Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/16/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109201938
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5109201938.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: D. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. XX, T., právne zastúpená: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o, so sídlom v Žiline,
Makovického 15, proti žalobkyni: W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX/X, H., právne zastúpená: JUDr.
Valériou Cechovou, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 3, C-402, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre kat. územie M., obec M., okres
Žilina, a to domu so súpisným číslom XX postavenom na parcele č. XX/X a pozemku parc. č. XX/X druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s veľkosťami spoluvlastníckych podielov v
jednej polovici a vyporiadava ho nasledovne:

Súd u r č u j e, že výlučnou vlastníčkou parciel:
- CKN č . XX/X druh pozemku zastavané plochy vo výmere XX m2,
- CKN č.XX/XX druh pozemku zastavané plochy vo výmere XX m2,
- stavba rodinný dom č. súpisné č. XX na parcele CKN XX/XX, je žalobkyňa.

Súd u r č u j e, že výlučnou vlastníčkou parciel:
- CKN č. XX/XX druh pozemku zastavané plochy vo výmere XX m2,
- CKN č. XX/XX druh pozemku zastavané plochy vo výmere XX m2,
- stavba rodinný dom bez súpisného čísla postavený na parcele CKN XX/XX, je žalovaná
všetko v kat. úz. M. podľa GP úradne overeného dňa 21.9.2011 pod č. 1119/2011 vypracovaným Ing.
Jozefom Bujňákom znalcom, Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor, ktorý tvorí súčasť tohto
rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Súd o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti vzájomného návrhu súd návrh žalovaného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná sa svojím návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva. Svoj návrh odôvodnila tým, že spoločne so žalovanou sú podielovými
spoluvlastníčkaminehnuteľností zapásanýchnaLVč.XXXkat.úz.M.Spoločneužívajústarúčasťdomu
vyznačenú na priloženom geometrickom pláne, novú časť domu spolu s jednou miestnosťou starého
domu užíva žalovaná. Spoločne užívajú kúpeľňu a chodbičku vedúcu ku kúpeľni nachádzajúce sa vnovej časti domu. Pozemok majú rozdelený na dve časti nízkym plotom. Spoločne užívajú odpadovú
šachtu a vodovodnú prípojku. Vzhľadom na to, že žalobkyňa užíva kúpeľňu nachádzajúcu v novej časti
domu, ktorá má podľa tohto návrhu pripadnúť do vlastníctva žalovanej, a teda ju ďalej nebude môcť

užívať, bolo by spravodlivé, aby si odpadovú šachtu a vodovodnú prípojku v novej časti vybudovala
žalovaná na svoje náklady. Majú sústavné nezhody týkajúce sa nakladania so spoločnou vecou, jedná
saoopravy,úhradynákladovtýkajúcichsaopráv,údržbyspoločnejveciapodobne.Zároveňžiadala,aby
jej súd priznal aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Vzťahy sú v súčasnej dobe tak narušené,
že nie je možné očakávať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. V podstate

žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo tak, že ona by sa stala výlučnou vlastníčkou časti domu so
súp. č. XX. v zmysle jej podaného znaleckého posudku a geometrického plánu ešte z roku 1989.
Žalobkyňa by sa stala vlastníčkou časti domu so súp. č. XX. Okrem toho by sa žalobkyňa stala výlučnou
vlastníčkou pozemku s parc. č. XX/X a takisto žalovaná by sa stala spoluvlastníčkou tohto pozemku v
zmysle pripojeného geometrického plánu r oku 1989. Odpadová šachta a vodovodná prípojka by sa
stali výlučným vlastníctvom žalobkyne.

2. Žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
k domu č. XX postaveného na parcele XX/X, ako aj pozemku zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. M..
Nesúhlasila však, akým spôsobom má dôjsť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žiadala, aby
jej bola ponechaná jedna izba vo výmere XX m2 z pôvodného domu (túto mala údajne zdediť na základe

dedičského rozhodnutia po svojom otcovi nebohom E. G.) a žiadala zriadiť vecné bremeno spoločného
užívania vodovodnej prípojky a septika nachádzajúcich sa pozemku par. XX/X.

