Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219062
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114219062.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, B. -Y., proti
odporcovi: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne
zastúpený: advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 36862711, o návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania sp. zn. 2C/78/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. 2C/78/2012 z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia advokátskej
kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., v celkovej výške 474,27 eur na účet vedený v Tatra banke, a.s,
IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal obnovy konania 2C/78/2012. V uvedenom konaní Okresný

súd Žilina vydal dňa 11.4.2013 rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom. Následne 17.12.2013 súdny
exekútor obdržal poverenie a začal exekučné konanie pod č. EX 3889/2013. On ako navrhovateľ od roku
2011 žije a pracuje v Holandsku. Nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom konaní 2C/78/2012 a až dňa
27.5.2014 mu bol doručený rozsudok. Po oboznámení sa s písomne vyhotoveným rozsudkom ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi uviedol, že má za to, že požadovaný a navrhovateľom uplatnený úrok 23,43
eur je neplatný právny úkon, požadovaná navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta 8% je neplatný

právny úkon, navrhovateľom realizované započítavanie platieb najskôr na sankcie a potom na istinu je
neprijateľná zmluvná podmienka a časť týkajúca sa úverovej karty v bode „C“ a v bode IV. všeobecných
podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru je neplatná, nakoľko postráda akékoľvek náležitosti,
ktoré pre takýto právny úkon zákon vyžaduje. Celkom mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške
6.823,32 eur, uhradil v splátkach 7.614,32 eur. Preplatená suma predstavuje bezdôvodné obohatenia
na strane terajšieho odporcu, vtedy navrhovateľa 791 eur. Ďalej svoj návrh na povolenie obnovy ešte

odôvodňoval aj s rozporom rozsudku s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora / ďalej len ESD /.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu navrhovateľa a žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. V
podstate vo svojom vyjadrení uviedol, že i keď navrhovateľ podal návrh na obnovu konania, neuviedol
však z akých dôvodov ani skutočností vychádzal, ktoré by svedčili o tom, že jeho návrh je podaný včas.
Jeho samotný návrh na obnovu neobsahuje Občiansko-súdnym poriadkom obligatórne vyžadované

osobitné náležitosti.
Vo svojom obsiahlom písomnom vyjadrení, s ktorým sa súd oboznámil, záverom píše, že odporca
návrhom na obnovu konania neosvedčil ani jednu zo skutočností zakladajúcich dôvody obnovy konania
z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. a/, e/ O.s.p., a preto sa terajší odporca domáha, aby súd konajúci o
povolenie obnovy tento návrh zamietol ako nedôvodný.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ nesplnil ani zákonné lehoty v tomto konkrétnom prípade na podanie
takéhoto návrhu na obnovu konania. Pre dôvod obnovy konania uvedený v ust. § 228 ods. e/ O.s.p.však zákon subjektívnu lehotu dokonca ani nestanovuje. Pre dôvod obnovy konania uvedený v § 228
ods. 1 písm. a/ O.s.p. je stanovená trojročná objektívna lehota. Podľa subjektívnej lehoty vyplývajúcej z
O.s.p. sa návrh na obnovu konania musí podať v lehote troch mesiacov od času, keď ten, kto obnovu

navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ju mohol uplatniť.
Ďalej dôvodil, že navrhovateľ v návrhu na obnovu konania neuviedol, že návrh podal včas, resp.,
neuviedol čas, keď sa dozvedel o dôvode obnovy, resp. keď mohol dôvod obnovy konania uplatniť, čo
je jedna z obligatórnych náležitostí každého návrhu na obnovu konania.

V prípade, ak by sa deň začatia plynutia subjektívnej lehoty považoval deň, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o procesných rozhodnutiach ESD, teda najneskôr tri mesiace pred podaním návrhu na obnovu
konania a súd by takéto odôvodnenie subjektívnej lehoty akceptoval, obnova konania podľa § 228 ods.
1 písm. e/ O.s.p. by nebola nijakým spôsobom časovo limitovaná. Pri takejto aplikácii by v skutočnosti
účastníkovi súdneho konania stačilo počkať na tzv. vyhovujúce rozhodnutie ESD, keďže niet objektívnej
lehoty aj niekoľko rokov a následne po čo aj len náhodnom oboznámení s takým rozhodnutím podať

návrh na obnovu konania.
Ďalej odporca dôvodil, že takýto výklad subjektívnej lehoty by bol v rozpore s požiadavkou na ústavne
súladný výklad zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto uplatňovaním
by bol porušený princíp právnej istoty účastníkov konania, keďže žiadny súdny spor by nebol definitívne
skončený.Podanímnávrhunapovolenieobnovykonania,akotourobilnavrhovateľ,bynazákladevyššie

