Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/307/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212846
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613212846.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci

žalobkyne L. T., nar. XX. X. XXXX, bytom A. E., H., C. XXXX/X, zastúpenej splnomocneným zástupcom
LEAGLE s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 3997, IČO: 36 856 509, proti žalovaným:
1) Obec Demänovská Dolina, so sídlom Demänovská Dolina 258, IČO: 00 315 168, zastúpená
splnomocneným zástupcom URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17,
IČO: 36 646 181 a 2) Tatry mountain resorts, a. s., so sídlom Demänovská Dolina 72, IČO: 31 560 636,
zastúpený JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou so sídlom Poprad, Košická 2624/32, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1) a 2) Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom

Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1) j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 29.302 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti a voči žalovanému 2) sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému 1), žalovanému 2) a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 1) a žalovaného 2) sa
náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš elektronicky bez zaručeného elektronického

podpisudňa8.12.2013,doplnenoupísomnedňa9.12.2013,sažalobkyňadomáhalavočižalovaným1)
a 2) spoločne a nerozdielne náhrady škody na zdraví vo výške 62.307 eur, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedla, že žalovaný 1) bol dňa 27. 11. 2010 a aj doposiaľ výlučným vlastníkom stavby súp.
č. XXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 2925/7, zapísanej na liste vlastníctva č.
XX pre katastrálne územie C. C., ktorá je sídlom Obecného úradu Demänovská Dolina. Žalovaný 2) bol
dňa 27. 11. 2010 a aj doposiaľ vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 2925/27, zapísaného
na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C. C., ktorý vznikol odčlenením z pozemku parc. č. KN

2925/1 vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného 2). Na pozemku sa nachádza miestna, resp.
verejná účelová komunikácia, ktorá bola postavená právnym predchodcom žalovaného 2), a ktorá slúži
akojedináspojovaciaaprístupovákomunikáciaazároveňchodníkprepešíchkobjektuobecnéhoúradu.
Žalovaný 1) zabezpečoval dňa 27. 11. 2010 organizáciu miestnych volieb v Obci Demänovská Dolina,
zriadením volebného okrsku v budove obecného úradu. Deň a čas konania komunálnych volieb boli
riadne vopred zverejnené. Dňa 27. 11. 2010 okolo poludnia spolu s manželom prichádzali po chodníku
k volebnému okrsku. V dôsledku zlého počasia cestou po chodníku sa nešťastne pošmykla na ľadovej

platni, vytvorenej snehom a dažďom a pokrytej tenkou vrstvou snehu, spadla na chrbát, udrela sa do
záhlavia a na kostrč. V čase pred úrazom a počas úrazu nebola pod vplyvom liekov, ani omamných
látok a mala vhodnú zimnú obuv. Po úraze bola prijatá na vyšetrenie a následne hospitalizovaná v
nemocnici v Liptovskom Mikuláši a dňa 29. 11. 2010 bola prepustená do ambulantnej starostlivosti.Následky úrazu sa u nej stupňovali, dňa 8. 12. 2011 bola s účinnosťou od 27. 9. 2011 uznaná invalidnou,
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Dlhodobo je v liečení z následkov úrazu,
ktoré pretrvávajú a majú zhoršujúci sa chronický priebeh. Mieru sťaženia jej spoločenského uplatnenia

následkom úrazu určili znalci v lekárskych posudkoch, vypracovaných v mesiaci marec, apríl 2013, na
celkovo 2580 bodov, čo pri hodnote bodu na rok 2013 činí 41.538 eur. Vlastníkom komunikácie je s
najväčšou pravdepodobnosťou žalovaný 2), a to od času, kedy bola stavba skolaudovaná. Ak chodník
nie je účelovou alebo miestnou komunikáciou, mal by byť vlastníkom, resp. minimálne jeho zákonným
správcom žalovaný 1). Dňa 27. 11. 2010 žalovaní porušili svoje právne povinnosti vyplývajúce im z

ustanovení cestného zákona, keďže nezabezpečili zjazdnosť, resp. schodnosť chodníka pre peších
- voličov, ktorá vznikla následkami zlého počasia, poľadovicou a snehom. Žalovaní porušili aj svoju
zákonnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, preto zodpovedajú za škodu
spôsobenú jej na zdraví podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Svoje právo si uplatnila u žalovaných
formounávrhunauzavretiedohodyonáhradezasťaženiespoločenskéhouplatnenia,pričomvzákonnej
3-mesačnej lehote nedošlo k jej uzavretiu. Z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu dohody o vyrovnaní,

pretrvávajúcich vážnych zdravotných ťažkostí následkom úrazu a priznania plnej invalidity, si uplatnila
aj zvýšenie náhrady v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, čo spolu činí 62.307 eur.

Na súdnom pojednávaní dňa 16. 12. 2015 navrhla žalobkyňa pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaní
1) a 2) sú povinní zaplatiť jej spoločne a nerozdielne 93.702 eur a nahradiť trovy konania, z dôvodu

zvýšenia bodového ohodnotenia v lekárskom posudku E.. D. na dvojnásobok bodov z 1300 na 2600.
Uznesením zo dňa 28. 1. 2016, č. k. 10C/307/2013-266, súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1)
a 2) sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 93.702 eur a nahradiť trovy konania, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 27. 10. 2014, žalovaný 1) navrhol podanú
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že skutkový stav, popisovaný v žalobe, nie je zachytený
žiadnym podkladom. Nemá preukázané, že by tvrdené miesto úrazu bolo skutočne miestom úrazu.
Namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Poprel porušenie akejkoľvek povinnosti, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti so skutkovým dejom popisovaným v žalobe. Nie je vlastníkom predmetnej komunikácie,

nevykonáva na nej ani správu a ani nemôže byť akokoľvek zodpovedný za akýkoľvek skutkový dej
na danom mieste. Komunikácia sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Obec môže vykonávať
správu len ohľadne svojho majetku, nie je oprávnená vykonávať správu na cudzom majetku.

Vedľajší účastník na strane žalovaných v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15. 12. 2015,

vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Poukázal na skutočnosť, že vedomosť o výške
škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvíja od doby, kedy bolo možné objektívne
vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z listinných dôkazov, predložených
žalobkyňou, je zrejmé, že už v roku 2011 bola posudzovaná Sociálnou poisťovňou, ktorá ju vo svojej
správe zo dňa 8. 12. 2011 uznala invalidnou s účinnosťou od 27. 9. 2011. Najneskôr vedomosťou o

vzniku invalidity dňa 27. 9. 2011 si preto bola žalobkyňa vedomá, že jej zdravotný stav sa nezlepší, a
preto od tejto doby najneskôr začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody.
E.. H. P., neurológ, v správe, predloženej súdu dňa 4. 2. 2015, oznámil, že zdravotný stav žalobkyne
bol ustálený a nemenný od 4. 8. 2011. Znalecký posudok, vypracovaný E.. W. D. dňa 9. 3. 2015,
obsahuje totožnú položku č. 255 ako lekársky posudok vypracovaný E.. E. E. dňa 25. 3. 2013. V prípade

akceptovania námietky neustáleného zdravotného stavu žalobkyne, by nikdy nemohla nastať situácia,
keby bolo možné zodpovedne potvrdiť ustálenie zdravotného stavu. Navrhol podanú žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 12. 4. 2016, žalobkyňa uviedla, že

vznesenú námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka predpokladá kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok na začatie plynutie
premlčacej doby, a to skutočnosť, že sa poškodený dozvie o škode, ale aj jej rozsahu a skutočnosť,
že sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Je potrebné rešpektovať subjektívnu stránku
poškodeného, týkajúcu sa skutočnej vedomosti o škode a zároveň aj jej rozsahu, ktorú možno objektívne

vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby mohol byť nárok uplatnený na súde. V čase výkonu lekárskych
vyšetrení v rokoch 2011-2013 nemala objektívnu možnosť vedieť, ani akúkoľvek subjektívnu vedomosť
o tom, kedy by mohol jej stav byť ustálený natoľko, aby sa dal objektívne bodovo ohodnotiť a následne
uplatniť žalobou. Žiadny z ošetrujúcich lekárov až do marca, resp. apríla 2013, ju o ustálenosti jejzdravotného stavu, resp. o možnosti objektívneho bodového ohodnotenia jej zdravotného stavu ako
pacientkyneinformoval,anijejtoneoznámil.Nebolobysatakstalodoposiaľ,pokiaľbynetrvalanavydaní
lekárskeho posudku. Nemá žiadne lekárske vzdelanie, utrpela vážny úraz hlavy a bola a je liečená aj

psychiatricky, so zníženým výkonom pamäti a kritického myslenia. Množstvo opakujúcich sa nových
vyšetrení, s rôznymi liečebnými postupmi a skúšaním nových liečebných metód objektívne navodzovali
skutkovú situáciu, že jej liečba sa neskončila a ďalej pokračuje, t. j. že jej zdravotný stav nie je ustálený
natoľko, aby mohol byť bodovo ohodnotiteľný a teda žalovateľný pred súdom. Nebolo pre ňu objektívne
možné obstarať si lekárke posudky zo strany ošetrujúcich lekárov skôr, ako v roku 2013. Ošetrujúci

lekári ich vydanie považovali dovtedy za predčasné. Je potrebné vziať do úvahy, že posudzovanie
zdravotného stavu pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia a na účely rozhodnutia o invalidnom
dôchodku je kvalitatívne odlišné, posudzované na základe rôznych zákonných kritérií a s rôznymi
právnyminásledkami.Nároknainvalidnýdôchodoksapriznávarozhodnutímaposudzujesaopakovane,
na rozdiel od nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý sa posudzuje jednorazovo. Výstup
z konania pred Sociálnou poisťovňou nie je lekársky posudok s bodovým ohodnotením, z ktorého je

zrejmý rozsah škody na zdraví vyjadriteľný v peniazoch, ale len nárokovateľné rozhodnutie na plnenie
sociálnejdávky.Naúčelyposúdeniainvaliditysaneposudzujeto,kedysazdravotnýstavustálil,pretonie
je ani možné v rámci tohto konania pred Sociálnou poisťovňou objektívne či subjektívne zistiť ustálenie
zdravotného stavu. Invalidita môže byť len dôvodom pre percentuálne zvýšenie priznania náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia, nie však podmienkou jeho vzniku a priznania v lekárskom posudku

a v určenej výške. Lekársky posudok pre sťaženie spoločenského uplatnenia sa vydáva spravidla
až po jednom roku. V tomto konaní si neuplatňuje ani bolestné, ani náhradu za stratu na zárobku
pri práceneschopnosti a následnej invalidite. Subjektívny rozsah škody na zdraví zistila z lekárskych
posudkov z marca, resp. apríla 2013. Pre preukázanie skutočnosti o tom, kedy sa o škode dozvedela,
nestačí len ultimatívne vyjadrenie ošetrujúceho lekára o čase ustálenosti jej zdravotného stavu, ale je

potrebné skúmať a preukázať aj skutočnú vedomosť o škode a hlavne jej rozsahu. Ak teda E.. P. až
na požiadanie súdu dňa 29. 1. 2015 a po viac ako 4 rokoch od úrazu prvý krát písomne a verejne
uviedol, že dátum ustálenia zdravotného stavu je spätne dátum 4. 8. 2011, teda ešte počas trvania liečby
u neho, dozvedela sa o tejto skutočnosti až po tomto dátume, počas súdneho konania. Špecifickosť
súdneho konania v danej veci ohľadom identifikácie pasívne vecne legitimovaného účastníka na strane