3. Neskôr sporové strany menili a dopĺňali svoje vyjadrenia - žalobný návrh,
protinávrh.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd už v tejto veci raz rozhodoval, a to
rozsudkom 2C/16/2009-332 dňa 5.8.2013. Vtedy zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán
k parcele CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a k rodinnému domu č.
súp. XX vedených na LV XXX v kat. úz. M.. Súd určil, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou
novovzniknutých parciel CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcely CKN č.

XX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 v kat. území M. podľa geometrického plánu
13/2011, ktorý je súčasťou znaleckého znalca Ing. Jozefa Bujňáka. Súd zároveň nariadil žalobkyni na
vlastné náklady v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku obnoviť dodávku vody do rodinného domu
zatiaľ bez súpisného čísla, postaveného na novovytvorenej parcele CKN č. XX/XX v kat. úz. M..
Ďalej súd určil, že sporové strany sú spoluvlastníkmi novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu

č. súp. XX, postaveného na parcele CKN č. XX/XX v kat. území M. v zmysle pripojeného znaleckého
posudku, a to každá v 1/2-ci.
Ďalej súd určil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou novovzniknutých parciel CKN č. XX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcely CKN č. XX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XX m2 a novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu bez súpisného čísla v kat. území M. podľa

pripojeného geometrického plánu znalca Ing. Bujňáka.
Súd zároveň zriadil vecné bremeno - právo vstupu za účelom užívania, údržby a prípadných opráv
septika a vodovodnej prípojky, umiestnených na parcele CKN č. XX/X na ťarchu vlastníka pozemkov
parc. č. CKN č. XX/XX a CKN č. XX/X v prospech vlastníka rodinného domu nezapísaného v KN,
postaveného na zameranej parc. č. XX/X a pozemkov - parc. č. CKN č. XX/XX a CKN č. XX/XX v k.

ú. M. v zmysle znaleckého posudku.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote.

4. Krajský súd uznesením 9Co/113/2014 - 357 dňa 27.3.2014 rozsudok tunajšieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva nasledovné:
Prvostupňový súd mal najmä posúdiť podľa obsahu, či vzájomný návrh žalovanej je len jej vyjadrením a
návrhom na postup pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. je to osobitný vzájomný
návrh, ktorým žiada žalovaná rozhodnúť o nejakých jeho právach alebo oprávneniach. Vzhľadom na
obsah jej vyjadrení v konaní a dôvody podania vzájomného návrhu sa mohlo jednať o určovaciu žalobu,

nakoľko od počiatku žalovaná tvrdila, že je vlastníčkou novopostavenej časti domu, keď poukazovala
na to, že jej právny predchodca dedil v celosti hospodársku budovu, prestavbou ktorej vznikla nová časť
domu súp. č. XX, resp. sa jedná o samostatnú stavbu, ku ktorej sa usilovala získať samostatné súpisnéčíslo. Napovedá tomu aj znenie výroku, kde žalovaná žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou rodinného
domu bez súpisného čísla v kat. úz. M..
Súd druhej inštancie ďalej upresnil, že súd prvej inštancie si má ujasniť, čo má byť predmetom zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva. Taktiež sa súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal so zriadením
vecného bremena.

5. V intenciách súdu druhej inštancie tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie
výsluchom sporových strán, vypočul znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý vypracoval v tejto veci znalecký

posudok, vypočul svedka O. U., O. D., Q. Z., Q. U., Z. P., D. I., D. D., D. U., oboznámil sa s rozhodnutím
ŠN v Žiline D/1407/77, potvrdením o skúške vodotesnosti nádrže, vyjadrením Severoslovenských
vodární a kanalizácií, kúpno-predajnou zmluvou, fotodokumentáciou, rozhodnutím obce M., vzájomným
návrhom žalovanej, dedičským spisom Okresného súdu Žilina 15D/418/2008, spisom Okresného súdu
Prievidza 17D/55/2009, projektom a kópiou prestavby hospodárskej budovy, čestnými prehláseniami,
pokladničnými dokladmi o zakúpení stavebného materiálu, Uznesením okresného súdu Prievidza

D/259/1989 - opravné a zistil nasledovné:

6. Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných, ako je
to už vyššie uvedené na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre kat. úz.
M., obec M., a to domu so súp. č. XX, postavenom na parcele č. XX/X a pozemku parc. č. XX/X druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s veľkosťou spoluvlastníckych podielov v 1-ci.
Spoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachnadobudlažalobkyňa nazákladedarovacejzmluvyspísanej
vo forme notárskej zápisnice č. N 11/90, Nz 12/90 vyhotovenej notárkou JUDr. Annou Švachovou.
Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovaná nadobudla na základe dedičského konania po
svojommanželoviO..J.G.. Nehnuteľnostižalobkyňasožalovanou užívalidovznikusporovnasledovne:

- starú časť domu vyznačenú na priloženom geometrickom pláne zo dňa 11.9.1989 vyhotovenom
Geodéziou š.p. Žilina, prevádzka 213, modrou farbou užívala žalobkyňa,
- novú časť s jednou miestnosťou starého domu vyznačenú na geometrickom pláne červenou farbou
užívala žalovaná,
- spoločne sporové strany užívali kúpeľňu a chodbičku vedúcu ku kúpeľni, nachádzajúcej sa v novej

časti domu,
- pozemok mali sporové strany rozdelený na dve časti nízkym plotom,
- sporové strany spoločne užívali odpadovú šachtu a vodovodnú prípojku nachádzajúce sa na časti
pozemku užívanej žalobkyňou.

7. Podľa zhodného, súhlasného vyjadrenia sporových strán, pri užívaní spoločných
nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovanou dochádzalo a dochádza pravidelne k nezhodám,
týkajúcich sa nakladania so spoločnou vecou, jej opráv, úhrady nákladov týkajúcich sa opráv a údržby
spoločnej veci a pri rozhodovaní a hospodárení so spoločnou vecou sa nevedia dohodnúť. Tieto konflikty

prebiehajú prakticky od roku 2006. Konflikty vyústili až do takej situácie, že žalobkyňa odstavila žalovanú
od zdroja vody a táto nemôže užívať WC, kúpeľňu, nemá sa kde umyť.

Súd sa snažil primäť účastníkov konania k zmierlivému riešeniu tohto sporu.
Žalobkyňa však zotrvala na svojich návrhoch, kategoricky bola proti tomu, aby po vyporiadaní

spoluvlastníctva mali spoločný septik a spoločnú vodovodnú prípojku.

8. Žalovaná vzniesla v tomto konaní vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 O.s.p.
Žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu bez
súpisného čísla postaveného na novovzniknutej parcele CKN XX/XX a novovzniknutých parciel CKN

XX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a parc. č. CKN XX/XX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XX m2 v kat. úz. M. podľa geometrického plánu Ing. Bujňáka z 27.89.2011.
Tento návrh oprela o tú skutočnosť, že novovzniknutú nehnuteľnosť rodinného domu vybudovali na
svoje náklady s jej nebohým manželom, t.j. prebudovali hospodársku budovu na rodinný dom. Svoj
naliehavý právny záujem odôvodnila tým, aby sa odstránili vzniknuté rozpory a stav neistoty. Bez

určenia vlastníctva k tejto stavbe vybudovanej na mieste pôvodnej hospodárskej budovy je jej právo
ohrozené a nie je možné rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k domu
súp. č. XX a k pozemku parc. č. XX/X v kat. úz. M.. Tomuto nasvedčuje aj rozhodnutie ŠN v
Žiline D 1407/77, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.3.1978. Hospodárske budovy nemali pridelenésúp. čísla, do evidencie nehnuteľností sa nezapisovali, preto vo výpise z evidencie nehnuteľností -
vo výpise z LV sú ako spoluvlastníci domu č. XX a priľahlých pozemkov uvedení ako spoluvlastníci
O.. J. G. - jej zomrelý manžel a jeho matka E. G., rod. Z. každý v 1-ci. V prípade potreby žiadala,

aby súd rozhodol prejudiciálne, že je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a následne pristúpil k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Až po tom, ako súd prejudiciálne rozhodne, že je
vlastníčkou bývalej hospodárskej budovy a teraz prístavby, môže sa rozhodnúť o zrušení podielového
spoluvlastníctva.

9. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že vzhľadom na tú skutočnosť, že sporové
strany sa nedokázali zhodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva, súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie. Ing. Jozef Bujňák t.j. znalec z odboru geodézia a kartografia vo svojom znaleckom
posudku po zistení návrhov a požiadaviek sporových strán konštatoval, že pri návrhu delenia samotnej
stavby došlo k zhodne názorov, že stavbu je možné deliť iba vertikálnym smerom a to stredom nosného
muriva tak, aby mohli existovať dve samostatné stavby.