uvedeného výkladu mohla využívať takýto inštitút každá osoba aj právnická osoba a nebola by nijakým
spôsobom časovo limitovaná na podanie takéhoto návrhu. Poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn.
PL.ÚS21/2008. Lehotapreobnovukonaniajelehotouprekluzívnou,t.j.jejuplynutímzanikáprávopodať
návrh na obnovu konania. Ten, kto sa o dôvodne obnovy dozvedel, musí podať návrh na obnovu konania
do troch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel o dôvodne obnovy. Toto však v návrhu navrhovateľa

absentuje. Navrhovateľ sa o dôvode obnovy konania dozvedel, čo vyplýva z jeho podania. Vo svojom
v návrhu sa odvoláva aj na rozsudok ESD vo veci C 473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout z
21.11.2002 a na rozsudok ESD vo veci C 240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial SA z 27.6.2000.
Podľa zákona o úradnom vestníku EÚ o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

Domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a EÚ je
nevyvrátiteľná. V prípade navrhovateľa jeho lehota na obnovu konania subjektívna do troch mesiacov
od podania návrhu uplynula, pretože rozhodnutia ESD, ktoré navrhovateľ uvádzal vo svojom návrhu, sú
z rokov 2002 a 2000, čiže ešte predtým než bol podaný samotný návrh. To znamená, že navrhovateľ sa
mal možnosť o týchto súdnych rozhodnutiach dozvedieť pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku,

pretože tieto sú uverejnené aj na internetovej stránke. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.6.2013 sp. zn. 41Cob/9/2013.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, tento sa písomne ospravedlnil, pričom trval na tom, aby
sa konalo v jeho neprítomnosti a aby bolo rozhodnuté v zmysle predložených listinných dôkazov. Súd

vyhovel jeho návrhu a konal v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Vypočul právneho
zástupcu odporcu, oboznámil sa s celým spisovým materiálom Okresného súdu Žilina 2C/78/2012,
písomným návrhom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu a zistil nasledovné:

RozsudkomOkresnéhosúduŽilina2C/78/2012-76zodňa11.4.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa

19.6.2013 bol odporca, t. j. súčasný navrhovateľ povinný zaplatiť spoločnosti CETELEM SLOVENSKO
istinu v sume 819,19 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,4% ročne zo sumy 698,28 eur od
22.12.2010 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 778,52 od 1.2.2011
do zaplatenia a trovy konania.
Z pripojeného spisového materiálu 2C/78/2012 vyplynulo, že rozsudok bol odporcovi doručovaný.

Odporca si rozsudok nevyzdvihol. Až dňa 3.6.2014 požiadal tunajší súd o zaslanie rozsudku. Rozsudok
si nemohol vyzdvihnúť z dôvodu sťahovania sa. Uviedol, že mu neboli doručované písomnosti spoločne
s prílohami a ani rozsudok. Sám v tejto žiadosti uviedol, že vzhľadom na uplatnenie fikcie doručenia
došlo k správoplatneniu tohto rozsudku. Následne mu súd doručil rozsudok, ktorý prevzal dňa 12.6.2014
a zároveň súd zrušil aj uznesenie tunajšieho súdu 2C/78/2012-92, ktorým zrušil okolnosť doručovania

písomnosti odporcovi do súdneho spisu.

Súd konkrétny prípad posudzoval v zmysle nasledujúcich ustanovení O.s.p.Podľa § 228 ods. 3 O.s.p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa

navrhovateľ domáha.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ ( a písmeno e/) O.s.p. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť
návrhom na obnovu konania ak:
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa § 230 O.s.p. ods. 1 návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v:
a/ § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b/ § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť.

Podľa § 230 ods. 3/ navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Na tomto mieste súd podotýka, že o tom, či povolí obnovu konania, rieši len otázky procesnej povahy.
Súd pri rozhodovaní o povolení obnovy konania sa zaoberá len otázkou, či sú splnené procesné
podmienky, podmienky prípustnosti pre konanie o povolení obnovy podľa O.s.p.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej

nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Je určený na nápravu právoplatného rozhodnutia, ktorého
nesprávnosťspočívavnedostatkochvskutkovomzistení,ktoréniesúspôsobenénesprávnoučinnosťou
súdu ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a
dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní.

