Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240545
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113240545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Drahomír Mrvaárikivu manžela: Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou
Svediakovou v právnej veci žalobcu: 1/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. S. XXX, N., štátny občan
SR, práv. zast.: JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti žalovaným :
1/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., t.č. Ú. Z. XX, XXX XX N. N. X, štátny občan SR, 2/ A. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, N. - S. N., 3/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, 4/ S.

N., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 10.564,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ až 4/ s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.564,72
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 02.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ až 4/ p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a ž 4/ povinnosť zaplatiť mu

sumu 10.564,72 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 02.12.2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rade 1/ bol rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp.zn.: 35T/165/2010 zo dňa 18.04.2011, právoplatným dňa 18.04.2011, uznaný vinným
z prečinu krádeže a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, žalovaný v
rade 2/ bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn.: 35T/165/2010 zo dňa 18.04.2011, právoplatným
dňa 18.04.2011 uznaný vinným z prečinu krádeže, prečinu porušovania domovej slobody a zločinu

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, žalovaný v rade 3/ bol rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp.zn.: 35T/165/2010 zo dňa 18.04.2011, právoplatným dňa 18.04.2011 uznaný vinným
z prečinu krádeže, prečinu porušovania domovej slobody a zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami, na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v januári 2010 v
bývalom areáli Poľnohospodárskeho družstva N., C. D. S. sa dohodli na podnet žalovaného v rade
4/, že z domu žalobcu zbrane a peniaze, pričom žalovaný v rade 1/ dňa 29.01.2010 okolo 17.00
hod. priviezol žalovaných v rade 2/ a 3/ o C. D. S., kde ich žalovaný v rade1/ vysadil asi 500m od

rodinného domu žalobcu s tým, že žalovaný v rade 2/ a 3/ vošli cez privreté dvere neuzamknuté pivničné
okno do domu, kde v obývacej izbe vypáčili drevenú skriňu v oblasti zámku, z ktorej odcudzili zbrane
špecifikované v označených rozsudkoch a tiež odcudzili dve kovové skrinky s finančnou hotovosťou
10.331 eur / 9.900 eur a 13.000 Sk /, odcudzenú hotovosť si rozdelili rovným dielom, zbrane schovali
v priekope, čím žalobcovi spôsobili škodu vo výške najmenej 15.481 eur. Ďalej žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný v rade 4/ bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.: 35T/96/2014 zo dňa 25.07.2014,

právoplatným dňa 25.07.2014 bol uznaný vinným z návodu k prečinu krádeže, návodu k prečinu
porušovania domovej slobody, návodu k zločinu nedovoleného ozbrojovania a zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň vjanuári v roku 2010 v bývalom areáli Poľnohospodárskeho družstva N., C. D. S. naviedol žalovaného
v rade 1/, aby odcudzil žalobcovi peniaze a zbrane, pričom sa ho opýtal, či by na trestnej činnosti
nespolupracoval aj žalovaný v rade 3/, vzájomne sa dohodli aj na postupe s tým, že dňa 29.01.2010

žalovanývrade1/,žalovanývrade2/ažalovanývrade3/vykonalivlámaniedorodinnéhodomužalobcu
odkiaľ odcudzili zbrane špecifikované v citovanom rozsudku dve kovové skrinky s finančnou hotovosťou
10.331 eur / 9.900 eur a 13.000 Sk /, pričom asi 3 dni po krádeži žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/
odviezli odcudzené zbrane k žalovanému v rade 4/, ktorý si ponechal zbrane špecifikované v citovanom
rozsudku následne spolu so žalovaným v rade 1/zbrane špecifikované v citovanom rozsudku odviezli k

M. N., ktorý si ich kúpil a jednu zbraň priviezli U. O., ktorý ju ukryl.
Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že trestnou činnosťou žalovaných mu tak bola spôsobená škoda
vo výške odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 10.331,52 eur, ďalej škoda vo výške 33,20 eur za
zničené pokladničky, v ktorých sa nachádzala odcudzená hotovosť. Pokiaľ ide o odcudzené zbrane, tieto
mu síce boli vrátené, ale poškodené, pričom náklady na ich opravu vynaložil vo výške 200 eur. Celkom
si tak proti žalovaným v rade 1/ až 4/ teda uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 10.564,72 eur.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením s rozsudkami Okresného súdu Žilina sp.
zn.:35T/165/2010 zo dňa 18.04.2011 a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.: 35T/96/2014 zo dňa
25.07.2014, právoplatným dňa 25.07.2014, výsluchom žalobcu a žalovaného v rade 2/.

3. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu tak ako ju vymedzil písomne.

4. Žalovaný v rade 1/ svojim písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 30.05.2017 /č.l.102/ oznámil
súdu, že nemá záujem sa zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 29.06.2017, v tomto podaní tiež
uviedol, že je bezdomovec, nemajetný, má dlhy a žalobca účelovo uviedol, že mal 10.564,72 eur a chce

sa obohatiť.

5. Žalovaný v rade 2/ sa písomne k žalobe nevyjadril, na pojednávaní nariadenom na deň 29.06.2017
uviedol, že ostatní žalovaní ho oklamali, z odcudzených zbraní nemal nič, prisvojil si iba hotovosť v
sume ktorú si presne nepamätá, len dával pozor a mal v ruke telefón. Tiež uviedol, že nemá finančné

prostriedky, má niekoľko exekúcií, a teda nemá z čoho nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu.

6. Žalovaní v rade 3/ a 4/ ostali v konaní nečinní.

7. Z rozsudkov Okresného súdu Žilina sp.zn.: 35T//165/2010 zo dňa 18.04.2011 založených v súdnom

spise na č.l. 12, 14 a č.l. 19 a z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.: 35T/96/2014 zo dňa 25.07.2014
založenéhonač.l.107másúdzanespornepreukázané,že vpresnenezistenýdeňvjanuárivroku2010
žalovaný v rade 4/ v bývalom areáli Poľnohospodárskeho družstva N., C. D. S. naviedol žalovaného
v rade 1/, aby odcudzil žalobcovi peniaze a zbrane, pričom sa ho opýtal, či by na trestnej činnosti
nespolupracoval aj žalovaný v rade 3/, vzájomne sa dohodli aj na postupe s tým, že dňa 29.01.2010

žalovanývrade1/,žalovanývrade2/ažalovanývrade3/vykonalivlámaniedorodinnéhodomužalobcu
odkiaľ odcudzili zbrane špecifikované v citovanom rozsudku dve kovové skrinky s finančnou hotovosťou
10.331,52 eur / 9.900 eur a 13.000 Sk /, túto finančnú hotovosť si rozdelili rovným dielom, pričom asi 3
dnipokrádežižalovanývrade1/ažalovanývrade3/odviezliodcudzenézbranekžalovanémuvrade4/,
ktorý si niektoré z nich ponechal zbrane a následne spolu so žalovaným v rade 1/ zbrane špecifikované

v citovaných rozsudku odviezli k M. N., ktorý si ich kúpil a jednu zbraň priviezli U. O., ktorý ju ukryl, za
uvedenú trestnú činnosť boli právoplatne odsúdení a touto trestnou činnosťou spôsobili žalobcovi škodu
spočívajúcu v odcudzenej hotovosti vo výške 10.331,52 eur.

8. Tiež bolo v konaní nesporné, že odcudzené zbrane boli žalobcovi vrátené, avšak poškodené, pričom

žalobca na ich opravu vynaložil náklady vo výške 200 eur a tiež mu vznikla konaním žalovaných
škoda na zničených kovových skrinkách, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 33,20 eur, celkom teda mu
žalovaní spôsobili škodu vo výške 10.564,72 eur, nakoľko žalovaní účinne nepopreli tvrdenia žalobcu o
výške škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na opravu odcudzených zbraní, ani výšku škody
spôsobenú zničením kovových skriniek, v ktorých sa nachádzala odcudzená hotovosť.