Podľa jeho vyjadrenie žalovaná spočiatku trvala na priznaní vlastníctva k jednej izbe v starom dome,
ktorú užíva, avšak akceptovala argumenty, že z technického hľadiska nie je možné túto miestnosť
pričleniť k jej prístavbe. Z tohto dôvodu pri delení stavby došlo k dohode a tento návrh deľby bol
spracovaný, úradne overený v geometrickom pláne.
Žalobkyni by pripadla stavba na novovytvorenej parcele XX/XX s pôvodným súp. č. XX, žalovanej by

pripadala stavba na novovytvorenej parcele XX/XX bez súp. č. s tým, že po právoplatnosti rozsudku by
požiadala žalovaná o vydanie nového súpisného čísla.
Znalec ďalej konštatoval, že aj na mieste samom strany akceptovali takéto rozdelenie stavby a pozemku
bez vzájomnej finančnej kompenzácie.
Nezhoda pretrvala pri riešení využitia vodovodnej prípojky a septika.

Na mieste samom zistil, že žalovaná má z vodomernej šachty na budúcom pozemku vybudovanú
odbočku do svojej prístavby. V rodinnom dome má ďalšiu vodomernú šachtu, kde ja inštalovaný
vodomer. Nejde o podružné meranie, ale žalovaná je pripojená cez túto odbočku na vlastný odber. Z
tohto dôvodu nevidel dôvod upravovať vlastnícke právo k vodovodnej prípojke.
Ako ďalej uviedol, tak problémom bol septik, ktorý je postavený na dvore novovytvorenej parcely B. XX/

X, ktorá by mala byť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. V období, keď spracovával znalecký posudok,
tak boli obidve stavby napojené na spoločnú žumpu. Súčasný stav využívania tejto žumpy je z hľadiska
nákladov najracionálnejšie riešenie, pretože obidva objekty sa využívajú iba občas ako rekreačné
zariadenia, kde je pomerne malé stočné. Vybudovanie novej žumpy je dosť nákladná záležitosť.

Aj na pojednávaní zotrval na svojich záveroch, ktoré uviedol v znaleckom
posudku. Zopakoval, čo sa týka vodovodnej prípojky, že je zbytočné robiť ďalšiu prípojku, pretože už v
súčasnosti je odporkyňa podružne zapojená na odber vody. Na základe vodomeru by zaplatila len toľko,
koľko vody by spotrebovala.

10. Predtým, ako súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania ohľadne vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, musel sa predovšetkým zapodievať vzájomným návrhom, ktorý podala
žalovaná. Ako to už bolo vyššie uvedené, táto žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou bývalej
hospodárskej budovy, teraz novostavby. Domáhala sa, aby súd prejudiciálne rozhodol o tomto jej
návrhu.

11. Súd teda v tejto veci vykonal dokazovanie predovšetkým výsluchom svedkov,
oboznámilsasdedičskýmrozhodnutím D/1407/77adedičskýmrozhodnutímD259/1989.Zrozhodnutia
ŠN v Žiline vo veci prejednania dedičstva po nebohom E. G., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.XX.XXXX D
1407/77-14 (toto rozhodnutie sa nachádza v spisovom materiáli na č.l. 24 a nasl.) vyplýva, že dedičstvo

po nebohom 1-cu rodinného domu č. XX, 1-cu parc. č. XX, 1-cu parc. č. XX/X, 1 parcelu parc. č. XX/
X, 1-nu starého dreveného domu č. XX, ktorý je pamiatkovo chránený a 1-nu parc. č., ktorá je týmto
domom zastavaná, hospodárske budovy pri týchto domoch sa nachádzajúce nadobúda do vlastníctva:
O.. J. G., bytom H., G. XX/X.
Na základe tohto rozhodnutia bol O.. J. G., nar. XX.X.XXXX zapísaný na LV v zmysle vyššie uvedeného.

