Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209014
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214209014.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zast. JUDr.
Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, Martin, proti žalovanej: Ž. W., I.. XX.X.XXXX, Z. Q. L. XX/

XX, Š., zast. spln. zástupcom: R. Y., I.. XX.XX.XXXX, N. XX, Š., o 8.955,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6805,99 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 7305,99 eur od 01.01.2012 do 23.01.2012, zo sumy 7105,99 eur od
24.01.2012 do 21.02.2012, zo sumy 6905,99 eur od 22.02.2012 do 05.03.2012 a zo sumy 6805,99 eur
od 06.03.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 2. mája 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 8.955,64
€ s 13,48 % ročným úrokom zo sumy 8.764,96 € od 3. novembra 2011 a 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 9.455,64 € od 1. do 24. januára 2012, zo sumy 9.255,64 € od 25. januára
do 22. februára 2012, zo sumy 9.055,64 € od 23. februára do 6. marca 2012 a zo sumy 8.955,64 €

od 7. marca 2012, všetko do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žalobca vo svojej žalobe uviedol,
že 28. apríla 2010 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 9.000 €, ktorý mala splácať
v 120 mesačných splátkach po 149,51 € splatných v 15. deň mesiaca. Dňa 31. decembra 2011 bol
dlh zosplatnený vo výške 9.455,64 €, pričom žalovaná ešte uhradila 500 €. Neskôr žalobca doplnil, že
žalovaná úver čiastočne uhradila vo výške 1.694,01 €, čo žalobca započítal na splátky do augusta 2011,
ako aj na niektoré poplatky. Žalovaná však nesplatila ani ďalšie splátky, v dôsledku čoho žalobca od
úverovej zmluvy odstúpil.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 11. novembra 2014, nevyjadrila.

3. Súd vo veci vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 19.12.2014 a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z časti B zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné do 15. dňa
kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že žalobca započítal plnenia

žalovanej dochádzajúce do augusta 2011 tak, že posledná v celosti uhradená splátka bola splátka
splatná 15. marca 2011. Prvá čo len čiastočne neuhradená splátka tak zostávala splátka splatná 15.
apríla 2011. Ustanovenie § 53 ods. 8 Obč. zák. umožňuje vykonať právo na zosplatnenie úveru ažpo trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Ku dňu 8. novembra 2011, kedy
žalobca datoval svoje odstúpenie od úverovej zmluvy, tak bola žalovaná v omeškaní s celkovo siedmimi
mesačnými splátkami, pričom s prvými štyrmi bola v omeškaní viac než tri mesiace. Žalobca tak

svoje právo odstúpiť od zmluvy v súlade s ods. III.-6.-1. mohol využiť prvýkrát pre omeškanie so splátkou
splatnou15.apríla2010.Týmtodňomzačalaplynúťpremlčaciadobapresplatnosťceléhozvyšnéhodlhu
žalovanej.Trojročnápremlčaciadobazosplatnenéhozvyškudlhutakuplynulanajneskôr15.apríla2014.
Žaloba podaná na súd 2. mája 2014 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok, pričom
súd musel v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie

práva aj bez námietky žalovanej.

4. Na odvolanie žalobcu bol tento rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa
a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie odôvodnil
tým, že ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje,

kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a
to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína
plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ však treba vykladať vo väzbe
na právne dôsledky uvedené v ustanovení § 565 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať
splnenie celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu
k neuhradenej splátke. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 OZ podmieňuje žiadosťou
veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona). Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok
nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej
pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a

o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti
celéhodlhu(jednostrannéhoprávnehoúkonuveriteľaadresovanéhodlžníkovi),tedanaplneniazákonom
stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti
jednotlivých splátok úveru, nesprávne označil uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný. Ustanovenie §
103 OZ, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, výslovne odkazuje

na ustanovenie § 565 OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona
(nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 OZ len umožňuje
veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz
a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo
ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím

tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného
splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (tým
nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak
sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo
neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd prvej

inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého
dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 OZ, najmä či veriteľ právo na
zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav. Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých
splatnosť nastala samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu), a u ktorých začala premlčacia

