Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011200
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116011200.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2018, v trestnej
veci obžalovaného L. F. pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 18/16 zo dňa 21.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. L. F..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného L. F. za vinného z trestného činu
podvodu podľa § 221 ods. Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

- po tom, ako dňa XX.XX.XXXX L. X., nar. XX.XX.XXXX, reagoval na ponuku na predaj náhradných
dielov na internetovej stránke www.bazos.sk, kde bol uvedený inzerát osoby L. F., miesto K., č. t.: XXXX

XXX XXX, s ktorým sa následne prostredníctvom zaslaných SMS správ (XXXX XXX XXX), elektronicky
cez facebook (I. F. R.), ako aj telefonicky dohodol na predaji a dodaní náhradných dielov na OMV zn.
VW Phaeton, kde po dohode L. X. dňa 07.07.2015 vložil na bankový účet vedený vo VÚB banke č.
XXXXXXXXXX/XXXX na meno U. M., bytom K. č. XXX, sumu vo výške 500,- Eur, pričom do dnešného
dňa dohodnuté náhradné diely L. F. nedodal, ani nevrátil peniaze, ktoré L. X. vložil na účet, pričom pri
elektronickej komunikácii tohto zavádzal a používal rôzne výhovorky, čím takto svojím konaním uviedol

do omylu a neoprávnene sa obohatil na úkor L. X. a spôsobil mu škodu vo výške 500,- Eur.

Za to mu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť škodu poškodenému L. X. vo
výške 500,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný. V písomných
dôvodoch svojho odvolania vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné, pretože
prvostupňový súd nepredvolal a nevypočul svedkov, ktorých on (obžalovaný) navrhoval vypočuť,

nebol predvolaný ani vypočutý Poliak, ktorý mal sporné veci odovzdať poškodenému, o čom prikladá
potvrdenie, ktoré mu bolo doručené dňa 23.02.2017 do ÚVV (z poznámky pracovníčky podateľne ale
vyplýva, že odvolanie obžalovaného bolo doručené súdu prvého stupňa bez tejto prílohy). Odvolateľ
ďalej uviedol, že nerozumie tomu, prečo sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval pridelený právnik,
pretože on nevie, čo je koncipient. Namietal, že poškodený sa správal arogantne, s prokurátorom po
sebe žmurkali. Vyčítal súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že na hlavné pojednávanie nebola predvolaná

a vypočutá majiteľka účtu vedeného VÚB bankou. Ďalej namietal, že s čítaním zápisníc o výsluchoch
svedkov nesúhlasil, trestný čin nespáchal, komunikácia, ako aj výber peňazí boli realizované z P., vžiadnom F., ani P., preto príslušným súdom na prejednanie jeho veci mal byť Okresný súd Poprad,
ale táto jeho námietka bola ignorovaná, na hlavnom pojednávaní sa priznal pod nátlakom, a preto
poškodenému nezaplatí ani 0,0001 cent. V podanom odvolaní ešte vyjadril názor, že uložený trest

je neprimerane vysoký. V doplnení svojho odvolania navrhol vypočuť svedkov F. F., Y. F. a U. M. a
uviedol,žesvojepriznaniekvecisťahuje,pretožeprokurátoržmurkalnapoškodeného.Vyjadrilnázor,že
rozsudok súdu prvého stupňa je diskriminačný, pretože bol súdený len na základe jeho minulej trestnej
činnosti. Ďalej v spomínanom podaní vzniesol námietku zaujatosti Krajského súdu v Prešove voči jeho
osobe a upresnil, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, realizoval cez telefón, a to v Nowom Targu v

Poľsku. Tvrdil, že boli porušené jeho ľudské práva. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým
ale, že by určil ako príslušný súd Okresný súd Poprad.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §

316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade bolo potrebné v prejednávanej veci sa vysporiadať s opakovanými námietkami zaujatosti
krajského súdu prednášané v priebehu konania obžalovaným.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,

súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jehopomerkprejednávanejvecialebokosobám,ktorýchsaúkonpriamotýka,kobhajcovi,kzákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre

ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31
ods. 4, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo
súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch, ako dôvodoch
podľa § 31.