žalovaného je v tom, že doposiaľ nie je dostatočne zrejmá skutočnosť, kto je vlastníkom a kto
správcom cestného telesa. Z informácií a podkladov, ktoré boli verejne dostupné, sa dozvedela len
to, že vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 2925/27 je žalovaný 2). Zápis vlastníka stavby cesty nebolo
a stále nie je možné zo zákona zistiť, keďže takýto údaj sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.
Z vlastnej skúsenosti vedela, že cesta je využívaná ako jediná prístupová cesta k stavbe obecného

úradu, patriacemu do vlastníctva žalovaného 1) v rozhodnom čase. Obaja žalovaní však vlastníctvo,
či správcovstvo cesty v čase úrazu popreli. Preto musela určiť najpravdepodobnejšie zodpovednostné
subjekty, teda z dôvodu právnej istoty určila s rizikom oboch žalovaných. Keďže obaja žalovaní svoju
zodpovednosť za škodu popierali, nedala sa rozdeliť miera ich zodpovednosti za porušenie zákonných
povinností, preto musela žalovať oboch žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne. Až z vykonania

listinných dôkazov, produkovaných zo strany žalovaného 2), vyšlo najavo, že vlastníkom cesty by
mohol byť žalovaný 1). Ide však o súkromnú listinu, ku ktorej nemala ako verejnosť prístup. Preto až
z rozhodnutia súdu o tejto predbežnej otázke bude objektívne možné určiť zodpovednostný subjekt a
až vtedy nastane pre ňu možnosť dozvedieť sa o tom, kto za škodu uplatnenú v žalobe zodpovedá.
Skutkovo ani právne preto nenastal okamih, keď sa poškodený dozvie, kto za škodu zodpovedá, a preto

ani objektívne nezačala plynúť subjektívna premlčacia doba k žiadnemu z uplatnených nárokov.

Právny zástupca žalobkyne na súdnych pojednávaniach poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne
je chronifikovaný, resp. zhoršujúci sa z hľadiska subjektívnych pocitov žalobkyne, aj z hľadiska správ,
ktoré predložili. Vlastníkom cestného telesa je žalovaný 1) a skutočnosť, že cestné teleso neeviduje

vo svojom majetku, nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalobkyne. Z obsahu kúpnej zmluvy z roku
1996 vyplýva odkaz na znalecký posudok O.. U., pričom v zmluve je uvedené, že jej predmetom jej aj
prístupová komunikácia k budove. Cesta nie je nehnuteľnosť, preto nemôže byť samostatne zapísaná v
katastri nehnuteľností, je však predmetom občianskoprávnych vzťahov a môže byť predmetom prevodu.
Námietku premlčania považuje v celom rozsahu za bezpredmetnú. Nemôže byť na úkor žalobkyne,

ak sa o dátume ustálenia zdravotného stavu, ktorý bol určený spätne, dozvedela až v konaní zo
správy E.. P.. Žalobkyňa nemala k dispozícii listiny, ktoré boli súčasťou konania o priznaní invalidity.
Žalobkyňa sa najskôr dozvedela o škode 8. 12. 2011, teda žaloba bola podaná včas. Doposiaľ nie je ani
splnená podmienka vedomosti o zodpovednostnom subjekte. V záverečnom prednese navrhol žalobev celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že preukázali dostatočným spôsobom všetky predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu. Z vykonaného dokazovania sa javí, že zodpovednostným subjektom je
predovšetkým žalovaný 1), vzhľadom na obsah kúpnych zmlúv a dokladov, ktoré produkoval žalovaný

2). Žalobkyňa bola povinná vykonať najskôr mimosúdny návrh na vyrovnanie s oboma žalovanými a až
po uplynutí trojmesačnej lehoty bola oprávnená podať žalobu na súd. Súd by preto mal vziať do úvahy aj
skutočnosť, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota sa predlžuje o 3 mesiace. Pokiaľ by nebol podal
návrh na mimosúdnu dohodu žalovaným, mohla byť žaloba zamietnutá ako predčasne podaná. Počas
uplatnenia nároku u zodpovednej osoby lehota neplynula, čo vyplýva z ustanovenia § 112 Občianskeho

zákonníka. Dňami uplatnenia práva už boli 28. 6. 2013 a 12. 7. 2013.

Právny zástupca žalovaného 1) poukázal na to, že z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že pozemná
komunikácia nie je majetkom žalovaného 1), nakoľko nie je v zmluve výslovne uvedená. Pozemná
komunikácia je nehnuteľnosťou, preto mala byť v zmluve výslovne uvedená. Jedná sa pritom o
prístupovú cestu k stavbe cesty, kde došlo k úrazu, nie od hlavnej cesty. V záverečnom prednese

navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže
žalovaný 1) nemá taký dokument, ani evidenciu, z ktorej by vyplývalo, že by bol vlastníkom alebo
zákonným správcom predmetného cestného telesa a v tomto smere nebol ani produkovaný žiadny
dôkaz. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka nie je na predmetnú vec aplikovateľné, keďže sa
vzťahuje len na uplatnenie práva pred príslušným orgánom alebo na súde. Na plynutie premlčacej lehoty

sa aplikuje zákonné ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Podľa správy E.. P. bol zdravotný stav
žalobkyne ustálený, na čom nič nemení skutočnosť, kedy si žalobkyňa skutočne dala vyhotoviť posudok.
V spise sa nenachádza dôkaz, ktorý by ustálil zdravotný stav na iný dátum, ako uviedol E.. P.. Svedkyňa
E.. E. sa vyjadrovala len k udalostiam z obdobia, kedy bola žalobkyňa jej pacientkou. Nebolo v konaní
vyvrátené, že by nebolo možné vykonať niektoré zdravotné úkony alebo postupy už skôr. Invalidita je tiež

podmienená existenciou určitých medicínskych správ a výsledkov pre posúdenie zdravotného stavu,
pričom v konaní nebolo preukázané, že zdravotný stav sa podstatným spôsobom menil tak, že by nebolo
možné urobiť jeho posúdenie v termíne, uvedenom E.. P.. Svedkyňa E.. E. uviedla, že pred marcom 2013
nebolo možné posudok vypracovať, súčasne však uviedla, že je možné prehodnotiť zvýšenie bodového
ohodnotenia na dvojnásobok. Na druhej strane, podľa jej tvrdení, zdravotný stav žalobkyne doposiaľ

ustálený nie je, čo by svedčalo o predčasnosti podania žaloby. Vzhľadom na znenie petitu, ktorý znel na
spoločné a nerozdielne plnenie, úspechom ktoréhokoľvek zo žalovaných je potrebné žalobu zamietnuť
aj voči druhému žalovanému.

Právna zástupkyňa žalovaného 2) navrhla podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na

to, že žalovaný 2) je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza cestná komunikácia, avšak nie je
vlastníkom cesty. Žalovaný 2) nadobudol majetok v rámci privatizácie, vkladom základného imania zo
stranyštátu,pričomzprivatizačnéhoprojektuvyplýva,žepredmetomvkladubollenpozemok,niecestné
teleso. Pozemok parc. č. KN-C 2925/30 v súčasnosti nie je vo vlastníctve žalovaného 1), avšak v roku
2011 bol v nájme žalovaného 1) od žalovaného 2), pričom žalovaný 1) sa stal vlastníkom uvedeného

pozemku až na základe zámennej zmluvy zo dňa 14. 3. 2012. Namietla lekársky posudok E.. D., v
ktorom je len konštatované, od akého dátumu prevzala starostlivosť o žalobkyňu, nie však dátum, kedy
došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne. Zdravotný stav žalobkyne z hľadiska neurologického
bol ustálený 4. 8. 2011, preto je uplatnený nárok premlčaný. Na pozemku parc. č. KN-C 2925/30 nie
je žiadna cesta, keďže pozemok je charakterizovaný ako ostatné plochy. Na tomto pozemku ani v

minulosti žiadna komunikácia nebola. V záverečnom prednese uviedla, že žalovaný 2) nie je v konaní
pasívne vecne legitimovaným, nakoľko je síce výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 2925/7,
avšak na pozemku je umiestnené cestné teleso, ktoré nie je chodníkom pre chodcov, ale komunikáciou
slúžiacou na premávku motorových vozidiel, ktorá slúži ako prístupová cesta k nehnuteľnosti. Uvedené
nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve, v správe, ani v užívaní žalovaného 2). Žalovaný nie je vlastníkom,

ani správcom cestného telesa, ani vlastníkom alebo správcom, či užívateľom stavieb, ku ktorým slúži
cestné teleso ako prístupová cesta. V konaní neboli preukázané ani základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu. Zo strany žalovaného 2) nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej, či zmluvnej
povinnosti, ktoré by bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobkyne. Zotrvala na
vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k celému nároku, nakoľko z neurologického hľadiska došlo k

ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne najneskôr 4. 8. 2011 a k ustáleniu zdravotného stavu vo vzťahu
ku psychiatrickým a psychologickým diagnózam najneskôr 27. 9. 2011. Podľa ustálenej judikatúry, ak
poškodený má ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju
ujmu na zdraví, je potrebné za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu považovaťpráve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť. Neobstojí
argumentácia žalobkyne, že nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, keďže nemala a
doposiaľ nemá vedomosť o zodpovednom subjekte. Žalobkyňa okamžite a bezprostredne, najneskôr pri

ustálení zdravotného stavu, či už priamo pri úraze, mala možnosť zistiť okolnosti, z ktorých bolo možné
vyvodiť zodpovedný subjekt. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nezávisí na tom, či a kedy
si poškodený zadováži dostatok dôkazov alebo kedy sa pre neho vytvorí priaznivejšia procesná situácia
na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Namietla aj
výšku uplatneného nároku, s ohľadom na čas ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, kde rozhodujúci

je okamih kedy vznikol nárok na náhradu škody, čo je rok 2011, nie rok 2013.

