Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/596/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111219922
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111219922.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R. Y., bytom R. XXX, zastúpeného Y. F. , bytom V.
V. , Y. R. XXX/XX proti odporcom 1/ E. O. , bytom R. XXX, 2/ C. O., bytom R. XXX, obaja zastúpení
E.. H. L., advokátom so sídlom v V., ul. J. XXXX a E.. R. L., advokátkou so sídlom v V., ul. J. XXXX, o
odstránenie oplotenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.
júna 2013 č.k. 17C/36/2011-89, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa po zmene žalobného petitu
domáhal splnenia povinnosti odporcov 1/, 2/ odstrániť oplotenie a bránky nachádzajúce sa na parc. č.
246 k.ú. R. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodňoval tým, že rozhodnutím
Okresného súdu Trenčín č.k. 8C/803/1983 - 20 zo dňa 21.12.1983 bol medzi jeho rodičmi a manželmi

Fabovými uzavretý súdny zmier, na základe ktorého bolo zriadené vecné bremeno, t.j. právo
prechodu vozom a pešo cez parcelu č. 246 v k. ú. R., ktorú vlastnili odporcovia v prospech vlastníkov
parc. č. 241 až 245, ktorými boli jeho rodičia. Na základe darovacej zmluvy je tohto času výlučným
vlastníkom parc. č. 243, 244, 245, na ktoré sa môže dostať len pešo, nie autom. Na pozemok sa však
potrebuje dostať aj motorovým vozidlo, nakoľko kúri uhlím a drevom. Toto je mu znemožnené, nakoľko
odporcovia postavili plot z pletiva a betónových mostíkov a od ulice je pozemok ohradený oplotením

s bránkou. Odporcovia 1/, 2/ s podaným návrhom nesúhlasili z dôvodu, že faktický stav neumožňuje
prechod vozom vzhľadom k stojacej budove a šírke pozemku. Pokiaľ navrhovateľ do roku 2005 právo
prejazdu vykonával bolo to z dôvodu, že toto právo realizoval nielen cez parc. č. 246 ale čiastočne i cez
parc. č. 233. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. R., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 901, a to pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2 parc. č. 243, pozemku - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 44 m2 parc. č. 244, pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 parc. č. 245.
Na parcele č. 243 je postavená stavba so súpisným č. 142, ktorá je takisto vo vlastníctve navrhovateľa.
Tieto pozemky tvoria ucelený celok, teda spolu susedia, pričom s pozemkom na parcele č. 245 susedí
zo strany od ulice pozemok s parcelným číslom 246, ktorého bezpodieloví spoluvlastníci sú odporcovia.
Tento pozemok je evidovaný na liste vlastníctva č. 427. Prístup na parc. č. 246 je z miestnej komunikácie
- ulice, a to cez neuzamknutú bránku o šírke približne 0,8 metra, ktorá je v stave spôsobilom na užívanie.

Navrhovateľ vchádza na uvedené pozemky v jeho vlastníctve cez túto bránku a prechádza po pozemku
v spoluvlastníctve odporcov, tento je v stave spôsobilom na prechod, pretože je riadne udržiavaný a
upravený. Parcela č. 246 je tzv. spoločným dvorom so susediacimi parc. č. 233 a č. 234, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve E. O. a H. O., synov odporcov. Hranica medzi týmito pozemkami nie je
viditeľná, pozemky nie sú na ich hranici oddelené oplotením. Tieto pozemky, teda pozemky s parc. č.
233 a 246 sú od ulice oddelené spoločným oplotením, ktoré je možné považovať za obvyklé oplotenie

s tromi bránkami. Jednou bránkou sa vstupuje na parc. č. 246 a ďalšími na parc. č. 233. Uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 8C/803/1983-20 právoplatným dňa 04.01.1984, bolo zriadené na parc. č.241, 242, 243, 244 a 245, vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu v prospech vlastníkov parc.
č. 246, a to v ploche D, C, E, F vyznačenej geometrickým plánom A.. H., ktorý je súčasťou
rozhodnutia. V. bolo zriadené na parc. č. 246, vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu v prospech

vlastníkov parc. č. 241 až 245, a to v ploche A, B, C, D vyznačenej geometrickým plánom A.. H.,
ktorý je súčasťou rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa domáha odstránenia oplotenia z
parc. č. 246, pretože mu bráni vo výkone jeho práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, okresný
súd pri rozhodnutí o návrhu navrhovateľa predbežne posúdil obsah povinnosti, resp. práva, ktoré plynú
účastníkom z vecného bremena zaťažujúceho parc. č. 246. Na geometrickom pláne č. 8C 803/83 zo dňa