doba plynúť splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až
následne bol daný dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal
argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa
§ 565 OZ sa odlišuje dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť
celého zostatku dlhu určeným dňom v tejto dohode. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého
dlhu jednorázovo, bez posúdenia relevantného prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého
dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok,
že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (účinného
do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), na riadne odôvodnenie rozsudku,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým,
že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na
opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh uplatňovaný žalobcom ako
premlčaný.5. Po zrušení a vrátení veci ju súd opätovne prejednal na pojednávaní dňa 06.09.2017, ktoré vykonal
bez účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý mal predvolanie na toto pojednávanie riadne

a včas vykázané, avšak ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie nepožiadal a
súhlasil s rozhodnutím súdu v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ako aj bez účasti
žalovanej,resp.jejsplnomocnenéhozástupcu,ktorýmalpredvolanienatotopojednávanieriadnea včas
vykázané a nedostavil sa naň bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Na tomto pojednávaní bola stranám
sporu umožnená vyjadriť sa k dokazovaniu, ako aj k predbežnému právnemu posúdeniu

veci s tým, že vec bude súdom právne posudzovaná aj podľa § 103, § 565, § 53 ods. 8 OZ, ďalej podľa
ust. § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z.z., a to z pohľadu prípadnej absencie povinných obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v tomto ustanovení. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tak ako sú tieto uvedené na č.l. a s podstatným obsahom spisu,
pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil totožný skutkový stav ako pri
prvom rozsudku:

6. Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaná v prerokúvanej veci nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani na účely výkonu podnikania, povolania alebo
profesie. Žalovaná ako klient pred 28. aprílom 2010 podpísala listinu označenú ako „Žiadosť/Zmluva o

poskytnutí spotrebiteľského úveru“ č. XXXXXXXXXX na formulári žalobcu (č. l. 9). V časti A tejto listiny
sú obsiahnuté údaje o klientovi, v časti B je uvedená dohoda o bezúčelovom úvere 9.000 € splatného
v 120 splátkach po 149,51 €, pričom prvá splátka je splatná 15. mája 2010 a ďalšie sú splatné vždy k
15. dňu v mesiaci. V časti D obsahuje listina dohodu o poistení, v rámci ktorej si klient zvolil štandardný
súbor poistenia. Listina obsahuje okrem toho aj prehlásenie klienta, že sa oboznámil so Všeobecnými

obchodnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a súhlasí s nimi bez výhrad. Táto
listina bola 28. apríla 2010 podpísaná aj žalobcom. Žalobca žalovanej 28. apríla 2010 poukázal sumu
9.000 € na jej účet (potvrdenie č. l. 61). Žalovaná následne splatila žalobcovi tieto sumy (prehľad na
č. l. 63 a 64):
- 18. mája 2010 sumu 149,51 €, ktorú žalobca zaúčtoval na splátku splatnú 15. mája 2010,

- 20. júla 2010 sumu 152,83 €, ktorú žalobca zaúčtoval na splátku splatnú 15. júla 2010 a poplatok za
upomienku,
- 18. augusta 2010 sumu 85 €, ktorú žalobca zaúčtoval na časť splátky splatnej 15. augusta 2010,
- 18. októbra 2010 sumu 155,49 €, ktorú žalobca zaúčtoval na časť splátky splatnej 15. augusta 2010,
15. septembra 2010 a poplatok za vstup do vymáhania,

- 9. novembra 2010 sumu 100 €, ktorú žalobca zaúčtoval na časť splátky splatnej 15. septembra 2010
a 15. októbra 2010,
- 16. novembra 2010 sumu 100 €, ktorú žalobca zaúčtoval na časť splátky splatnej 15. októbra 2010,
- 24. novembra 2010 sumu 193,40 €, ktorú žalobca zaúčtoval na splátku splatnú 15. novembra 2010 a
časť splátky splatnej 15. októbra 2010,

- 18. januára 2011 sumu 100 €, ktorú žalobca zaúčtoval na časť splátky splatnej 15. decembra 2010 a
poplatok za vstup do vymáhania,
- 27. januára 2011 sumu 228,89 €, ktorú žalobca zaúčtoval na nesplatenú časť splátky splatnej 15.
decembra 2010 a splátku splatnú 15. januára 2011,
- 4. marca 2011 sumu 179,38 €, ktorú žalobca zaúčtoval na splátku splatnú 15. februára 2011 a poplatok