Vedľajší účastník na strane žalovaných navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, z dôvodu
nedôvodnosti. Trval na vznesenej námietke premlčania, nakoľko vedomosť o výške škody nie je
daná okamihom vyhotovenia posudkov, ale okamihom, kedy bolo objektívne možné vykonať bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Zdravotný stav žalobkyne bol ustálený 27. 9. 2011,

najneskôr však 4. 8. 2011, keď sa robil znalecký posudok E.. P..

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci konal a rozhodol
aj v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas
doručené. Účastníci konania boli na súdnom pojednávaní zastúpení svojimi právnymi zástupcami,

žalobkyňa a starostka žalovaného 1) boli na súdnom pojednávaní vypočuté, právny zástupcovia
účastníkov súhlasili s vykonaním súdneho pojednávania v ich neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a
rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že v budove bola volebná miestnosť. Po

zaparkovaní auta išli peši k budove. Na ceste bolo nasnežené, pod snehom bol ľad. Pri páde jej vyleteli
nohy, odletela hlava a zostala ležať. V bezvedomí nebola, avšak niektoré veci z udalosti si nepamätá.
Následne odvolila a išli do nemocnice. Pri páde boli prítomné aj ďalšie osoby. Cez inú cestu, ako po
ktorej išli, sa do budovy dostať nedalo. Na nohách mala obuté zimné topánky s traktorovou podrážkou.
Žalovaným neoznamovali, čo sa stalo. Prvý krát sa s nimi kontaktoval jej právny zástupca pri zasielaní

návrhu dohody. Po páde bola hospitalizovaná 3 dni kvôli otrasu mozgu, následne bola hospitalizovaná
opakovane asi 3 krát, musela dochádzať na infúzie. Od uznania invalidity sa jej zdravotný stav zhoršil.
Pred úrazom bola živnostníčka, robila účtovníctvo, momentálne pracovať nemôže. Po úraze bola jeden
rok práceneschopná, stav sa jej postupne zhoršoval. Nemôže vôbec byť medzi ľuďmi. Pokúšala sa aj
pracovať, avšak v práci vydržala len 3 dni. Bez doprovodu nemôže vyjsť z domu, keďže má závrate.

Nemôževariť,keďžesaobarila,niejespôsobiláupratovať.Predúrazomrekreačneplávala,momentálne
jej to zdravotný stav neumožňuje. Lieči sa u neurológa, užíva lieky. Najskôr chodila k psychológovi,
neskôr si jej zdravotný stav vyžiadal liečbu u psychiatra, kde sa lieči 2 roky. Keďže jej nič nezaberalo
proti bolesti, nasadili jej opiáty. Navštevuje aj ORL ambulanciu. Používa francúzsku palicu. Pred úrazom
žiadne zdravotné problémy nemala, nenavštevovala žiadnych odborných lekárov.

Starostka žalovaného 1) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že v budove č. 258 v čase úrazu
žalobkyne obecný úrad nesídlil. V suteréne uvedenej budovy sa konali voľby. V budove bol v čase vzniku
škody obchod, ambulancia lekárky. Nepamätala si, aké bolo počasie v čase vzniku škody. Autom prišli k
budove, odparkovali a následne išli domov. Zo štátnej cesty vedie cesta k budove. Cesta má približne 2,5

metra, jedná sa o spevnenú asfaltovú plochu. Nevedela sa vyjadriť, ako bola zabezpečená prejazdnosť,
resp. priechodnosť k budove od štátnej cesty. Obec kupovala stavbu s príslušenstvom a pozemkom.
Príjazdová komunikácia, uvedená v zmluve, nie je cestou, na ktorej malo dôjsť k úrazu. V majetku
obce je evidovaná len budova s príslušenstvom. Predmetom zmluvy bola pravdepodobne cesta pozdĺž
parcely číslo 2925/30. K budove obecného úradu sa možno dalo dostať aj nejakým chodníčkom zozadu

smerom od parcely číslo 2932/13, nejednalo sa však o vybudovaný chodník, ale len o chodník, ktorý
bol vyšliapaný. Obec nie je správcom cesty číslo 2925/27, vzhľadom na to, že sú tam bytovky, obchod.
Ak je zlé počasie, možno cestu odhrnú. Vlani zabezpečovali údržbu tejto cesty nepravidelne. Nevedela
uviesť, kto zabezpečoval údržbu cesty od roku 2010. V materiáloch obce sa kompletná pasportizácia
komunikácií nenachádza. Obec nie je vlastníkom, ani správcom cesty, na ktorej došlo k úrazu.

Svedok D. T., manžel žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že jeho manželka utrpela
úraz 27. 11. 2010, počas cesty na voľby. Odstavili auto a peši išli k volebnej miestnosti. Bolo čerstvo
nasnežené, cesta bola klzká. Žalobkyňa išla vedľa neho, potom jej vyleteli nohy a spadla na zátylok.Pomohol jej vstať, išli do volebnej miestnosti odvoliť. Keďže sa cítila zle, mala závrate, išli do nemocnice,
kde bola hospitalizovaná. V noci pred úrazom sa ochladilo, bolo primrznuté. Ona padla na čerstvý sneh,
pod ktorým nebolo vidno ľad. Na ceste boli koľaje od áut. Keď prišli na miesto, tak už nesnežilo, cesta

posypaná nebola, po ceste pluh nešiel. Zaparkovali na pozemku číslo 2925/1 a išli smerom k obecnému
úradu po pozemku číslo 2925/27, nakoľko iná cesta neexistuje, chodník pre peších tam nie je. Pri páde
manželky boli prítomné aj ďalšie osoby, napr. aj pani W.. Žalobkyňa mala obuté vibramy. Obci uvedená
udalosť bola oznámená až po prevzatí právneho zastupovania. Po hospitalizácii v Liptovskom Mikuláši
bola žalobkyňa hospitalizovaná v Poprade, absolvovala nespočetné množstvo vyšetrení. V dôsledku

úrazusajejúplnezmenilživot,predtýmbolaživnostník,poúrazepracovaťnemohla,keďžetofyzicky,ani
psychicky, nezvláda. Má problém vyjsť z domu, má závrate, psychické problémy, ktoré sa zhoršujú. On
musí navariť, upratať, prispôsobiť si zmeny vyšetreniam. Robí väčšinu domácich prác, musí jej pomôcť
do kúpeľne. Žalobkyňa nemôže ísť na žiadnu spoločenskú udalosť, vadia jej hluky, zvuky. Lieči sa u
psychiatričky, na neurochirurgii, ORL. Pociťuje pískanie v ušiach. Pred úrazom nebola chorá, u lekárov
sa neliečila, mala len bežné ženské problémy. Po príchode do volebnej miestnosti vraveli, že cesta nie

je posypaná, následne sa dozvedel, že cestu posypali až poobede, nakoľko ľudia na nej padali. Úraz
písomne zadokumentovaný nebol.

Svedkyňa L. W. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že si presne pamätá dátum úrazu
žalobkyne, nakoľko sa jednalo o deň komunálnych volieb 27. 11. 2010. Bola očitým svedkom úrazu

žalobkyne. Volebná miestnosť bola v budove obecného úradu. Úraz sa stal v dopoludňajších hodinách.
Ona vychádzala z volebnej miestnosti, po nasadnutí do motorového vozidla videla skupinku ľudí, ktorí
išli po prístupovej ceste, videla ich odzadu. Videla, ako jednej žene vyleteli nohy a spadla na chrbát,
uvedomila si, že je to žalobkyňa, ktorú pozná ako obyvateľku obce. Manžel žalobkyne ju už dvíhal,
žalobkyňa sa sťažovala na bolesti hlavy. Potom pokračovali do volebnej miestnosti. Deň predtým ešte

sneh nebol, v noci sa prudko ochladilo, voda na ceste zamrzla a na to napadol sneh. Cesta bola
upravená len kolesami auta, určite nebola posypaná, nakoľko aj ona mala problémy pri schádzaní, ľudia
sa po ceste šmýkali, cesta nebola odpluhovaná. V čase úrazu už nesnežilo, sneh napadal v nočných
a skorých ranných hodinách. Ešte vo volebnej miestnosti sa pýtala členky volebnej komisie, prečo
cestu neposypali. Jediná prístupová cesta k volebnej miestnosti bola po pozemku číslo 2925/27. V čase

konania volieb obecný úrad v budove nesídlil. Žiaden chodník k budove neviedol, všetci chodili po ceste
2925/27. K úrazu došlo približne na úrovni vstupu do predajne potravín. Vzťah so žalobkyňou neoznačila
za priateľský, nenavštevujú sa, len sa dlhé roky poznajú. Hlavná cesta v čase úrazu bola upravená, aj
posypaná.

