Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222591
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114222591.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcov: I. V.

X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. T. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., II. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX,
XXX XX K., Č. T., Š. Y. Č., III. Q. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., IV. Q. F.,
N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. XXX, Š. Y. B., V. V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. XXX, Š. Y.
B., VI. V. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. P. B. XXXX/XX, XXX XX F. K., Š. Y. B., VII. F. E., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. A. XXXX/XX, XXX XX F. K., Š. Y. B., VIII. V. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. P. B. XXXX/XX, XXX XX
F. K., Š. Y. B., žalobcovia I. až III. a VI. až VIII. právne zastúpení JUDr. Františkom Beňom, advokátom
so sídlom 013 23 Višňové 663, proti žalovaným: I. F. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. XXX, Š. Y.

B., II. K. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. H.S. XXX/X, XXX XX T., Š. Y. B., obaja žalovaní právne zastúpení
JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 43 870 058, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobkyňa I. je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX
- záhrady o výmere 165 m2, a to v podiele o veľkosti 3/360.

II. Určuje, že žalobkyňa II. je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX
- záhrady o výmere 165 m2, a to v podiele o veľkosti 3/360.

III. Určuje, že do dedičstva po poručiteľovi V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bydliskom P. B. XXXX/XX, F. K., patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v
katastrálnom území M., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to o veľkosti 3/360.

IV. Určuje, že do dedičstva po poručiteľovi Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bydliskom M. XXX, patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
M., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX -
záhrady o výmere 165 m2, a to o veľkosti 3/360.

V. Určuje, že do dedičstva po poručiteľovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy

bydliskom M., patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M.,
evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady
o výmere 165 m2, a to o veľkosti 3/360.

VI.Určuje,žežalovanýI.niejepodielovýmspoluvlastníkompozemkunachádzajúcehosavkatastrálnom
území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX
- záhrady o výmere 165 m2, a to v rozsahu 1/2 určených podielov uvedených v časti I. až V. výroku

tohto rozsudku.VII. Určuje, že žalovaná II. nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v
katastrálnom území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to v rozsahu 1/2 určených podielov uvedených v časti

I. až V. výroku tohto rozsudku.

VIII. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IX. Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov časti konania o určenie

vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M., evidovanému v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX, a to v rozsahu 92 %.

X. Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov časti konania o určenie
práva vecného bremena žalobcov I. až VIII. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa26.06.2014doručenouOkresnémusúduŽilinadňa01.07.2014sažalobcoviaI.ažVIII.
proti žalovaným I. a II. a W. K. (ako pôvodne označenému žalovanému III.) domáhali vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že žalobkyňa I. a žalobkyňa II. sú spoluvlastníčkami pozemku
nachádzajúceho sa v k. ú. M. evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E.
Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to každá z nich v podiele o veľkosti 1/5, ďalej že do dedičstva

po každom z poručiteľov, a to V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom P. B.
XXXX/XX, F. K., Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX a P. X.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M., patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku
nachádzajúcemu sa v k. ú. M. evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-
E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 o veľkosti 1/5 a súčasne, že žalobcovia nadobudli vydržaním

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši i vozom a uloženia
inžinierskychsietícezpozemokžalovanýchnachádzajúcisavk.ú.M.evidovanývkatastrinehnuteľností
na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 na susediaci
pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-
E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 47/2014

vyhotoveným dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeným dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom
Rosinčinom a úradne overeným dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014. Napokon
žalobcovia v žalobe žiadali súd, aby zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť im trovy
konania.
2. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že podľa výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. M. sú

žalovaní I. a II. spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 9/20 a W. K. ako pôvodne žalovaný III. je
spoluvlastník v podiele o veľkosti 2/20 pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2.
Ako vyplýva z poznámky ku geometrickému plánu č. 47/2014 vyhotovenému dňa 28.05.2014 Annou
Panouškovou, autorizačne overenému dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overenému
dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014, pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX bol

pôvodne časťou pozemku parcely Z. Č.. XXX/X (totožnej s parcelou K.-Z. Č.. XXX) vykomasovaného
z pozemkovoknižných vložiek č. XXX a č. XXX (pkn parcela č. XXX). Žalobcovia ďalej uviedli, že časť
pôvodnej pkn parcely XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX kúpil ich právny predchodca Š. X. W. V.. od Y.
A.,atoovýmere180m2kúpnopredajnouzmluvouzodňa20.05.1938,ktorábolaregistrovanáOkresným
súdom Žilina pod Čd. 5051/38. Prevod vlastníckeho práva podľa uvedenej kúpnopredajnej zmluvy bol

vložený do pkn vložky č. XXX, a to na ich právneho predchodcu Š. X. W. v podiele o veľkosti 15/180. Po
smrtiichprávnehopredchodcuŠ.X.W.,ktorýzomreldňaXX.XX.XXXXsaspoluvlastníkminehnuteľnosti
zapísanej v pkn vložke č. XXX stali jeho deti, a to: Q. X. W., Q. X. W., maloletá P. X. W., žalobkyňa I. a
žalobkyňa II., a to každý z nich v podiele o veľkosti 1/5. Pôvodný dedič Q. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX
a jediným dedičom po ňom sa stal jeho syn V. X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom dedičmi sa

stali žalobcovia VI. až VIII. Pôvodný dedič Q. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi po ňom sa stali jeho
manželka Š. X., rod. Ď., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a žalobkyne III. až V. Pôvodná dedička P. X.
zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičkou po nej sa stala žalobkyňa I. Pôvodnú pkn parcelu č. XXX, z ktorej
bola vytvorená parcela K.-E. Č.. XXXX, žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nerušene užívali a
užívajú od mája 1938, kedy ju kúpil Š. X. W. V.. od Y. A.. Ako sa sporá pozemková nehnuteľnosť dostala

dovlastníctvaprávnychpredchodcovžalovanýchzostávazáhadou,určitetovšaknemohlobyťzákonnoucestou, nakoľko pozemková kniha ručila za vlastnícke vzťahy. Skutočnosti, že žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia boli a aj naďalej sa považujú za reálnych vlastníkov, svedčí aj to, že nehnuteľnosť
majú už roky oplotenú a doteraz ich nikto nevyzval na jej vrátenie, aj keď podľa katastrálneho stavu

to boli právni predchodcovia žalovaných a v súčasnosti žalovaní. Pretože žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia boli spoluvlastníkmi pkn parcely č. XXX, z ktorej bola vytvorená sporná parcela K.-E. Č..
XXXX, ktorá sa nezákonným spôsobom bez ich súhlasu dostala do vlastníctva právnych predchodcov
žalovaných, resp. žalovaných, došlo tak k neoprávnenému zbaveniu ich vlastníckych práv, v dôsledku
čoho je tu naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Je tu totiž aktuálny stav právnej neistoty medzi

nimi a žalovanými, ktorý je ohrozením ich práv a ktorý možno odstrániť len touto žalobou. Súčasne
žalobcovia uviedli, že podľa výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. M. sú žalovaní I. a II. spoluvlastníkmi
každý v podiele o veľkosti 9/20 a W. K. ako pôvodne žalovaný III. je spoluvlastník v podiele o veľkosti
2/20 pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2. Od nadobudnutia
pkn parcely č. XXX, t. j. od roku 1938 žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia užívali a aj doposiaľ
užívajú nerušene pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX ako prechod peši i vozom, od roku 1963 majú v ňom

uložené kanalizačné potrubie a od roku 1972 aj vodovodné potrubie. Potreba vecného bremena je nutná
najmä z dôvodu prístupu na pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M., evidovaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX a k na ňom postavenému domu súp. č. XXX evidovanému
v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
I., II., III. IV., V. a VII.

3. Žalovaní I. a II. sa k doručenej žalobe písomne vyjadrili podaním zo dňa 12.09.2014, v ktorom uviedli,
že dňa 03.05.2011 uzatvorili kúpnu zmluvu s vlastníkmi, okrem iného aj parcely K.-E. Č.. XXXX - záhrady
o výmere 165 m2, k. ú. M., zapísanej na LV č. XXXX, predtým parcela K.-Z. Č.. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 292 m2, o jej kúpe za dohodnutú kúpnu cenu. Uvedenú parcelu kúpili od
svojich právnych predchodcov, a to: 1. Q. W., 2. Q. W., 3. Q. W., 4. V. X., 5. Q. B., 6. V. M., 7. F. W.,

8. V. V. a 8. B. A. (na základe kúpnej zmluvy M. XXXX/XX). Uvedená kúpna zmluva bola zanesená
do katastra nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod
č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011 ako zmluva perfektná bez chýb a právnych vád. Po čase ich ako
majiteľov začala žalobkyňa I. napádať slovne vulgarizmami, že uvedený pozemok patrí jej. Snažili sa
argumentovať rozhodnutím katastra nehnuteľností o povolení vkladu, na čo menovaná povedala, že

ju papiere nezaujímajú. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti kúpili na renováciu, chceli rekultivovať aj
spornú parcelu K.-E. Č.. XXXX o výmere 165 m2. Toto im však nebolo umožnené a žalobkyňa I. im
fyzicky braní v rozpore zo zásadami vlastníctva užívať predmetnú nehnuteľnosť. Vlastnícke práva k pkn
parcele č. XXX - záhrada v S., z ktorej neskôr vznikla parcela K.-E. Č.. XXXX boli pôvodne evidované
v pkn vložkách č. XX v 1/2 a č. XXX v 1/2 v k. ú. M.. Na základe listiny č. XXX/XXXX boli vlastnícke

práva k pkn parcele č. XXX (pôvodne evidované v pkn vložke č. XX v 1/2 v k. ú. M.) zaevidované
do pkn vložky č. XXX v 1/2 v k. ú. M.. Na základe listiny čd. XXXX/XXXX boli vlastnícke práva k pkn
parcele č. XXX (pôvodne evidované) v pkn vložke č. XXX v 1/2 v k. ú. M. zaevidované do pkn vložky
č. XXX v k. ú. M.. Kúpno-predajná zmluva čd. XXXX/XXXX, ktorú uvádzajú žalobcovia v žalobe bola
zaevidovaná v pkn vložke č. XXX v časti B pod B3. Na základe predmetnej zmluvy Y. A., ktorý bol

evidovaný v pkn vložke č. XXX v časti B pod Blc, previedol vlastnícke právo k pkn parcele č. XXX
evidovanejvpknvložkeč.XXXvk.ú.M.vprospechŠ.X.W.V..vspoluvlastníckompodieleoveľkostilen
15/180. Ďalej žalovaní I. a II. uviedli, že v minulosti bola v k. ú. M. vykonaná komasácia, tzv. sceľovanie
pozemkov spravidla spojené s usporiadaním vlastníckych vzťahov. Do pozemnostného komasovaného
hárku č. XXX v k. ú. M., ktorý vykazuje stav koncom roka 1942 boli zaevidované vlastnícke práva

okrem iného aj ku komasovanej parcele č. XXX miestny hon o výmere 894 m2 v prospech uvedených
vlastníkov: vd. C. K. r. W., M. Č.. W.. XXX v spoluvlastníckom podiele 5/10, A. Q. r. C. (m. W.), M. Č..
W.. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/10, W. W. r. C. (m. Q.). M. Č.. W.. XX v spoluvlastníckom podiele
1/10, K. P. r. C. (m. Š.), M. Č.. X v spoluvlastníckom podiele 1/10, C. C. (ž. K. r. W.), M. Č.. XXX v
spoluvlastníckom podiele 1/ 10 a C. M. B.., M. Č.. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/10. Na základe

rozhodnutia č. 4D/576/87-17 po poručiteľovi M. C.. nar. XX.XX.XXXX. zom. XX.XX.XXXX, ktoré bolo do
katastra nehnuteľností zapísané pod por. č. zmeny 8- 87, nadobudla P. C., rod. R., nar. XX.XX.XXXX
okrem iného aj parcelu č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 447 m2 a parcelu Z. Č.. XXX o výmere
292 m2. V predmetnom rozhodnutí sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené v komasačnom hárku č. XXX
v k. ú. M. okrem iného aj parcela č. XXX/X boli vykomasované pre poručiteľa v spoluvlastníckom podiele