Námietky zaujatosti krajského súdu, ktoré obžalovaný vzniesol v odpore proti trestnému rozkazu, pri
svojom výsluchu dožiadaným Okresným súdom Ružomberok, ako aj v odvolaní, nijakým spôsobom
neodôvodnil, a preto sa o nich podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná. Námietku zaujatosti, ktorú obžalovaný
vzniesol vo svojom podaní doručenom krajskému súdu na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní
dňa 01.02.2018, obžalovaný odôvodnil len procesným postupom súdu a v podstate svojim obhajobnými

námietkami, ktoré sa ale vymykajú rámcu dôvodov, ktorými je možné úspešne námietku zaujatosti
odôvodniť, a ktoré vyplývajú z ust. § 31 ods. 1 Tr. por., preto ani o tejto námietke zaujatosti krajský súd v
súlade s ust. § 32 ods. 6 Tr. por. nekonal. Tieto skutočnosti ako aj skutočnosť, že Najvyšší súd SR o jeho
návrhu na odňatie veci Okresnému súdu Prešov a Krajskému súdu Prešov nekonal práve z dôvodu, že
bol založený na námietke zaujatosti, o ktorej sa nekoná, boli obžalovanému oznámené na verejných

zasadnutiach, ktoré sa konali v súvislosti s jeho odvolaním voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a to
dňa 11.01.2018 a 01.02.2018.

V ďalšom bolo potrebné vysporiadať sa s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad.
Obžalovaný v tejto súvislosti namietal, že trestného činu sa nedopustil ani v F., ani v P., preto na konanie

nemal byť príslušný Okresný súd Prešov, ale Okresný súd Poprad, v obvode ktorého sa zdržiava a
pracuje, pretože svojho konania sa dopustil v P., a to konkrétne v O. Z..

Podľa § 17 ods. 1 Tr. por. konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.

Podľa § 20 Tr. por., ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov,
konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu, alebo ktorému bola vec postúpená
nepríslušným súdom.Vychádzajúczcitovanýchustanovení,základnýmpravidlom,ktoréurčujemiestnupríslušnosťokresného
súdu, je miesto, kde bol trestný čin spáchaný. Miestom, kde bol trestný čin spáchaný, sa však rozumie
nielen miesto, kde došlo ku konaniu obžalovaného, ktorým naplnil jednotlivé znaky skutkovej podstaty

trestného činu, z ktorého bol uznaný vinným, ale aj miesto, kde nastal následok jeho trestnej činnosti. V
prípade, že tieto dve miesta sú odlišné, ide o tzv. dištančný delikt, kedy príslušným na konanie o tomto
trestnom čine je tak okresný súd, v obvode ktorého páchateľ konal spôsobom, ktorý bol posúdený ako
trestný čin, ako aj miesto, kde nastal následok jeho činnosti. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci
došlo k následku v F., pretože v F. býva poškodený, ktorého majetok obžalovaný svojim podvodným

konaním znížil o 500,- eur, príslušným na prejednanie dotknutého trestného činu bol aj Okresný súd
Prešov, pod obvod ktorého spadá mesto F., pričom na tento súd okresný prokurátor podal obžalobu.

Námietku obžalovaného o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov vyhodnotil teda krajský súd
ako neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o vec samú, v posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom
prvého stupňa, po doplnení dokazovania krajským súdom na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
obžalovaného, vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por.
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci bez
závažných, dôvodných a rozumných pochybnosti preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd
ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

Zo spáchania skutku, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, je obžalovaný usvedčovaný najmä obsahom
svedeckej výpovede poškodeného L. X., ktorá je podporovaná ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi,
a to obsahom výpisu z účtu U. M. vedenom X. bankou a obsahom internetovej komunikácie medzi
poškodeným a obžalovaným.

Ani krajský súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by nemal poškodenému neveriť. Poškodený
opakovane zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísal konanie
obžalovaného a spôsobený následok, pričom skutočnosť, že sa s obžalovaným dohodol na dodaní
náhradných dielov na jeho osobné motorové vozidlo, potvrdzuje aj samotný obžalovaný, ako aj

obsah internetovej komunikácie medzi poškodeným a obžalovaným a skutočnosť, že finančné
prostriedky zaslal na účet družky obžalovaného, ktorý mu obžalovaný poskytol, vyplýva nielen z tvrdení
poškodeného, ale aj z tvrdení samotného obžalovaného a taktiež z výpisu účtu družky obžalovaného
U. M. vo X. banke.