10.11.1983 vyhotovenom A.. P. H., je vyznačená plocha ohraničená bodmi A, B, C, D, ktorá špecifikuje
právo prechodu vyplývajúce z vyššie uvedeného vecného bremena. Z vyznačenia tejto plochy je zrejmé,
že právo prechodu bolo zriadené na účely prechodu, teda pešo a nie na účely prejazdu, teda motorovým
vozidlom. Šírka tejto plochy nezodpovedá právu prejazdu. Ak by toto vecné bremeno bolo zriadené ako
právo prejazdu cez parc. č. 246 bolo by to výslovne tak uvedené v rozhodnutí súdu. Tento výklad
obsahu zriadeného vecného bremena na pozemku nachádzajúcom sa na parcele č. 246 zodpovedá

jednak jeho slovnému vyjadreniu, jednak jeho vyznačeniu na uvedenom geometrickom pláne a takisto
faktickému stavu na tomto pozemku. Šírka samotného pozemku a takisto šírka priestoru medzi rohom
budovy postavenej na pozemku na parcele č. 246 a približnou hranicou s pozemkom na parcele č. 233
(cca. 1,90 m až 2 m) nezodpovedá možnosti realizovať právo prejazdu. Okresný súd ku skutočnosti, že v
zátvorke za slovným spojením "právo prechodu" je uvedené slovo vozom uvádza, že táto okolnosť nie je

po zvážení skutočnosti, že na uvedenom geometrickom pláne je vyznačený iný rozsah práva prechodu
a takisto skutočného stavu na mieste samom, takou okolnosťou, ktorá by pripúšťala iný výklad ako
výklad podaný súdom. Pri rozširujúcom výklade, a to že toto vecné bremeno zahŕňa aj právo prejazdu
motorovým vozidlom, by sa rozšírilo obmedzenie vlastníckeho práva odporcov, ako vlastníkov pozemku
zaťaženého vecným bremenom. Okresný súd poukázal na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je

nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,
ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného
poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, že
by opačným výkladom dospel k záveru o práve prejazdu navrhovateľa cez uvedený pozemok, týmto

výkladom by obmedzil vyššie uvedené Ústavou garantované práva odporcov. V súdnej praxi, takisto
ako v bežnej mimosúdnej praxi, sa zriaďuje vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty cez pozemok s
formuláciou "právo prechodu" a takisto s formuláciou "právo prejazdu". Z takéhoto slovného vyjadrenia
je zrejmé, že v prvom prípade je obsahom tohto práva právo prechádzať (chodiť) cez cudzí pozemok
a v druhom prípade aj právo jazdiť po cudzom pozemku, za účelom dostať sa na vlastný pozemok.

Okresný súd považoval za potrebné záverom uviesť, že ak navrhovateľ tvrdí, že prejazd cez pozemok na
parcele č. 246 potrebuje realizovať za účelom zloženia dreva, tak toto tvrdenie sa javí súdu ako účelové,
nakoľko na základe miestnej ohliadky je zrejmé, že navrhovateľ má možnosť riadne dopraviť si drevo
na vykurovanie do svojho domu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. b) O.s.p., § 151n
ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak,

že úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ osobne, i
prostredníctvom svojho zástupcu. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukazoval na chyby rozsudku, č.k. 8C/803/83-20 zo dňa

21.12.1983, chyby znalca A.. H. pri meraní nehnuteľností, nedostatky v katastri nehnuteľností, kde
jeho právo prechodu zapísané nebolo v rámci ROEP-u vykonávanom v roku 2003 až do roku 2010.
Poukazoval na skutočnosť, že E.. H. V. robila obhajkyňu odporcovi 1/ a predtým robila sudkyňu.