1/10 a pre jeho matku K. C., rod. W. v spoluvlastníckom podiele 5/10, po ktorej poručiteľ dedil pod č. D
491/75, LV č. XXX k. ú. M.. Pod por. č. zmeny 30/93 bola parcela č. XXX/X evidovaná na LV č. XXX, k. ú.
M. prečíslovaná na parcely č. XXXX a č. XXXX, ktorú navrhujú žalobcovia zaťažiť vydržaním vecného
bremena. V k. ú. M. bol spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), rozhodnutie ojeho schválení bolo zaevidované do registra „Z" katastrálnych konaní pod č. Z 1343/2004, ktoré bolo do
katastra nehnuteľností zapísané dňa 01.06.2005 pod por. č. zmeny 54/04 a 02/05. Podľa ust. § 1 ods.
2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov predmetom ROEP sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo
držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne v súbore popisných a v súbore geodetických
informácií KN. Pri spracovávam ROEP v k.ú. M. voči parcele č. XXX nebola podaná žiadna námietka
voči vykonanej pozemkovej úprave, a preto boli zanesené údaje do katastrálnych informácií tak, ako
je uvedené v katastri až doposiaľ. Žalobcovia tvrdia, že uvedenú parcelu vlastnia na základe kúpnej

zmluvy č. XXXX/XXXX, avšak od tejto doby boli vykonané pozemkové úpravy, komasácie a ROEP v k.
ú. M., čo je aj riadne zdokumentované v katastri nehnuteľnosti. Za vykomasované a sceľované parcely
právny predchodcovia žalobcov dostali pozemky inde, v rovnakej výmere a polohe a druhu. Preto ich
tvrdenieotom,žeuvedenépozemkysadostalidodržbyprávnychpredchodcovžalovanýchnezákonným
postupom, považujú za scestné a ničím nepodložené. Zároveň žalovaní uviedli, že ako vyplýva aj z
vedomosti právnych predchodcov žalobcov sporný pozemok bol oplotený, preto lebo im aj v skutočnosti

zrejme v minulosti v určitom časovom úseku aj patril. Vzhľadom k pozemkovým úpravám medzi rokmi
1938 až 1942 parcela zmenila vlastníka a uvedené oplotenie tam bolo ponechané až do súčasnosti
na základe ústnej dohody medzi právnymi predchodcami strán sporu a aj z dôvodu toho, že právny
predchodcovia žalobcov nechávali voľne prechádzať právnych predchodcov žalovaných cez pozemky
parcely K.-E. Č..: XXXX a XXXX na svoje role. Preto tvrdiť, že dôkazom o vlastníctve je plot je omylom,

ktorým trpia žalobcovia. Žalovaní tak uviedli, že nehnuteľnosti kúpili v dobrej viere, že ich budú riadne
užívať v súlade s občianskym právom, a preto sú zaskočený postupom žalobcov. Žalobcovia odmietajú
vziať na zreteľ pozemkové úpravy, ktoré na danom k. ú. prebiehali v súlade so. zákonmi vtedy platnými.
Na základe uvedeného mali žalovaní za to, že bolo riadne preukázané ich vlastnícke právo k pozemku
parcele K.-E. Č.. XXXX, ktorá vznikla zo zaniknutej a vyčerpanej parcely K.-Z. Č.. XXX v k. ú. M.. Preto

navrhovali, aby súd potvrdil vlastníctvo sporného pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. im a žalobu
v tejto časti zamietol. Ďalej sa žalovaní vyjadrili k vydržania vecného bremena, pričom poukazovali na
to, že predpokladom zriadenia vecného bremena práva prechodu pešo a vozom cez parcelu K.-E.
Č.. XXXX, ako uvádzajú žalobcovia, je potrebná dobromyseľnosť na vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, čo je presvedčenie osoby, ktorá

cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. V prejednávanej veci tvrdenie
žalobcov trpí vadou nespôsobilosti, nakoľko žalobcovia neboli dobromyseľní. Cez uvedený pozemok
prechádzali a aj ich právni predchodcovia s povolením vlastníkov parcely K.-E. Č.. XXXX, preto sa

nemohli ani domnievať, že majú právo vec držať (tzv. právo držby) a užívať čo znamená nakladať s
vecou ako s vecou vlastnou. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nemohli byť a ani právny
predchodca, ktorý predmetné pozemky užíval za účelom práva prechodu a prejazdu, dobromyseľný
v tom, že mu uvedené právo patrí. S prihliadnutím na uvedené treba skonštatovať, že nie je možné
v prospech žalobcov započítať ani vydržaciu dobu ich právnych predchodcov. Na základe uvedeného

žalovaní navrhovali žalobu žalobcov aj v tejto časti zamietnuť.
4. Na základe späťvzatia žaloby žalobcami zo dňa 05.10.2016 vo vzťahu k pôvodne žalovanému III.
pred otvorením pojednávaní vo veci, súd konanie o žalobe žalobcov voči žalovanému III. uznesením č.
k. 6C/207/2014-188 zo dňa 02.12.2016 s odkazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP zastavil, pričom o
trovách konania v tejto časti rozhodol tak, že žalovanému III. náhradu trov konania nepriznal.

5. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 07.03.2017 a dňa 26.04.2017.
6. Žalobcovia zásadne zotrvali na podanej žalobe, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 26.04.2017 spresnili žalobu, a to v tom, že pokiaľ sa domáhali všetci spoločnou
žalobou určenia spoluvlastníctva k pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M., vo vzťahu k žalobkyniam I.
a II. v podiele o veľkosti 1/5 a vo vzťahu k ich právnym predchodcom Q. X., V. X. a P. X., že do dedičstva

po každom z nich patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5, domáhajú sa žalobou všetci všetkých
určovacíchvýrokovtýkajúcichsaurčeniavlastníckehoprávakuvedenémuspornémupozemku.Zároveň
žalobcovia doplnili svoju žalobu v časti o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, že sa
domáhajú určenia vecného bremena in rem, t. j. spojeného s vlastníctvom pozemku parcely K.-E. Č..
XXXX, ako panujúcej nehnuteľnosti, ku ktorému sa v prvej časti žalobného návrhu domáhajú určenia

svojho vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva ich právnych predchodcov. Napokon žalobcovia
upresnilinapojednávanídňa07.03.2017prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužalobuvtom,žeich
právny predchodca Š. X. W. riadnou kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.05.1938 kúpil časť pkn parcely
č. XXX, k. ú. M. o výmere 180 m2, ktorá kúpna zmluva bola potom následne zapísaná do pozemkovejknihy. Táto časť tejto pkn parcely č. XXX o výmere 180 m2 bola potom následne identifikovaná nimi
predloženým geometrickým plánom ako sporná parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2,
ktorá, aj čo sa týka výmery, zhruba zodpovedá danému pozemnoknižnému stavu. Túto nehnuteľnosť

žalobcovia užívajú spolu s ich právnymi predchodcami už viac ako 75 rokov nerušene, bez hocijakých
zásahov vonkajších vplyvov, ako svoju vlastnú. Takto nerušene po uvedené obdobie užívali, alebo
využívali, právo prechodu po parcele K.-E. Č.. XXXX na túto spornú parcelu K.-E. Č.. XXXX. Žalobcovia
súčasne poukazovali na to, že v pozemkovej knihe nebola evidovaná výmera pkn parcely č. XXX. K
obrane žalovaných I. a II. ohľadom prebehnutých pozemkových úprav sa žalobcovia prostredníctvom

právneho zástupcu vyjadrili tak, že v danom prípade nemožno brať do úvahy komasačný stav, keďže
nedošlo k jeho autentifikácii.
7. Žalovaní I. a II. počas konania zásadne zotrvali na svojej obrane v spore prezentovanej v ich
písomnom vyjadrení, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach svoju
argumentáciu v spore zmenili v tom, že uznali, že v dôsledku nevykonania autentifikácie komasácie
nerozporujú vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, k spornému pozemku parcela

K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M., avšak len vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 15/360, ako ho
dotknutou kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.05.1938 nadobudol právny predchodca žalobcov Š. X.
W.. Vo zvyšnom rozsahu však žalobcovia vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov,
namietali a považovali za nepreukázané.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými stranami sporu, pričom z tohto vyvodil

skutkové zistenia, výslovne uvedené v ďalších odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, alebo zmienené v
rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku venovanej právnemu posúdeniu veci, ktoré boli postačujúce pre
rozhodnutie súd v celej prejednávanej veci. Pokiaľ aj súd vykonal ďalšie listinné dôkazy, avšak skutkové
zistenia z týchto vyplývajúce, neuviedol v odôvodnení tohto rozsudku, je tomu tak preto, lebo tieto
skutkové zistenia nemohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť meritórne rozhodnutie súdu v prejednávanej

veci.
9. Dňa 20.05.1938 uzavrel na strane predávajúceho Y. A. a na strane kupujúceho Š. X. W. V..
kúpnopredajnú zmluvu, ktorou predávajúci predával kupujúcemu „nemovitosť nachádzajúcu sa v Obci
M. v pozemnoknižnom protokole č. XXX A I., r. č. 1, m. č. XXX, B1c celú nemovitosť, ktorá má rozmeru
180 m2“ za obojstranne dohodnutú kúpnu cenu 500,- korún.

10. V pkn vložke č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. M. (dôkaz označený stranami sporu na č. l.
16 spisu) bola v časti A I. pod rad. č. 1 zapísaná pkn parcela č. XXX záhrada v S. v podiele 1/2, pričom v
časti B boli na základe Čd. 6938/1937 zo dňa 31.07.1937 - osvedčenia daného v Žiline dňa 29.07.1937
pôvodne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B1a Q. C. v podiele o veľkosti 10/180 titulom dedenia
Čd. 4770 z 10.06.1903, pod B1b Q. C. v podiele o veľkosti 2/180 titulom dedenia Čd. 9948 z 17.12.1903,

pod B1c Y. A. v podiele o veľkosti 15/180 titulom dedenia Čd. 4772 z 11.06.1910, pod B1d K. W.Á. v
podiele o veľkosti 18/180 titulom kúpy Čd. 1881 z 09.06.1915, pod B1e P. K., rod. C. v podiele o veľkosti
12/180 titulom dedenia Čd. 1006 z 16.04.1918, pod B1f Q. C. v podiele o veľkosti 12/180 titulom dedenia
Čd. 1006 z 16.04.1918, pod B1g V. S. v podiele o veľkosti 3/180 titulom dedenia Čd. 2031 z 04.05.1923,
pod B1h maloletá W.N. S. v podiele o veľkosti 3/180 titulom dedenia Čd. 2031 z 04.05.1923, pod B1ch

maloletá V. S. v podiele o veľkosti 3/180 titulom dedenia Čd. 2031 z 04.05.1923, pod B1i maloletý Q.
V. v podiele o veľkosti 15/180 titulom dedenia Čd. 4994 z 30.07.1928, pod B1j maloletá V. V. v podiele
o veľkosti 15/180 titulom dedenia Čd. 4994 z 30.07.1928, pod B1k Z. M.Á., rod. A. v podiele o veľkosti
3/180 titulom kúpy Čd. 7207 z 12.10.1933, pod B1l C. C.Č. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia
Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1m maloletá W. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z

01.12.1933, pod B1n maloletá P. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933,
pod B1o maloletá Q. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1p
maloletý M. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1r P. K., rod.
Y. v podiele o veľkosti 24/180 titulom kúpy Čd. 8959 z 13.12.1933 a pod B1s Q. E. v podiele o veľkosti
15/180 titulom kúpy Čd. 5101 z 10.06.1935. Následne bol pod B3 vykonaný zápis na základe Čd. 5051

z 02.06.1938, a to na podiel Y. A. pod B1c o veľkosti 15/180 podľa kúpnopredajnej zmluvy danej v
Žiline dňa 20.05.1938 v prospech vlastníctva Š. X. W. s uvedením podielu o veľkosti 15/180. Pod B4
bol vykonaný zápis na základe Čd. 2249 z 01.04.1943 na podiel Š. X. W. pod B3 podľa uznesenia o
odovzdaní pozostalosti súdu zo dňa 08.07.1912 č. D 222/1942 v prospech: pod B4a Q. X. W. v podiele o
veľkosti 1/5, pod B4b Q. X. W. v podiele o veľkosti 1/5, pod B4c maloletej P. X. W. v podiele o veľkosti 1/5,

pod B4d maloletej Q. X.K. W. v podiele o veľkosti 1/5 a pod B4e maloletej V. X. W. v podiele o veľkosti 1/5
(tomu zodpovedá aj žalobcami produkovaný dôkaz výťah z pozostalostnej zápisnice zo dňa 18.04.1942
v pozostalostalostnej veci po nebohom Š. X.Š. W., zomr. XX.XX.XXXX č. 42/1942 D 222/1942 na č. l. 19
spisu). Ďalej bol pod B5 vykonaný zápis na základe Čd 1461 z 29.03.1944 na podiel C. C. pod B1l podľadarovacej zmluvy pojatej do verejnonotárskej listiny vystavenej v Žiline dňa 25.02.1944 v prospech K.
C., rod. W.. Napokon bol pod B6 vykonaný zápis na základe Čd. 25 z 08.01.1944 na podiel Q. X. pod
B4a podľa pozostalosť odovzdávajúceho uznesenia súdu č. D 1111/43 v prospech maloletého V. X. č.

p. XXX v celosti (tomu zodpovedá aj žalobcami produkovaný dôkaz výťah z pozostalostnej zápisnice zo
dňa 17.01.1944 v pozostalostnej veci po nebohom Q. X., zomr. XX.XX.XXXX č. 220/1944 D 1111/1943
na č. l. 21 spisu).
11. V pkn vložke č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. M. (dôkaz označený žalovanými na č. l. 145
spisu) bola v časti A I. pod rad. č. 7 zapísaná pkn parcela č. XXX záhrada v S. v podiele 1/2.

