Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811219536
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811219536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Y., zastúpeného Q. proti žalovanému
H., zastúpenému X., o zaplatenie 8.000 Eur a príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2015, č.k. 4C/56/2012-105, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.000 Eur s
9 % úrokom z omeškania ročne od 06.08.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške
505,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dňa 01.09.2010 bola uzavretá Zmluva o dielo medzi žalobcom a jeho manželkou
ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie a dodanie hrubej

stavby rodinného domu z masívneho dreva za cenu 69.020 Eur s DPH, pričom písomné
vyhotovenie zmluvy žalobca nepodpísal (bol neprítomný). V konaní nebolo sporné, že pred podpisom
písomne vyhotovenej Zmluvy o dielo žalobca, jeho manželka a žalovaný sa ústne dohodli na predmete
diela, jeho rozsahu a tiež na odmene za dielo, a to tak, ako je uvedené v písomne vyhotovenej Zmluve
o dielo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že k platnosti zmluvy o dielo nie je predpísaná písomná forma, čo
znamená, že môže byť uzavretá aj ústne. V danej veci písomne uzavretej zmluve o dielo predchádzala

ústne uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom, jeho manželkou a žalovaným rovnakého obsahu, ako je
uvedená v písomne uzavretej zmluve o dielo. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa v tomto konaní domáha
vydania bezdôvodného obohatenia, pričom podľa zásady ustanovenej v § 456 veta prvá Občianskeho
zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalovaný
vykonal dielo len časti zodpovedajúcej Článku I. Predmet zmluvy v bode 1. bod 1., 2., t. j. obvodové
nosné steny bez povrchovej úpravy a stredová nosná stena bez povrchovej úpravy. Na základe návrhu

žalovaného a súhlasu zo strany objednávateľov došlo k použitiu inej konštrukcie u
nosných obvodových stien a stredovej nosnej steny, keď bola použitá iná hrúbka a iný materiál, ako
bolo dojednané v Zmluve o dielo, k zmene dojednanej ceny za dielo nedošlo. Žalovaný potvrdil, že
preddavok a jednotlivé zostatky ceny za dielo tak, ako sú uvedené v Článku II. bod
2., 3. nezodpovedajú cene jednotlivých častí diela, a teda preddavok 22.000 Eur a
časti diela 1. a 2., u ktorej mala byť cena za dielo zaplatená do siedmich dní odo dňa ich

odovzdania vo výške 18.000 Eur, nezodpovedá cene za tieto časti diela. Objednávatelia (žalobca a
jeho manželka) vyplatili žalovanému na základe Zmluvy o dielo spolu sumu 40.000 Eur (zálohy dňa
31.08.2010, 14.09.2010, 30.09.2010 a 20.12.2010). Žalovaný v súvislosti s predmetnou Zmluvou o dielovystavil pre odberateľa (U. Q.) len jednu faktúra č. E. na sumu 32.000 Eur
za zhotovenie a dodávku obvodovej nosnej steny rodinného domu hrúbky 240 mm
a stredovej nosnej steny hrúbky 240 mm bez povrchovej úpravy z masívneho dreva - smrek, ktoré

označenie vykonaných prác zodpovedá označeniu súčastí prác podľa zmluvy o dielo podľa Článku I.
bod 1., bod 1.,2. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.000 Eur ako vrátenia sumy,
ktorá bola žalovanému zaplatená naviac, keďže za vykonané práce žalovaný fakturoval sumu 32.000
Eur, pričom mu bolo na zálohách zaplatené spolu 40.000 Eur. Sumu, zaplatenú žalovanému, žalobca
so svojou manželkou získal z finančných prostriedkov, ktoré nadobudli za trvania manželstva zo svojej

zárobkovej činnosti a z úveru získaného z V., a.s., s ktorou boli ako dlžníci v zmluvnom vzťahu. Ak teda
na zaplatenie ceny diela boli použité finančné prostriedky patriace do BSM žalobcu a jeho manželky, išlo
o ich právny úkon týkajúci sa spoločnej veci, t. j. finančných prostriedkov patriacich do BSM, pričom vo
veciach týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva je medzi manželmi aktívna i pasívna solidarita, a
to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o vybavovanie bežných vecí alebo vecí ostatných. Žalobca je vecne
aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. vydanie finančných

prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a jeho manželky. Za situácie, že žalovaný vykonal dielo len
v rozsahu predmetu zmluvy podľa Článku I. bod 1. 1,.2, t. j. len sčasti, a že za takto vykonanú časť
diela fakturoval sumu 32.000 Eur, pričom žalobca a jeho manželka vyplatili žalovanému spolu 40.000
Eur a za stavu, že v súvislosti so zmenou konštrukcie časti diela nedošlo k zmene
v cene diela, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu

medzi sumou 40.000 Eur a 32.000 Eur, t. j. vo výške 8.000 Eur, ktoré musí žalovaný žalobcovi
vydať. Neobstojí námietka žalovaného, že náklady ním vykonaného diela pre žalobcu a jeho manželku
presahovali sumu 32.000 Eur, keďže v súvislosti so zmenou v konštrukcii predmetu diela nedošlo k
dohode o zmene ceny za dielo. Bol to žalovaný, ktorý vystavil predmetnú faktúru na sumu 32.000 Eur,
v ktorej sám uviedol fakturáciu prác za časti 1. a 2. dohodnutého predmetu diela. Neobstojí tiež obrana

žalovaného, že manželka žalobcu ho žiadala o vystavenie faktúry len na sumu 32.000 Eur,
pretože mu nič nebránilo vystaviť faktúru na vyššiu sumu (podľa ním zodpovedajúcu cene časti
diela 1. a 2.), pretože i tento doklad by bol účtovným dokladom pre potreby žalobcu a jeho manželky vo
vzťahu k V., a.s. Vo veci nie je podstatné, z akých dôvodov žalovaný nepokračoval vo vykonaní prác,
či tieto dôvody boli na strane žalovaného alebo na strane žalobcu. Podstatné je, že žalovaný vykonal

len časť diela, a to tú, ktorá je uvedená v bodoch 1. a 2. v Článku I. bod 1. predmetnej zmluvy o dielo.
V danom prípade sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, preto musí toto obohatenie vo
výške 8.000 Eur vydať vrátane úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.000 Eur
odo dňa 06.08.2011 do zaplatenia. Návrh žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania od
skoršieho dátumu ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, ods.

2, § 456 veta prvá, § 631, § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť

mu trovy konania, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa
nedôsledne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, pretože všetky práva a povinnosti zo
zmluvy o dielo na strane objednávateľa prislúchajú manželke žalobcu. Súhlasil s názorom súdu, že pre
platnosť zmluvy o dielo nie je predpísaná písomná forma. Konanie žalobcu a jeho manželky, ako aj

konanie žalovaného však jednoznačne smerovalo k vôli uzavrieť zmluvu o dielo v písomnej forme, čoho
výsledkom je, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo dňa 01.09.2010 medzi manželkou žalobcu
a žalovaným. Písomné vyhotovenie zmluvy pripravil brat žalovaného H.. H. R., ktorý predpokladal, že
ju budú uzatvárať obaja manželia, ktorí boli v záhlaví zmluvy uvedení ako objednávatelia. Žalobca však
zmluvu nepodpísal, pretože sa nachádzal v cudzine a nepodpísal ju ani v neskoršom období, keď sa z

cudziny vrátil, pričom ju podpísať mohol, pretože jeho manželka, ktorá zmluvu podpísala, disponovala jej
originálom. Ak teda zmluva o dielo bola uzatvorená na základe dohody jej účastníkov v písomnej forme,
potom je podpis na zmluve prejavom uzatvorenia tejto zmluvy a je teda pojmovou náležitosťou písomnej
formy prejavu tohto právneho úkonu. Z uvedeného jasne vyplýva, že nemôžu existovať dve zmluvy o
dielo s tým istým obsahom, pričom zmluve písomne uzatvorenej by podľa súdu mala predchádzať ústne

