Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Csp/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206310
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716206310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová
a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému F. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XX, X., o zaplatenie sumy 402,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviistinuvovýške173,60Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5,05% ročne zo sumy 173,60 Eur od 31.03.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 07.09.2016 sa domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
402,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so
žalovaným uzavrel Zmluvu č. A8090470. Na základe predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému
SIM kartu, ktorá umožňovala využívať telekomunikačné služby. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vo výške 173,60 Eur a sumu 229 Eur, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške škody.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to listinami /žaloba, Zmluva o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 30.10.2014, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, pokus o pokonávku zo dňa
16.03.2015, faktúra č. 2261625465, faktúra č. 2265642241, faktúra č. 2269680838, všeobecnými

obchodnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Súd mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 30.10.2014 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, kde žalobca vypožičal SIM kartu žalovanému, ktorá umožňovala využívaťtelekomunikačné služby, s účastníckym programom Panter 40 s osobitným roamingom balíkom, toho
istého dňa strany sporu uzavreli Dodatok k zmluve, kde predmetom Dodatku bolo telekomunikačné
zariadenie Sony Xperia M2, za kúpnu cenu 1 Euro.

7. Žalobca vystavil žalovanému za využívanie služieb faktúru č. 2261625465 na sumu 49,86 Eur,
splatná dňa 22.11.2014, faktúru č. 2265642241 na sumu 61,87 eur, splatná dňa 22.12.2014, faktúru č.
2269680838 na sumu 41,02 Eur, splatná dňa 22.01.2015. Súd mal za preukázané, že žalovaný vyššie
uvedené faktúry neuhradil, čím porušil zmluvné povinnosti. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa

16.03.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich
úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou.

8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluvám (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

14. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických telekomunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

16. Podľa § 43 ods. 3 písm. c/ zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy.

17. Podľa § 43 ods. 5, písm. b/, e/ zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti
alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

poskytovať žalovanému telekomunikačné služby. Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil
faktúry za mesačné poplatky za služby.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa
v zmluve zaviazal, súd návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu

173,60 EUR za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu
s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 31.03.2015 do zaplatenia, a to počnúc dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty v zmysle pokusu o pokonávku.

22.Pokiaľideonároknazaplateniesumy229euroznačenejakonáhradaškody,súduvádza,žežalobca

po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú
pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 je tu
daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov
na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty
za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej

pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 229 eur a tento rozdiel
považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinností žalovaného.

23. Žalobca poukazuje na článok v dodatku 1.2., kde žalovaný si bol vedomý, že účastníkovi z majetku

podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení zľavy z jeho spotrebiteľskej
ceny) s DPH 1 EUR (telekomunikačné zariadenie Sony Xperia M2). Taktiež žalobca poukazuje na
článok v dodatku 1.2., kde žalovaný si bol vedomý, že účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny) s DPH 230 EUR.

24. Podľa článku 2 bodu 2.7 dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinností vyplývajúce mu zo zmluvy a tohto dodatku najmä predať účastníkovi MT za dohodnutú kúpnu
cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k MT a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní
všetky podmienky pre vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.

25. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

26. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

27. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,
neumožňovalo súdu prijať záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním
žalovaného vznikla škoda vo výške 229 Eur. Žalobca tvrdil, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, súdu však

žiadnym spôsobom nepreukázal, aká bol tržná cena predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia
Dodatku ku zmluve o pripojení. Ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu
dospieť k záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny za ktorú ho v tom čase
nadobudol samotný žalobca) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami by bol škodouna strane žalobcu, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné
zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu
je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením

jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti
žalovaného platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na

strane žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť
bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. Zároveň je potrebné
uviesť, že zo zmluvy, dodatku ani zo Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť
žalobcovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré
mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu zo strany žalobcu nebolo v
kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku ku zmluve o pripojení ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej

podmienky. Pre platný nárok o náhrade škody musí v prvom rade existovať škoda ako majetková
ujma, ďalej musí existovať porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), existencia
príčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomazavinenietoho,ktoškodusvojimprotiprávnymúkonom
spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a
po splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať. Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola

určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. K jej určeniu žalobcu nikto nenútil, určil si ju sám a
veľmi dobre vedel, prečo jej výšku stanovil práve takto výhodne pre žalovaného. Zároveň nemôže byť
z platného právneho úkonu spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení
dodatku, pretože keď bola kúpna zmluva uzavretá platne (čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek
porušenie zmluvnej povinnosti sa nemôže bez ďalšieho vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu.

Jednoducho povedané, pokiaľ sa účastníci dohodli na kúpnej cene za mobilný telefón, nie je možné v
prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti (napr. nezaplatenie faktúry) požadovať ako náhradu
škody rozdiel v celkovej a poskytnutej cene telefónu a modemu. Zároveň súd poukazuje na článok 2.5
písm. b) kde zmluvná pokuta vo výške 229 Eur sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko
celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku od porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej

pokutysavypočítatak,žesarozdielmedzipočtommesiacovnaktorýbolpodľaustanovenítohtododatku
stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu. Ak
by mal súd aj danú sumu brať ako zmluvnú pokutu žalobca ani nepreukázal a taktiež neodôvodnil v
žalobe, prečo žiada sumu 229 eur a taktiež prečo nezohladnil koľko mesiacov uplynulo od uzavretia

tohto Dodatku. Súd návrh žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v rozsahu 229 Eur zamietol ako
nedôvodný.

28. Podľa§ 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP, žalobcovi nakoľko bol úspešný v plnom
rozsahu.

32. Žaloba bola podaná na sumu 402,60 Eur, ktorej súd v časti vyhovel v sume 173, 60 Eur ( 43%),

žalovaný v sume 229 Eur (57%). Na základe pomeru úspechu žalovaný bol úspešný 14%, súd
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).