9. Žalobca si v konaní uplatnil hmotnoprávny nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 420 ods.1
Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú : 1.protipávny úkon, 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Tieto
predpokladymusiabyťsplnenésúčasne.Vsúdenejvecipovykonanomdokazovanísúddospelkzáveru,
že sú splnené všetky uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných v rade 1/ až 4/ za škodu,

ktorú spôsobili žalobcovi svojim protiprávnym konaním - trestnou činnosťou. Podľa ust. § 442 ods.3
Občianskeho zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch.

10. Podľa § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v odôvodnených prípadoch môže súd

rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

V odseku 1 je vyjadrená zásada solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, to znamená, že viacerí
škodcovia voči poškodenému zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Dôsledky takejto zodpovednosti
treba posudzovať podľa § 511 ods. 1 OZ, ktorý upravuje vzťah solidárnych dlžníkov voči veriteľovi.
Podľa tohto ustanovenia môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka.

Ak splní dlh jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných zanikne Z hľadiska vzťahu medzi poškodeným a
viacerými škodcami to znamená, že poškodený môže požadovať náhradu škody v plnom rozsahu od
ktoréhokoľvek škodcu, pričom má možnosť vybrať si toho, koho považuje za finančne najzdatnejšieho
a ktorý pravdepodobne bude schopný nahradiť celú škodu. Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov
však nebráni ani tomu, aby poškodený požadoval náhradu škody od všetkých spoločných škodcov

spoločne. Pri solidárnej zodpovednosti ak jeden z viacerých škodcov nahradí celú škodu, povinnosť
ostatných škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne. Tým však nie je ešte vyriešená otázka
vzájomného vyporiadania náhrady medzi tým, kto škodu nahradil, a medzi ostatnými spoločnými
škodcami. Toto vyporiadanie škody je už výrazom vnútorného vzťahu medzi viacerými škodcami ako
solidárnymi dlžníkmi a nemá vplyv na ich vzťah k poškodenému. Solidárna zodpovednosť sa uplatní

vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov. Nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom
zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že
viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu. Ak viaceré
osoby spôsobili škodu trestnou činnosťou, budú spoločne zodpovední nielen spolupáchatelia trestného
činu, ale aj návodcovia, pomocníci a organizátori trestnej činnosti. V súdenej veci bolo nesporne

preukázané, že žalovaní v rade 1/ až 3/ spôsobili žalobcovi škodu trestnou činnosťou a žalovaný v
rade 4/ spôsobil žalobcovi škodu aj ako návodca. Preto sú za spôsobenú škodu zodpovední spoločne a
nerozdielne. Súd môže svojím rozhodnutím v odôvodnených prípadoch vylúčiť solidárnu zodpovednosť
upravenú v odseku 1 tým, že rozhodne o delenej zodpovednosti viacerých škodcov. Ide o rozhodnutie,
že tí, čo škodu spôsobili spoločne, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Účasť na

spoločnom spôsobení škody môže spočívať v spoločnom zavinení, vtedy sa účasť určuje podľa miery
zavinenia jednotlivých spoločných škodcov; ak ide o objektívnu zodpovednosť, rozdelí sa zodpovednosť
podľa miery účasti na spôsobení škody. Ak ide o stret objektívnej a subjektívnej zodpovednosti, niektorí
spoloční škodcovia zodpovedajú podľa miery účasti na spôsobení škody, iní podľa miery zavinenia.
Riešenie obsiahnuté v odseku 2 je výnimkou zo zásady ustanovenej v odseku 1. Prichádza do úvahy len

v odôvodnených prípadoch. Či ide o takýto prípad, musí súd starostlivo uvážiť a v súdnom rozhodnutí
aj náležite odôvodniť. Súd dospel k záveru, že v danej veci sa o nejedná o prípad, v ktorom by
bolo dôvodné rozhodnúť o delenej zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu. Preto rozhodol o
povinnosti žalovaných v rade 1/ až 4 nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu v peniazoch spoločne a
nerozdielne.

11. Žalobca si popri plnení uplatnil aj úroky z omeškania. Súd s poukazom na ust. § 517 ods.1 a
2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania počítané odo dňa podania
žaloby.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.2 CSP)

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.