Svedkyňa E.. E. E. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo možné vykonať v marci 2013, kedy ho aj vykonala. Stav
žalobkyne v tom čase za ustálený ešte nepovažovala, keďže bol chronifikovaný a mal tendenciu sa
zhoršovať. Žalobkyňa bola v jej starostlivosti od 29. 10. 2012 do 25. 9. 2013. Pred marcom 2013 by
posudok nevystavila. Sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo skôr ohodnotiteľné objektívne, keďže

psychický stav má svoj vývoj, ako aj zo subjektívneho hľadiska, keďže lekár si potrebuje sledovať stav
pacienta a nastaviť ho na liečbu. Lekársky posudok vystavila, nakoľko ju o to žalobkyňa požiadala.
Diagnostický stav žalobkyne sa nemenil z hľadiska diagnóz, ktoré sa nemenili od 27. 9. 2011. Menili sa
však príznaky choroby, v nadväznosti na čo menila aj liečebné metódy, menila sa intenzita príznakov
ochorenia. Liečba u žalobkyne pokračuje a bude doživotná. V marci 2013 nebolo vykonané u žalobkyne

žiadne vyšetrenie, v nadväznosti na ktoré by bolo možné vykonať ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pokiaľ došlo k pádu žalobkyne, uvedená udalosť mohla potencovať príznaky ochorenia,
avšak žalobkyni dala v posudku maximálny počet bodov. Pokiaľ by došlo k pádu pred vypracovaním
posudku, nemalo by to vplyv na počet bodov, ktoré žalobkyni pridelila. Pád určite potencoval príznaky
ochorenia, avšak všetky príznaky boli aj pred pádom. Aj v prípade, že by lekársky posudok vydala

skôr, dala by žalobkyni ten istý počet bodov. Podľa jej názoru, sa v danom prípade nejednalo o
vrodené ťažkosti, na čo usudzuje z priebehu samotnej choroby, z informácií, ktoré boli získané od
manžela. Jednoznačne sa ťažkosti u žalobkyne datujú od úrazu. Keďže stav žalobkyne chronifikoval,
mal tendenciu sa zhoršovať, tak rátala s tým, že v budúcnosti bude možné navýšiť počet bodov. V čase,
keď vykonala bodové ohodnotenie, zdravotný stav žalobkyne ešte nebol taký, že by to odôvodňovalo

zvýšenie bodového ohodnotenia na dvojnásobok. Chronifikácia v ponímaní psychiatrov znamená, že
stav nie je konštantný a zhoršuje sa, znamená permanentne zhoršujúci sa stav.Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to výpisov z listov vlastníctva č. XX, XXX a XX
pre katastrálne územie C.Ä. C., snímky z katastrálnej mapy, lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného
stavu žalobkyne, prepúšťacej správy, lekárskej správy Sociálnej poisťovne, lekárskych posudkov o

bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, návrhov dohody o urovnaní, odpovedí na uvedené
návrhy, fotodokumentácie z miesta úrazu, žiadosti o sprístupnenie informácií a odpovede na žiadosť,
geometrickéhoplánuč.31084311-47/96, kúpnejzmluvyuzavretejmedziSkiJasná,a.s.ažalovaným1),
žiadosti o založenie listu vlastníctva, protokolu o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku,
žiadosti o poskytnutie informácií o charaktere pozemnej komunikácie vrátane odpovede na uvedenú

žiadosť, časti denníka Nový čas, správy E.. H. P., správ E.. W. D., správy E.. E. E., zmluvy o nájme
pozemku, geometrického plánu č. 34842471-111/2011, dodatku č. 1 k zmluve o nájme, zámennej
zmluvy,zápisníczozasadnutiaobecnéhozastupiteľstvaObceDemänovskáDolina,návrhunapovolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, správy Centra Kramáre, obsahu pripojeného spisu
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V 153/97, obsahu pripojeného spisu
Sociálnej poisťovne vo veci posudzovania invalidity žalobkyne, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný 1) je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 2925/7, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2 a stavby súp. č. 258, postavenej na uvedenom pozemku,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. C., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, právnym dôvodom
kúpy na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 153/97 a rozhodnutia o zmene

súpisného čísla, ktoré bolo zapísané pod Z 1866/2010. Obchodná spoločnosť Ski Jasná, a. s. ako
predávajúci a žalovaný 1) ako kupujúci uzatvorili dňa 16. 9. 1996 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predaj stavby súp. č. 94, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 2925/7 a pozemku
zapísaného ako parc. č. KN-C 2925/7 o výmere 231 m2, vytvoreného geometrickým plánom C. H.
číslo 31084311-47/96, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. C., vrátane vonkajšieho osvetlenia,

príjazdovej komunikácie, elektrického kotla Protherm a zabudovaného trezoru. Geometrickým plánom,
vyhotoveným C. H., č. 31084311-47/96, dňa 9. 9. 1996, bol pozemok parc. č. KN-C 2925/1 rozdelený na
pozemky parc. č. KN-C 2925/1, 2925/13, 2925/14, 2925/15, 2925/16, 2925/27 a súčasne došlo k zmene
výmery pozemku 2925/7 z 225 m2 na 231 m2. Ako nový vlastník, resp. užívateľ pozemkov 2925/7,
2925/13, 2925/14, 2925/15 a 2925/27 je uvedená Obec Demänovská Dolina. V situačnom náčrte, ktorý

je súčasťou znaleckého posudku O.. R. U. č. 64/96 zo dňa 30. 5. 1996, ktorý, podľa čl. III. zmluvy
ocenil nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, sú vyznačené dve prístupové komunikácie,
a to prístupová komunikácia v smere zo štátnej cesty k bytovkám a ďalšia prístupová komunikácia od
uvedenej prístupovej komunikácie.

Žalovaný 2) je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 2925/27, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. C.,
zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. XX. Podľa protokolu o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku, spísaného
Fondom národného majetku SR a Ski Jasná, a. s., predmetom vkladu bol aj pozemok zapísaný ako

parc. č. KN-C 2925/1 v katastrálnom území C. C., stavba kotolne a obchodu na pozemku parc. č. KN-C
2925/7, objekt bytovky na pozemku parc. č. KN-C 2925/4 a 2925/6.

Žalovaný 1) právnemu zástupcovi žalobkyne, na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa
4. 9. 2014, dňa 17. 9. 2014 oznámil, že výkon štátnej správy pre pozemné komunikácie nie je v Obci

Demänovská Dolina upravený všeobecne záväzným nariadením obce. Obec nemá schválenú centrálnu
evidenciu obecných a iných verejne prístupných pozemných komunikácií, nemá zriadenú právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je správa pozemných komunikácií, nemá uzavretú zmluvu s inou
fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je správa pozemných komunikácií a nie je
vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 2925/27, katastrálne územie C. C., ani cestného telesa postaveného

na uvedenom pozemku. Na základe žiadosti právnej zástupkyne žalovaného 2) zo dňa 10. 11. 2014,
Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja dňa 13. 11. 2014 oznámila, že komunikácia na pozemku
parc. č. KN-C 2925/27 v katastrálnom území C. C. nie je cestou II. alebo III. triedy v správe Správy ciest
Žilinskéhosamosprávnehokraja.Komunikácievpríslušnomkatastrálnomúzemívspráveobce(obecné,
účelové, prístupové) sú vedené v pasporte ciest obce. Nie sú kompetentní sa vyjadriť k uvedenej ceste,

ktorá nie je v ich správe, ani v údržbe. Kategorizácia miestnych komunikácií je uvedená v pasporte ciest
obce.Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. C. je žalovaný 1) výlučným vlastníkom
pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 2925/30. Zmluvou o nájme pozemku, uzavretou dňa 18. 7.
2011 medzi žalovaným 2) ako prenajímateľom a žalovaným 1) ako nájomcom, bol daný do užívania

žalovaného 1) pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 2925/30 o výmere 353 m2 v katastrálnom území
C. C.. Zámennou zmluvou, uzavretou medzi žalovaným 1) a žalovaným 2) dňa 14. 3. 2012, došlo k
zámene pozemkov, okrem iného aj pozemku parc. č. KN-C 2925/30 o výmere 353 m2 v katastrálnom
území C. C. s elektronickou informačnou tabuľou na lyžiarskej trati č. 7 Koliesko a objektom Ski Servis
v katastrálnom území C. C..

Podľa prepúšťacej správy Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš zo
dňa 29. 11. 2010, bola žalobkyňa hospitalizovaná od 27. 11. 2010 do 29. 11. 2010, z dôvodu pošmyknutia
sa na ľade a páde na chrbát, úderu do záhlavia a na kostrč. Po páde mala nauzeu, bola spavá,
nedokázala dobre zaostriť zrak. Diagnostický záver bol commotio cerebri, infaractio apicis ossis sacri a
contusio in reg. parieto-occipitalis capitis.

Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, dňa 8. 12. 2011 vystavila lekársku správu v súvislosti
s posudzovaním invalidity žalobkyne. Podľa lekárskej správy podkladom na posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne bola prepúšťacia správa z hospitalizácie z oddelenia traumatológie LNsP Liptovský
Mikuláš od 27. 11. do 29. 11. 2010, lekárske vyšetrenia, a to neurologické vyšetrenie z 1. 12. 2010,

psychologické vyšetrenie z 25. 2. 2011, 13. 7. 2011, logopedické vyšetrenie z 12. 7. 2011, CT mozgu
z 12. 7. 2011, RTG chrbtice z 12. 7. 2011, MR mozgu + zadná jama zo 14. 7. 2011, psychologické
vyšetrenie z 22. 9. 2011, logopedické vyšetrenie z 29. 9. 2011, psychiatrické vyšetrenie z 27. 9. 2011, MR
chrbticez2.9.2011,scintigrafiamozguz1.10.2011aneurologickévyšetreniez19.10.2011.Žalobkyňa
bola uznaná invalidnou, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím, odôvodňujúcim invaliditu, je

zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania,
ťažké narušenie so závažným obmedzením výkonu organizmu. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola určená na 75 %. Dátum vzniku invalidity bol určený na 27. 9. 2011 a dátum
kontrolnej lekárskej prehliadky na 12/2012, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho
vyplývajúcej zmeny miery poklesu zárobkovej činnosti.