12. Na tomto mieste súd poukazuje aj na rozhodnutie ŠN v Prievidzi D 259/1989, na
základe ktorého po nebohom O.. J. G., t.j. manželovi súčasnej žalovanej, táto zdedila, nadobudla
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX parc. č. XX/X, dom č. XX s príslušenstvom v 1-ci. Z odôvodneniatohto rozhodnutia vyplýva, že pri zisťovaní majetku poručiteľa vychádzalo ŠN z pripojeného LV č. XXX
kat. úz. M., z právoplatného rozhodnutia ŠN písané v odôvodnení (D 1147/77, správne malo asi znieť
D 1407/77), pričom bolo zistené, že na základe vyššie uvedeného rozhodnutia nadobudol nebohý O.. J.

G. nehnuteľnosti kat. úz. M. dom č. XX s vedľajšou stavbou parc. č. XX/X v 1-ci.

13. Z uznesenia D 259/1989-35 - opravné vyplynulo, že Okresný súd v Prievidzi
vydal opravné rozhodnutie bývalého ŠN v Prievidzi D 259/1989 z 5.5.1989 vo výrokovej časti týkajúcej
sa LV parc. č. XX/X, dom č. XX tak, že tento výrok správne znie:

- LV č. XXX parc. č. XX/X dom č. XX v 1-ci a hospodárska budova v celosti a odôvodnenie (tretia veta)
a (štvrtá veta), že tieto správne znejú:
Pri zisťovaní majetku poručiteľa vychádzalo ŠN z pripojeného LV č. XXX kat. úz. M., ocenenie od MNV
v M., právoplatného rozhodnutia ŠN v Žiline D 1407/77 a výpovedí účastníkov konania.
Bolo zistené, že poručiteľ na základe vyššie uvedeného rozhodnutia nadobudol nehnuteľnosti v kat.
úz. M. dom č. XX vrátane pozemku parc. č. XX/X v polovici a hospodársku budovu na parc. č. XX/X

(vedľajšia stavba) v celosti.

Ostatné výroky ostávajú nedotknuté.

14. Súd sa musel predtým, ako vo veci začal viesť dokazovanie , zapodievať týmito

rozporuplnými uzneseniami bývalých Štátnych notarstiev Okresného súdu v Žiline a Okresného súdu
v Prievidzi.

V prinajmenšom rozhodnutie D 1407/77 po nebohom E. G. sa javí ako rozporuplné. E. G. bol ženatý
s E. G., rod. Z.. V čase jeho smrti táto žila a z manželstva okrem iného pochádzal ešte syn O.. J. G.

- manžel žalovanej.
Súdu nie je zrejmé, na základe čoho štátny notár z celého dedičstva vyňal hospodárske budovy pri
týchto domoch a prikázal ich do vlastníctva iba synovi poručiteľa, a to O.. J. G.. Z tohto rozhodnutia
nevyplýva, že bol pred smrťou výlučným vlastníkom týchto hospodárskych budov. V rozhodujúcom čase
platil Obč. zákonník a stále platí, a to č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 473 ods. 1 O.z., prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z
nich rovnakým dielom.

16. Súčasná ani minulá právna úprava nepoznala keď predmetom dedičstva bolo

bezpodielové spoluvlastníctvo manželstva úpravu dohody, na základe ktorej veci pochádzajúce z titulu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov / ďalej len BSM /,patria výlučne do ich vlastníctva. Je
nelogické, aby manželia nadobudli do BSM dom, pozemok, šopu, ale humno by nadobudol E. G. do
výlučného vlastníctva. Neexistuje žiaden logický dôvod na to, aby vôľa rodičov E. a E. G. bola taká, že
by uprednostnili jedno z detí a aby toto dieťa malo väčší podiel, ako druhé. Vždy aj E. G. trvala na tom,

aby deti mali vo všetkom rovnaký podiel, aby nevznikali medzi nimi spory.

17. Opravné uznesenie Okresného súdu v Prievidzi v dedičskej veci, tak toto je
v zjavnom rozpore so zákonom, nakoľko opravným uznesením nemožno meniť obsah výroku, ktorý
má tak závažné a fatálne dôsledky pre tretie osoby, t.j., že pribudne špecifikácia predmetu dedičstva a

taktiež aj špecifikácia výmery, resp. veľkosti podielu, v ktorom účastníci tohto dedičského konania dedia.
V pôvodnom dedičskom rozhodnutí po O.. J. G., kde dedila jeho manželka, je výslovne uvedené, že
táto nadobúda nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX parc. č. XX/X dom č. XX s príslušenstvom v 1-
ci. Na základe opravného uznesenia už terajšia žalovaná získala hospodársku budovu na parc. č. XX/
X vedľajšia stavba v celosti. Toto opravné rozhodnutie je úplne zmätočné. Opravným uznesením bol

opravený podiel k vedľajšej stavbe.