uzatvorená zmluva, pričom súd prvej inštancie nevysvetlil, kedy mala byť uzatvorená ústna zmluva s
tým istým obsahom, kým a na čo bolo potom potrebné uzatvárať písomnú zmluvu o dielo s tým istým
obsahom. Je nevyhnutné konštatovať, že existuje iba jedna zmluva o dielo, uzatvorená v písomnej
forme dňa 01.09.2010, ktorej účastníkmi boli za objednávateľa U. Q., manželka žalobcu a za zhotoviteľažalovaný. Na základe uvedenej zmluvy začal s realizáciou diela, pričom medzi manželkou žalobcu a ním
nie je sporné, že táto mu poukázala celkovo sumu 40.000 Eur, tak ako zistil súd prvej inštancie. Celková
cena diela s DPH predstavovala sumu 69.020 Eur a bola zmluvnými stranami akceptovaná. Práce na

časti diela boli ukončené v polovici novembra 2010, kedy manželka žalobcu požiadala žalovaného o
vystavenie faktúry pre V., a.s. vo výške 32.000 Eur. Poukázal na výpoveď U. Q.
ako svedkyne v danej veci, ktorá uvedenú skutočnosť nepoprela. Mal za to, že súd prvej inštancie
nepochopilpodstatužiadostisvedkyneU.Q.ofakturáciunakonkrétnusumu,ktorúbybolomožnočerpať
zo stavebného úveru. Ak by totiž bola fakturovaná vyššia suma, tieto výdavky by preplatené v aktuálnom

čase zo stavebného úveru nemohli byť. Uvedené je bežnou praxou. Dodávatelia „rozdeľujú“
fakturácie pre stavebníkov do viacerých faktúr podľa potrieb stavebníkov v súvislosti s
optimalizáciou čerpania stavebného úveru, čo je i prípad danej veci. Fakturácia z 08.12.2010 faktúrou č.
E nezodpovedala hodnote všetkých materiálových výdavkov, prác a réžií, ktoré do chvíle fakturácie na
diele vykonal. Ďalej uviedol, že nepredpokladal, že nebude môcť po ukončení prvej a druhej časti diela
v ďalších prácach pokračovať. Žalobca chcel upravovať cenu a navrhoval, že si sám zabezpečí materiál

na krov a strešnú krytinu a žalovaný vykoná len práce podľa jeho požiadaviek z ním dodaného materiálu,
s čím nemohol súhlasiť, a preto v ďalších prácach nebolo pokračované pre nemožnosť splnenia záväzku
pre postoj žalobcu. Manželka žalobcu už v novembri 2010, t. j. v čase úhrady sumy 13.000 Eur už
vedela o problémoch v súvislosti s nemožnosťou pokračovať v diele za nových podmienok stanovených
žalobcom, a preto by bolo nelogické, aby mu dňa 20.12.2010 zaslala sumu 13.000 Eur. K zániku

záväzku došlo nemožnosťou plnenia, ktorú zapríčinil žalobca. V následnom období mal žalovaný vážne
zdravotné problémy, ktoré dospeli do invalidity a v snahe nezhoršovať svoj zdravotný stav a výborné
vzťahy s manželkou žalobcu bol ochotný zaplatiť sumu 2.000 Eur, s ktorým riešením žalobca nesúhlasil.
Uviedol, že v konaní bolo nevyhnutné preukázať skutočné náklady žalovaného, aj jeho maržu, ktoré
podrobne špecifikoval v podaní zo dňa 05.06.2015, doložil hodnoverné údaje k svojim tvrdeniam a

cena za vykonané práce bola vypočítaná na sumu 40.935,78 Eur. S touto argumentáciou sa súd prvej
inštancie vôbec nezaoberal a použil jednoduchý matematický vzorec, vychádzajúci z fakturovanej sumy
a zaplatenej sumy.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalovaného došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§

470 ods. 1) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle
týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalovaným, nakoľko
toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, ods. 2 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného spochybnený vo výroku, ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli

a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené
v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými
sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

9. Odvolanie proti rozsudku bolo možné odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) až
f) O.s.p., účinného do 30.06.2016.

10. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do
30.06.2016 (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranamisporuprednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za

skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP (§ 132 O.s.p). Podľa
citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej

inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si
nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať

zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno

viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety

O.s.p., účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
13. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

14. V danej veci žalobca svoj nárok, uplatnený žalobou, v rozsahu 8.000 Eur s príslušenstvom,
odôvodňoval s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka a domáhal sa od žalovaného vydania
bezdôvodného obohatenia, keď dôvodil, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o dielo, na
základe ktorej žalovaný vykonal časť diela uvedenú v Článku I bode 1.1, 1.2 Zmluvy o dielo, za ktoré

práce fakturoval sumu 32.000 Eur, pričom mu na zálohách bolo vyplatené 40.000 Eur.
Rozdiel v uvedených sumách požadoval vydať ako bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie žalobe
v celom rozsahu vyhovel (žalobu zamietol len v časti počiatku platenia úroku z omeškania).15. Žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že faktúra č. E. zo dňa 08.12.2010 bola vyhotovená v sume
32.000 Eur iba z dôvodu, že o to požiadala manželka žalobcu pre účely plnenia zo zmluvy
o stavebnom sporení v V., ktorá prax bola v tom čase bežná, pričom celkové náklady na vykonané

stavebné práce, t. j. skutočné jeho náklady a jeho marža predstavovali cenu použitého materiálu, cenu
prác a režijné náklady vo výške 40.935,78 Eur.

16.Odvolacísúdzhodnesosúdomprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcauniesoldôkaznébremeno
a preukázal existenciu jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď preukázal, že došlo

medzi sporovými stranami k uzavretiu ústnej Zmluvy o dielo - k dohode o predmete diela, jeho rozsahu,
cene a čase jeho zhotovenia, následne k dohode o zmene dohodnutých prác a použitých stavebných
materiálov a predložením faktúry č. E. i cene týchto skutočne vykonaných prác
žalovaným. Žalovaný nie je stranou sporu, ktorej by sa dôkazné bremeno netýkalo, a preto, pokiaľ chcel
preukázať, že hodnota ním vynaloženého materiálu, prác a režijných nákladov je vyššia ako 32.000
Eur, ktoré uviedol vo svojej faktúre č. E. a zodpovedá sume cca 40.000 Eur, ktoré mu boli žalobcom

vyplatené,muselnauvedenétvrdeniepredložiťdôkazy.Pokiaľsažalobcaobmedzillennasvojetvrdenia
a predložil súdu svoje výpočty o hodnote materiálu a vykonaných prác, ktoré rozdelil na materiálové
náklady (lepené smrekové hranoly vo výške 17.736,21 Eur, s DPH 21.106,09 Eur, doprava hranolov
do PD 700 Eur, s DPH 833 Eur, polyuretánové lepidlo Sikaflex Construct 445,26 Eur, s DPH 529,86
Eur, izolácie spojovacie a pomocný materiál vo výške 400 Eur, s DPH 476 Eur, doprava hranolov PD

- Y. 379,50 Eur, s DPH 473,03 Eur, práce autožeriavom pri montáži 1.020,90 Eur, s DPH 1.214,87
Eur, spolu 24.632,85 Eur s DPH), ktoré preukazoval faktúrami na jeho meno od tretích
osôb a nemateriálové náklady (mzdové náklady šiestich robotníkov - minimálne 4 týždne s
nadčasmi, diétami a príplatkami, cena práce jedného robotníka je 1.230 Eur, mzda brutto 910 Eur, netto
700 Eur - 7.380 Eur, inžinierska činnosť príprava projektu, výrobná dokumentácia, poradenstvo 2.000