Dôvodom na obnovu konania je podľa O.s.p. aj rozpor právoplatného rozsudku s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len ESD) alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Z návrhu navrhovateľa súd usudzoval, že tento podal návrh na obnovu konania v zmysle uvedených
skutočností. Z navrhovateľovho návrhu na obnovu konania nie je zrejmé aký dôvod prípustnosti je

predpokladom pre obnovenie konania. Súd sa len domnieva, že to bolo urobené z dôvodu rozporu
právoplatného rozsudku s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V písomnom návrhu
navrhovateľ taktiež neuviedol, či splnil subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovenie konania,
resp. kedy začala plynúť trojmesačná subjektívna lehota.

Samotný navrhovateľ sa pojednávania o povolení obnovy konania nezúčastnil, takže musel vychádzať
len z jeho písomného návrhu.

Existujúca zásada práva EÚ, a to zásada ekvivalencie vyžaduje, aby právne prostriedky ochrany práv
vyplývajúcich z úniového práva neboli menej výhodné ako prostriedky na ochranu práv vyplývajúcich z

práva vnútroštátneho, čo znamená, že ak Slovenské národné právo povoľuje obnovu konania pre rozpor
svnútroštátnymrozhodnutímsúdu,musíbyťobnovakonaniapovolenáajprerozporsrozhodnutímESD.
Tak je možné aplikovať súdnu prax a judikatúru slovenských súdov viažuce sa k ust. § 228 ods. 1, písm.
a/ O.s.p., ktoré umožňujú obnovu konania pre rozpor právoplatného rozhodnutia s iným vnútroštátnym
rozhodnutím aj na ust. § 228 ods. 1, písm. e/ O.s.p.

Na to, aby sa teda mohlo ustanovenie§ 228 ods. 1, písm. a/ a písm. e/ aplikovať, musí ísť o rozhodnutie,
ktoré s vecou vecne a personálne súvisí a nemôže ísť o akékoľvek rozhodnutie. Rozhodnutie iného súdu
či orgánu iba v obdobnej veci nie je na aplikáciu predmetného ustanovenia dostačujúce. Z rozhodovacejpraxe je tak zrejmé, že ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sa na daný prípad nemôže aplikovať. O.s.p. tak
neumožňuje obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím ale len s takým, kde existuje určité
vecné a personálne prepojenie s konaním, ktoré sa má obnoviť.

Na tomto mieste dáva súd do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v právnej veci
vedenej pod sp. zn. 2Co/89/2013 zo dňa 12.9.2013 kedy uviedol, že vecná nesprávnosť rozhodnutia
napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Súd vykladá ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. z pohľadu

systematických súvislostí, tak je potrebné uviesť, že inštitút obnovy konania slúži predovšetkým na
nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré dotknutý účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Obnova konania preto
neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci. Takéto pochybenia sa dajú
napraviť v rámci dovolania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo aj v konaní o sťažnosti pred ÚS SR.

Podľa názoru súdu samotný navrhovateľ nepreukázal dôvod prípustnosti podania návrhu na obnovu
konania a z tohto dôvodu nie je teda naplnená zákonná podmienka prípustnosti povolenia obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ O.s.p.

Súd mal pochybnosti a musel sa stotožniť aj s písomným vyjadrením odporcu v tomto konaní o lehote

na podanie návrhu na obnovu konania.

Návrh na obnovu konania sa musí podať v subjektívnej a objektívnej lehote. Pre dôvod obnovy konania
uvedený v § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. však zákon subjektívnu lehotu dokonca ani nestanovuje. Pre
dôvod obnovy konania uvedený v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je stanovená trojročná objektívna lehota.

Podľa subjektívnej lehoty vyplývajúcej z O.s.p. sa návrh na obnovu konania musí podať v lehote troch
mesiacov od času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času
keď ho mohol uplatniť.

Znova súd vychádza len z návrhu navrhovateľa na obnovu konania, kedy neuviedol, že návrh podal

včas, resp. neuviedol čas, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy, resp. keď mohol dôvod obnovy konania
uplatniť, čo je jedna z obligatórnych náležitostí každého návrhu na obnovu konania.

Navrhovateľ sa dozvedel o procesných rozhodnutiach ESD teda najneskôr tri mesiace pred podaním
návrhu na obnovu konania a ak súd by takéto odôvodnenie subjektívnej lehoty akceptoval, obnova

konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. by nebola nijakým spôsobom časovo limitovaná. Pri takejto
aplikácii by v skutočnosti účastníkovi súdneho konania stačilo počkať na tzv. vyhovujúce rozhodnutie
ESD (keďže niet objektívnej lehoty aj niekoľko rokov) a následne po čom aj len náhodnom oboznámení
sa s takýmto rozhodnutím, podať návrh na obnovu konania.

