Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 23Er/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715210344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Uhrínová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715210344.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pob.
Michalovce, Nám. Slobody 17, proti povinnému PP ENGINEERING s.r.o., P.O. Hviezdoslava 52/87, 079
01 Veľké Kapušany, IČO: 46 994 343 o vymoženie 216,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva náhradu trov exekúcie vo výške 58,70 eur
na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá výkaz nedoplatkov
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zo dňa 5.5.2014, č. 1445056513. Okresný súd Michalovce

následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.8.2017 požiadal súdny exekútor súd o rozhodnutie

v exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom
šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Lustráciou majetku bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nie
je vlastníkom motorového vozidla. Povinný má vedený účet v banke avšak na danom účte nemá
dostatočné krytie finančných prostriedkov pre úhradu pohľadávky a zároveň má vysoké blokácie.

3.) Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6.) Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,

výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúciepre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
exekučnéhospisusúdnehoexekútoravyplýva,žepovinnýnevlastnížiadenmajetok,ktorýbybolomožné

postihnúť exekúciou.
7.) Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu

možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04).
8.) Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery
povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné

reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa
majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
9.)ZjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napr.I.ÚS398/2012,III.ÚS185/2012,aleajznázorovprávnejvedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie

a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto

oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa
rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený

súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a
to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať
o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre
toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10.) Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že

povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho
nadobudnutia do budúcnosti. V priebehu 3 rokov vedenia exekúcie sa pohľadávka nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho
majetkové pomery, nie je ani predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Súd má za preukázané, že
v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd

pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.14.) Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15.) Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhlášky“), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

16.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

19.) Súdny exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri
zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 58,70 eur pozostávajúce z paušálnej odmeny za
jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 46,48 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. §
22 vyhlášky vo výške 2,92 eur a DPH z tejto odmeny.

20.) Súdny exekútor vykonal vrámci výkonu exekúcie 14 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí
paušálna odmenu podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý
uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 46,48 eur.
Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony exekučnej činnosti : získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie

exekučného príkazu, 6 krát - zisťovanie účtu povinného, 4 krát - ďalšie zisťovanie majetku povinného.

21.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 2,92
eur, pozostávajúce z nákladov na poštovné.

22.) Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.

23.) V danom prípade je súdny exekútor platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií
pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň

z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 9,30 eur.

24.) Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora,
na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 58,70 eur.

25.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade

zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.