Obžalovaný sa bránil tým, že náhradné diely pre poškodeného za ním poskytnuté peniaze naozaj aj
kúpil, tieto síce nedoručil poškodenému sám, ale urobil tak prostredníctvom inej osoby, a to občana
Poľskej republiky R. I., ktorý sporné náhradné diely mal poškodenému odovzdať a poškodený mu mal
podpísať doklad o prevzatí náhradných dielov s tým, že už v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že
doklad o prevzatí náhradných dielov poškodeným doloží do vyšetrovacieho spisu, avšak do dňa konania

verejného zasadnutia tak neurobil.

Nebolo preto možné obžalovanému uveriť, že náhradné diely cez vyššie uvedenú osobu poškodenému
doručil, pretože aj keď tvrdil, že o tejto skutočnosti má k dispozícii doklad, orgánom činným v trestnom
konaní, ani súdu ho nepredložil. Obžalovaný dokonca predstieral, že toto potvrdenie pripája k svojmu

odvolaniu ako prílohu, avšak z poznámky zamestnankyne podateľne je zrejmé, že takáto príloha k
odvolaniu priložená nebola. Pritom krajský súd považuje za nepravdepodobné, aby sa táto príloha kdesi
v procese doručovania stratila, keď samotná zásielka, teda odvolanie, súdu doručená bola.

Napokon o podvodnom úmysle na strane obžalovaného svedčí aj spôsob spáchania trestného činu

a obsah elektronickej komunikácie v podstate tak, ako na to v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
poukázal aj súd prvého stupňa. Z obsahu internetovej komunikácie je zrejmé, že obžalovaný zareagoval
na požiadavku poškodeného zabezpečiť náhradné diely na jeho osobné motorové vozidlo, po dobu
viac ako dvoch týždňov, ponúkal poškodenému rôzne náhradné diely za rôzne ceny, ponuku dolaďoval,keď poškodený dňa 06.07.2015, už prejavil seriózny záujem náhradné diely kúpiť s tým, že uviedol aj
konkrétny termín - piatok (10.7.2015), kedy sa chcel s obžalovaným stretnúť, obžalovaný na to reagoval
konkrétnou ponukou presne tých náhradných dielov, ktoré poškodený požadoval za výhodnú cenu, ale

zároveň vytváral pocit časovej tiesne - vediac, že poškodený chce zrealizovať kúpu v priebehu 5-tich
dní, obžalovaný tvrdil, že musí ihneď vedieť, či má poškodený seriózny záujem, chcel sa ihneď stretnúť
a ihneď požadoval peňažné prostriedky, čomu nakoniec poškodený aj vyhovel. Následne uisťoval
poškodeného, že náhradné diely mu dodá, uvádzal konkrétny čas dodania, potom ale tento čas dodania
menil, uvádzal rôzne dôvody, pre ktoré tak nemôže urobiť, až nakoniec zmenil aj spôsob doručenia,

pretože náhradné diely už nemal doručiť sám, ale prostredníctvom kamaráta a napokon s poškodeným
prestal komunikovať.

Bezvýznamuneostávaanitáskutočnosť,žeobžalovanýnedokázalpopísaťanifarbunáhradnýchdielov,
ktoré mal poškodenému zabezpečiť a prostredníctvom R. I. aj doručiť.

Na základe vyššie uvedeného potom ani krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného, spočívajúcej v
tom, že náhradné diely zabezpečil, kúpil a poškodenému odovzdal cez inú osobu, túto jeho obhajobu
považuje za nepresvedčivú, nehodnovernú, keďže je v rozpore s ostatnými, vo veci vykonanými a vyššie
uvedenými dôkazmi.

Krajský súd nepovažoval za potrebné hľadať a vypočúvať poľského štátneho občana R. I., keďže obranu
obžalovaného, že sporné náhradné diely prostredníctvom neho odovzdal, považoval za nepravdivú,
vyvrátenú vyššie uvedenými dôkazmi a taktiež nepovažoval za potrebné ani dopĺňať dokazovanie
výsluchom F. F. a U. M., ktoré, okrem toho, že v prípravnom konaní vypovedať odopreli, podľa názoru
krajského súdu, nemohli zvrátiť vyššie uvedenú dôkaznú situáciu, pretože konania obžalovaného