E.. E. E., psychiatrička, v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 25. 3. 2013 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 1300 bodmi, a to položku
255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Prílohou lekárskeho posudku bola ambulantná správa

zo dňa 25. 3. 2013, podľa ktorej sa u žalobkyne jedná o stav po úraze hlavy v novembri 2010, od
septembra 2011 je žalobkyňa v ambulantnej psychiatrickej liečbe, a to u E.. P. pre komorbiditu závažných
psychiatrických diagnóz - posttraumatickej stresovej poruchy, depresívnej poruchy a organicky
podmienených zmien osobnosti. Od 29. 10. 2012 je v starostlivosti E.. E.. Podľa informácií od pacientky,
aj jej manžela, dovtedy nebola psychiatricky liečená. U žalobkyne dominuje depresívna symptomatika,

emočná a afektívna instabilita, poruchy pozornosti, oslabenie pamäti, najmä v novozložke, poruchy
spánku a pseudoneurastenické ťažkosti v zmysle zvýšenej únavy, rýchlej unaviteľnosti, pomalej
regenerácie síl. Výrazná je tiež úzkostná symptomatika, s kontinuálnym nárastom nepriaznivých
konzekvencií, úzkostného prežívania a obavných koncepcií v zmysle výraznej anticipačnej úzkosti,
vyhýbavého správania, sociálnej izolácie, fixácie a odkázanosti na manžela, ktoré významne zhoršujú

každodenné fungovanie. K diskomfortu podstatnou mierou prispieva aj chronická bolesť hlavy, tinitus
a vertigo. Hendikepom je tiež verbálny prejav pacientky, ktorý sa rozvinul podľa informácií od jej
manžela, aj pacientky, až v období po úraze hlavy. Stav má tendenciu chronifikovaného priebehu, toho
času je významne narušené bežné denné fungovanie pacientky a tiež jej pracovné uplatnenie. Ako
diagnostický záver bola konštatovaná depresívna porucha so somatickými príznakmi ťažkého stupňa,

bez psychotických príznakov, posttraumatická stresová porucha a organické zmeny osobnosti. V správe
zo dňa 15. 12. 2015 E.. E. E. uviedla, že žalobkyňa bola pacientkou jej ambulancie od 29. 10. 2012 do 25.
9. 2013 pre komorbiditu depresívnej a posttraumatickej stresovej poruchy, spolu s organickými zmenami
osobnosti. Pre uvedené diagnózy bola už od septembra 2011 v ambulantnej psychiatrickej liečbe E.. P..
Zdravotný stav žalobkyne mal v čase vypísania posudku dňa 25. 3. 2013 už tendencie chronifikovať,

napriek kombinovanej liečbe nedošlo k výraznejšej redukcii psychopatologického skóre, pretrvávali
pocity somatopsychickej insuficiencie, zvýšenej únavy, rýchlej unaviteľnosti, celkovej exhauscie, s
pomalou regeneráciou síl, s hypoaktivitou, hypobúliou, hypohedóniou, zvýšenou pohotovosťou kúzkostnej reaktivite a obavným koncepciám, chronickou cefaleou akcelerovanou pri vlastnej fonácii, ale
aj pri rozhovore druhých, s vertigom, tinitom, príznakmi vegetatívneho predráždenia, poruchami spánku.

E..H.P.,neurológ,vlekárskomposudkuobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa10.4.
2013ohodnotilsťaženiespoločenskéhouplatneniažalobkynena1280bodov,atopoložka287-porucha
labyrintu 100 bodov, položka 297a - porucha reči 400 bodov, položka 309 - poúrazová hemiparéza 750
bodov a položka 284b - porucha sluchu jednostranná 30 bodov. E.. H. P. súdu dňa 29. 1. 2015 oznámil,
že zdravotný stav žalobkyne je možné považovať na základe realizovaných vyšetrení na ich klinike za

ustálený, a teda nemenný, od 4. 8. 2011.

E.. W. D., psychiatrička, v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
9.3.2015ohodnotilasťaženiespoločenskéhouplatneniažalobkynena1300bodov, položku255-vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií, a to posttraumatická stresová porucha, ťažký stupeň balbuties,

chronifikovaná a depresívna porucha ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, farmakorezistentná.
Pridelenie počtu bodov zdôvodnila tým, že sa jedná o pacientku po úraze hlavy pri páde v novembri
2010, od septembra 2011 v nepretržitej psychiatrickej starostlivosti, liečenú pre posttraumatickú stresovú
poruchu chronifikovanú s ťažkým priebehom, s balbuties, depresívnu poruchu ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov, chronifikovanú farmakorezistentnú a organicky podmienené zmeny osobnosti.

Pred úrazom liečená nebola. S uvedenými diagnózami je v psychiatrickej starostlivosti od septembra
2011. Jej stav má veľmi nepriaznivý priebeh, aj prognózu, napriek kombinovanej liečbe viacerými
psychofarmakami vo vysokých dávkach, vrátane kombinácie so psychoterapiou, pretrváva v klinickom
obraze ťažký stupeň balbuties, depresívna nálada ťažkého stupňa s prímesou anxiety, výrazná afektívna
iritabilita, veľmi nízka frustračná tolerancia, hypersenzitivita na senzorické podnety, únavový syndróm,

anticipačná úzkosť a vyhýbavé správanie. Je odkázaná na manžela aj pri vykonávaní bežných denných
aktivít. Prognóza je veľmi nepriaznivá vzhľadom k trvalým následkom. Vzniknutý stav má negatívne
konzekvencie na osobný, pracovný aj sociálny život pacientky, jedná sa o pacientku v produktívnom
veku, u ktorej došlo v súvislosti s traumou k invalidizácii, strate schopnosti pracovného a spoločenského
uplatnenia, strate možnosti kariérneho rastu, narušeniu starostlivosti o rodinu. Súčasná kvalita života

nedosahuje ani bazálnu úroveň schopností napĺňania osobných potrieb. Stav je chronifikovaný, až
nepriaznivo progredujúci a viedol k plnej invalidizácii. Vzhľadom k uvedenému navrhla zvýšenie počtu
bodov na dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona, t. j. na 2600 bodov. V správe zo dňa 14. 12.
2015 E.. W. D. uviedla, že žalobkyňa je v jej starostlivosti od 27. 11. 2013, odkedy sa jej stav napriek
opakovanej zmene liečby a viacnásobnej kombinácii psychofarmák nezlepšil. Jej stav je chronifikovaný,

ustálený od 27. 11. 2013, preto možno považovať bodové ohodnotenie, vykonané v lekárskom posudku,
za uplatniteľné od uvedeného dátumu.

Podľa správy E.. W. H., otorinolaryngológa, zo dňa 5. 11. 2012, u žalobkyne je prítomná asymetrická
kochelová porucha sluchu, výraznejšia vľavo, spojená s tinitom. Podľa lekárskej správy E.. H. P.,

neurológa, zo dňa 23. 9. 2013, bol u žalobkyne ustálený diagnostický záver posttraumatická stresová
porucha so somatizáciou a posttraumatickou balbuties, bez jednoznačného organického podkladu na
MR. Z neurologického hľadiska sú liečebné metódy vyčerpané. Podľa správy zo psychologického
vyšetrenia u E.. W. Q.Š., klinického psychológa, zo dňa 16. 10. 2014 sa u žalobkyne prejavuje
sekundárne sa rozvíjajúca depresia pre zmeny a celkové obmedzenia ako následok posttraumatickej

stresovej poruchy, oblasť citov má znaky depresívneho syndrómu, ktorý druhotne vznikol ako reakcia
na dlhodobú neschopnosť uplatnenia sa a sociálnu izoláciou. Podľa správy E.. Q. J., neurochirurga, zo
dňa 5. 11. 2014, sa u žalobkyne jedná z neurochirurgického pohľadu o stav bez možnosti chirurgického
ovplyvnenia stavu. Žalobkyňa netoleruje dlhšie sedenie. Podľa správy Centra Kramáre, spol. s. r. o.
zo dňa 1. 4. 2016 absolvovala žalobkyňa prvé vyšetrenie na klinike dňa 11. 4. 2012. Od jej úrazu v

októbri 2010 pretrvával tinutus vľavo, bolesť hlavy, pocit horšieho sluchu, balbuties. ORL vyšetrením
zistili percepčnú poruchu sluchu, výrazný tinutus vľavo. Žalobkyňa absolvovala rehabilitačnú terapiu, s
cieľom zmierniť cefaleu, bolesť chrbtice, infúznu liečbu, avšak takmer bez efektu. Do 12. 6. 2013, kedy
absolvovala poslednú kontrolu a terapiu, sa stav neupravil, naopak, pacientka udáva výraznejšie bolesti
hlavy, tinitus, bola potvrdená predchádzajúca porucha sluchu, a to celková strata sluchu až 34,4 %. V

období od 11. 4. - 12. 6. 2013 sa zdravotný stav pacientky nezlepšil, percepčná porucha sluchu je trvalá.
Dňa 28. 6. 2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného 1) na uzavretie dohody o vyrovnaní. Žalovaný 1) listom
zodňa28.6.2013oznámilžalobkyni,žeojejúrazevedomosťnemáaprístupovácestaobcinepatrí.Dňa
12. 7. 2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného 2) na uzavretie dohody o vyrovnaní. Žalovaný 2) listom zodňa 14. 12. 2013 oznámil žalobkyni, že nie je vlastníkom ani správcom cestného telesa, nachádzajúceho
sa na pozemku parc. č. KN-C 2925/7, ani vlastníkom, správcom či užívateľom nehnuteľností (stavieb),
ku ktorým slúži cestné teleso nachádzajúce sa na pozemku parc. č. KN-C 2925/7 ako prístupová cesta,

preto nie je daná jeho vecná legitimácia na náhradu škody. Nárok žalobkyne neuznáva.