za vstup do vymáhania,
- 6. apríla 2011 sumu 149,51 €, ktorú žalobca zaúčtoval na splátku splatnú 15. marca 2011,
- 17. augusta 2011 sumu 100 €, ktorú žalobca zaúčtoval na poplatok za vstup do vymáhania a časť
splátky splatnej 15. apríla 2011.
Listom z 8. novembra 2011 (č. l. 9) žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od úverovej zmluvy pre

omeškanie so splácaním a úver sa stáva splatným 31. decembra 2011. Na základe toho ju žalobca
vyzval na zaplatenie 9.455,64 €. Tento list bol žalovanej oznamovaný na adrese jej trvalého pobytu 11.
novembra 2011, žalovaná však nebola zastihnutá (doručenka č. l. 9/rub). Dňa 25. januára 2012 žalovaná
uhradilažalobcoviďalších200€,23.februára2012ďalších200€a7.marca2012ďalších100€(prehľad
č. l. 63 a 64). Odvtedy neuhradila nič.

7. Súd takto zistený skutkový stav právne posúdil tak, že v otázke premlčania nároku vychádzal zo
záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vydaného v tejto veci. Žalovaná uzavrela predmetnú
zmluvu ako spotrebiteľ, keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ -veriteľ zameraný na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodával i fyzickým
osobám s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti

a peňažné prostriedky neprijímala na takéto účely. Preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“).Vzmysleust.§4anasl.zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich
zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

8. S účinnosťou od 01.07.2016 súd ďalej v konaní postupoval podľa nového procesného predpisu,
ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a to s poukazom na ust.
§ 470 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z

omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,

ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a

prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej

úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej
úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú
ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2
písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa

uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa
na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob
určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 , q) spôsob zániku
záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1
.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený
od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri
mesiace alebo dvoch splátok.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predložená zmluva, ktorú uzavrel žalobca so

žalovanou, má písomnú formu na účely zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak
zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti tak ako to vyžaduje § 4 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 258/2001
Z. z. V zmluve nie je vôbec uvedené, kde môže spotrebiteľ reklamáciu alebo sťažnosť uplatniť, pričom

ako to vyplýva z obsahu podaní žalobcu (vrátane žaloby, str. 2), predmetnou zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 28.04.2010 bol žalovanej poskytnutý úver práve za účelom nákupu
spotrebného tovaru s tým, že žalobca uhradil za žalovaného priamo predávajúcemu tovaru časť
kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru (uvedený postup je zrejmý aj z čl. III bod3.1VšeobecnýchpodmienokCETELEMSLOVENSKOa.s.).Zpredmetnejzmluvyvšakvôbecnevyplýva
ani osoba/názov predávajúceho, teda že kde bol tovar kúpený, a ani adresa tohto predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čo je povinnou náležitosťou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z. z.

10. Ďalej v predmetnej zmluve chýba akýkoľvek údaj o konečnej splatnosti úveru a údaj o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon vyžaduje, aby bol v zmluve
uvedený časový údaj o konečnej splatnosti úveru, t.j. jej termín alebo čas jej splatnosti (písm. g/) a

tiež termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i/), a to bez komplikovaných výpočtov a
odkazov na splatnosti predchádzajúcich splátok, t.j. aby bolo možné tieto termíny identifikovať bez
ťažkostí a s istotou aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. V predmetnej
zmluve (vrátane Všeobecných podmienok veriteľa) však chýba akýkoľvek údaj o konečnej splatnosti.
Tento v zmluve nie je vyjadrený vôbec, a to ani s odkazom na splatnosť prvej splátky, resp. na celkovú
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko ide o povinnú obsahovú náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z., túto náležitosť
musí zmluva obsahovať v určitom vyjadrení časového údaja o konečnej splatnosti úveru. To, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok, nezbavuje dodávateľa povinnosti uviesť (aspoň nejaký) údaj o konečnej splatnosti úveru

v zmluve ako jej povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z., a to v
podobe a znení, ktoré zodpovedajú vyššie uvedenému výkladu. Posudzovaná zmluva ďalej obsahuje
údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky. Pokiaľ v danom
prípade údaje o výške nákladov v jednotlivých splátkach s poukazom na čl. IV bod 3.4. VP veriteľa
vrátane mesačného poplatku za správu úveru (viď text pod druhou tabuľkou v zmluve) neboli obsiahnuté

ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú
ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože spôsob
započítavania jednotlivých splátok úveru na náklady úveru je aj ukazovateľom výhodnosti úveru, pričom
neuvedenie tejto náležitosti v zmluve priamym a jednoznačným spôsobom objektívne spochybňuje
možnosť žalovanej ako spotrebiteľa posúdiť rozsah podstatných zložiek jej záväzkov (napr. poplatkov a

iných nákladov) z úveru v jednotlivých časových úsekoch splácania úveru.