účastné neboli (obžalovaný to nikdy netvrdil), neboli teda priamymi svedkyňami skutku, ktorý sa
obžalovanému kladie za vinu, obžalovaný ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní
nespomenul, že by tieto dve svedkyne mali mať vedomosť o jeho konaní, teda podľa názoru krajského
súdu nedisponujú informáciami o okolnostiach podstatných pre rozhodnutie a obdobne tak obžalovaný v
prípravnom konaní nespomínal a neuvádzal, že by svedkom nakladania tovaru (náhradných dielov) mal

byť jeho brat Y. F., preto aj v tomto prípade, podľa názoru krajského súdu, ide len o snahu obžalovaného
predĺžiť trestné konanie, oddialiť preňho nepriaznivý výsledok trestného konania a v osobe Y. F. nejde o
svedka, ktorý by mohol disponovať informáciami o okolnostiach podstatných pre rozhodnutie. Preto ani
krajský súd návrhu obžalovaného na vypočutie vyššie uvedených svedkov nevyhovel.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu,
ustálil správne. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu ustáleného skutku, súd prvého stupňa dospel k
správnemu záveru, že konanie obžalovaného, ktorý na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, je potrebné posúdiť ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na účel trestu vyplývajúci
z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,

súčasne odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa
spoločnosťou a na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorými
sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len všeobecne s tým, že doposiaľ jeho správanie
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu
odňatia slobody Prešov vo svojej správe konštatuje, že správanie obžalovaného od nástupu do
výkonu väzby nebolo v súlade s ústavným poriadkom, keďže došlo z jeho strany k jeho porušeniu,
avšak následne po tom vykonávanie väzby bolo bezproblémové a nekonfliktné. Z lustrácie v registri

priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil niekoľkých priestupkov na úseku dopravy a
jedného priestupku proti majetku, a to dňa 17.08.2013, keď odišiel z čerpacej stanice bez zaplatenia,
za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur. V odpise registra trestov má obžalovaný 11
záznamov, čo znamená, že v jedenástich prípadoch sa trestného činu už dopustil, pretože, aj keď vniekoľkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, z hľadiska hodnotenia jeho osoby fikcia
neodsúdenia na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nemá vplyv. Naposledy
bol obžalovaný súdne trestaným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 142/16 zo dňa

19.01.2017, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu za prečin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Tr. zák. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, že uložený trest je
súhrnný, a preto týmto rozsudkom boli súčasne zrušené výroky o trestoch v rozsudkoch Okresného
súdu Poprad sp. zn. 4T 29/14, Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 25/11 a Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. 7T 81/13. Pred spáchaním skutku v prejednávanej veci, ktorého sa dopustil dňa
07.07.2015, bol obžalovaný naposledy súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T
25/11 zo 06.11.2014, právoplatným dňa 16.12.2014, ktorým bol odsúdený pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. s tým ale, že bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 29/14 zo dňa 21.03.2014, právoplatným dňa
09.04.2014, ktorým mu taktiež za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere jedného roka a štyroch mesiacov s podmienenčným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu dva a pol roka. Už z uvedeného je teda zrejmé, že v osobe obžalovaného ide o
špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa trestných činov podvodu, pričom od spáchania
ďalšieho trestného činu ho neodradil ani podmienečný trest odňatia slobody, to znamená hrozba výkonu
trestu, ale ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže z odpisu registra trestov ešte

plynie,žedňa16.01.2010obžalovanývykonaltrestodňatiaslobodyvovýmeredvochmesiacov,ktorýmu
bol uložený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 6T 139/09 zo dňa 30.09.2009, právoplatným dňa 27.10.2009, a 07.02.2013 bol prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, ktorý mu bol uložený za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Poprad

sp. zn. 5T 135/2010 zo dňa 06.12.2010, právoplatným dňa 07.12.2010.

Obžalovanému teda nepochybne priťažovalo, že v minulosti sa už trestného činu dopustil, a preto
súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď u obžalovaného konštatoval priťažujúcu okolnosť
vyplývajúcu z ust. § 37 písm. m/ Tr. zák.

Avšak poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. l/ Tr. zák. krajský súd v konaní obžalovaného
nevzhliadol. Podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Z obsahu spisu, ale aj zo správania
obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný spáchanie trestného činu nikdy neoľutoval, ba dokonca v

odvolaní uviedol, že poškodenému nezaplatí ani tisícinu centu a k spáchaniu skutku sa priznal na
hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2017 len pod ťarchou dôkazov a pod vidinou uloženia súhrnného trestu.
Vzhľadom ale na to, že odvolanie podal len obžalovaný, krajský súd nemohol rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť v jeho neprospech (§ 322 ods. 3, veta druhá, Tr. por.) a z výrokovej časti napadnutého
rozhodnutianemoholvypustiťkonštatovanúpoľahčujúcuokolnosťvyplývajúcuzust.§36písm.l/Tr.zák.