Eur, s DPH 2.380 Eur, doprava zhotoviteľa robotníkov, rokovania stavba Y. 500 Eur, s DPH 595 Eur,
spolu 10.355 Eur s DPH) a obchodná marža obvyklá pri stavebnej činnosti pre podobný typ stavieb -
17 % zo sumy 34.987,35 Eur vo výške 5.947,93 Eur s DPH, ktoré žiadnym dôkazom nepodložil, spolu
cena diela 40.935,78 Eur, odvolací súd môže len konštatovať, že uvedené tvrdenia,
ktoré síce sú čiastočne podložené fotokópiami faktúr predloženými žalovaným, z ktorých však nevie

odvolací súd bez ďalšieho posúdiť, či sa jedná výlučne o materiál na uvedené dielo, či zodpovedá jeho
rozsah, množstvo a cena skutočným cenám účtovaným v danom období a čase. Významné však je, že
nemateriálové náklady, ktoré v hodnote 10.355,00 Eur žalovaný účtoval, rovnako ako obchodná marža
vo výške 5.947,93 Eur, neboli ničím podložené, zostali v rovine tvrdenia žalovaného bez predloženia
akéhokoľvek dôkazu zo strany žalovaného.

17. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia zo svojho podania zo dňa 05.06.2015, nepredložil, ani
neoznačil súdu dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o hodnote vykonaného diela bez akýchkoľvek
pochybností preukázal, neuniesol preto dôkazné bremeno, čoho je následkom jeho neúspech v tomto
súdnom konaní.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do
30.06.2016, nebol daný.

19.Žalovanýuplatnilodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.,účinného do30.06.2016,

ktorého naplnenie spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav,
alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie
predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich
otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

20. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva podľa § 451 ods. 1, ods. 2, §
456 veta prvá Občianskeho zákonníka a § 631 Občianskeho zákonníka, s ktorým právnym posúdením
veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

21. Pokiaľ žalovaný videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v nesprávnom právnom posúdení aktívnej

legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že aktívna legitimácia žalobcu v tomto súdnom konaní je daná. Niet sporu o tom, že
zmluva o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú formu. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca a jeho manželka ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ dlhodoborokovali o podstatných náležitostiach Zmluvy o dielo, výsledkom ktorých bolo znenie zmluvy tak, ako
je uvedené v písomnom návrhu Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 01.09.2010, ktorý návrh je
žalovaným a manželkou žalobcu i podpísaný. Pokiaľ však nedošlo k podpisu zmluvy zo strany žalobcu

ako konajúcej osoby, nie je možné uzavrieť, že došlo k vzniku (uzavretiu) písomnej zmluvy o dielo.
Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci, že
došlo medzi stranami sporu k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo (zhodné tvrdenie strán sporu - žalobca
„...pri dohode o tom, čo sa bude robiť a o cene som bol ja, manželka a odporca“ , žalovaný - „...pri
konečnom dohodnutí, čo bude predmetom diela a aká bude cena, bol určite aj navrhovateľ“ - zápisnica

z pojednávania zo dňa 01.08.2013), na základe ktorej obe sporové strany i plnili. Dokonca došlo k
ústnej dohode účastníkov zmluvného vzťahu o zmene predmetu diela (iný materiál, nevyhotovenie
výklenku), ktorá dohoda je platná iba v prípade uzavretia ústnej zmluvy o dielo (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Je tiež významné, že v danej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v sume 8.000 Eur, ktorá bola v celkovej sume 40.000
Eur vyplatená z úveru získaného žalobcom a jeho manželkou z V., a.s., s ktorou boli ako dlžníci v

zmluvnom vzťahu, a z ktorej boli žalovanému finančné prostriedky vyplatené. Je potom správny záver
súdu prvej inštancie, že ak na zaplatenie záloh za cenu diela boli použité finančné
prostriedky patriace do BSM žalobcu a jeho manželky, išlo o ich právny úkon, týkajúci sa spoločnej
veci, t. j. finančných prostriedkov patriacich do BSM a ich poskytnutím v prospech žalovaného nad
rámec preukázateľne vykonaných prác na predmetnom diele, došlo na strane žalovaného k získaniu

bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu plnením bez právneho dôvodu.

22. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., účinného do 30.06.2016, daný nebol.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, by patrila náhrada trov odvolacieho konania, z obsahu
spisu však vyplýva, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto rozhodol tak, že

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).