Z obsahu spisu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, vo veci posudzovania invalidity
žalobkyne súd zistil, že E.. W. Q.Á., klinický psychológ, v správe zo dňa 22. 9. 2011 uviedla, že
u žalobkyne sa prejavuje nedostatočná pozornosť v koncentrácii a výdrží, oslabená pamäť, najmä

vo fáze vštiepenia a vybavovania materiálu, v popredí je úzkosť neurotického rázu, nedôvera vo
vlastné schopnosti, s následnou sociálnou izoláciou, aj pre rečový hendikep, rozvoj príznakov
depresie. Podľa správy E.. E. B., klinického psychológa, zo dňa 25. 2. 2011, psychologické vyšetrenie
žalobkyne poukazuje na známky organicity prejavujúce sa v oblasti reči, osobnosti, koncentrácie,
poruchy mnestických funkcií. Podľa správy E.. H. P., neurológa, zo dňa 19. 10. 2011, žalobkyňa
trpí na syndróm bolesti hlavy, posttraumatickú stresovú poruchu so somatizáciou a posttraumatickou

balbuties, recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšie ľahká epizóda, iné špecifikované psychické
poruchy zapríčinené poškodením a bolesť hlavy tenzného typu. V lekárskej správe zo dňa 27. 9.
2011 psychiatrička E.. U. P. uviedla, že u žalobkyne sa prejavujú závraty, bolesti hlavy, hučí jej v
ušiach, neustále sa zajakáva, vadia jej zvuky, niekedy jej ide až na vracanie. Celé dni je len doma,
nevychádza mimo domu bez doprovodu, nechodí medzi ľudí. Cíti sa neistá pre závraty, bolesti hlavy.

Bežné domáce práce zvláda s obmedzeniami, fyzická námaha jej spôsobuje problémy, ťažko zaspí,
opakovane sa budí, najviac vkuse spí 2 hodiny. Menej jej chutí jesť, náladu má smutnú, je bezradná.
Objektívne bolo konštatované, že pacientka je plne orientovaná všetkými smermi, verbálny kontakt je
sťažený pre balbuties, nálada je depresívna s lakrimozitou, fobickými prvkami, hypobúliou, redukciou
hedonie, prítomná je sociálna izolácia, znížená výkonnosť, stavy vyčerpanosti aj po minimálnej fyzickej

námahe, chronická cefalea, tinitus, vertigo, celkový psychosomatický diskomfort, poruchy koncentrácie,
pozornosti, mnestická neistota, redukcia chuti do jedla, poruchy spánkového rytmu. Konštatovaná
bola afektívna depresívna porucha stredne ťažká so somatickými príznakmi, posttraumatická stresová
porucha s fobickými prvkami, organické zmeny osobnosti. Podľa lekárskej správy H.. T. T., logopedičky,
zo dňa 29. 9. 2011, žalobkyňa trpí na problémy s narušenou komunikačnou schopnosťou. Logopedické

vyšetrenie potvrdilo balbuties so svojimi symptómami, repetíciami a prolongáciami. U pacientky sa
výrazne objavovala aj bolesť z vlastného hlasu, vlastnej fonácie, ako aj z fonácie druhých ľudí.
Zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený dňa 11. 1. 2013. Podľa lekárskej zápisnice Sociálnej
poisťovne boli podkladom posúdenia zdravotného stavu lekárske vyšetrenia ORL zo dňa 5. 11. 2012,
ktorým bola konštatovaná asymetrická kochlerová poruchy sluchu, výraznejšie vľavo, kde je spojená

s tinitom, neurologické vyšetrenie zo dňa 11. 10. 2012, kde bol konštatovaný záver posttraumatická
stresová porucha so somatizáciou a posttraumatickým balbuties, bez jednoznačného organického
podkladu, psychologické vyšetrenie zo dňa 6. 12. 2012, ktorým bola zistená. celkovo je znížená
výkonnosť v oblasti aptability a sociálna izolácia s depresívnym ladením, psychiatrické vyšetrenie zo
dňa 16. 12. 2012, ktorým bola konštatovaná depresívna porucha so somatickými príznakmi ťažkého

stupňa, bez psychotických príznakov, posttraumatická stresová porucha a organické zmeny osobnosti.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú neurotické stresové a somatomorfné poruchy,
ťažké formy. Iným zdravotným postihnutím sú porucha reči, organické zmeny osobnosti a depresívna
porucha so somatickými príznakmi ťažkého stupňa, ktoré zvyšujú percentuálnu mieru schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 65 % o 10 %. Podľa záveru lekárskej správy pacientka dňa 27.

11. 2010 utrpela otras mozgu po páde na ľade na záhlavie. Odvtedy trpí ťažkou neurózou, depresiou
a úzkosťou, bolesťami hlavy s pískaním a hučaním v ušiach, závratmi a poruchou reči, ktorá sa
od predchádzajúceho posúdenia prehĺbila. Napriek komplexnému ORL vyšetreniu, psychiatrickému a
psychologickému vedeniu sa stav nezlepšil. Pretrváva depresívna porucha, znížená výkonnosť, stavy
vyčerpanosti aj po minimálnej fyzickej námahe, neustále hučanie v hlave a pískanie v uchu, vertigo,

kaskádovitá reč, fobické prvky, tinitus, poruchy koncentrácie, pozornosti, výrazné poruchy pamäte.
Posudzovaná bola do priznania invalidity samostatne zárobkovo činná osoba, t. č. nie je schopná
pracovať a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zostáva na 75 %. V lekárskej
správeoopätovnomposúdenízdravotnéhostavužalobkynezodňa19.2.2014jekonštatovanýzáver,že
jedná sa o invalidnú osobu od roku 2011, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75

%, s ťažkou posttraumatickou stresovou poruchou, s poruchou reči, hyperakúzou, tinitom a vertigom. Od
posledného posúdenia sa stav nezlepšil, zotrvávajú komunikačné ťažkosti, a to balbuties, hyperakúza
s tinitom ľavého ucha, pre ktoré nosí naslúchací aparát, poruchy spánku, lieči sa na psychiatrickej
ambulancii pre ťažkú depresívnu poruchu. Pridružilo sa postihnutie chrbtice, pretrváva paréza ľavejdolnej končatiny, pri chôdzi používa paličku. Od roku 2011 je nezamestnaná. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 65 % pre neurotické stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy, s
navýšením o 10 % pre poruchu reči, cefaleu s tinitom a dorzalgiu, spolu 75 %. Ako choroba, pre ktorú

bola uznaná invalidnou, boli uvedené posttraumatická stresová porucha, organické zmeny v osobnosti
a depresívna porucha so somatickými príznakmi ťažkého stupňa. Podkladom pre vydanie lekárskej
správy boli psychiatrické vyšetrenia zo dňa 22. 1. 2013, 15. 3. 2013, 10. 6. 2013, 31. 7. 2013, 27. 11.
2013, podľa ktorých žalobkyňa trpí na depresívnu poruchu ťažký stupeň v komorbidite s chronifikovanou
PTSD, psychologické vyšetrenie zo dňa 13. 12. 2013, audiometrické vyšetrenie zo dňa 12. 6. 2013,

neurologické vyšetrenie zo dňa 23. 9. 2013, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 7. 10. 2013, foniatrické
vyšetrenie zo dňa 22. 10. 2013.

Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom
ku dňu 27. 11. 2010, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom ku dňu 27. 11. 2010, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky
ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce,
prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom

ku dňu 27. 11. 2010, vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie
udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom
ku dňu 27. 11. 2010, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo

vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych
komunikácií.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom
ku dňu 27. 11. 2010, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní

odstraňovať ich správcovia.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1
a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky

poškodeného.
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 6/2013 Z. z. o ustanovení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013, výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod je 16,10 eura.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd čiastočne
vyhovel podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému 1), nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku,
mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala právnym dôvodom
náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená na zdraví pri páde na zľadovatenej ceste. Žalobou si
uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 62.307 eur, po pripustení

zmeny žaloby vo výške 93.702 eur. Nakoľko žalobkyňa žalovala, z dôvodu právnej istoty, dvoch
žalovaných, keďže nemala jednoznačne zistený zodpovednostný subjekt, prejudiciálne si súd pri
rozhodovaní ustálil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Obaja žalovaní svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v konaní namietali. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalovaný 2) je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zo zodpovednostného právneho vzťahu, teda nebol pasívne vecne

legitimovaným v konaní. Preto voči žalovanému 2) podanú žalobu zamietol. Súd nemal preukázané,
že žalovanému 2) vyplýva z hmotného práva právna povinnosť, ktorej porušenie by bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom škody na zdraví žalobkyne. Žalobkyňa odvodzovala pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného 2) v konaní od jeho vlastníctva k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 2925/27 v
katastrálnom území C. C., na ktorom došlo k jej pádu a tým k vzniku škody na zdraví. Skutočnosť

vlastníctva žalovaného 2) k uvedenému pozemku nebola v konaní sporná. Žalovaný 2) sa však bránil
tým,ženapriekvlastníctvukpozemkuniejevlastníkomcestnéhotelesa,ktoréjenapozemkupostavené.
Súd mal preukázanú dôvodnosť uvedenej obrany. V konaní bolo preukázané, že cesta, postavená na
pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 2925/27, má charakter miestnej komunikácie v zmysle § 4b
ods. 1 cestného zákona, nakoľko sa jedná o všeobecne prístupnú a užívanú ulicu, ktorá slúži miestnej

doprave. V čase úrazu žalobkyne slúžila ako prístupová cesta k obchodu a ambulancii lekára, teda
k verejne a hromadne užívaným stavbám. Skutočnosť, že cesta nebola formálne zaradená do siete
miestnych komunikácií, nemôže mať vplyv na posúdenie jej charakteru miestnej komunikácie, keď,
navyše, z výpovede starostky žalovaného 1) vyplynulo, že žalovaný 1) ani nemá vedenú evidenciumiestnych komunikácií. Je nepochybné, že cesta sa v minulosti, t. j. aj v čase úrazu žalobkyne a aj
doposiaľ využívala a využíva ako miestna komunikácia, a to aj ako prístupová cesta k budove obecného
úradu. V deň úrazu žalobkyne sa v stavbe súpisné číslo 258 nachádzala volebná miestnosť pre voľby

do miestnej samosprávy. Žalovaný 1) teda v čase vzniku škody bol správcom miestnej komunikácie
postavenej na pozemku parc. č. KN-C 2925/27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
žalovaný 1) je a aj v čase vzniku škody bol aj vlastníkom cestného telesa na pozemku parc. č. KN-
C 2925/27. Žalovaný 1) kúpnou zmluvou zo dňa 16. 9. 1996 nadobudol od žalovaného 2) stavbu
súpisné číslo 258 (vtedy ešte so súpisným číslom 94) postavenú na pozemku zapísanom ako parc.