Zástupca navrhovateľa v podanom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných

a predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil dôkazy a
v tejto súvislosti tiež vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že súdu prvého stupňa
predložil relevantnú judikatúru vzťahujúcu sa na predmet konania ako aj výpis z lexikónu slovenského
jazyka, ktorým bol definovaný pojem „voz“, ktoré slovo znamená štvorkolesové vozidlo ťahané ťažnými
zvieratami alebo hovorovo automobil, auto alebo iné štvorkolesové vozidlo. Z predloženej judikatúry je

zrejmé,žeprávoprechoduvozomapešosachápeajakoprechodresp.prejazdvozom,ktoréjechápane
aj ako motorové vozidlo (auto), nie je preto možné dôvodiť, že právo prechodu bolo zriadené pre účely
prechodu pešo a nie pre účely prejazdu, teda motorovým vozidlom. Nesúhlasil so záverom súdu prvého
stupňa, že vyznačená plocha ohraničená bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne v konaní sp. zn.8C/803/83, nezodpovedá právu prejazdu ani faktickému stavu na tomto pozemku. Vyjadril názor, že
pokiaľ ide o vyznačenie vecného bremena v geometrickom pláne nie je možné bez faktického zamerania
pozemku odvodiť, že z neho je zrejmá nemožnosť prejazdu vozom. Pokiaľ sa týka faktického stavu

navrhovateľ tvrdil, že parc. č. 233 a 246 odporcovia oddelili plotom, čím parcelu č. 233 rozšírili približne
o 1 m, čím zúžili parcelu č. 246. Keďže sporné vecné bremeno sa má nachádzať na parc. č. 246 je
zrejmé, že práve týmto došlo k znemožneniu prejazdu vozom. Ak by nedošlo k zúženiu parc. č. 246,
tak by šírka plochy bola 2,9 m až 3 m a tým by bolo umožnené cez pozemok prechádzať aj vozom. S
uvedeným súvisí aj meter široká vstupná bránka, ktorú vyhotovili odporcovia a znemožnili tak akýkoľvek

prejazd vozov na predmetné parcely. Za neakceptovateľné považoval tvrdenie súdu, že navrhovateľ má
možnosť realizovať zloženie dreva na vykurovanie svojho domu iným spôsobom, a to dovezením pred
dvere domu, keď súd neprihliadol na vek a zdravotný stav navrhovateľa a odporúčal mu, aby si drevo
zhodil pred vstupnou bránkou a vozil na káričke, pričom je zriadené vecné bremeno, z ktorého vyplýva
prechod vozom, na ktorom si môže drevo dopraviť. Tieto tvrdenia a odôvodnenia súdu sú irelevantné
k samotnému právu navrhovateľa zapísaného v jeho prospech na liste vlastníctva. Trval na tom, že

uvedené oplotenie znemožňuje výkon jeho práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

Odporcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadnu
právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Za

absolútneneopodstatnenúpovažovalinámietkunavrhovateľa,ktorúpodporujevýpisomzelektronického
lexikónu slovenského jazyka. Jeho postup pri výklade obsahu práv a povinností z právneho
vzťahu považuje za zjednodušený, nepresvedčivý a mylný. Za správny považovali postup súdu,
ktorý skúmal rozsah oprávnenia navrhovateľa vyplývajúceho mu z vecného bremena najmä podľa
prejavu vôle účastníkov a ich konania, faktického výkonu ich oprávnení a najmä skutočnej situácie

v teréne zistenej súdnou obhliadkou a nie podľa elektronického lexikónu slovenského jazyka. Súd
prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že navrhovateľovi nikdy nepatrilo oprávnenie jazdiť cez ich
pozemok motorovým vozidlom, keď pre takéto konanie nikdy neboli splnené technické podmienky v
teréne, pretože rozmiestnenie stavieb v teréne a šírka jednotlivých pozemkov nikdy neumožňovali, aby
ktokoľvek chodil po parc. č. 246 motorovým vozidlom, nakoľko táto parcela bola pre výkon vecného