18. Súd si zapožičal spisové materiály z Okresného súdu Prievidza, ako aj v Žiline a aj
z týchto spisových materiálov vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti. Nie je možné dodatočne opravným
uznesením meniť podiely k jednotlivým nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov sa potom súd nemohol

stotožniť so vzájomným návrhom, ktorý podala žalovaná, aby súd určil, že je vlastníčkou bývalého
humna, teraz novej prístavby.

Súd ohľadne jej určovacieho práva vykonal aj dokazovanie výsluchom viacerýchsvedkov, t.j. kto sa podieľal na prestavbe humna na novú prístavbu. Boli vypočutí svedkovia ako sú
uvedení v tomto rozsudku, avšak svedkovia, ktorí boli predvolaní zo strany žalobcu potvrdzovali to,
že na tejto rekonštrukcii humna sa podieľali známi a rodinní príslušníci jednak žalobkyne a jednak

žalovanej. Ani v tomto smere sa nepodarilo žalovanej preukázať súdu, že túto rekonštrukciu bývalého
humna výlučne robila žalovaná so svojím manželom a rodinnými príslušníkmi a že všetky náklady
hradila sama. Práve naopak z vypočutia týchto svedkov vyplynulo, že množstvo materiálu a mzdu
ľuďom pracujúcim na stavbe vyplácala manželka nebohého E. G. a matka nebohého J. G. - E. G..
Záverom súd v tomto smere poukazuje na to, že z výpovedí svedkov vyplynulo len toľko, že murovaná

stavba bola postavená v dvoch častiach. Prvú časť stavby financovala výlučne matka žalobkyne E. G.
a druhú časť prístavby, ktorá bola financovaná matkou žalobkyne, žalobkyňou a manželom žalovanej
bola realizovaná neskôr. Súd teda uzatvára, že murovaná prístavba tak, ako bola realizovaná, bola
realizovaná oboma podielovými spoluvlastníkmi spoločne a jej cieľom bolo nepochybne zhodnotenie
pôvodnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosť má len jedno popisné
číslo a tvorí celok.

19. Súd dáva do pozornosti aj vyjadrenie sa bývalého MNV v M., ktorý
oznámil terajšej žalovanej, že až po dodatočnej legalizácii výstavby rekonštrukcie humna jej môže byť
pridelené súpisné číslo.
Na tomto mieste súd ešte podotýka, že sa nemohol stotožniť s argumentáciou

žalovanej, ktorá sa domáhala určenia vlastníckeho práva na základe dokumentov, ktoré sa týkajú veci,
ktorá už neexistuje a nie je teda zrejmé, ako mohla žalovaná zdediť po manželovi niečo, čo neexistovalo.
Keby pripustil jej argumentáciu, musel by teda určiť, že je vlastníčkou neexistujúceho humna.

20. Tunajší súd považoval v časti rozhodnutie bývalého ŠN v Žiline D 1407/77 za

nezákonné, a to výrok, že hospodárske budovy pri domoch sa nachádzajúce nadobúda do vlastníctva
O.. J. G.. Takisto považoval za nezákonné aj rozhodnutie opravné ŠN v Prievidzi D 259/89, kedy v tomto
opravnom rozhodnutí sa uvádza, že Zdenka Gregorová nadobudla dom č. XX s vedľajšou stavbou v
celosti.

21. Súd teda vzájomný návrh žalovanej o určenie, že je výlučnou vlastníčkou
novopostavenej prístavby namiesto humna zamietol, resp. prejudiciálne rozhodol, že aj táto prístavba
patrí do podielového spoluvlastníctva sporových strán.

22. Súd následne vyriešil túto otázku v zmysle intencií súdu druhej inštancie a

rozhodoval o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na zrušení podielového spoluvlastníctva sa
sporové strany zhodli, otázkou ostáva len samotné vyporiadanie.

Podľa § 141 ods. 1 O.z. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predovšetkým vychádzal z
výpovede znalca Ing. Jozefa Bujňáka a z jeho znaleckého posudku. Ten v znaleckom posudku a aj

na pojednávaní znova zopakoval, čo je už je vyššie uvedené, že reálne rozdelenie stavby a pozemku
podľa zistenia na mieste samom sporové strany akceptovali bez vzájomnej finančnej kompenzácie.
Nezhoda pretrvala pri riešení využitia vodovodnej prípojky a septika. Čo sa týka vodovodnej prípojky, v
tom nevidel žiaden problém, pretože zistil, že žalovaná má z vodomernej šachty na budúcom pozemku
CKNXX/XvybudovanúodbočkudosvojejprístavbynaparceleCKNXX/XX.Vrodinnomdomemáďalšiu

vodomernúšachtu,kdejainštalovanývodomer.Nejdeopodružnémeranie,aležalovanájepripojenácez
túto odbočku na vlastný odber. Z tohto dôvodu nevidel dôvod upravovať vlastnícke právo k vodovodnej
prípojke alebo zriaďovať vecné bremeno. Každá nehnuteľnosť bude mať vlastné meranie a z tohto
dôvodu bude každý znášať náklady podľa skutočnej spotreby.Súd sa pripojil ohľadne vodovodnej prípojky k názoru znalca.

Čo sa týka septika znalec uviedol, že tento sa nachádza na novovytvorenej parcele

CKN XX/X, ktorá by mala byť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. V súčasnom období sú obidve stavby
napojené na spoločnú žumpu. Túto otázku ponechal na úvahe súdu ohľadne vlastníctva tejto žumpy.

Ktomusúdzaujalnasledovnéstanovisko. Vsúčasnomštádiujebezpredmetnérozhodovaťovlastníctve
samotnej žumpy, resp. rozdelenia žumpy alebo o uhrádzaní nákladov spojených s prevádzkou septika.

Je zrejmé, že septik sa bude nachádzať na pozemku žalobkyne. V súčasnosti aj v čase vynesenia
rozsudku boli samostatné jednotky napojené na tento septik. Súdu sa javilo nadbytočné rozhodovať
o finančnej kompenzácii za septik, resp. určovať kto a v akých intervaloch má prevádzkovať septik,
zabezpečovať jeho čistenie a údržbu.

24. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., to znamená, ak

má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomere rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

25. Z písomného návrhu žalobcu je zrejmé, že tento sa domáhal zrušenia a
vypriadania podielového spoluvlastníctva na základe predloženého geometrického plánu R. zo dňa

21.8.2007, úradne overený Ing. M. J.. Vzhľadom na časovú os, kedy bol vyhotovený geometrický plán a
súčasné pomery, vyhotovil tunajší súd nový geometrický pán, v zmysle ktorého následne aj rozhodoval.
Tento sa líšil od pôvodného geometrického plánu tak, ako to už bolo viac krát spomenuté v odôvodnení
toho rozsudku. Znalec sa vypriadal so všetkými položenými otázkami, ktoré mu súd zadal. Súd by sa len
opakoval, pokým by opätovne konštatoval závery znaleckého posudku Ing. Bujňáka. Vzhľadom na to, že

išlo o sporové konanie - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy prakticky ani jeden
z účastníkov nebol v tomto spore víťazom, to znamená, že by mu súd musel priznať plnú náhradu trov
konania, musel súd postupovať v zmysle uvedeného citovaného ustanovenia. Pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníckeho podielu i vzhľadom na postoj samotnej žalovanej musel súd konštatovať, že v tomto
prípade ani jedna zo sporových strán nebola víťazom - úspešnou v tomto konaní. Proporcionálne boli

obe sporové strany úspešné. Zhodne na dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva. Každá zo
strán však mala odlišný názor na vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd musel v tomto smer
zohľadniť znalecký posudok a v zmysle znaleckého posudku rozhodnúť. Práve preto súd žiadnemu z
účastníkov konania trovy a trovy právneho zastúpenia nepriznal.

26. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia
a kartografia. Posudok vypracoval Ing. Jozef Bujňák, ktorému priznal aj znalečné. Sporové strany časť
nákladov za znalecký posudok uhradili zo svojich zálohových platieb a časť hradil súd z rozpočtových
prostriedkov. Vzhľadom na prejednávanú vec o trovách, ktoré vznikli štátu, rozhodoval súd v zmysle §
151 ods. 6 O.s.p., to znamená, že o trovách štátu rozhodne súd aj bez návrhu po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).