Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/355/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114224324
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114224324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: Československá obchodní banka,
a.s., IČO 00 001 350, so sídlom v Českej republike v Prahe, Radlická ul. 333/150, právne zastúpeného:
JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Mostová 2 proti žalovanému:
G. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, naposledy bytom V. II. XX/XX, N. nad
H., o zaplatenie 117 384,03 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 31. marca 2016, č. k. 11C/296/2014-77, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti m e n í tak, že žalovaný j e p o v

i n n ý zaplatiť žalobcovi kapitalizovaný úrok vo výške 11 100,18 Kč a úrok 18,9 % ročne zo sumy 92
762,37 Kč za obdobie od 14.10.2014, do zaplatenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
dlhu z úveru tak, že žalobe v časti vyhovel a vo zvyšku pripadajúcom na úrok za obdobie od
splatnosti úveru zamietol. Vec právne posúdil podľa českého právneho poriadku a k dôvodom
zamietavého rozhodnutia uviedol, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých

finančných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania (viď rozsudok NS SR R 59/1998). Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nič to

však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý
dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už
úrokov z úveru. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa vtedy platného § 142 ods. 3 O.s.p.
a žalobcovi neúspešnému iba v nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. So záverom o neúročení úveru po jeho splatnosti nesúhlasil

a považoval ho za nezodpovedajúci § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), pretože
zmluvné strany dohodou časovo nelimitovali úročenie úveru keď v bode 4.1. obchodných podmienok
dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver je úročený úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Za danej
situácie sú podľa žalobcu správne závery ním citovaných rozhodnutí v obdobných veciach, a to KS vPrešove sp. zn. 14Co/83/2012, KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/186/2013 ako aj KS v Košiciach sp.
zn. 1Co/43/2014-100. Predmetné ustanovenie § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Sb. stanoví iba počiatok
úročenia poskytnutých peňazí a nie koniec nároku na úrok. Žalobca poukázal na to, že úrok je odplata

za skutočnú dobu užívania peňazí, teda do vrátenia poskytnutej istiny a nárok naň nemôže byť časovo
limitovaný splatnosťou, pokiaľ to tak zmluvné strany nedohodnú. V danom prípade však bola dohoda
účastníkov práve opačná, teda že úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve je úročený nesplatený úver.
Zároveň žalobca uviedol, že nárok na úrok ako odplatu sa nijako nevylučuje s nárokom na úrok z
omeškania ako sankciou pre prípad omeškania, pretože každý z uvedených nárokov má iný dôvod.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti, teda v zamietnutí zvyšku žaloby zmeniť.

5. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá zák. č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) od doby poskytnutí peněžních
prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši
stanovené zákonem nebo na základě zákona.

6. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako dlžník sa zaviazal platiť žalobcovi
ako veriteľovi úrok vo výške 18,9% ročne z vyčerpaného a nesplateného úveru alebo jeho časti.

7. Stotožňujúc sa s názorom žalobcu v odvolaní má odvolací súd zato, že nárok žalobcu na úrok z
úveru je na základe dohody zmluvných strán daný jednoznačne až do vrátenia poskytnutej istiny, keď

právo na toto plnenie je v tomto prípade založené zmluvným dojednaním o úročení nesplatenej časti
úveru. Bez ohľadu na splatnosť úveru je dohodou zmluvných strán založený nárok na úrok, až do
zaplatenia poskytnutej istiny. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého by súčasný nárok na úrok i úrok z omeškania dvojnásobne zaťažoval spotrebiteľa a vytváral
značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Ako uviedol žalobca v odvolaní, uvedené nároky je potrebné

dôsledne odlišovať. Nielen v kategórii právnej ako odplatu a sankciu, ale i v ekonomickej, keď úrok
predstavuje cenu peňazí a úrok z omeškania náhradu za to, že veriteľ nemôže disponovať so svojimi
peniazmi v čase, kedy tak už podľa (porušenej) dohody s dlžníkom urobiť mohol. Pre rozdielnosť
inštitútu úroku a úroku z omeškania preto nejde o dvojnásobné zaťažovanie dlžníka, ako nesprávne
uvádza súd prvej inštancie, ale na strane dlžníka o rozšírenie pôvodného záväzku o sankciu a na strane

veriteľa o kompenzáciu, ktoré majú pôvod v porušení práva zo strany dlžníka. Rovnako sa odvolací
súd stotožňuje s názorom žalobcu, že veriteľ sa pre porušenie práva zo strany dlžníka nemôže dostať
do nevýhodnejšieho postavenie než mal pred týmto porušením. S prístupom, na ktorom je založené
napadnuté rozhodnutie by totiž mohlo dôjsť k situácii, že v prípade úveru s úrokovou sadzbou vyššou
než zákonný úrok z omeškania (čo je väčšina súčasných spotrebiteľských úverov), by bolo pre dlžníka

výhodnejšie dosiahnuť nesplácaním úveru jeho zosplatnenie a tým fakticky zlacnenie úveru z vyššej
sadzby úroku na nižšiu sadzbu úroku a omeškania. Takýto dôsledok porušenia práva je neprípustný v
akomkoľvek právnom vzťahu, teda aj v spotrebiteľskom a v prípade omeškania dlžníka so splácaním
úveru plne odôvodňuje danosť súbehu nároku na úrok z úveru a úroku z omeškania.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti o úroku za obdobie
po splatnosti úveru a žalobe aj v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na to, že táto zmena rozhodnutia
nemala vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (žalobcovi priznaná náhrada v
plnom rozsahu), odvolací súd o prvoinštančných trovách konania nanovo nerozhodoval, ale ponechal
rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách nedotknuté.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).