Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Eva Suchová

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208709
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416208709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: H., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. a otec - H. o návrhu otca na
zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na maloletú H. zo sumy XX,-€ na sumu XX,-€ mesačne,
ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc
dňom 1.9.2017.

Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/12/2014-51 zo dňa 3.12.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2015 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 27.9.2016 žiadal otec o zvýšenie vyživovacej
povinnosti matky na maloletú H. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne a to čo najskôr. Návrh

odôvodnil tým, že náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, nakoľko v čase pôvodného
rozhodovania o výživnom dcéra navštevovala 5.triedu a v súčasnosti je už v 8.triede ZŠ.

2. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že od posledného určenia výživného svoju vyživovaciu
povinnosť plní riadne a popri tom naďalej spláca niekoľko pôžičiek, ktoré zavinil otec a nedal to do
poriadku. Nemá iný príjem, ani žiadne našetrené peniaze, s ktorými by mohla disponovať a zlepšiť si
svoju situáciu. Podotkla, že otec má druhý príjem z prenájmu bytu. Preto nesúhlasila s návrhom otca

na zvýšenie výživného.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 25P/12/2014, s príjmami rodičov, výdavkami maloletej, ako aj s ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o výživnom pre maloletú H. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.

25P/12/2014-51 zo dňa 3.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2015 tak, že súd maloletú
zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a
matku zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške XX,-€ mesačne od 14.1.2014. Zároveň jej súd povolil
dlžné výživné vo výške XXX,-€ splácať v mesačných splátkach po XX,-€. V čase tohto rozhodnutia(školskýrok2014/2015)maloletáH.navštevovala6.trieduZŠ.Matkabolariadnezamestnanáajejpríjem
bol XXX,XX € priemerne mesačne netto (1/2013 až 4/2014), otec bol tiež riadne zamestnaný a v roku
2013 mal základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,X.. €. Súd svoje rozhodnutie o výške výživného odôvodnil

vekom a potrebami maloletej ako aj príjmom matky, pričom zohľadnil tú skutočnosť, že matka spláca
pôžičky, ktoré vznikli v čase spolužitia rodičov a boli použité na zariadenie domácnosti, ktorú užíval otec.

5. Otec vo výpovediach uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa veľa zmenilo, keďže
maloletá veľmi vyrástla a teda pokiaľ ide o oblečenie, potrebuje už rovnaké veci ako dospelí. Ďalšie

výdavky s dcérou má aj v súvislosti s jej zdravotným stavom, keďže má problémy so štítnou žľazou
a chodieva na liečenie, ktoré stálo naposledy asi XX,-€ a ďalšie výdavky s tým boli na dokúpenie
oblečenia. Ďalej uviedol, že v súčasnosti spolu s maloletou býva u svojej mamy, ktorej prispieva na chod
domácnosti sumou XXX,-€ mesačne. Byt, v ktorom bývajú patrí jeho mame a mama tiež vlastní iný byt,
ktorý prenajala, s čím on nič nemá. Pokiaľ ešte žili v spoločnej domácnosti, tak bývali v byte, ktorý tiež
patril jeho mame a ktorý neskôr predala a kúpila iný, ktorý teraz prenajíma. Spochybnil svoj podiel na

vzniknutých dlhoch, ktoré v súčasnosti spláca matka a uviedol, že niektoré veci, na ktoré mali pôžičku,
matka predala a o ďalších dlhoch nemá vedomosť. Tiež uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem
asi XXX,-€ mesačne netto a doteraz určené výživné matka platí.

6. Matka vo výpovediach uviedla, že je riadne zamestnaná a má príjem asi XXX,-€ mesačne netto. Býva

u známeho v podnájme, za ktorý platí XXX,-€ mesačne. Okrem toho spláca pôžičku XXX,-€ mesačne,
pričom pôžička vznikla tak, že v čase, keď mala maloletá asi 3 roky, bývali všetci v spoločnej domácnosti
a snažila sa byt zariadiť, zobrala si pôžičku na prerábku bytu, maľovanie, plastové okno, ako aj na
zariadenie bytu. Niektoré veci si neskôr z bytu zobrala, ako napr. televízor, chladničku a rohovú lavicu,
ale iné veci ako šporák, chodbovú stenu a plastové okno ostali v byte. Spláca aj ďalší dlh za služby Q.

súvisiace s bytom, v ktorom ostal bývať otec, ktoré poplatky on neplatil, avšak zmluva bola na jej meno.
Naposledy teda musela za „E.“ zaplatiť v lete 2016 dlh XXX,XX. €. Celkový dlh má asi XX.XXX,-€ a
bude ho splácať asi do roku 2025. K výpovedi dodala, že podľa nej, bol jeden z bytov, ktoré v súčasnosti
vlastní otcova matka, napísaný na otca. Potvrdila, že doteraz určené výživné platí riadne.

7. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca na zvýšenie výživného pripojil, avšak konkrétnu výšku výživného
ponechal na úvahe súdu.

8. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a jeho príjem v období
od novembra 2015 do februára 2017 bol XXX,XX € priemerne mesačne netto. Matka je tiež riadne

zamestnaná a jej príjem v roku 2016 bol XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až
jún) dosiahla príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto.

9. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

10. Maloletá H. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 9.triedu základnej školy, výdavky má primerané
veku.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že o výživnom pre maloletú
bolo naposledy rozhodnuté pred 2,5 rokmi a teda je nesporné, že uplynutím času a vyšším vekom
maloletej došlo k zmene pomerov na jej strane. V súčasnosti je už vo veku 14 rokov, navštevuje posledný
ročník základnej školy a v minulosti mala zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným zdravotnýmstavom, ktoré však v súčasnosti už otec neuvádzal. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd konštatuje,
že doteraz určené výživné nepostačuje kryť výdavky maloletej a preto návrh otca na zvýšenie výživného
považoval za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že zvýšené výživné

na sumu XX,-€ mesačne zodpovedá veku a potrebám maloletej, ktorá v súčasnosti nemá žiadne
mimoriadne výdavky a zároveň zodpovedá aj príjmu oboch rodičov, ako aj okolnostiam súvisiacim so
splácaním dlhov, vzniknutých počas spolužitia rodičov. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti matky
súd ustálil dňom 1.9.2017, t.j. začiatkom školského roka, v ktorom maloletá začala navštevovať posledný
ročník základnej školy, pričom zohľadnil aj časové obdobie, ktoré uplynulo od posledného rozhodnutia

o výživnom.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.