č. KN-C 2925/7, aj pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 2925/7. Predmetom prevodu bola podľa
čl. III. kúpnej zmluvy aj príjazdová komunikácia. Žalovaný 1) tvrdil, že predmetom predaja bola iná
príjazdová komunikácia, vedúca pozdĺž pozemku parc. č. KN-C 2925/30. Uvedené tvrdenie však v
konaní preukázané nebolo. Naopak, v situačnom náčrte, ktorý je súčasťou znaleckého posudku ku
kúpnej zmluve zo dňa 16. 9. 1996, boli vyznačené dve príjazdové komunikácie, a to na pozemku parc.
č. KN-C 2925/27 a na pozemku parc. č. KN-C 2925/13. Keďže predmetom kúpnej zmluvy bol prevod

vlastníckeho práva k stavbe postavenej na pozemku parc. č.KN-C 2925/7 a k pozemku parc. č. KN-
C 2925/7, ku ktorým je príjazdovou komunikáciou práve komunikácia na parc. č. KN-C 2925/27, je
nepochybné, že práve uvedená komunikácia bola predmetom prevodu na žalovaného 1). Komunikácia
pozdĺž resp. na pozemku parc. č. KN-C 2925/30 v situačnom náčrte vyznačená ani nie je. Príjazdová
cesta na pozemku parc. č. KN-C 2925/13 je príjazdovou komunikáciou k stavbám bytových domov,

okrem iného postavených aj na pozemkoch parc. č. KN-C 2925/4 a 2925/6, ktoré nadobudol žalovaný
2) podľa privatizačného projektu. Je teda nelogické, aby žalovaný 2) cestu, ktorá slúžila ako prístup
k stavbám v jeho vlastníctve, previedol na žalovaného 1). Správu miestnej komunikácie vykonáva
v zmysle § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona obec, prípadne právnická osoba obcou na tento
účel založená alebo zriadená. V čase vzniku škody žalovaný 1) nemal zriadenú právnickú osobu na

správu miestnych komunikácií. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázanú pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného 1) v konaní ako vlastníka a správcu miestnej komunikácie, na ktorej došlo k
vzniku škody.

Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).
Súd mal v konaní vo vzťahu k žalovanému 1) preukázané splnenie všetkých atribútov vzniku
zodpovednostného právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu. Povinnosťou žalovaného 1) ako

správcu miestnej komunikácie na pozemku parc. č. KN-C 2925/27 v zmysle § 9 ods. 1 cestného zákona
bolo bez prieťahov odstraňovať závady v zjazdnosti uvedenej komunikácie a ako vlastníka v zmysle §
3d ods. 6 cestného zákona udržiavať komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená.
O to viac, že uvedená komunikácia slúžila ako jediná prístupová cesta k volebnej miestnosti vo voľbách
do miestnej samosprávy. Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že hoci snežiť prestalo v skorých

ranných hodinách, ešte v dopoludňajších hodinách jediná prístupová komunikácia k volebnej miestnosti
nebola očistená, bola zasnežená, vyjazdená bola len autami, teda nebola očistená pluhom, nebola
posypaná proti pošmyknutiu. Svedkovia zhodne tvrdili, že ľudia sa na ceste šmýkali, mali problémy
udržať rovnováhu. Žalovaný 1) porušil svoju povinnosť správcu miestnej komunikácie v zmysle § 9
ods. 1 cestného zákona, keďže závady v zjazdnosti miestnej komunikácie bez prieťahov neodstránil a

povinnosť vlastníka komunikácie v zmysle § 3d ods. 6 cestného zákona, keďže neurobil opatrenia na
udržanie komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Súčasne mal súd preukázané,
že žalovaný 1) porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí. Žalovaný 1) však napriek tomu, že v stavbe súpisné číslo 258 organizoval voľby do

miestnej samosprávy, nevykonal primerané opatrenia na zabezpečenie schodnosti jedinej prístupovej
cesty k volebnej miestnosti, cestu neočistil od snehu, poľadovice, hoci na to mal dostatočný časový
priestor (nejednalo sa o nepretržité sneženie, snežiť prestalo v skorých ranných hodinách).

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede žalobkyne, výpovede svedkov a lekárskych správ,

mal súd preukázaný aj vznik škody na zdraví žalobkyne. Vznik úrazu žalobkyne, jeho miesto a čas
bolo preukázané nielen výpoveďou svedka D. T., manžela žalobkyne, ale aj výpoveďou svedkyne
L. W., ktorá je bez akéhokoľvek vzťahu k žalobkyni. Svedkyňa okrem samotného pádu žalobkyne
potvrdila aj skutočnosť, že prístupová komunikácia k volebnej miestnosti bola pre chodcov neschodná,šmýkalo sa na nej, na čo aj upozornila členku volebnej komisie. Žalobkyňa sa na ceste pošmykla a
spadla, udrela sa na záhlavie a kostrč, jej stav si vyžiadal hospitalizáciu v nemocnici. Z lekárskych
správ mal súd preukázanú následnú liečbu a vývoj zdravotného stavu žalobkyne. V prípade škody na

zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmetom konania
bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia predstavuje náhradu za trvalé následky vyvolané poškodením zdravia, ktoré nepriaznivo
ovplyvňujú možnosť poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote, a to v osobnom, pracovnom, pri
trávení voľného času a pod. Náhrada za sťaženie spoločného uplatnenia teda predstavuje jednorazové

odškodnenie nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v zhoršení kvality života. Z lekárskych posudkov,
vypracovaných E.. P., E.. E. I. E.. D., ako aj z lekárskych správ a z výpovedí žalobkyne a jej manžela
mal súd preukázané, že v dôsledku utrpeného úrazu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia
na strane žalobkyne, podstatnému zhoršeniu kvality jej života, podstatnému obmedzeniu v možnosti
pracovného uplatnenia, výkonu samoobslužných činností, trávenia voľného času. Žalobkyňa bola od
úrazu opakovane hospitalizovaná, navštevuje viaceré odborné ambulancie, podrobuje sa liečbe. Trpí

na posttraumatickú stresovú poruchu a depresívnu poruchu ťažkého stupňa. Prejavuje sa u nej tinitus,
závrate, bolesti hlavy, sťaženú má komunikáciu z dôvodu zajakavosti. Bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo vykonané v lekárskych posudkoch. Nakoľko žalovaní aj
vedľajší účastník na strane žalovaných vzniesli voči uplatnenému nároku námietku premlčania, súd sa
pri rozhodovaní o priznaní nároku a jeho výške prvotne musel zaoberať uvedenou námietkou. Súd mal

preukázanú čiastočnú dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Žalobkyni bola spôsobená škoda na
zdraví v oblasti neurologickej a ORL a v oblasti psychiatrickej. Takto bolo aj vykonané ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, v samostatných lekárskych posudkoch. Ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia z hľadiska neurologického a ORL vykonal E.. H. P. v lekárskom posudku
zo dňa 10. 4. 2013. E.. P. súdu oznámil, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňa 4. 8.

2011. Nárok na náhradu škody na zdraví sa, v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčuje
v dvojročnej subjektívnej lehote. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o škode, a teda subjektívna premlčacia doba začína
plynúť, od okamihu, kedy je možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Bodové ohodnotenie je pritom možné vykonať vtedy, keď sa po vzniku škody na zdraví

a prípadnom liečení zdravotný stav poškodeného ustálil natoľko, že je zrejmé, či a v akom rozsahu
došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky ustálenia zdravotného stavu prislúcha
lekárovi. Nakoľko k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska neurologického a ORL došlo
dňa 4. 8. 2011, uvedeným dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku na súde. Premlčacia doba potom uplynula dňom 4. 8. 2013 a keďže žaloba bola podaná na

súde dňa 8. 12. 2013, bol žalovaný nárok v uvedenej časti uplatnený na súde po uplynutí premlčacej
doby. Preto súd žalobu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia z neurologického a ORL hľadiska,
spolu so zvýšením o 50 %, čo predstavuje 30.912 eur, zamietol. Právnu argumentáciu žalobkyne, ktorá
spochybňovala premlčanie žalovaného nároku v uvedenej časti, súd nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ
ide o samotný deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, súd nemal dôvod spochybňovať jeho určenie

E.. P., nakoľko sa jednalo o neurológa, ktorý opakovane žalobkyňu vyšetril, jej zdravotný stav mu bol
známy, vypracoval lekársky posudok, v ktorom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ
ide o argumentáciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby, táto nemá oporu v zákone, ani v
ustálenej judikatúre, ktorá začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby jednoznačne odvodzuje od
ustálenia zdravotného stavu. Právnu argumentáciu žalobkyne, že doposiaľ nezačala plynúť premlčacia

doba, keďže nebola ustálená osoba zodpovedná za škodu, preto ani v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nenadobudla vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, ktorá je podmienkou začatia plynutia
premlčacej doby, súd rovnako nepovažoval za dôvodnú. Podľa ustálenej judikatúry, poškodený sa
dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo

právnická osoba za škodu zodpovedá. V uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu
vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.
Subjektívna vedomosť poškodeného teda nie je odvodzovaná od nespochybniteľnej resp. súdom
judikovanej istoty o osobe škodcu vo forme právoplatného rozhodnutia, ale od stavu, kedy poškodený
získa takú sumu informácií, ktorá mu umožní vytvoriť si záver o pravdepodobnom škodcovi. Výklad

začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu, tak ako ho uviedol právny
zástupca žalobkyne, by bez právneho dôvodu umožňoval poškodenému „otáľať“ s uplatnením nároku
na súde do času, kedy sa pre neho vytvorí čo najpriaznivejšia procesná situácia. Ak aj poukazoval v
tejto súvislosti právny zástupca žalobkyne na aktuálny nález Ústavního soudu České republiky sp. zn.II. ÚS 2946/13 zo dňa 28. 1. 2016, súd mal za to, že sa jednalo o iný skutkový stav, pričom v samotnom
odôvodnení je konštatované, že iná situácia pre posúdenie vzniku vedomosti poškodeného o škode
ako v posudzovanom prípade je v prípade, keď je príčina poškodenia zdravia známa poškodenému

bezprostredne, ako je tomu napríklad pri dopravných nehodách, čo je práve prípad žalobkyne, keďže
príčina vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyni známa bezprostredne po jeho vzniku,
vzhľadom na spôsob poškodenia, ktorým bol úraz. Neobstojí ani právna argumentácia žalobkyne o
spočívaní plynutia premlčacej doby v čase zaslania návrhu na uzavretie dohody o vyrovnaní žalovaným.
Zákonné ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka spája spočívanie premlčacej doby s uplatnením

práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, ktorým nepochybne nie je osoba škodcu. Rovnako
neobstojí ani argumentácia, že žalobkyňa nemá lekárske vzdelanie, podrobovala sa neustálej liečbe,
a preto nepredpokladala, že jej zdravotný stav je ustálený. Skutočnosť ustálenia zdravotného stavu je
objektívna kategória, ktorú nemožno odvodzovať od vyššie uvedených subjektívnych skutočností na
strane poškodeného.