Súd sa domnieva, že takýto výklad subjektívnej lehoty by bol v rozpore s vyššie spomínanou
požiadavkounaústavnesúladnývýkladzákonovaostatnýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.
Takýmto uplatňovaním by bol porušený princíp právnej istoty účastníkov konania, keďže žiadny súdny
spor by nebol definitívne skončený. SR je právny štát, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty účastníkov
každého konania, teda aj konania, ktoré sa pôvodne viedlo pod našou sp. zn. 2C/78/2012. Vzhľadom k

tomu, že ide o zásah do princípu právnej istoty, je na mieste reštriktívna aplikácia príslušných ustanovení
o prípustnosti obnovy konania.
Výkladom ustanovení o obnove konania by bola daná možnosť využívať takýto inštitút a nebola by
nijakým spôsobom časovo limitovaná.

V tejto súvislosti ešte dáva súd do pozornosti aj rozhodnutie Pléna ÚS SR pod sp. zn. PL ÚS 21/2008:
„Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) uplatnením
mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy (ku ktorým treba zaradiť aj

protest prokurátora), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom
právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú
súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.Súd teda ako neakceptovateľné považoval povolenie obnovy konania z dôvodu podaného návrhu na
obnovu konania, pretože by tak došlo k takému výkladu právnej úpravy § 228 ods. 1 písm. e/ a § 230 ods.
1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého by bolo možné obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím

ESD a bez akéhokoľvek časového obmedzenia.

Lehota pre obnovu konania je lehotou prekluzívnou, t.j., uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu
konania.Ten,ktosaoobnovekonaniadozvedel,musípodaťnávrhnaobnovukonaniadotrochmesiacov
odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode obnovy.

Podľa § 2 ods. 1 zák. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku EÚ v znení neskorších predpisov podľa ods. 1/
všetko, čo bolo v Úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,
koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva
aj EÚ je nevyvrátiteľná.

V úradnom vestníku EÚ sa uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí ESD, pričom platí, že dňom uverejnenia
sa stali známymi každému, koho sa to týka, a preto nemožno považovať návrh na obnovu konania za
podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od tohto času, keď sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy
konania, keďže sa vo svojom návrhu odvolával na rozsudok ESD vo veci C 473/00 Cofidis SA c/a Jean
Louis Fredout z 21.11.2002.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. o úradnom vestníku EÚ o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku
uverejnené,platí,žedňomuverejneniasastaloznámymkaždému,kohosatotýka;domnienkaoznalosti
uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a EÚ, znova to súd podotýka, je
nevyvrátiteľná.

V tomto konkrétnom prípade subjektívna lehota troch mesiacov na podanie návrhu uplynula, pretože
rozhodnutia ESD, ktoré odporca uvádzal vo svojom písomnom návrhu sú z roku 2000 a 2002.
To znamená, že ešte predtým, ako bol žalobný návrh podaný, odporca sa mal možnosť o týchto
súdnych rozhodnutiach dozvedieť pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, pretože rozsudky sú

uverejňované na internetovej stránke, neskôr sú uverejňované aj v Zbierke rozhodnutí ESD, ktoré sú
verejne prístupné na informačnom portáli EÚ (www.eur-lex.suropa.eu .)

Navrhovateľ v pôvodnom konaní ani nepodal odvolanie voči rozsudku. V prípade, že ak navrhovateľ
chcel využiť inštitút obnovy konania použiteľný len voči právoplatným rozhodnutiam) trojmesačná

subjektívne lehota mu uplynula najneskôr tri mesiace po právoplatnosti rozsudku, keďže zhrnutia
rozhodnutí ESD boli uverejnené v Úradnom vestníku EÚ v roku 2000 až 2002.

Ako to vyplýva aj z písomného návrhu navrhovateľa, tento sa bránil rozhodnutiami ESD, ktoré boli
vydané ešte pred právoplatným skončením pôvodného konania, teda mohol sa nimi v pôdnom konaní.

Napokon súd uvádza:
Odporcanepreukázalvčasnosťpodanianávrhunaobnovukonaniaaztohtodôvoduniejetedanaplnená
ďalšia zákonná podmienka prípustnosti povolenia obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a písm.
e/ O.s.p.

Súd ešte na záver dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 24.11.2011 sp. zn. 3Cdo/193/2010:
„ Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatní určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je
vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať“.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd rozhodol tak, že nepripustil obnovu konania z dôvodu preklúzie, t.j.,
že včas nepodal navrhovateľ návrh na obnovu konania, už ďalšie podmienky hmotno-právne neskúmal.
Súd uzatvára, že tento návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oneskorene.

P o u č e n i e:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu Žilina.Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.