11. Súd ďalej zistil, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca do
celkových nákladov spojených s úverom (údaj: celkové náklady - 8.259,60 eur) nezahrnul poistné na
poistenie schopnosti splácať úver, ktoré mala žalovaná platiť vo výške 4,99 % a ktoré bolo zahrnuté v

dohodnutej mesačnej splátke (12,52 eur). Tento postup žalobcu pri výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov však nebol podľa posúdenia súdu správny, nakoľko z ust. § 2 písm. c) bod 5 zákona č.
258/2001 Z. z. vyplýva, že i poplatky za
poistenie, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského

úveru,úroku apoplatkov,ktorémusiabyťurčenéveriteľomakopodmienkaposkytnutiaspotrebiteľského
úveru, treba zahrnúť do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. j)
zák. č. 258/2001 Z. z.). O tom, že žalovaná na poistenie schopnosti splácať úver, ktoré má charakter
podľa uvedeného ustanovenia, pristúpiť musela, ako aj že bez takéhoto dojednania by k uzavretiu
úverovej zmluvy nedošlo, niet, so zreteľom na obsah úverovej zmluvy pochýb, a ani žalobca počas

konania nepreukázal opak. Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy, ktorá vo svojom
formulárovom vyhotovení v časti textu pod druhou tabuľkou nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie
poistenia spotrebiteľom a upravuje poistenie ako imanentnú súčasť právneho vzťahu bez alternatívy
v podobe i prípadného nepoistenia. Nakoľko sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedené nesprávne celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a tým aj ročná

percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (tieto sú vypočítané na základe sumy 8.259,60
eur bez poplatkov za poistenie a nie na základe celkovej sumy splátok 120 x 149,51 = 8.941,20 eur),
úver poskytnutý žalovanej je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu
podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z.

12. Vzhľadom k tomu, že v zmluve absentovali náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d), g), i a j) zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, táto skutočnosť v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona
spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má preto právo
len na zaplatenie istiny 9.000,- eur, t.j. na vrátenie len sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru bezakéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru, poplatkov (napr. za poistenie) a iných nákladov. Zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná do dnešného dňa uhradila pri predmetnom
úvere celkovo sumu 2.194,01 eur, preto má žalobca nárok na zvyšnú sumu istiny 6805,99 eur.

13. V súlade so závermi odvolacieho súdu obsiahnutými v zrušujúcom uznesení č.k. XXCo/XXX/XXXX-
XXX súd vychádzal z toho, že pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je
významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie
celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie

využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. Súd preto skúmal naplnenie zákonom
stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu, a to v dôsledku jednostranného právneho
úkonu veriteľa adresovaného dlžníkovi, pričom rozlišoval splátky, ktorých splatnosť nastala samostatne
(pred splatnosťou celého zostatku dlhu), a u ktorých začala premlčacia doba plynúť splatnosťou celého
zostatku dlhu.

14. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná dňa 6. apríla 2011 uhradila sumu 149,51 €,
ktorú žalobca zaúčtoval na splátku splatnú 15. marca 2011. Ďalšiu splátku žalovaná uhradila až dňa 17.
augusta 2011, ktorú žalobca zaúčtoval okrem iného na splátku splatnú 15. apríla 2011. Žalobca
listom zo dňa 08.11.2011, ktorý podľa vrátenej zásielky žalovaná neprevzala v odbernej lehote, odstúpil
od úverovej zmluvy a zároveň žalovanú upozornil na zosplatnenie úveru s tým, že úver sa ku dňu

31.12.2011 stáva splatným v celom rozsahu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z citovaného §
5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd je toho názoru, že veriteľ uvedeným listom
platne a účinne využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ako aj právo žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko to
bolo medzi stranami sporu nepochybne dohodnuté v čl. III bod 6 Všeobecných podmienok CETELEM