bremena priúzka a bez odstránenia časti ich domu je prejazd motorovým vozidlom nerealizovateľný. Z
tohto dôvodu ani v roku 1983 nikto nemohol navrhovateľovi zriadiť právo prejazdu motorovým vozidlom
cez parc. č. 246, naviac navrhovateľ vecné bremeno v tomto znení nikdy nevyužíval a využívať ani
nemohol. Je pravdou, že na základe požiadavky navrhovateľa v rámci dobrých susedských vzťahov
tomuto bolo umožnené aby v prípade potreby parkoval svoje motorové vozidlo na parc. č. 233 resp. 234,

ktoré sa nachádzajú v susedstve parc. č. 246 a navrhovateľ skutočne občas tento prístup i využíval, ktorá
skutočnosť však nemôže byť dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva ich na parc. č. 246, nakoľko
s touto vôbec nesúvisí. Navrhovateľ nikdy nevyužíval prístup motorovým vozidlom po parc. č. 246 k
svojmu domu na parc. č. 243, pretože by musel nabúrať do ich rodinného domu postaveného na parc. č.
243. Rovnako oni nikdy nevyužívali prístup motorovým vozidlom po pozemku navrhovateľa parc. č. 243,

pretože by museli nabúrať do jeho rodinného domu na parc. č. 243. Nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa,
že prechod vozom a pešo znamená automaticky prejazd. Dôvodili, že už od čias rímskeho práva ako
i od platnosti všeobecného rakúskeho občianskeho zákonníka sa rozlišovalo medzi právo prechodu a
prejazdu. Pokiaľ by účastníci konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8C/803/1983
zamýšľali zriadiť aj napriek technickým obmedzeniam v teréne aj právo prejazdu, bolo by určite toto

právo takto i výslovne menované. Právo prechodu vozom a pešo tak v súlade s historicko-právnym
vývojom na území Slovenskej republiky znamená, že osoba oprávnená z takto zriadeného vecného
bremena je oprávnená chodiť po služobnom pozemku pešo, prípadne pešo s vozom (fúrik, kárička,
vozík a pod.) Voz však musí byť oprávnenou osobou tlačený alebo ťahaný. Tvrdenie navrhovateľa, že
jeho vecné bremeno znamená i právo prejazdu vozom neprípustne rozširuje hypotézu o obsahu pojmu

práva prechodu, je evidentne nesprávna, založená na nesprávne zvolenom spôsobe výkladu právneho
pojmu. Prejazd motorových vozidiel, dokonca motorových vozidiel s nákladom dreva by nielenže zničil
ich dom v dôsledku svojich rozmerov ale i svojou hmotnosťou by zdevastoval ich pozemok a inžinierske
siete do tej miery, že by sa stali nepoužiteľné. Poukázali tiež na skutočnosť, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8C/803/1983 bolo vecné bremeno zriadené recipročne, čo

znamená, že aké oprávnenie má navrhovateľ na ich pozemku také isté oprávnenia majú oni na pozemku
navrhovateľa na parc. č. 243. Z vykonanej súdnej ohliadky je zrejmé, že navrhovateľ uskutočnil svoje
stavby na parc. č. 243, vybudoval sklad a schody do domu takým spôsobom, že medzi týmito stavbami
a hranicou pozemku motorové vozidlo neprejde, čím prakticky výkon ich práva z vecného bremenazodpovedá veľkosti bránky na začiatku ich pozemku. Ak je teda navrhovateľ toho názoru a podľa toho
sa správa a koná, že oni majú právo chodiť na svoje pozemky cez jeho pozemok len pešo prípadne
s fúrikom alebo káričkou, v rozsahu vymedzenom priestorom medzi stavbou navrhovateľa a hranicou