Pokiaľ by súd prvého stupňa v tomto smere správne rozhodol, alebo pokiaľ by krajský súd mohol
pochybenie súdu prvého stupňa napraviť, bolo by potrebné u obžalovaného konštatovať prevahu
priťažujúcich okolností a tým pádom aj potrebu zvyšovania dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. S ohľadom na nemožnosť zmeny rozhodnutia v neprospech

obžalovaného, nezostávalo krajskému súdu nič iné, len rešpektovať súdom prvého stupňa uzavretú
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri ukladaní trestu vychádzať z neupravenej trestnej
sadzby za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, pričom podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. je
možné za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
Zohľadňujúc vyššie naznačené hľadiská ukladania trestov, ako aj účel trestu, prihliadajúc najmä na

nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaného, ktorý, ako to už bolo vyššie uvedené, je špeciálnym
recidivistom, opakovane sa dopúšťa trestného činu podvodu, pričom od spáchania ďalšej trestnej
činnosti ho neodradila ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody ani samotný výkon trestu odňatia
slobody, má k trestnej činnosti nekritický postoj, spáchanie trestného činu neľutuje, spôsobenú škodu
nie je ochotný nahradiť, je, podľa názoru krajského súdu, trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere

8 mesiacov, teda trestom v prvej tretine trestnej sadzby, neprimerane miernym, nedostatočným na
naplnenie účelu trestu, teda trestom neprimeraným tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej
prevencie a na obžalovaného by, podľa názoru krajského súdu, bolo potrebné pôsobiť trestom dlhšiehotrvania. Vzhľadom ale na to, ako to už bolo vyššie uvedené, že krajský súd nemohol zmeniť rozhodnutie
v neprospech obžalovaného, uložený trest ponechal bezo zmeny.

Keďže obžalovaný už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trest čin, ako to bolo
vyššie uvedené, už bol, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď obžalovaného pre výkon uloženého
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa taktiež postupoval správne, keď obžalovanému neukladal trest súhrnný, ale

trest samostatný, pretože medzi skutkom v prejednávanej veci, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa
07.07.2015 a skutkom vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 142/16, ktorého sa dopustil dňa
27.12.2013 došlo k doručeniu trestného rozkazu vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 29/14
dňa 21.03.2014, ktoré má, vychádzajúc z ust. § 353 ods. 8, druhá veta, Tr. por., účinky spojené s
vyhlásením rozsudku, pričom vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku prerušuje zbiehanie trestných činov
a bráni ukladaniu súhrnného trestu. Trestný čin spáchaný po vyhlásení iného odsudzujúceho rozsudku

za iný trestný čin je potrebné totiž posúdiť ako recidívu, nie ako zbiehajúce sa trestné činy, a preto je
zaň potrebné ukladať trest samostatný.

Vzhľadom na to, že poškodený si svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, tento jeho nárok
a jeho výška nepochybne vyplýva nie len z jeho výpovede, ale aj výpovede samotného obžalovaného

a výpisu z účtu vedenom VÚB, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného na náhradu
škody v sume 500,- eur zaviazal. V tejto súvislosti považuje krajský súd ešte za potrebné uviesť, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím krajského súdu je vykonateľným exekučným
titulom pre dosiahnutie náhrady škody obžalovaným.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že nevie, čo je koncipient krajský súd uvádza, že
obžalovaný na každom jednom hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyjadril súhlas s tým,
aby ho namiesto ustanoveného obhajcu zastupoval jeho koncipient, bola mu daná možnosť, aby sa
k tejto skutočnosti vyjadril, prípadne ju namietal, či žiadal bližšie vysvetlenie, ani v jednom prípade
obžalovaný túto skutočnosť nenamietal a ani nenaznačil, že by nevedel, čo koncipient je, a že by táto

okolnosť mala mať vplyv na jeho rozhodnutie, či s takýmto jeho zastúpením bude súhlasiť, preto jeho
námietky v tomto smere považuje krajský súd taktiež za neopodstatnené, prezentované len v snahe
predĺžiť súdne konanie a oddialiť preňho nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.