne uloženým trestom zákazu
činnosti a trestom prepadnutia veci javí ako dostatočný na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák.
Súbežne ukladaný trest zákazu činnosti týkajúcej sa lovu rýb je vzhľadom na špecifickosť spáchaného

trestného činu potrebný pre riadne naplnenie účelu trestu. Ak totiž súd konštatoval, že obžalovaný
spáchal úmyselný prečin tým, že vykonával činnosť, na ktorú je potrebné osobitné povolenie, v miestach,
kde je výkon takej činnosti zakázaný, je namieste, aby mu výkon takej činnosti bol na istý čas zakázaný.
Výkon trestu vo výmere určenej na dolnej hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby by mal mať
dostatočný prevýchovný účinok na obžalovaného.

Napokon súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, keďže obžalovaný priznal, že rybársky prút
(udica), ktorým páchal túto trestnú činnosť, bol v jeho vlastníctve (č.l. 139). Vlastníctvo tejto veci ex lege
prechádza na štát (§ 60 ods. 5 Tr. zák.), preto súd o tejto skutočnosti osobitným výrokom nerozhodoval
(KS Žilina sp. zn. 1To/70/2011 - Jtk č. 13/11).
Pri rozhodovaní o výmere peňažného trestu a trestu zákazu činnosti súd prihliadal aj na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné
aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale i pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých
prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest
povinnej práce, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia).
Na strane obžalovaného však súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej, či priťažujúcej okolnosti v

zmysle ustanovení § 36 a § 37 Tr. zák., a preto do úvahy pripadajúcu výmeru trestu zákazu činnosti (§
61 ods. 2 Tr. zák.), či peňažného trestu (§ 56 ods. 1 Tr. zák.) neupravoval.
O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže taký nárok nebol uplatnený a svedok Ing. Hlavatý
výslovne uviedol, že obžalovaný žiadnu škodu ani nespôsobil.neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15

dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.