pozemku označenou plotom, tým samým preukázal pravdivosť ich tvrdení o rozsahu jeho vecného
bremena. Poukazovali na skutočnosť, že navrhovateľ sa na jednej strane domáha práva
prejazdu motorovým vozidlom cez ich pozemok, hoci im toto právo umožniť nemieni a dokonca zo
stavebnotechnického hľadiska a dispozičného riešenia v teréne umožniť vykonávať ani reálne nemôže.
Aj táto skutočnosť svedčí o účelovosti konania navrhovateľa, pričom majú vedomosť, že navrhovateľ

chce svoju nehnuteľnosť predať, avšak záujemca chce mať zabezpečený prístup autom k nehnuteľnosti.
Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov
a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1/, 2/ splnenia povinnosti odstrániť oplotenie a
bránky nachádzajúce sa na parc. č. 246 k.ú. Soblahov za účelom výkonu jeho práva vecného bremena
vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, č.k. 8C/803/1983-20 zo dňa 21.12.1983.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu pešo a vozom považoval za zriadené pre účely prechodu pešo a nie pre účely prejazdu
motorovým vozidlom, nakoľko z geometrického plánu Ing. H. v konaní vedenom na tamojšom súde pod
sp.zn. 8C/803/83 a ohliadky na mieste samom zistil, že šírka plochy medzi rohom budovy postavenej

na parc.č. 246 a približnou hranicou s parc.č. 233 (1,90m až 2 m) nezodpovedá možnosti realizovať
právo prejazdu motorovým vozidlom.

V preskúmavanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. d) O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (205 ods. 2
písm. f) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,

ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p.. Podľa tohto zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov je možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo,

prípadne že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p..

Navrhovateľ naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle tohto zákonného ustanovenia vidí zrejme v tej
skutočnosti, že súd prvého stupňa bez faktického zamerania pozemku vyvodil, že z geometrického plánu

Ing. H. v konaní sp. zn. 8C/803/83 je zrejmá nemožnosť prejazdu vozom cez parc. č. 246, na ktorej má
vecné bremeno viaznuť. Dôvodil, že práve oddelením parc. č. 233 a 246 plotom došlo k zúženiu parc.
č. 246 o 1 m a pokiaľ by k tomuto nedošlo bola by šírka plochy 2,9 až 3 m a bol by možný prejazd vozom.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 8C/803/83-20 zo dňa 21.12.1983 vyplýva, že súd schválil

súdny zmier v znení, že právny predchodcovia navrhovateľa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č.
241, 242, 243, 244, 245, v k.ú. R., ktoré sú zaťažené vecným bremenom - právom prechodu (vozom
a pešo) v prospech vlastníkov parc. č. 246, a to v ploche D, C, E, F vyznačené v geometrickom pláne
Ing. H., ktorý je súčasťou rozhodnutia a súčasne právny predchodcovia odporcov sú bezpodielovýmispoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 239, 240 a 246, z ktorých parcela č. 246 je zaťažená vecným
bremeno - právom prechodu (vozom a pešo) v ploche vyznačenej A, B, C, D geometrickým plánom
A.. H., ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, a to v prospech vlastníkov parc. č. 241 až 245 v k. ú. R..

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že právny predchodcovia navrhovateľa
sú vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 241 až 245, ktoré sú zaťažené vecným bremenom, a to právom
prechodu v ploche C, D, E, F geometrického plánu vyhotoveného v súdnom konaní A.. J. H.,
ktorú skutočnosť mal za preukázané z výsluchu svedkov i účastníkov a rovnako mal za preukázané, že
vlastníkmi nehnuteľností parc. č. 246, 239 a 240 sú právny predchodcovia odporcov, pričom parc. č. 246

je zaťažená vecným bremenom, a to právom prechodu po ploche A, B, C, D uvedeného geometrického
plánu. A.. J. H., súdny znalec z odboru geodézie a kartografie, podal v danej veci znalecký posudok
č. 87/83.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 901 v k.ú. Soblahov vyplýva v časti C: ťarchy pod poradovým
č. 1 okrem iného vecné bremeno právo prechodu (vozom a pešo) cez parc. č. 246 v prospech vlastníkov

parc. č. 243, 244, 245, a to v ploche A, B, C, D vyznačenej geometrickým plánom 8C/803/83 A.. H.
vz. 144/10.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nie je sporné, že na parc. č. 246 viazne v prospech
navrhovateľa, ako vlastníka parciel 243, 244, 245 vecné bremeno právo prechodu.