SLOVAKIA a.s., ktoré tvoria súčasť zmluvy, pričom v zmysle tohto ustanovenia zmluvy, ako aj v zmysle
cit. § 53 ods. 8 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský
vzťah) tak mohol žalobca urobiť a aj urobil až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, ktorou splátkou vychádzajúc z dátumu vyhotovenia uvedeného listu žalobcu (08.11.2011) bola
v danom prípade nezaplatená splátka splatná 15. júla 2011 (s touto splátkou bola žalovaná v omeškaní

viac ako tri mesiace), vo vzťahu ku ktorej bolo teda uvedené právo uplatnené po uplynutí troch mesiacov,
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (15. novembra 2011), a za súčasného upozornenia žalobcu
na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, keďže splatnosť celého úveru podľa
listu z 08.11.2011 bola vyhlásená až ku dňu 31.12.2011.

15. Na základe uvedeného tak premlčacia doba pre celý zosplatnený zvyšok dlhu začala plynúť odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ), teda tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. §
565 OZ, v tomto prípade splátky splatnej ku dňu 15. júla 2011. Predmetná žaloba bola podaná na tunajší
súd dňa 02.05.2014, a preto listom z 08.11.2011 zosplatnený celý zvyšok úveru, splatný dňom 15. júla
2011, nemohol byť premlčaný, nakoľko pri ňom neuplynula trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ.

Čo sa týka jednotlivých neuhradených splátok splatných samostatne do 15. júla 2011, a teda splátok
splatných v apríli, v máji a v júni 2011, tieto sa podľa názoru súdu nepremlčali z toho dôvodu, že boli
uhradenévrámcitrojročnejpremlčacejdobypodľa§101OZ,atoneskôrvykonanýmiplatbamižalovanej
zo dňa 17. augusta 2011 v sume 100 €, zo dňa 25. januára 2012 v sume 200 €, zo dňa 23.
februára 2012 v sume 200 € a zo dňa 7. marca 2012 v sume 100 €, ktoré platby mali byť

a podľa vyššie uvedených záverov jedine mohli byť žalobcom zaúčtované a započítané na
uvedené najstaršie neuhradené splatné splátky istiny úveru (a teda nie tak ako to tvrdil žalobca vo
svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2015, str. 4).

16. Nakoľko z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca má nárok len na zvyšnú nezaplatenú

časť istiny vo výške 6805,99 eur, ktorá suma však nie je premlčaná (neprichádza teda do úvahy
uplatnenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), súd žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu nezaplatenej istiny
6805,99 eur a z nej plynúcich úrokov z omeškania, na ktoré má žalobca nárok v súlade s § 517 ods.
2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne (základná úroková sadzba
Európskejcentrálnejbankykprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu01.01.2012bolasadzba

1 %), a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého úveru, t.j. odo dňa 01.01.2012 s tým, že súd pri
priznaní uvedených úrokov z omeškania zohľadnil platby žalovanej vykonané až po zosplatnení celého
úveru tak ako tieto vyplývajú z bodu 20 odôvodnenia rozsudku. Súd preto žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 6805,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7305,99eur od 01.01.2012 do 23.01.2012, zo sumy 7105,99 eur od 24.01.2012 do 21.02.2012, zo sumy 6905,99
eur od 22.02.2012 do 05.03.2012 a zo sumy 6805,99 eur od 06.03.2012 do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I rozsudku). Súd zároveň žalobu vo zvyšnej

časti (t.j. v uplatnenej časti nároku prevyšujúcej priznanú istinu a úroky z omeškania z nej v rozsahu
podľa tohto bodu rozsudku, zamietol, a to z vyššie uvedených dôvodov (výrok II rozsudku). Žalobca má
totiž právo len na zaplatenie zvyšnej splatnej istiny 6805,99 eur, t.j. na vrátenie len nezaplatenej časti
poskytnutého spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru, poplatkov
(napr. za poistenie) a iných nákladov, pričom na úroky z omeškania má žalobca nárok tiež iba z priznanej

istiny, a to tak ako je uvedené v tomto bode odôvodnenia rozsudku.

17. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) súd rozhodol podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo
na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52 % (výrok III), keďže žalobca bol v tejto veci (v
časti istiny rozhodujúcej pre určenie miery úspechu) úspešný na 76 % a neúspešný na 24 %, t.j. čistý

úspech žalobcu predstavuje 52 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).