Súd považoval za dôvodný a včas uplatnený nárok žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia z hľadiska psychiatrického, a to v rozsahu 1300 bodov. Z výpovede svedkyne E.. E.
E., psychiatričky, ktorá vystavila lekársky posudok zo dňa 25. 3. 2013, mal súd preukázané, že k
ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, a teda aj možnosti vykonania bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a tým k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby, došlo 25. 3. 2013,

preto bol nárok v uvedenej časti uplatnený včas. Pokiaľ poukazovali žalovaní na rozdielne dátumy
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne neurológom a psychiatričkou, mal súd za to, že je to spôsobené
práve rozdielnym charakterom psychického a somatického ochorenia, ktorých priebeh je iný a práve
psychické ochorenie, ktorého prejavy, vývoj a dôsledky nie je možné jednoznačne zmerať resp. inak
kvantifikovať ako pri somatickom ochorení si pre ustálenie svojich dôsledkov vyžaduje uplynutie dlhšieho

časového obdobia. Súd nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosť o
dátume ustálenia zdravotného stavu žalobkyne E.. E.. E.. E. zabezpečovala psychiatrickú starostlivosť
o žalobkyňu 11 mesiacov, z toho 5 mesiacov pred vydaním lekárskeho posudku, poznala jej zdravotný
stav a jeho vývoj, keďže mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu aj z obdobia, keď žalobkyňa
navštevovala iného psychiatra. Na súdnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že objektívne nebolo

možné vykonať bodové ohodnotenie zdravotného stavu žalobkyne skôr ako v marci 2013. Právnu
argumentáciužalovanýchavedľajšiehoúčastníkanastranežalovanýchoskoršomustálenízdravotného
stavu, najmä s prihliadnutím na konanie o invalidizácii žalobkyne, súd nepovažoval za dôvodnú. Z
vykonaného dokazovania síce bolo preukázané, že už v správe E.. P., psychiatričky, zo dňa 27. 9.
2011, ktorá bola podkladom k priznaniu invalidity, je konštatovaný diagnostický záver posttraumatická

stresová porucha, afektívna depresívna porucha ťažká so somatickými príznakmi a organické zmeny
osobnosti, teda totožné diagnózy, ktoré sú uvedené v lekárskej správe E.. E. zo dňa 25. 3. 2013,
ktorá bola prílohou lekárskeho posudku, avšak totožnosť diagnostických záverov nemožno bez ďalšieho
považovať za preukázanie skoršieho ustálenia zdravotného stavu. Z výpovede E.. E. jednoznačne
vyplynulo, že pokiaľ aj nedošlo k zmene diagnóz žalobkyne, došlo k zmene jej zdravotného stavu a

príznakov ochorenia, pričom k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v marci 2013. Ani prebiehajúce
konanie o invalidizácii žalobkyne a následné priznanie invalidity nemalo za následok začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby, keďže tento sa viaže na ustálenie zdravotného stavu poškodeného, nie
na priznanie invalidity podľa predpisov o sociálnom poistení. Vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia z hľadiska psychiatrického nad rámec uplatnený v žalobe v rozsahu 1300

bodov, ohodnoteného lekárskym posudkom E.. D., vo vzťahu ku ktorému bola pripustená zmena žaloby
uznesením zo dňa 28. 1. 2016, mal súd preukázanú dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. E..
D. ustálila zdravotný stav žalobkyne pre účely ňou vypracovaného lekárskeho posudku, teda vrátane
dôvodu pre zvýšenie bodového ohodnotenia na dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/204
Z. z., na 27. 11. 2013. Návrh na pripustenie zmeny žaloby v tejto časti bol vykonaný na súdnom

pojednávaní dňa 16. 12. 2015 a o pripustení zmeny žaloby bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 28. 1.
2016. K uplatneniu nároku na súde v uvedenej časti preto došlo po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
zodpovedajúcej 1300 bodom, čo činí 20.930 eura, vrátane 50 % zvýšenia, spolu 31.395 eur, zamietol.

Súd mal preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným 1) a vznikom
škody na zdraví na strane žalobkyne, a to najmä z lekárskych správ, z ktorých jednoznačne vyplynulo,
že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa, u nej došlo k ochoreniam, ktorými trpí doposiaľ. V tejto
súvislosti súd uvádza, že nemal preukázané, že by zdravotný stav žalobkyne nebol pre účely vykonaniabodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ustálený, a teda že žaloba bola podaná
predčasne.Ustálenímzdravotnéhostavupoškodenéhosarozumiestav,kedymožnoobjektívnevykonať
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, aj pokiaľ liečba poškodeného pokračuje. Súd

mal preukázané, že nebyť porušenia právnej povinnosti žalovaným 1) v zmysle § 9 ods. 1 a § 3d ods. 6
cestného zákona a § 415 Občianskeho zákonníka, ku škode na zdraví žalobkyne by nedošlo. Ak by totiž
žalovaný 1) neporušil vyššie uvedené povinnosti a bez prieťahov odstránil závady v zjazdnosti miestnej
komunikácie a komunikáciu primeraným spôsobom očistil tak, aby bola schodná aj pre chodcov, nedošlo
by k pošmyknutiu a následnému pádu žalobkyne a tým k vzniku škody na jej zdraví.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd priznal žalobkyni voči žalovanému 1) právo
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 20.930 eur, zodpovedajúce 1300 bodom,
vyčísleným v lekárskom posudku E.. E. E. zo dňa 25. 3. 2013, za položku 255 - Vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií. Súd vychádzal z hodnoty bodu určenej pre rok 2013 vo výške 16,10

eura. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného 2) namietala výšku ceny bodu, poukazujúc na deň úrazu
žalobkyne, súd dôvodnosť jej argumentácie preukázanú nemal. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.
z., sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2
% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

Vznik nároku na náhradu pritom časovo nemusí korešpondovať s dátumom vzniku poškodenia. Nárok
na náhradu škody totiž vzniká až okamihom, keď je možné uplatniť ho na súde, v tomto prípade po
ustálení zdravotného stavu v roku 2013.

Súd mal v konaní preukázanú aj dôvodnosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle

§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., a to o 40 %, čo činí 8.372 eur. Spolu súd priznal žalobkyni
právo na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 29.302 eur. Žalobkyňa žiadala zvýšenie
náhrady o 50 %. Podľa ustálenej judikatúry, 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
predstavuje maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza do úvahy pri
najťažších stavoch poškodeného, keď poškodený je trvalo pripútaný na lôžko, trvalo odkázaný vo

všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek
pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít. U žalobkyne bola splnená podmienka priznania
invalidity, ktorú ako jeden z dôvodov pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
uvádza zákonné ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. Súd pri rozhodovaní o zvýšení
náhrady prihliadol aj k tomu, že u žalobkyne došlo k poškodeniu zdravia vo veku 43 rokov, teda

približne v polovici produktívneho veku. Poškodenie zdravia, ktoré utrpela žalobkyňa, malo za následok
jej úplné obmedzenie pracovnej spôsobilosti. Pokiaľ aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne má žalobkyňa
priznanú mieru poklesu vykonávania pracovných činností 75 %, z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať žiadnu prácu. Žalobkyňa je v dôsledku poškodenia
zdravia úplne vylúčená z akéhokoľvek spoločenského života, a to najmä v dôsledku zajakavosti a

s tým spojených komunikačných problémov, v dôsledku úzkostných stavov, problémov pri používaní
vlastného hlasu, počúvaní hlasov iných, tinitu, závratí. Žalobkyňa je pri výkone takmer všetkých
samoobslužných činností odkázaná na pomoc druhých osôb. Podstatne obmedzená je aj vo výkone
domácich prác, ktoré v podstatnom rozsahu musí vykonávať jej manžel. Súd prihliadol aj ku skutočnosti,
že v lekárskom posudku E.. D. z roku 2015 bolo zvýšené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobkyne na dvojnásobok, teda je nepochybné, že dochádza k zhoršovaniu zdravotného
stavu žalobkyne. V zostávajúcej časti uplatneného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. vo
výške 2.093 eur, súd podanú žalobu zamietol.

Súd rozhodol, že nevykoná vo veci znalecké dokazovanie, navrhované žalovanými a vedľajším

účastníkom na strane žalovaných, nakoľko zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie vo
veci, preto by vykonanie ďalších dôkazov bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že

peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložiť žalovanému 1) povinnosť zaplatiť žalobkyni
priznanú sumu v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
vzhľadom na výšku priznaného plnenia.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému
2) a v konaní úspešnejším žalovanému 1) a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v osobných
a príjmových pomeroch žalobkyne. Žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku a, vzhľadom
na mieru poklesu jej schopnosti pracovať, si iný príjem nie je schopná zabezpečiť. V súvislosti so

zdravotným stavom vznikajú žalobkyni zvýšené výdavky, najmä na lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky,
výdavky na cestovné na lekárske vyšetrenia. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol
aj ku osobám žalovaných a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, najmä ku skutočnosti, že sa
jedná o právnické osoby, ktoré v dôsledku nepriznania náhrady trov konania nebudú priamo ohrozené
vo vzťahu k uspokojovaniu svojich základných potrieb a vo vzťahu výkonu základných činností, ktoré

plnia resp. vykonávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.