12. Podľa pozemnostného (komasačného) hárku č. XXX /č. popisné domu XXX/ (dôkaz produkovaný
žalovanými na č. l. 59 spisu) boli ako spoludržitelia parcely č. XXX dom č.p. XXX a dvor miestny hon
zapísaní: vdova K. C., rod. W. v podiele o veľkosti 5/10, Q. A., rod. C. (manžel W.) v podiele o veľkosti
1/10, W. W., rod. C. (manžel Q.) v podiele o veľkosti 1/10, P. K., rod. C. (manžel Š.) v podiele o veľkosti
1/10, C. C. (ženatý s K., rod. W.) v podiele o veľkosti 1/10 a M. C. slobodný v podiele o veľkosti 1/10.
13. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 25.06.2014 vedeného pre k. ú. M. (dôkaz

predložený žalobcami na č. l. 9 spisu) vyplýva, že v časti A LV boli ku dňu vydania výpisu evidované
pozemky parcely registra „C“: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 127 m2, č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 419 m2, č. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 67 m2 (s poznámkou, že stavba na parcele XXXX je evidovaná na LV č. XXX). V
časti B LV boli ku dňu vydania výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: B3 pôvodný žalovaný III.

W. K. v podiele o veľkosti 1/10 titulom nadobudnutia: osvedčenie o dedičstve č. 15D 538/11, Dnot 95/11,
č. Z 8935/11, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14; pod B11 žalovaný I. v podiele o veľkosti 8/20
titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011, žiadosť o zápis GP č. 5/2014
č. Z 1144/14; pod B12 žalovaná II. v podiele o veľkosti 8/20 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M.
XXXX/XX zo dňa 03.06.2011, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14; pod B13 žalovaný I. v podiele

o veľkosti 1/20 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 20.01.2012, žiadosť o zápis
GP č. 5/2014 č. Z 1144/14 a pod B14 žalovaná II. v podiele o veľkosti 1/20 titulom nadobudnutia: kúpna
zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 20.01.2012, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14.
14. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 29.03.2016 vedeného pre k. ú. M. (dôkaz
označený stranami sporu na č. l. 163 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely

registra „C“: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 127 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
419 m2, č. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2
(s poznámkou, že stavba na parcele XXXX je evidovaná na LV č. XXX). V časti B LV sú evidovaní ako
podieloví spoluvlastníci: pod B11 žalovaný I. v podiele o veľkosti 1/2 a pod B12 žalovaná II. v podiele o
veľkosti 1/2 obaja titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011, kúpna zmluva

č. M. XXXX/XX zo dňa 20.01.2012, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14 a kúpna zmluva č. M.
XXXX/XXXX vklad povolený dňa 07.09.2015.
15. Štátne notárstvo v Žiline vydalo dňa 23.07.1985 rozhodnutie č. k. 3D 819/85-14, ktoré podľa doložky
na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.1985 (dôkaz produkovaný žalobcami na č.
l. 29 spisu), ktorým bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX za účasti jej zákonných dedičov: súrodencov žalobkýň I.
a II. a Q. X. s tým, že dedičstvo spočívajúce v spoluvlastníckom podiele poručiteľa o veľkosti 6/10 k
rodinnému domu čp. XXX vo M., k zastavanému pozemku pod domom a k záhrade (z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že išlo o parcelu č. XXX - zastavané plochy o výmere 888 m2 a o parcelu č. XXX -
záhrada o výmere 689 m2, pričom podiel 5/10 k týmto poručiteľka nadobudla dedením podľa D 650/1974

a 1/10 mala zapísanú v komasačnom hárku č. XXX, v ktorom mala zapísanú 1/10 aj preberateľka
dedičstva, t. j. žalobkyňa I.) a vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy v úžitku JRD, nadobudla žalobkyňa
I. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum
do dedičstva po tomto poručiteľovi.
16. Štátne notárstvo v Žiline vydalo dňa 06.11.1989 rozhodnutie č. k. D 1452/89-21, ktoré podľa

doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.1989 (dôkaz produkovaný žalobcami
na č. l. 26 spisu), ktorým bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi Q. X., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX za účasti jeho zákonných dedičov: jeho manželky
Š. X., rod. Ď. a detí - žalobkýň III. až V. s tým, že dedičstvo spočívajúce v spoluvlastníckom podiele
poručiteľa o veľkosti 1/10 k rodinnému domu čp. XXX vo M., k zastavanému pozemku parcele č. XXX, k

záhrade parcele č. XXX a vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy v úžitku JRD (podľa odôvodnenia tohto
rozhodnutia uvedené nehnuteľnosti boli vedené v pozemkovej knihe v protokole č. XXX ako parcela č.
XXX a č. XXX v podiele pod B2 o veľkosti 6/96 a v evidencii nehnuteľností v komasačnom hárku č. XXX
ako parcely: č. XXX a č. XXX v podiele o veľkosti 1/10 a v komasačnom hárku č. XXX ako parcely: č.XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v podiele o veľkosti 1/5) nadobudla manželka poručiteľa Š. X., rod.
Ď.. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum
do dedičstva po tomto poručiteľovi.

17. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010 zo dňa 10.09.2010 vydaného
JUDr. Helenou Machajovou, súdnym komisárom povereným Okresným súdom Dolný Kubín, ktoré podľa
doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2010 (dôkaz produkovaný žalobcami
na č. l. 23 spisu), v dedičskej veci po poručiteľovi V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú jeho
zákonnými dedičmi žalobcovia VI. až VIII. Ako aktívum dedičstva bol prejednaný spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 1/10 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M. evidovaným v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX ako parcely KN-C: č. XXXX - záhrady o výmere 742 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 815 m2, pričom toto aktívum dedičstva nadobudla žalobkyne VII. Možno konštatovať,
že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum do dedičstva po tomto
poručiteľovi.
18. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 15D/900/2011-31, Dnot 127/2011 zo dňa 04.11.2011 vydaného

JUDr. Danou Tabačkovou, súdnym komisárom povereným Okresným súdom Žilina, ktoré podľa doložky
na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2011 (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l.
31 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 15D/900/2011), v dedičskej veci po poručiteľovi
Š.C. X., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú jej zákonnými dedičmi žalobkyne III. až
V. Ako aktívum dedičstva boli prejednané spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/10 k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. M. evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba rodinného
domu súp. č. 235 postavená na parcele KN-C č. 1317 a na LV č. 2314 ako parcely K.-E.: Č.. XXXX
- záhrady o výmere 742 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 815 m2, pričom toto
aktívum dedičstva nadobudli žalobkyne III. až V. každá rovným dielom, t. j. v podiele o veľkosti 1/30
k celku. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako

aktívum do dedičstva po tomto poručiteľovi.
19. Podľa poznámky vo výkaze výmer geometrického plánu č. 47/2014 vyhotoveného dňa 28.05.2014
Annou Panouškovou, autorizačne overeného dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne
overeného dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014 (dôkaz produkovaný žalobcami
na č. l. 11 spisu) parcela K.-E. Č.. XXXX je časťou parcely Z. Č.. XXX/X (totožnej s parcelou K.-Z. Č..

XXX) vykomasovanej z pkn vložky č. XXX a XXX (pkn parcela č. XXX).
20. V odpovedi zo dňa 30.03.2016 na výzvu súdu (listina na č. l. 75 spisu) sa Okresný úrad Žilina,
katastrálny odbor vyjadril ku komasácii v k. ú. M., a to tak, že v k. ú. M. vlastníci vstúpili do držby
pozemkov, ktoré boli predmetom komasácie, ale súd nevykonal autentifikáciu komasačného operátu.
Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor nemá v katastrálnom operáte žiadny dokument, ktorý by

potvrdzoval autentifikáciu komasácie v k. ú. M.. V komasačnom operáte pre k. ú. M. sa nachádzajú
komasačné mapy a komasačné hárky. Pre zostavenie registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú.
M. bol stanovený určeným operátom komasačný operát.
21. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie

je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
22. Podľa ust. § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinného od 01.01.1951 do
31.03.1964 (ďalej len „SOZ“), vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§
145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
23. Podľa ust. § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že

mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
24. Podľa ust. § 562 SOZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak,
i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším
právom.
25. Podľa ust. § 566 ods. 1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento

zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
26. Podľa ust. § 566 ods. 2 SOZ, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.27. Podľa ust. § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak -

obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
28. Podľa ust. § 135a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od01.04.1983 do 31.12.1991,
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

29. Podľa ust. § 135a ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
30. Podľa ust. § 135b ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania
pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s
osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.
31. Podľa ust. § 135c ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991,
vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe
závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( § 135a).

Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej
registrácia štátnym notárstvom.
32. Podľa ust. § 135c ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991,
zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania
pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. (vládne

nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Zákon
č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného
poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.) Ten, komu patrí
právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
33. Podľa ust. § 507a ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991

(toho času ust. § 865 ods. 3), do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa
však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
34. Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je

ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
35. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
36. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992,

ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.
37. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

38. Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
39. Podľa ust. § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
40. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
41. Všetci žalobcovia I. až VIII. (ako to uviedol ich právny zástupca na pojednávaní dňa 26.04.2017) sa
tak žalobou domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by bolo deklarované (určené) jednak vlastnícke právo
žalobkyne I. a II., resp. vlastnícke právo ich právnych predchodcov (V. X., Q. X. a P. X.), ku dňu ich
smrti [čo je vlastne totožné s určením, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnej veci patrí do dedičstva

po ich právnom predchodcovi, k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/154/2010 zo
dňa 16.12.2010 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2011 pod
publikačným č. 32, obdobne tiež Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011],
k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. M. evidovanému v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX akoparcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 (ďalej tiež ako „sporný pozemok“) v petite žalobného
návrhu uvedených určitých podieloch a jednak ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce
v ich práve ako vlastníkov sporného pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX (ako to uviedol ich právny

zástupca na pojednávaní dňa 26.04.2017) prechodu peši i vozom a práve uloženia inžinierskych sietí
cez pozemok žalovaných nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
ako parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 (ďalej tiež ako „zaťažený
pozemok“) na susediaci pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV
č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, t. j. sporný pozemok, v rozsahu

vymedzenom geometrickým plánom č. 47/2014 vyhotoveným dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou,
autorizačne overeným dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeným dňa 05.06.2014
Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014.
42. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to,
že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že majú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho

zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu.
43. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o
ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
44. Predmetom určenia súdu tak malo byť deklarovanie spoluvlastníckeho práva žalobcov I. a II., resp.
spoluvlastníckeho práva V. X., Q. X. a P. X., ku dňu ich smrti, k spornému pozemku. Súd tak vychádzal

z toho, že žalobcovia sú vo veci aktívne vecne legitimovaní, každý v rozsahu veľkosti ich nimi tvrdeného
spoluvlastníckeho podielu, resp. v rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu ich právneho predchodcu,
t. j.:
a) žalobkyňa I. vo vzťahu k určeniu svojho spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku v podiele o
veľkosti 1/5, keďže sa toto určenie dotýka jej právnej sféry a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po

P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého
Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že žalobkyňa I. je dedičkou
po P. X., a teda žalobkyňa I. je subjektom dedičského práva po P. X.,
b) žalobkyňa II. vo vzťahu k určeniu svojho spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku v podiele o
veľkosti 1/5, keďže sa toto určenie dotýka jej právnej sféry a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po

P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého
Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že žalobkyňa II. je dedičkou
po P. X., a teda žalobkyňa II. je subjektom dedičského práva po P. X.,
c) žalobkyňa III. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému
pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. D/1452/89-21

zo dňa 06.11.1989 vyplýva, že žalobkyňa III. je dedičkou po Q. X., a teda žalobkyňa III. je subjektom
dedičského práva po Q. X. a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel
k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k.
3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že dedičom po P. X. (zomr. XX.XX.XXXX) bol Q. X. (zomr.
XX.XX.XXXX) a dedičkou po Q. X. je žalobkyňa III., a teda žalobkyňa III. je tak subjektom dedičského

práva po P. X.,
d) žalobkyňa IV. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému
pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. D/1452/89-21
zo dňa 06.11.1989 vyplýva, že žalobkyňa IV. je dedičkou po Q. X., a teda žalobkyňa IV. je subjektom
dedičského práva po Q. X. a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel

k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k.
3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že dedičom po P. X. (zomr. XX.XX.XXXX) bol Q. X. (zomr.
XX.XX.XXXX) a dedičkou po Q. X. je žalobkyňa IV., a teda žalobkyňa IV. je tak subjektom dedičského
práva po P. X.,
e) žalobkyňa V. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému

pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. D/1452/89-21
zo dňa 06.11.1989 vyplýva, že žalobkyňa V. je dedičkou po Q. X., a teda žalobkyňa V. je subjektom
dedičského práva po Q. X. a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel
k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k.
3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že dedičom po P. X. (zomr. XX.XX.XXXX) bol Q. X. (zomr.

XX.XX.XXXX) a dedičkou po Q. X. je žalobkyňa V., a teda žalobkyňa V. je tak subjektom dedičského
práva po P. X.,
f) žalobkyňa VI. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po V. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému
pozemku o veľkosti 1/5, keďže z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Helenou Machajovou, notáromako Okresným súdom Dolný Kubín povereným súdnym komisárom č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010
zo dňa 10.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa VI. je dedičkou po V. X., a teda žalobkyňa VI. je subjektom
dedičského práva po V. X.,

g) žalobkyňa VII. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po V. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému
pozemku o veľkosti 1/5, keďže z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Helenou Machajovou, notárom
ako Okresným súdom Dolný Kubín povereným súdnym komisárom č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010
zo dňa 10.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa VII. je dedičkou po V. X., a teda žalobkyňa VII. je subjektom
dedičského práva po V. X.,

h) žalobca VIII. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po V. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému
pozemku o veľkosti 1/5, keďže z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Helenou Machajovou, notárom
ako Okresným súdom Dolný Kubín povereným súdnym komisárom č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010
zo dňa 10.09.2010 vyplýva, že žalobca VIII. je dedičom po V. X., a teda žalobca VIII. je subjektom
dedičského práva po V. X.Š..
45. V ostatnom rozsahu žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovaní v konaní, keďže sa tak domáhali

určenia vlastníckeho práva inej osoby (žalobkyňa I. vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva
žalobkyne II., žalobkyňa II. vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva žalobkyne I. a žalobcovia III. až
VIII. vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva žalobkyne I., ako aj žalobkyne II.), resp. sa domáhali
určenia vlastníckeho práva nie svojho právneho predchodcu, teda osoby, po ktorej nie sú oprávnení
dediť (žalobkyňa I. a žalobkyňa II. vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po každom z poručiteľov V. X.

a Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k spornej parcele; žalobcovia III. až V. vo vzťahu k
určeniu, že do dedičstva po poručiteľovi V. X. patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k spornej parcele
a žalobcovia VI. až VIII. vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po každom z poručiteľov Q. X. a P. X. patrí
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k spornej parcele), a preto v tomto ostatnom rozsahu súd už bez
ďalšiehožalobužalobcovI.ažVIII.bezďalšiehozamietol.(kuvedenémusúdlenpodotýka,žežalobcovia

I. až VIII. v uvedenom rozsahu ani nemali právny záujem na požadovanom určení, keďže požadované
určenie v uvedenom rozsahu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom I. až VIII. by nemohlo nič zmeniť na ich
právnom postavení; napr. učenie, že žalobkyňa I. je podielovým spoluvlastníckom sporeného pozemku
v podiele o veľkosti 1/5 nijakým spôsobom nemôže zmeniť právne postavenie ostatných žalobcov II. až
VIII., keďže sa žiadnym spôsobom nedotýka ich právnej sféry).

46. Predmetom určenia súdu malo byť v ďalšom deklarovanie práva žalobcov (ako vlastníkov sporného
pozemku) zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako to už bolo uvedené v odseku č. 41 odôvodnenia
tohto rozsudku. V tejto časti sporu mal súd za to, že všetci žalobcovia I. až VIII. sú aktívne vecne
legitimovaní, keďže tvrdili, že sú subjektom tohto práva a požadované určenie sa tak dotýka ich právnej
sféry.

47. Ďalej možno konštatovať, že v konaní boli žalované všetky pasívne vecne legitimované subjekty, v
danom prípade žalovaní I. a II. V prípade určovacej žaloby, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca vyvodzuje zo stavu
jehoprávnejneistotyvyplývajúcejztoho,ženiejeakovlastníkspornejnehnuteľnostievidovanývkatastri
nehnuteľností, resp., že ako vlastník spornej nehnuteľnosti nie je v katastri nehnuteľností evidovaný

jeho právny predchodca, po ktorom ako aktívum dedičstva by malo byť prejednané vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti a že teda iba takouto žalobou je možné dosiahnuť zápis jeho vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, resp. prejednanie dedičstva spočívajúceho vo vlastníctve
spornej nehnuteľnosti po jeho právnom predchodcovi, (čo bolo aj v prejednávanom prípade), sú
pasívne vecne legitimované všetky subjekty, ktorých vlastníctvu, ktorého sa žalobca domáha, svedčí

(v zmysle záväznosti údajov katastra podľa cit. ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.) zápis v
katastri nehnuteľností. V danom prípade sú ako podieloví spoluvlastníci sporného pozemku v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX evidovaní žalovaní každý v podiele o veľkosti 1/2. V prípade určenia
práva vecného bremena žalobcu je pasívne vecne legitimovaný vlastník/vlastníci pozemku zaťaženého
týmto vecným bremenom. V prejednávanom prípade ako vlastníci pozemku, ktorý by mal byť zaťažený

žalobcami tvrdeným vecným bremenom, t. j. zaťaženého pozemku, sú v katastri nehnuteľností na LV č.
XXXX evidovaní opätovne žalovaní I. a II. každý v podiele o veľkosti 1/2.
48. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty

žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav
právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkouprávnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže

domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.
49. Súd mal za to, že žalobcovia I. až VIII. majú na oboch požadovaných určeniach, v rozsahu v akom
boli v konaní (podľa odsekoch č. 44 až 46 odôvodnenia tohto rozsudku) aktívne vecne legitimovaní),
naliehavý právny záujem, a to:

a) na určení ich vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva ich právnych predchodcov k spornému
pozemku, keďže sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdili v žalobe a) sú vlastníkmi (žalobkyne
I. a II.) spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku každá o veľkosti 1/5 a ich právni predchodcovia
(V. X. ako právny predchodca žalobcov VI. až VIII., Q. X. ako právny predchodca žalobcov III. až V. a P. X.
ako právny predchodca žalobcov I. až V.) boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi spoluvlastníckych podielov
k sporenému pozemku každý v podiele o veľkosti 1/5, keďže bez požadovaného určenia, vzhľadom

k záväznosti údajov katastra, ktoré svedčia v prospech vlastníckeho práva žalovaných I. a II., nie je
možné zaevidovať spoluvlastnícke právo žalobkýň I. a II. v katastri nehnuteľností k spornému pozemku,
resp. nie je možné dosiahnuť prejednanie dedičstva po poručiteľoch V. X., Q. X. a P. X. v rozsahu ich
spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku a
b) na určení ich práva vecného bremena, keďže sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že ich právu

nesvedčí žiaden zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX (ako to uviedli žalobcovia v podanej
žalobe), ktorý by osvedčoval toto ich právo a súčasne žalovaní I. a II. namietajú toto ich právo, a preto
(čomu nasvedčuje aj záverečná reč ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.04.2017) mienia
žalobcom I. až VIII. brániť v jeho výkone.
50. Súd sa tak vecne zaoberal žalobou vo vzťahu k všetkým jej určovacím výrokom, a to aj napriek tomu,

ako už bolo uvedené vo výroku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku, že žalobu v niektorých jej častiach
vo vzťahu k niektorým žalobcom bez ďalšieho zamietol.
51. Vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho práva k spornému pozemku parcele K.-E. Č..
XXXX, k. ú. M. súd považuje za potrebné pristaviť sa pri problematike komasácií, t. j. pozemkových
úprav, na ktoré sa vzťahovala právna úprava platná na Slovensku v období rokov 1908 až 1948.

V roku 1908 nadobudol účinnosť uhorský zákon č. XXXIX/1908 o modifikácii a doplnení pôvodných
právnych predpisov týkajúcich sa komasácie. Na základe splnomocnenia obsiahnutého v ust. § 4 vydal
minister spravodlivosti celý rad nariadení na jeho vykonanie. Boli to nariadenia č. 10, 30, 40, 50 a
60/1909 I.M., ktoré už upravovali komasáciu ako osobitný inštitút a platili v právnej oblastí Slovenska
až do roku 1948. Počas tohto obdobia došlo len k niektorým čiastkovým zmenám. Nariadenie č.

30/1909 I.M. bolo doplnené a zmenené nariadením č. 72100/1914 I.M., najmä vzhľadom na zmeny,
ktoré priniesol uhorský zákon č. 1/1911 o civilnom súdnom poriadku. Ďalšie nariadenie vydal minister
spravodlivosti v súčinnosti s ministrom poľnohospodárstva pod č. 20/1909 I.M., ktoré upravovalo správ-
ne konanie v súvislosti s komasáciou. Na tieto nariadenia, najmä však na nariadenie č. 30/1909 I.M. o
komasačnom konaní, treba sústrediť pozornosť, lebo v súvislosti s riešením právnych vzťahov k pozem-

kom v minulostí dotknutým komasáciou sú aktuálne dodnes. Platnosť, resp. používateľnosť týchto na-
riadení bola zrušená ust. § 104 zákona č. 47/1948 Zb. o niektorých hospodársko-technických úpravách
pozemkov (sceľovací zákon). Komasačné konania začaté pred jeho účinnosťou sa však mali dokon-
čiť podľa predchádzajúcich predpisov (§ 100 sceľovacieho zákona). Tento zákon prijatý ešte pred tzv.
kolektivizáciou nevyhovoval jej zámerom (bol pomalý). Zrušilo ho vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o

opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Komasácie začaté podľa zákona č.
47/1948 Zb. spravidla neboli dokončené. Komasačná agenda patrila až do roku 1948 do právomoci
súdov. Príslušným na konanie bol ten krajský súd (sedria), v obvode ktorého sa nachádzali pozemky,
ktoré sa mali komasovať. Minister poľnohospodárstva tu rozhodoval v správnom konaní len o tej otázke,
či je komasácia pre obec prospešná a účelne vykonateľná. (§ 54 nariadenia č. 30/1909 I.M.) Po

nadobudnutí účinnosti zákona č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva boli na konanie v týchto veciach
príslušné okresné súdy [§ 25 ods. l písm. c) cit. zákona]. Tieto súdy potom už len dokončovali začaté
veci. Ak sa im ich nepodarilo skončiť do roku 1951, potom sa v nich už nepokračovalo. Konanie bolo
na základe administratívneho príkazu zastavené. Súd tak v ďalšom poukazuje na úpravu súdneho
konania upraveného nariadením č. 30/1909 I.M. o komasačnom konaní. Komasácia sa vykonávala v

každej obci osobitne. Nikto nemohol byť nútený k tomu, aby za svoje pozemky prijal náhradu v ka-
tastrálnom území inej obce. Súdne konanie malo tieto etapy: konanie o prípustnosti komasácie (§
41 až 60), prípravné práce (§ 61 až 140), meritórne konanie (§ 141 až 162), vykonávacie konanie
(§ 163 až 181), konanie o nákladoch komasácie (§ 182 až 205). Konanie o prípustnosti komasáciespočívalo v tom, že po rozhodnutí ministra poľnohospodárstva sa záujemca mohol v lehote do 5
rokov od jeho vydania obrátiť na súd s návrhom na začatie konania. Prvé pojednávanie súd nariadil
vyhláškou v príslušnej obci a súčasne vyzval jej predstavenstvo, aby pre potreby súdu zostavilo tzv.

hlasovací zoznam, t. j. zoznam všetkých vlastníkov pozemkov v komasačnom území, s uvedením
výmery im patriacich pozemkov. Na pojednávaní konanom priamo na mieste sudca najprv rozhodol
o prípadných námietkach proti hlasovaciemu zoznamu zostavenému obecným predstavenstvom (do
ktorého bolo možné nahliadnuť) a potom každého účastníka v ňom zapísaného vypočul v súvislosti
s okolnosťou, či hlasuje za komasáciu, alebo proti nej. Výsledok hlasovania vyznačil v zozname a

overil ho. Súd nariadil komasáciu vtedy, ak bolo rozhodnutie ministra poľnohospodárstva kladné a ak
vlastníctvo účastníkov žiadajúcich komasáciu tvorilo aspoň jednu štvrtinu komasačného územia. Ak
však bolo rozhodnutie ministra poľnohospodárstva záporné, komasácia sa mohla nariadiť len vtedy, ak
vlastníctvo účastníkov žiadajúcich komasáciu tvorilo jednu polovicu komasačného územia. Prípravné
práce tvorili najrozsiahlejšiu a najdlhšie trvajúcu časť komasačného konania. Spočívali v podrobnom
určení a opísaní hraníc komasačného územia, podrobnom súpise pozemkov komasačného územia a

vypočítaní ich plochy, triedení a odhade pozemkov, autentifikácii zememeračských prác. Ďalšou úlohou
prípravných prác bola voľba zememerača, zostavenie rozpočtu výdavkov a voľba členov kontrolnej
komisie (§ 28 nariadenia č. 60/1909 I.M.). Zememerača, ktorý spolupôsobil pri komasácii, si vybrali
sami účastníci. Vychádzali pritom z najvýhodnejšej ponuky. Zmluvu o vykonaní zememeračských prác
však musel schváliť súd. Ten ju spravidla schvaľoval spolu s rozpočtom výdavkov. V deň určený na

obchôdzku hraníc si účastníci zvolili potrebný počet dôverníkov, ktorí dobre poznali miestne pomery
a komasačné územie. Komasačný sudca za ich spolupôsobenia spolu so zememeračom vykonal
obchôdzku hraníc. Opis hranice uviedol do zápisnice. Potom vyhlásil zememerača za uvedeného do
práce a v obci vyhláškou upovedomil občanov, že je trestné odstraňovať ním osadené značky, prípadne
inak mariť jeho prácu. Zememerač potom podrobne znázornil a vypočítal plochu územia, ktoré malo byť

komasované.Jehovýpočetameraniepodliehalopreskúmavaciemukonaniuvyslanéhoautentifikačného
katastrálneho inžiniera. Overenie správnosti vykonal doložkou na príslušných sekciách máp. Po tejto
revízii a overení nasledovalo triedenie pozemkov a ich odhad, teda tá časť konania, ktorá bola z hľadiska
prípravných prác najvýznamnejšia. V podstate sa tu rozhodovalo o spravodlivom rozdelení nových
pozemkov. Dôležitosť tohto úseku konania si preto vyžadovala, aby ju osobne viedol vyslaný sudca.

Triedenie a odhad bez jeho účastí nebol platný. Z komasačného územia, ktoré splynulo v jeden celok
mohol účastník dostať späť pozemky v rovnakej hodnote len za predpokladu, že tak jeho, ako aj ostatné
pozemky, ktorých sa komasácia týkala, boli správne zaradené do príslušných tried. Túto činnosť vy-
konávala klasifikačná komisia zostavená súdom. Tá určila jednotlivé triedy pozemkov a prípadne k nim
vyhľadala vzorkové pozemky. Súčasne určila cenu za tzv. odhadné jutro. Potom každý jeden pozemok v

komasačnom území zaradila do príslušnej triedy, o čom spravila záznam v klasifikačnom protokole, ktorý
podliehal súdnemu overeniu. Takto zostavený klasifikačný protokol a k nemu pripojený roztrieďovací
záznam odovzdal sudca zememeračovi a vyzval ho, aby vyhotovil predbežné vymeriavacie operáty,
ktoré na záver prípravných prác po predpísanej procedúre overil. Nasledovalo konanie vo veci samej.
Toto sa rozdeľovalo na tri časti. V prvej sa prerokovali zásadné otázky spojené s vyhotovením nové-

ho rozdeľovacieho plánu, pričom sa ustálilo: ktoré pozemky ležiace v komasačnom území nepodliehajú
výmene, resp. sa z nej vylučujú, kde sa zriadia priehony pre dobytok, cesty a iné komunikácie, kde budú
umiestnené na spoločné užívanie určené studne, napájadlá, cintoríny, stromové škôlky, kameňolomy,
hliniská atď. a k nim vedúce cesty, umiestnenie nových pozemkov, ktoré predmety majú nárok na
osobitné vyrovnanie (napr. stromy, ktoré neboli predmetom komasácie). V druhej časti zememerač v

týchto intenciách vyhotovil rozdeľovací plán pričom vychádzal zo zásady, že každý účastník má po-
dľa nového stavu dostať pozemky v tej istej hodnote, ako mal v starom stave (po zrážke na spoločné
zariadenia). Pri tomto rozdeľovaní nebola veľmi rozhodujúca pôvodná výmera a trieda jeho pozemkov,
hoci aj na to sa prihliadalo, ale dôležitá bola ich cena. Mohlo sa teda stať, že namiesto väčšieho po-
zemku v horšej triede dostal menší pozemok v lepšej triede a naopak. Takto vyhotovený rozdeľovači plán

vyslaný sudca prejednal so všetkými účastníkmi. Právoplatný rozsudok o zásadných otázkach nového
umiestnenia tvoril tretiu a záverečnú časť meritórneho konania. Nasledoval jeho výkon. Na úvod tejto
časti konania zememerač na príkaz súdu vyhotovil rozdeľovacie operáty. Po ich revízii vytýčil priamo
na mieste hranice nových pozemkov. Toto vytýčenie hraníc však ešte neoprávňovalo účastníkov na
ich užívanie. Až po skončení týchto prác nariadil súd pojednávanie „k zavedeniu strán do vlastníctva

novej držby" (§ 173). Uznesením vyhlásil „doterajší stav držby za zaniknutý" a účastníkov uviedol do
„novej držby" (§ 174). Tým bolo konanie skončené. Súdne „uvedenie do držby" sa uskutočnilo tak, že
vyslaný sudca priamo na mieste každému osobitne ukázal jeho nové pozemky (za neprítomných zástup-
covi obce). Následne sudca opatril rozdeľovacie operáty autentifikačnou doložkou (tzv. kombinatórium),ktorú spolu s ním podpísali autentifikačný katastrálny inžinier, hospodársky, prípadne aj lesný odborný
znalec. Po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu súd zaslal rozdeľovacie operáty aj
pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania. Nový stav mohol účastník v lehote do jedného roka

napadnúť žalobou, ale len z dôvodu „očividnej chyby v počítaní". Po uplynutí tejto lehoty už žalobu
nebolo možné podať. Poslednou časťou komasačného konania bolo konanie o nákladoch komasácie,
ktoré však v kontexte prejednávanej veci nie je podstatné. Záverom možno zhrnúť, že za nedokončenú
komasáciu možno považovať ten stav, keď sa komasačné konanie skončilo v niektorom okamihu pred
vydaním právoplatného uznesenia o autentifikácii nového stavu. V takom prípade nemôžu jej priami

účastníci alebo ich právni nástupcovia pre seba z výsledkov tohto konania uplatňovať žiadne práva.
52. V prejednávanom prípade z podania Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru zo dňa
30.03.2016 vyplynulo, že v k. ú. M. nebola komasácia ukončená vydaním uznesenia o autentifikácii
komasácie a nie je ani k dispozícii kombinatórium medzi pozemkovoknižným stavom a stavom podľa
komasácie. Z daného preukázaného skutkového stavu možno vyvodiť, že aj napriek tomu, že vlastníci
vstúpili do držby pozemkov podľa komasačného operátu, nedošlo na základe komasácie k zániku

pozemkovoknižného vlastníctva a jeho nahradeniu vlastníctvom podľa komasácie. Uvedené sa tak
nepochybne týka aj sporného pozemku, ktorý v zmysle žalobcami produkovaného geometrického
plánu č. 47/2014 vyhotoveného dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeného dňa
29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeného dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod
č. 1007/2014, zodpovedá pôvodnej pkn parcele č. XXX evidovanej v pozemkovej knihe vedenej pre k.

ú. M. vo vložke č. XXX a č. XXX.
53. Pokiaľ ide o vlastníctvo Š. X. W. k pozemku pkn parcele č. XXX evidovanej v pkn vložke č. XXX
a č. XXX, k. ú. M., súd poukazuje na to, že zápis v pozemkovej knihe svedčal vlastníctvu Š. X. W.
len v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 15/360 (keďže bol evidovaný v časti B pkn vložky č. XXX
pod B3 v podiele o veľkosti 15/180 a keďže v pkn vložke č. XXX sa viedlo vlastníctvo k pkn parcele

č. XXX len v rozsahu podielu 1/2, z čoho vyplýva, že Š. X. W. bol pozemkovej knihe evidovaný v pkn
vložke č. XXX v jej časti B pod B3 ako podielový spoluvlastník pkn parcely č. XXX v podiele 15/180 z
1/2 = 15/360). Vlastníctvo Š. X. W. bolo aj v tomto rozsahu, teda v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
15/360 (evidované v časti B pkn vložky č. XXX pod B3), predmetom dedenia po ňom, a to po jeho smrti
dňa XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva jednak zo zápisu v časti B pkn vložky č. XXX, k. ú. M. pod B4

a jednak zo žalobcami predloženej fotokópie výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po neb.
Š. X. W. zo dňa 18.04.1942 pod spis. zn. D 222/1942. Na základe tohto dedenia nadobudli vlastnícke
právo k spoluvlastníckemu podielu Š. X. W. jeho dedičia (ako to vyplýva z už dvoch v tomto odseku
odôvodnenia tohto rozsudku zmienených listín), a to: a) Q. X. W. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku),
b) Q. X. W. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku), c) (ako maloletá) P. X. W. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k

celku), d) (ako maloletá) žalobkyňa II. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku) a e) (ako maloletá) žalobkyňa
I. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku). Ak teda svoje vlastnícke právo (žalobkyne I. a II.), resp. vlastnícke
právo (poručiteľov Q. X. a P. X.) k pkn parcele č. XXX, resp. k spornej parcele (ktorá mala vzniknúť z pkn
parcely č. XXX) odvodzovali žalobcovia I. až VIII. na základe dedičského titulu, môže súd konštatovať,
že žalobkyne I. a II., ako aj Q. X. a P. X. a napokon aj Q. X. W., zomr. XX.XX.XXXX (právny predchodca

V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), dedením po Š. X. W. nadobudli vlastníctvo k pozemku
pkn parcela č. XXX, k. ú. M. každý len v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 3/360. Následne po smrti
Q. X. W., zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol dedením jeho spoluvlastnícky podiel na pkn parcele č. XXX
evidovaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a jeho v tom čase dvojročný maloletý syn V. X., nar.
XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,ktoráskutočnosťjednakvyplývazozápisuvčastiBpknvložkyč.XXX

pod B6 a jednak zo žalobcami predloženej fotokópie výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania
po neb. Q. X. zo dňa XX.XX.XXXX pod spis. zn. D 1111/1943. Teda ani V. X., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, dedením po svojom otcovi Q. X. nenadobudol väčší podiel na spornom pozemku
(ako vytvorenom z pôvodnej pkn parcely č. XXX) ako podiel o veľkosti 3/360. Na tomto nemení nič
argumentácia žalobcov, že Š. X. W. mal nadobudnúť ako kupujúci na základe kúpno-predajnej zmluvy

uzavretej dňa 20.05.1938 od predávajúceho Y. A. celý sporný pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX ako
časť pkn parcely č. XXX evidovanú v pkn vložke č. XXX, k. ú. M. o výmere 180 m2. (v kúpno-predajnej
zmluve vymedzené: „nemovitosť nachádzajúca sa v obci M. v pozemnoknižnom protokole č. XXX A
+ r. č. 1 m. č. XXX b1c celú nemovitosť, ktorá má rozmeru 180 m2“) V kontexte tejto argumentácie
žalobcov súd poukazuje na to, že podľa pôvodnej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky

do 31.12.1950 (t. j. predo dňom účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného občianskeho zákonníka
platilo uhorské obyčajové právo), ktorá sa týkala pozemkových kníh, platila zásada, že vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy bol (okrem výnimiek) ten, kto bol ako vlastník tejto
veci zapísaný. Zápis v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter.Zápis do pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter, teda k prevodu vlastníckeho práva došlo až
zápisom tohto prevodu. Výnimku z tohto pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti na
základe vydržania a dedenia. V ďalšom pokiaľ sa týka podielového spoluvlastníctva, súd poukazuje na

rozhodnutie pod č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej
republiky, v zmysle ktorého „treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do
pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci
určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe,
prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto

dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Na neplatnosť takejto deľby nevplýva
okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase
jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe.“. Y. A., ako už bolo vyššie uvedené bol v pozemkovej knihe
v pkn vložke č. 512 evidovaný ako podielový spoluvlastník pkn parcely č. XXX v podiele o veľkosti
15/360 (právnym titulom dedenia čd. 4472/1910). Podľa zápisu v pozemkovej knihe tak Y. A. ku dňu
uzavretia kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 nebol vlastníkom žiadnej reálne vydelenej časti

pozemku pkn parcely č. XXX a teda ani o výmere 180 m2. Žalobcovia v konaní neprodukovali žiadne
tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by Y. A. nadobudol výlučné vlastníctvo k akejkoľvek
reálne vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX, a to niektorým z vyššie uvedených spôsobov
mimo zápis v pozemkovej knihe. Pokiaľ ide o možnosť nadobudnutia takéhoto výučného vlastníctva
Y. A. dedením, naopak v zmysle už zmieneného zápisu z roku 1910 mal Y. A. nadobudnúť na pkn

parceleč.XXXlenspoluvlastníckypodieloveľkosti15/360.Pokiaľideomožnosťnadobudnutiatakéhoto
výlučného vlastníctva Y. A. vydržaním, žalobcovia tiež neprodukovali v konaní žiadne skutkové tvrdenia,
z ktorých by vyplývalo, že Y. A. nadobudol vydržaním výlučné vlastníctvo k akejkoľvek reálne vydelenej
časti pozemku pkn parcely č. XXX (prípadne, že bol oprávneným držiteľom takejto reálne vydelenej
časti pozemku parcela pkn č. XXX. Žalobcovia neprodukovali žiadne tvrdenia, na základe ktorých (v

spojení s vykonanými dôkazmi takéto tvrdenia preukazujúcimi) by bolo možné dospieť k záveru, že
Y. A. vstúpil (a tiež kedy a za akých okolností) dobromyseľne do držby takejto reálne vydelenej časti
pozemku pkn parcely č. XXX. [v čase do 31.12.1950 boli predpokladmi vydržania dobromyseľnosť
v čase vstupu do držby nehnuteľnosti a neprerušená držba (žalobou pozemnoknižného vlastníka)
po dobu 32 rokov; predpokladom nebola držba založená na nejakom nadobúdacom titule, vydržanie

vylučovala len „obmyselná“ držba (s vedomím o bezprávnom nadobudnutí nehnuteľnosti, napríklad
násilné zabranie); viď Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Fajnor,
Záturecký, III. vydanie pôvodného diela, vydavateľstvo Heuréka, október 1998, str. 140, 141] Možno tiež
konštatovať, že takejto skutočnosti nenasvedčuje ani žiaden zápis v pkn vložke č. 512. Z uvedeného
vyplýva a napokon ani žalobcovia neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia, že by pred uzavretím kúpno-

predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 došlo k čo i len konkludentne uzavretej dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi pozemku parcely pkn č. XXX, na základe ktorej by nadobudol mimo pozemkovej knihy
Y. A. výlučné vlastníctvo k reálne vydelenej časti tohto pozemku, ktorá zodpovedá spornému pozemku
parcele K.-E. Č.. XXXX. Možno tiež konštatovať, že žalobcovia v konaní neoznačili žiaden relevantný
dôkaz, ktorým by mohli byť vyššie uvedené okolnosti hypoteticky preukázané. Súd poukazuje na to, že

z vykonaných dôkazov nevyplývajú žiadne skutkové zistenia, z ktorých by mohlo byť usudzované na
vyššie uvedené okolnosti (naopak skutkové zistenia súdu vôbec nenasvedčujú takýmto okolnostiam)
a súčasne zo žalobcami označených dôkazov (a súdom nevykonaných podľa ust. § 185 ods. 1 CSP)
- ohliadka na mieste samom, výsluch svedkov V. M. (nar. v roku XXXX) a Q. Y. (nar. v roku XXXX)
objektívne ani takéto skutočnosti preukázané byť nemohli. Z ohliadky na mieste samom bolo totižto

možné vyvodiť výlučne len také skutkové zistenia, v akom reálnom stave sa nachádza sporný pozemok v
čase ohliadky (tento stav bol zásadne dokumentovaný už aj stranami sporu predloženými fotografickými
snímkami na č. l. 203 až 205, č. l. 226 až 238 a č. l. 255 až 264), nie však akékoľvek skutkové zistenia o
užívaní a právnych vzťahoch k spornému pozemku v období pred takmer 80-timi rokmi, t. j. okolo roku
1938 (kedy bola medzi Y. A. a Š. X. W. uzavretá kúpno-predajná zmluva), resp. v období pred rokom

1938. Označený svedok Q. Y. (nar. v roku XXXX) v uvedenom období ešte nežil (narodil sa až v roku
smrti Š. X.K. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX). Označený svedok V. M. sa síce mal narodiť v roku
XXXX, t. j. ešte pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 (teda v tomto čase mal cca
4 roky), avšak vzhľadom k jeho veku v dotknutom čase je objektívne nemožné, aby si po 80-rokoch
vierohodne spomenul nielen na skutkové okolnosti užívania sporného pozemku v druhej polovici 30-

tych rokov a na začiatku 40-tych rokov, ale najmä na skutkové okolnosti objasňujúce právne relevantné
dôvody tohto užívania. Súčasne V. M. nemohol byť očitým svedkom akýchkoľvek skutkových okolností
pred jeho narodením v roku XXXX, na základe ktorých by mohol byť vyvodený záver o nadobudnutí
výlučného vlastníctva k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemkuparcele K.-E. Č.. XXXX - dedenie mimo pozemkovej knihy Y. A., ku ktorému by bolo mohlo dôjsť v
roku 1910 (viď zápis pod B1c v pkn vložke č. XXX), dlhodobý stav držby a užívania pozemku pkn
parcely č. XXX spoluvlastníkmi tohto pozemku v rozdelenom stave, z čoho by bolo možno vyvodiť hoc

len konkludentnú dohodu o reálnej deľbe pozemku pkn parcela č. XXX, na základe ktorej by Y. A.
nadobudol výlučné vlastníctvo k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému
pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, resp. okolnosti prípadného vstupu Y. A. do držby dotknutej časti
pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, ku ktorým
by muselo vzhľadom k dĺžke vydržacej doby (32 rokov) dôjsť nepochybne pred narodením svedka V.

M.. Obaja svedkovia tak mohli vypovedať o relevantných skutočnostiach nie na základe ich vnímania
vlastnými zmyslami, ale len na základe ich počutia od iných osôb. Takéto prípadné výpovede svedkov
(zásadne len o fyzickom užívaní spornej nehnuteľnosti žalobcami a ich právnymi predchodcami, čo aj
podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 07.03.2017 výsluchmi týchto svedkov
malo byť preukázané; v žalobe žalobcovia označili výsluch bližšie neoznačených svedkov ako dôkaz na
preukázanie užívania sporného pozemku žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami od mája 1938,

teda v období po uzavretí spornej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938) bez ich ďalšej verifikácie
inými dôkaznými prostriedkami by podľa názoru súdu neboli spôsobilé preukázať výlučné vlastnícke
právo Y. A. k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele
K.-E. Č.. XXXX a súčasné nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva k dotknutej časti pozemku
parcely pkn č. XXX Š. X. W. na zmluvnom základe, obzvlášť v spojitosti s inými skutkovými zisteniami

súdu vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov (najmä skutkové zistenia súdu o zápisoch vlastníctva k
pozemku pkn parcela č. XXX v prospech podielového spoluvlastníctva veľkého množstva podielových
spoluvlastníkov - len v pkn vložke č. XXX bolo ku dňu 31.07.1937 na podiel o veľkosti 1/2 k pozemku
parcela pkn č. XXX zapísané spoluvlastníctvo v prospech 17 osôb pod B1a až B1s). Vzhľadom na
uvedené tak súdu neostávalo nič iné ako vychádzať z konštitutívnych zápisov z pozemkovej knihy, teda

z toho, že Š. X. W. nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 vlastníctvo k
pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M., len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 15/360 (viď
zápis pod B3 v časti B pkn vložky č. XXX). Z uvedeného tak možno ďalej vyvodiť, že aj v čase svojej
smrti, dňa 29.01.1942, bol Š. X. W. vlastníkom pkn parcely č. XXX, k. ú. M. len v tomto rozsahu a teda
predmetom dedenia po ňom tak nebola reálne vydelená časť pkn parcely č. XXX, k. ú. M. o výmere 180

m2 v celosti, ale už zmienený spoluvlastnícky podiel k pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M. evidovaný
v pkn vložke č. XXX pod B3 o veľkosti 15/180 k 1/2, t. j. 15/360, ktorý podľa výťahu zo zápisnice o
pojednávaní pozostalosti spis. zn. D 222/1942 zo dňa 18.04.1942 zdedili jeho deti, a to Q. X. W., zomr.
XX.XX.XXXX,vpodiele1/5zpodieluporučiteľa,t.j.vpodiele3/360kcelku(zapísanývčastiBpknvložky
č. XXX pod B4a), Q. X. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t.

j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4b), P. X. W., nar.XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B
pkn vložky č. XXX pod B4c), v tom čase maloletá žalobkyňa II. v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v
podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a) a v tom čase maloletá žalobkyňa I.
v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod

B4a). Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel po Q. X. W. evidovaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a,
tento sa po jeho smrti dňa XX.XX.XXXX, stal predmetom dedenia po ňom a tento nadobudol dedením
podľa výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania spis. zn. D 1111/1943 zo dňa 17.01.1944 jeho
syn v tom čase maloletý V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (viď zápis v časti B pkn vložky
č. XXX pod B6).

54. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že dedením nadobudli žalobkyne I. a II., ako
aj právni predchodcovia žalobcov Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, V. X., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX a P. X., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, len spoluvlastnícky podiel k pozemku
pkn parcela č. XXX, k. ú. M., teda aj sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. (ako časť
pkn parcely č. XXX) každý len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/360. V tomto rozsahu

žalovaníI.aII.ajvlastníckeprávožalobkýňI.aII.aQ.X.,V.X.aP.X.kudňuichsmrtipočassporuuznali.
55. Ak v ďalšom žalobcovia poukazovali na to, že či už žalobcovia I. a II., ako aj ich právni predchodcovia
Q. X., V. X. a P. X., nerušene užívali sporný pozemok od času, kedy tento nadobudli dedením po svojom
právnom predchodcovi Š. X. W. (resp. V. X. po Q. X.), súd môže s určitosťou konštatovať, že ku dňu
01.01.1951 (t. j. ku dňu účinnosti SOZ) nemohli nadobudnúť vlastníctvo (v podieloch dávajúcich celok) k

reálne vyčlenenej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E.
Č.. XXXX, k. ú. M., keďže (a to ani s prípadným započítaním držby Š. X. W.) do 01.01.1951 neuplynula
vydržacia doba 32 rokov podľa uhorského práva platného na území Slovenskej republiky do 31.12.1950.
V zmysle cit. prechodného ust. § 566 ods. 1 SOZ by k vydržaniu vlastníckeho práva k časti pozemkuparcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. mohlo dôjsť
za splnenia oprávnenej držby (podľa cit. ust. § 145 ods. 1 SOZ) žalobkyňami I. a II. a Q. X., V. X. a P. X.
každým v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/5 k celku ku dňu 01.01.1961.

56. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pozastaviť sa pri intertemporalite právnej úpravy inštitútu
vydržania v prípade, že k začiatku držby vedúcej k vydržaniu došlo v čase do účinnosti SOZ, avšak k
vydržaniu (uplynutiu vydržacej doby) došlo až počas účinnosti SOZ. Podľa právnej úpravy platnej na
území Slovenskej republiky do 31.12.1950 boli predpokladmi vydržania (ako už bolo vyššie zmienené)
dobromyseľnosť v čase vstupu do držby a neprerušená držba (žalobou pozemnoknižného vlastníka) po

dobu 32 rokov. Teda predpokladom nebola držba založená na nejakom nadobúdacom titule, vydržanie
vylučovala len „obmyselná“ držba (s vedomím o bezprávnom nadobudnutí nehnuteľnosti, napríklad
násilné zabranie). V čase účinnosti SOZ, teda od 01.01.1951 však pre vydržanie bolo potrebné splniť
podmienku oprávnenej držby (po celú vydržaciu dobu), postavenej na nadobúdacom titule, ktorého
neplatnosť, resp. nedostatok nemohol subjekt vydržania z objektívneho hľadiska rozpoznať. Prechodné
ustanovenia k SOZ, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva vydržaním, hovorili len o (u)plynutí vydržacej

doby (§ 566 ods. 1 a 2 SOZ). Inak vo všeobecnosti v zmysle cit. ust. § 562 SOZ ustanoveniami SOZ sa
spravovali, i právne pomery vzniknuté pred 01.01.1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravovali
skorším právom. Z uvedeného možno vyvodiť, že ak k vstupu do držby došlo pred 01.01.1951 a do
31.12.1950 neuplynula vydržacia doba, podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, ku ktorému malo
dôjsť uplynutím vydržacej doby, museli byť naplnené podľa SOZ (§ 116 ods. 1 v spojení s § 145 ods.

1 SOZ).
57. Vo všeobecnosti možno uviesť, že vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou
osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania podľa SOZ okrem spôsobilého
predmetu vydržania (veci, ku ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, SOZ negatívne

vymedzoval tieto v ust. § 115, v zmysle ktorého vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo,
ak išlo o nescudziteľné veci, ktoré boli v socialistickom vlastníctve) patrili podľa § 116 ods. 1 SOZ: a)
nadobúdateľ bol oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby,
ktorou bol neprerušovaný stav držby predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá bola
pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nebolo podľa ust.

§ 116 ods. 2 SOZ právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby mohol započítať
aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby bolo pretrhnuté
vtedy, ak držiteľ prestal byť dobromyseľný alebo prestal nakladať s vecou ako so svojou. Možno tak
konštatovať zásadnú zhodnosť právnej úpravy inštitútu vydržania podľa SOZ a podľa platnej úpravy OZ
(a to či už podľa ust. § 135a v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, alebo podľa ust. § 134 v

súčasnom znení účinnom od 01.01.1992).
58. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka pre oprávnenú držbu (teda aj pre samotné
vydržanie) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je
potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá
publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že mu vec alebo právo náleží (ust. § 145 ods. 1 SOZ, v súčasnosti ust. § 130 ods. 1 OZ), nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by
mohol mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne

posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod., alebo v nevedomosti držiteľa o
skutkovom dôvode neplatnosti zmluvy, napr., že prevodca nemal spôsobilosť na právne úkony). Otázka
existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo patrí. (viď
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu

ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001, na ktoré súd poukazuje z dôvodu totožnej právnej
úpravy v SR a v ČR, podľa ktorej Najvyšší súd ČR rozhodoval v uvedených prípadoch) Pokiaľ ide o
dobromyseľnosť držby (jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR vo svojej
súčasnej rozhodovacej praxi zaujal nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba

hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a
treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ držívec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.

Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.“ (z uznesenia
NS SR spis. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod publikačným č. 73).
59. V zmysle v predchádzajúcich troch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku uvedeného všeobecného

právneho výkladu s ohľadom na už vyvodené čiastkové skutkové a právne závery prejednávanej veci,
možno konštatovať, že v danom prípade žalobkyne I. a II., ako aj právny predchodcovia žalobcov Q. X.,
V. X. a P. X. nenadobudli vydržaním žiadny ďalší podiel na pozemku (a to ani na jeho žiadnej reálne
vymedzenej časti, ktorá by zodpovedala spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX) pkn parcela č.
XXX, k. ú. M., keďže u nich nebola ku dňu uplynutia vydržacej doby naplnená podmienka oprávnenej
držby podľa cit. ust. § 145 ods. 1 SOZ. Žalobkyne I. a II., ako aj Q. X., V. X. a P. X., totižto nemohli byť

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi určitej reálne
vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX, k. ú. M., ktorej toho času zodpovedá pozemok parcela K.-
E. Č.. XXXX, každý v podiele o veľkosti 1/5 k celku, a to preto, že podľa výsledkov dedičského konania
(pozostalostného pokračovania podľa zákonného článku XVI/1894), či už po Š. X. W., resp. po Q. X. (V.
X.), mali nadobudnúť len spoluvlastnícky podiel Š. X. W. zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B3 o

veľkosti 15/360, a to každý v jeho 1/5-tine, t. j. každý spoluvlastnícky podiel 3/360 k celku. Vychádzajúc
z výsledkov zmienených dedičských konaní totiž nemohli byť bez dôvodných pochybností v domnení,
že dedením na nich prešiel nie spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/360 k celku k pozemku parcela pkn
č. XXX, k. ú. M., ale spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k reálne vydelenej časti pozemku pkn parcela
č. XXX, k. ú. M., ktorej časti zodpovedá pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX. Prípadná skutočnosť, že

žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, sporný pozemok nerušene po akúkoľvek dobu od mája 1938
užívali, resp. homali oplotený, na uvedenom nedostatku preoprávnenú držbu nemôže nič zmeniť, keďže
toto konanie žalobcov, resp. ich právnych predchodcov samo o sebe nemôže nahrádzať nedostatok
titulu, na základe ktorého by mohli byť žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia dobromyseľní, že
nadobudli vlastníctvo sporného pozemku vo väčšom podiele. V súvislosti s týmto treba zdôrazniť, že

žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, mali právo sporný pozemok užívať, keďže sú/boli jeho
spoluvlastníkmi v podieloch zapísaných ešte v pkn vložke č. XXX, t. j. súhrnne v podieloch o veľkosti
15/360 k celku.
60. Záverom, pokiaľ ide o časť sporu o určenie vlastníckeho práva žalobkýň I. a II. a právnych
predchodcov žalobcov, možno konštatovať, že žalobcovia nepreukázali, že by žalobkyne I. a II., resp.

Q. X., V. X. a P. X., nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M.
vo väčšom rozsahu, ako každý v podiele o veľkosti 3/360-tiny, a preto vzhľadom k tomu, že žalovaní v
tomto rozsahu aj vlastnícke právo práva žalobkýň I. a II. a právnych predchodcov žalobcov Q. X., V. X.
a P. X. uznali, súd žalobe v tejto časti vyhovel v rozsahu, ako je to uvedené v častiach I. až V. výroku
tohto rozsudku a vo zvyšnom rozsahu žalobu žalobcov I. až VIII., aj s ohľadom na závery uvedené v

odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku (o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie), zamietol, ako je
to uvedené v časti VIII. výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalovaní I. a II. v konaní napokon
uznali vlastnícke právo žalobkýň I. a II., ako aj právnych predchodcov žalobcov Q. X., V. X. a P. X.,
k spornému pozemku, a to v rozsahu, v ktorom bolo žalobnému návrhu týmto rozsudkom vyhovené,
pričom v ostatnom rozsahu bola žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku

zamietnutá, súd už pre nadbytočnosť (z dôvodu ich úspechu v spore o žalobe žalobcov nad rozsah
nimi uznaného vlastníctva žalobkýň I. a II., resp právnych predchodcov žalobcov, súhrnne v podiele o
veľkosti 15/360 k celku) s poukazom na dôvody tohto rozsudku nepovažoval za potrebné zaoberať sa
v ďalšom argumentáciou obrany žalovaných I. a II. v spore.
61. V danom prípade sa tak žalobcovia I. až VIII. domáhali určenia vlastníckeho práva žalobkýň I. a II.,

ako aj Q. X., V. X. a P. X., ku dňu ich smrti, k spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX - záhrady
o výmere 165 m2, k. ú. M., ako je tento evidovaný na LV č. XXXX, a to v spoluvlastníckych podieloch
tvoriacich celok a teda nemali dôvod pre účely zápisu vlastníckeho ich práva žalobou požadovať aj
určenie vlastníckeho práva žalovaných I. a II. pre účely dosiahnutia zápisu ich vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností (záznamom podľa ust. § 34 zákona č. 162/1995 Z. z.), aby tak nedošlo k

duplicitným zápisom vlastníckeho práva žalobcov a žalovaných, keďže by príslušný okresný úrad,
katastrálny odbor, nevedel, podľa výroku rozsudku, ktorým by súd iba pozitívne deklaroval vlastníckeho
právo žalobcov (resp. ich právnych predchodcov) k spornému pozemku, či sa toto pozitívne určenie týka
konkrétne na LV č. XXXX zapísaného podielu žalovaného I., alebo žalovaného II. Vzhľadom k tomu,že súd žalobe vyhovel, pokiaľ ide o určenie vlastníctva k spornému pozemku, v rozsahu určenia, že
žalobkyne I. a II. sú podielovými spoluvlastníčkami sporného pozemku každá iba v podiele o veľkosti
3/360 a že do dedičstva po každom z poručiteľov Q. X., V. X. a P. X., patrí spoluvlastnícky podiel k

spornému pozemku iba o veľkosti 3/360, súd považoval za potrebné vyjadriť (deklarovať) vo výroku
tohto rozsudku (a to majúc za to, že týmto neprekročí žalobný návrh podľa ust. § 216 ods. 1 CSP),
v akom rozsahu sa toto pozitívne určenie vlastníctva žalobkýň I. a II., resp. právnych predchodcov
žalobcov, dotýka právneho postavenia každého zo žalobcov I. a II., resp. veľkosti spoluvlastníckeho
podielu toho ktorého zo žalovaných I. a II. Súd uvedené deklaroval tak, ako je to uvedené v častiach VI.

a VII. výroku tohto rozsudku, a to s poukazom na skutočnosť vyplývajúcu zo zapísaných nadobúdacích
titulov žalovaných I. a II. k spornému pozemku v časti B LV č. XXXX pod B11 a B12 (ako ich
nesporne tvrdili žalovaní I. a II. v ich vyjadrení k žalobe zo dňa 12.09.2014), z ktorých vyplýva, že
obaja žalovaní nadobúdali postupne spoluvlastnícke podiely ich právnych predchodcov, evidovaných
v katastri nehnuteľností ako vlastníkov sporného pozemku v podieloch dávajúcich celok, tými istými
zmluvami, pričom tak každý zo žalovaných I. a II. nadobudli ten ktorý spoluvlastnícky podiel každého

svojho právneho predchodcu (t. j. predchádzajúceho v katastri nehnuteľností evidovaného podielového
spoluvlastníka sporného pozemku) v rozsahu 1/2-vice. Z uvedeného je teda zrejmé, že každý z určených
spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku v častiach I. až V. výroku tohto rozsudku, sa dotýka v
rozsahu1/2-vice(t.j.vrozsahu3/720-inukaždéhozurčenýchspoluvlastníckychpodielovvčastiachI.až
V. výroku tohto rozsudku, teda spolu v rozsahu 15/720-in) zápisu spoluvlastníckeho podielu každého zo

žalovaných I. a II. Inak povedané, žalovaní I. a II. nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku
v tomto rozsahu.
62.PokiaľideodruhúčasťžalobyžalobcovI.ažVIII.,atoourčenieichprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu spočívajúceho v ich práve ako vlastníkov sporného pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX (ako to
uviedol ich právny zástupca na pojednávaní dňa 26.04.2017) prechodu peši i vozom a práve uloženia

inžinierskych sietí cez zaťažený pozemok žalovaných nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67
m2 na susediaci pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, t. j. sporný pozemok, v rozsahu vymedzenom
geometrickým plánom č. 47/2014 vyhotoveným dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne

overeným dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeným dňa 05.06.2014 Okresným
úradom Žilina pod č. 1007/2014, súd na úvod jej meritórneho právneho posúdenia považuje za potrebné
pristaviť sa pri inštitúte vecných bremien vo všeobecnosti. Vecné bremená sú typickým právom k cudzej
veci, a to iba nehnuteľnej. Ide o inštitút, ktorý jednak umožňuje upravovať vzťahy medzi vlastníkmi
susediacichnehnuteľnostíajednakzásahytretíchosôbdoprávvlastníkanehnuteľností.Vecnébremená

teda obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu (vlastníka susediacej
nehnuteľnosti alebo inej osoby). Na základe inštitútu vecného bremena vzniká vzťah medzi oprávneným
a povinným. Nevylučuje sa ani vytvorenie tzv. vzájomných vecných bremien, z ktorých by každá zo
strán bola oprávneným, ale aj povinným. Na základe vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká
povinnosť v prospech oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (non facere),

c) niečo konať (facere). Najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť
(prechod cez pozemok, vedenie napr. vodovodného potrubia na pozemku, užívanie nehnuteľnosti,
stavbu na nehnuteľnosti, branie úrody). Pokiaľ ide o zdržanie sa niečoho (čo je tiež nečinnosť), patrí sem
napríklad záväzok vlastníka nehnuteľnosti nevykonať určité úpravy na nehnuteľnosti, alebo aj to, že k
nehnuteľnosti nezriadi určité vecné bremeno. Vecné bremená založené na nečinnosti [písm. a) a b)] sa v

minulostinazývali„služobnosti“.Niekedysavrámcivecnéhobremenamožnozaviazaťnaurčitékonanie,
a to na opakujúce sa konanie (nie jednorazové). Môže ísť napríklad o záväzok poskytovať určité služby
či odovzdávanie produktov zo zaťaženej nehnuteľnosti. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti
pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho, aké účinky vyvoláva zriadenie vecného
bremena, kto je oprávneným a koho zaťažuje, treba rozlišovať: a) vecné bremená in personam, b) vecné

bremenáinrem.Vprvomprípadevecnéhobremena„inpersonam“právaapovinnosti,ktorésadojednali,
zaväzujú (platia) iba pre tie subjekty, tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno dojednali. V
prípade, ak by došlo k zmene vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno (práva a povinnosti z
neho vyplývajúce) by zaniklo. Toto právo neprechádza ani na právnych nástupcov vlastníkov. Na to,
aby účinky vecného bremena (oprávnenia oprávneného a povinnosti povinného) zostali zachované aj

po zmene vlastníkov nehnuteľnosti a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, treba zriadiť vecné bremeno „in
rem“. To znamená, že vecné bremeno bude zaťažovať vždy vlastníka určitej nehnuteľnosti a naopak,
oprávneným bude vždy vlastník určitej susediacej nehnuteľnosti. Ide o vecné bremeno spojené s
vlastníctvom k nehnuteľnosti.63. V prejednávanom prípade súd musí konštatovať, že žalobu žalobcov III. až VIII. bolo potrebné bez
ďalšieho zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobcovia III. až VIII. doposiaľ bez najmenších pochybností nie sú
vlastníkmi sporného pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX, t. j. panujúceho pozemku, s ktorého vlastníctvom

(keďže podľa žaloby malo ísť v danom prípade o vecné bremeno „in rem“ podľa cit. ust. § 151n ods. 2
OZ) by malo byť spojené žalobcami tvrdené vecné bremeno. V kontexte záveru o tom, že žalobcovia
III. až VIII. nie sú (ku dňu rozhodnutia súdu vo veci) vlastníkmi sporného pozemku parcela K.-E. Č..
XXXX v žiadnom spoluvlastníckom podiele, súd poukazuje na to, že podľa ust. § 460 OZ sa síce
dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, avšak nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava

dedičského práva v SR (platná aj v čase smrti Q. X., V. X. a P. X.) sa riadi princípom ingerencie, resp.
účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať
i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonnom
upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri
pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva
nepostačujeibasmrťporučiteľa(nadobudnutiudedičstvudedičomporučiteľanedochádzaibanazáklade

smrti poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté súdom
v dedičskom konaní a dedičstvo bolo dedičovi týmto potvrdené (§ 481 a nasl. OZ). Potom až na základe
rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na
existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní, tu
nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, teda kto sa stane poručiteľovým dedičom

a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Stav, ktorý v takomto
prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo
vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o
dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a
z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a

povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa
na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci, alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje
tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 91, ods. 1 O.s.p., pretože ide o
také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Pri

rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov, sa účinnosť a dôsledky rozsudku vzťahujú aj
na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že ak poručiteľ zanechal
viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná vec, ktorá je predmetom
občianskeho súdneho konania vedeného s inou osobu, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, majú až do
prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom konaní, resp. v dodatočnom dedičskom konaní,

všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 77 ods. 1
CSP (do 30.06.2016 podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p.; k tomu viď rozsudok Mestského súdu v Prahe spis.
zn. 11Co 48/1972 zo dňa 04.04.1972 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R
42/1974) V zmysle uvedeného tak aj v prípade vlastníctva sporného pozemku ich právnych predchodcov
(Q. X., V. X. a P. X.) sa vzhľadom k tomu, že akýkoľvek spoluvlastnícky podiel právnych predchodcov

žalobcov III. až VIII. Q. X., V. X. a P. X. k spornému pozemku nebol prejednaný v dedičskom konaní po
týchto poručiteľoch, žalobcovia III. až VIII. sa nemohli stať doposiaľ spoluvlastníkmi sporného pozemku
v akomkoľvek spoluvlastníckom podiely, a preto ako nevlastníci sporného pozemku parcela K.-E. Č..
XXXX doposiaľ nemohli nadobudnúť (akýmkoľvek spôsobom nadobúdania, teda ani vydržaním) právo
vecného bremena zaťažujúce zaťažený pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX.

64. Odhliadnuc od uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, súd poukazuje
na to, že žalobcovia I. až VIII. v konaní netvrdili akýkoľvek titul, na základe ktorého by (oni, alebo ich
právni predchodcovia, t. j. aj Š. X. W.) vstúpili do dobromyseľnej držby nimi tvrdeného práva vecného
bremena. Žalobcovia I. až VIII. len v žalobe tvrdili, že od nadobudnutia pkn parcely č. XXX, t. j. od roku
1938 oni, resp. ich právni predchodcovia, užívali a aj doposiaľ užívajú nerušene pozemok parcelu K.-

E. Č.. XXXX ako prechod peši i vozom, od roku 1963 majú v ňom uložené kanalizačné potrubie a od
roku 1972 aj vodovodné potrubie. Možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že žalobcovia tak
jednak netvrdili a jednak ani nepreukázali akýkoľvek zmluvný základ pre vznik nimi tvrdeného práva
vecného bremena vlastníka sporného pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX (teda ako pozemku panujúceho)
zaťažujúceho zaťažený pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX a rovnako ani žiadny iný nadobúdací titul, s

výnimkou tvrdení žalobcov o vydržaní takéhoto práva vecného bremena.
65. Cez cudzí pozemok možno prechádzať (resp. požadovať od vlastníka cudzieho vecným bremenom
zaťaženého pozemku strpenie uloženia inžinierskych sietí) na základe rôznych právnych dôvodov;
môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (napr. vlastník pozemku prechádzanieiných osôb cez pozemok trpí, alebo im to aj dovolí, avšak bez toho aby im k tomuto prechádzaniu
vzniklo nejaké právo). Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je

držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
je oprávnená (dobromyseľná) držba tohto práva. Súd z hľadiska podmienok vydržania práva vecného
bremenatakvplnomrozsahuodkazujenavýkladuvedenývodsekochč.53,56až58 odôvodneniatohto
rozsudku, keďže nadobúdanie vlastníckeho práva a práva vecného bremena vydržaním sa zásadne
riadi tými istými podmienkami ako nadobúdanie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním. Bez pochybností

možno konštatovať, že žalobcovia jednak netvrdili a ani nepreukázali, že by v období pred uzavretím
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 dovtedajší vlastník pozemku zodpovedajúceho spornému
pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX mal, resp. vykonával akékoľvek právo vecného bremena (teda aj právo
prechodu) vzťahujúce sa k pozemku zodpovedajúcemu zaťaženému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX.
Je tak zrejmé, že žalobkyne I. a II., ako aj právni predchodcovia žalobcov I. až VIII. nemohli nadobudnúť
tvrdenéprávovecnéhobremena(služobnosť)vydržanímdo31.12.1950,atozdôvodu,žeod20.05.1938

do 31.12.1950 zjavne neuplynula vydržacia doba (u pozemkových služobností 32 rokov). V ďalšom
konkrétne s odkazom na intertemporalitu právnej úpravy podľa SOZ (ako ju súd rozobral v odseku č.
56 odôvodnenia tohto rozsudku) súd konštatuje, že žalobcovia I. až VIII. nepreukázali žiaden titul, na
základe ktorého by boli vstúpili do oprávnenej držby tohto práva vecného bremena, a preto žalobkyne I. a
II., resp. právni predchodcovia žalobcov I. až VIII., nesplnili podmienky pre nadobudnutie práva vecného

bremena spočívajúceho v práve prechodu cez zaťažený pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX vydržaním.
Ak teda žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia prechádzali cez zaťažený pozemok parcelu K.-E.
Č.. XXXX, možno s poukazom na preukázaný skutkový stav uzavrieť, že išlo o vyššie uvedený inštitút
výprosy, kedy vlastník pozemku prechod cez svoj pozemok trpí bez toho, aby to zakladalo akékoľvek
právo vlastníkovi susediaceho pozemku, ktorý po tomto pozemku na svoj pozemok prechádza.

66. Pokiaľ ide o vydržanie práva vecného bremena žalobcami spočívajúceho v práve uloženia
kanalizačného potrubia na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, súd konštatuje, že ani v tomto prípade
nemohlo dôjsť k vydržaniu tohto práva, a to podľa cit. ust. § 135c ods. 1 v spojení s cit. ust. § 135a ods.
1 a cit. ust. § 507a ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
keďže do 31.03.1964 zjavne neuplynula 10-ročná vydržacia doba podľa cit. ust. § 116 ods. 1 v spojení

s cit. ust. § 168 ods. 1 a cit. ust. § 115 SOZ a OZ v čase od 01.04.1964 do 31.03.1983 inštitút vecných
bremien neupravoval a teda vecné bremená tak v tomto čase ani vzniknúť nemohli. K vydržaniu tohto
právažalobcami,resp.ichprávnymipredchodcaminemohlodôjsť,keďžeprevydržaniechýbalžalobcom
akýkoľvek právny titul, na základe ktorého mohli byť dobromyseľne v domnení, že im toto právo patrí
(k tomu viď výklad uvedený v odseku č. 58 odôvodnenia tohto rozsudku) a teda v danom prípade

žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nenaplnili podmienku oprávnenej držby podľa cit. ust. § 135a
ods. 1 v spojení s cit. ust. § 132a ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do
31.12.1991. K obdobným záverom, ako v predošlej vete, súd dospel aj ohľadom nenaplnenia podmienok
prevydržanieprávavecnéhobremenažalobcov,resp.ichprávnychpredchodcov,spočívajúcehovpráve
uloženia vodovodného potrubia na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX. Ani ohľadom vydržania tohto práva

žalobcovia okrem toho, že toto potrubie majú uložené na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, a to od roku
1972 (z dôkazov produkovaných žalobcami na pojednávaní dňa 26.04.2017 vyplýva, že k tomuto malo
dôjsť až v roku 1973, čo je však vzhľadom na uvedené v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku
nepodstatné), neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia nasvedčujúce tomu, že by disponovali titulom, od
ktorého by mohli odvodzovať oprávnenú držbu tohto práva (a ani takýto titul z vykonaného dokazovania

najavo nevyšiel). Navyše v tejto časti vzniku žalobcami tvrdeného práva vecného bremena vydržaním
bránilo to, že žalobcovia ani takýto titul mať nemohli, keďže v roku 1972, kedy malo dôjsť podľa
skutkovýchtvrdenížalobcovkuloženiuvodovodnéhopotrubia,OZplatnýnaúzemíSlovenskejrepubliky,
inštitút vecného bremena neupravoval. Je tak logické, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
nemohli byť v roku 1972, kedy sa podľa tvrdení žalobcov mali ujať oprávnenej držby sporného práva

vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia vodovodného potrubia na pozemku parcela K.-E. Č..
XXXX, v dobrej viere, že by im takéto právo mohlo patriť, a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii
akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohli svoju dobromyseľnosť založiť (teda v tomto čase nebolo vôbec
možné takéto právo nadobudnúť). Vzhľadom na uvedené v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku
samotná skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, mali/majú uložené na pozemku

parcela K.-E. Č.. XXXX už od roku 1963 kanalizačné potrubie a od roku 1972 vodovodné potrubie sama
o sebe nie je postačujúca pre vznik nimi tvrdeného práva vecného bremena.
67. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku
súd pre nadbytočnosť ani v tomto prípade nevykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom a anivýsluchom žalobcami označených svedkov Q. Y. a V. M., ktoré dôkazy boli spôsobilé preukázať len
tvrdenia žalobcov, že pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX slúžil žalobcom, resp. ich právnym predchodcom
od mája roku 1938 na prechod na pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, od roku 1963 na uloženie

kanalizačného potrubia a od roku 1972 na uloženie vodovodného potrubia, ktorá skutočnosť, ako už
bolo vyššie uvedené, sama o sebe (bez titulu, na základe ktorého sa mohli žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia odôvodnene domnievať, že im sporné právo patrí) nebola spôsobilá viesť k vydržaniu.
68. Pokiaľ ide o nevykonanie odkazovania žalovanými označeným svedkom Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
súd vykonanie tohto dôkazu s poukazom na dôvody tohto rozhodnutia, ako aj s poukazom na čas jej

narodenia (keď by svedkyňa ohľadom podstatných skutkových okolnostiach mohla vypovedať zásadne
len podľa toho, čo počula), považoval za nadbytočné (k tomu obdobne dôvody, pre ktoré súd nevykonal
výsluch žalobcami označených svedkov).
69. Na základe vyššie uvedených záverov a úvah tak súd žalobu žalobcov vo zvyšnej časti o určenie
práva vecného bremena zamietol a z dôvodu plného úspechu žalovaných v spore o tejto časti žaloby
považoval za už nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovaných vyslovených v rámci ich

obrany v tejto časti sporu.
70. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
71. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
73. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
74. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
75. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania súd považuje za potrebné v prvom
rade uviesť, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov (čo bol aj prípad
prejednávanej veci), postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie

náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore týkajúcom
sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Trovy, ktoré
strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa
pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných
vecí podieľala na vzniku týchto trov). Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma

samostatnými výrokmi. (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s, str. 927) S
poukazom na uvedený výklad tak súd rozhodoval o náhrade trov konania zvlášť u každého žalobcami
I. až III. uplatneného nároku (spolu 6 nárokov, u každého žalobcu nárok na náhradu majetkovej škody
a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy) zvlášť.

76. Žalovaní I. a II. boli v časti konania o žalobe žalobcov I. až VIII. o určenie vlastníckeho práva
k spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. úspešní v rozsahu 345/360, t. j. v rozsahu
určenia vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, v ktorom žalobcovia úspešní
neboli (keďže súd určil vlastnícke právo žalobkýň I. a II., resp. právnych predchodcov žalobcov Q. X.,
V. X. a P. X., celkom v rozsahu 15/360-tín), t. j. v rozsahu 96 % (345/360 = 0,96 = 96 %. Neúspech

žalovaných I. a II. v tejto časti konania tak bol v rozsahu 4 % (100 % - úspech žalovaných 96 % = 4 %),
a preto čistý úspech žalobcov v tejto časti konania bol v rozsahu 92 % (96 % úspech žalovaných - 4 %
neúspech žalovaných = 92 %). Súd tak v zmysle cit. ust. § 255 ods. 2 CSP priznal žalovaným I. a II.
proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu v tejto časti
konania, a to v rozsahu 92 % tak, ako je to uvedené v časti IX. výroku tohto rozsudku.

77. Žalovaní I. a II. boli v časti konania o žalobe žalobcov I. až VIII. o určenie práva vecného bremena
úspešní v celom rozsahu, a preto súd v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným I. a II. proti
žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 % tak, ako je to uvedené v
časti X. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).