Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211231
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114211231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: Medisof s.r.o., so sídlom Ul. Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, IČO: 465 291 52,
zastúpený: JUDr. Dušan Klimo, advokát, so sídlom Ul. Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, proti
odporcovi: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. K. č. XXXX/X, Z., o zaplatenie 640,75 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 15.1.2014 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 99,08 eur a náhradu iných trov
konania v sume 38 eur v pravidelných splátkach po 30 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci pod
následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 24.04.2014 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 641 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
641 eur od 31.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu kúpnej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom dňa 30.01.2013.

Dňa24.06.2014doručilnavrhovateľOkresnémusúduTrnavaopravunávrhunazačatiekonanievovýške
istiny zo sumy 641 eur na 640,75 eur.

Okresný súd Trnava vydal dňa 30.01.2015 pod č. k. 7Ro/94/2014-18 platobný rozkaz, ktorým vyhovel
návrhu v celom rozsahu a proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci
samej.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, celým obsahom spisového
materiálu, výsluchom odporcu konania, kedy navrhovateľ sa nedostavil na pojednávaní a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Odporca uviedol, že je pravda, že uzavrel s navrhovateľom Kúpnu zmluvu č. XXX, na základe ktorej
mu boli dodané: nože, vysávač a hrnce v celkovej hodnote 999 eur. Z tejto sumy pri uzavretí kúpnej
zmluvy zaplatil sumu 300 eur, zostávajúcu časť kúpnej ceny 699 eur mal platiť v pravidelných splátkach
mesačne po 58,25 eur, a to v 12-ich splátkach. Z dlžnej sumy zaplatil len jednu splátku vo výške 58,25
eur, zvyšnú časť doposiaľ nezaplatil. Zakúpený tovar má stále u seba, tento dokonca ani nerozbalil. Pri
telefonickom rozhovore, keď mu volali ohľadom toho, že nespláca, im uviedol, nech si prídu po tovar, že

ho nechce. Žiadnym iným spôsobom od kúpnej zmluvy neodstúpil, písomne navrhovateľovi nič nezaslal,
čo by viedlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Poberá dôchodok vo výške 380 eur, žije s manželkou, tá je
zamestnaná, dostáva minimálnu mzdu. Platí dva úvery vo výške 20 a 30 eur mesačne, okrem toho platí
poistku 20 eur. Žiada súd o poskytnutie možnosti dlžnú sumu splácať v splátkach po 30 eur mesačne.Podľa § 488 zák. č. 40/1964 Zb. V znení neskorších prepdisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 101 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“) účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a
úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcov výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre

nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností

tvrdí.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu na začatie konania, je povinný
uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenieskutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca, ako druhá procesná strana, má povinnosť
tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa
nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti

tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné
strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý
nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom
na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou
povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Z citovaného

ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplývajú základné práva a povinnosti
účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník
odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania
preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou
povinnosťou účastníka konania, a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným
bremenom. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť

skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať.
Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť,
avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej
pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý

výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa
dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,
ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje
účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým,
že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené

skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. V konaní je nesporné, že navrhovateľ ako predávajúci a
odporca ako kupujúci uzavreli dňa 30.01.2013 kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi odovzdaný

predmet kúpy (parný čistič, nože, nádoby) a odporca sa zaviazal zaplatiť za uvedený tovar kúpnu cenu v
celkovej výske 999 eur. Odporca pri prevzatí predmetú kúpnej zmluvy uhradil časť kúpnej ceny vo výške
300 eur a zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 699 eur sa zaviazal uhradiť v pravidelných dvanástich
mesačných splátkach po 58,25 eur. Je nesporné, že odporca doposiaľ uhradil len jednu splátku vo výške
58,25 eur, čím porušil svoju povinnosť a dostal sa do omeškania s plnením záväzku. Kúpna zmluva

bola uzatvorená písomne, navrhovateľ v konaní preukázal opodstatnenosť svojho nároku tak listinnými
dôkazmi a uvedená skutočnosť bola preukázaná aj samotnou výpoveďou odporcu na pojednávaní. Súd
preto vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s
§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal právo

na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 99,08 eur, a to za 2 úkony právnej služby á 41,50 eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania) a náhradu iných
trov konania v sume 38,- eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.