Spornou otázkou zostalo, či v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčín sp. zn. 8C/803/83, v ktorom
bol schválený súdny zmier medzi právnymi predchodcami účastníkov tohto konania, bola sporná parcela
č. 246 zaťažená vecným bremenom právom prechodu (vozom a pešo) v rozsahu prechodu výlučne len
pešo a fúrikom alebo i motorovým vozidlom.

Súd prvého stupňa sám vyhodnotil geometrický plán, ktorý je súčasťou súdneho rozhodnutia (o
schválení súdneho zmieru) a na základe ohliadky na mieste samom dospel k záveru, že šírka pozemku,
t.j. priestoru medzi rohom postavenej budovy na pozemku na parc. č. 246 a približnou hranicou s
pozemkom na parc. č. 233 je vo výmere 1,90 m až 2 m a nezodpovedá možnosti realizovať právo

prejazdu.

Vedné bremeno musí byť vo výroku súdneho rozhodnutia označené tak určite, aby jeho rozhodnutie
mohlo byť vykonané v exekučnom konaní. Pokiaľ sa vecné bremeno týka časti pozemku je potrebné
vyhotoviť geometrický plán súdnym znalcom, ktorý sa stáva súčasťou súdneho rozhodnutia. V konaní

sp. zn. 8C/803/83 súd tento postup dodržal a súčasťou jeho rozsudku bol znalecký posudok Ing. J. H.
zo dňa 21.11.1983, ktorý vecné bremeno zameral na tvári miesta za účasti ďalších osôb.

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ vecné bremeno viaznuce na parc. č. 246 v k.ú. R. bolo v katastri
nehnuteľností zapísané na základe súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou bol znalecký posudok

súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie č. 87/83 vrátane geometrického plánu s vyznačením
vecného bremena, je neprípustné, len na základe ohliadky vykonanej sudcom, s jeho poznatkami a
meraniami, zmeniť resp. určiť rozsah takto zriadeného vecného bremena, vyhodnocovať geometrický
plán vyhotovený súdnym znalcom, ktorý je súčasťou katastrálneho operátu a vychádzať pritom z hranice
pozemku „približne“ určenej sudcom na mieste samom.

Z tohto dôvodu považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné. Mal za to, že
súd prvého stupňa sa nevyhne v danej veci znaleckému dokazovaniu, na základe ktorého
bude znalcom z odboru geodézie a kartografie stanovený rozsah vecného bremena viaznuceho na
parc. č. 246 v prospech právnych predchodcov navrhovateľa resp. navrhovateľa, a to ku dňu rozhodnutia

súdu o schválení súdneho zmieru v konaní sp. zn. 8C/803/83 v zmysle geometrického plánu, ktorý bol
súčasťou rozhodnutia súdu o schválení súdneho zmieru a tento bude porovnaný so súčasným stavom
(zrejme po schválení ROEP). Len na základe tohto znaleckého dokazovania môže súd hodnotiť i obsah
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu (pešo a vozom).

Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvého stupňa, že slovnému spojeniu „právo prechodu
pešo a vozom“ zodpovedá výlučne právo prechodu pešo a nie motorovým vozidlom. Je potrebné si
uvedomiť, že vecné bremeno na spornej parcele vzniklo na základe súdneho rozhodnutia v roku 1983,
kedy bolo bežné používanie motorových vozidiel a celkom výnimočné používanie „voza“ ako to bolo vprvej polovici 20. storočia (v pozemkovej knihe). Javí sa preto pre danú vec ako významné posúdenie
súdnym znalcom v akom rozsahu bolo vecné bremeno vymedzené súdnym znalcom Ing. H. v roku 1983
a až na základe tejto skutočnosti , prípadne ďaľších zistení súdu, posudzovať rozsah zriadeného

vecného bremena vymedzeného ako „ právo prechodu pešo a vozom“.

Vzhľadom na uvedené odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný a preto krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm.
h) , ods. 2 O.s.p..

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .