Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214210748
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214210748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: Y. U., nar. XX.X.lXXX,
bytom Q. č. XXXX/XX, V., o zaplatenie 186,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 34Cb/39/2014-65 zo dňa 30.8.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol a o trovách rozhodol

tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca sa v tomto konaní žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 17.4.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 186,00 eur titulom nárokov
zo zmenky zo dňa 15.5.2009. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na 1. zmenkový úrok vo
výške 0,25% z dlžných súm denne od vzniku omeškania do zaplatenia, 2. 6% ročný úrok z dlžných
súm od vzniku omeškania do zaplatenia a 3. náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým,

že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z vyššie citovanej zmenky, pričom žalovaná mu
doposiaľ predmetnú pohľadávku po predložení zmenky neuhradila. Žalovaná sa k veci nevyjadrila, na
pojednávaniach sa nezúčastnila, preto súd prvej inštancie rozhodol na základe listinných dôkazov.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území
Českej republiky a žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky, kde bola
vystavená aj žalovaná zmenka a kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor podľa

čl. 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom
konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia a
platobným miestom na území SR, preto sa vzájomné majetkové vzťahy strán sporu spravujú právnym
poriadkom SR. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a s poukazom na čl. 5 bod 1 a čl. 19
nariadenia považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že nariadenie pojednávania vo veci
nemá oporu v platnom práve. Z predloženej zmenky zistil, že žalovaná dňa 15.5.2009 podpísala zmenku

č. XXXXXXX, ktorou sa zaviazala po jej predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť 186,00 eur
so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 27.5.2010 so splatnosťou na mieste: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova č. 25, Bratislava. Zmenka bola vystavená bez protestu, na platenie mala byť predložená vlehote 4 rokov od jej vystavenia a na rube zmenky je indosament, ktorým bola zmenka prevedená na
žalobcu.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 52 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a § 3a čl. III. zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového konštatoval,
a to vychádzajúc aj z doterajšej činnosti konajúceho súdu, že predmetná zmenka mala zabezpečiť
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná ako dlžník
uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ a spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti poskytla v postavení dodávateľa žalovanej úver, pričom je tiež zrejmé, že
žalovaná na zabezpečenie splatenia úveru podpísala zmenku uplatnenú v tomto konaní. Konštatoval,
že tieto skutočnosti sú súdu prvej inštancie zrejmé z obsahu veľkého množstva iných konaní vedených
na súde prvej inštancie, ktoré sú po právnej a skutkovej stránke takmer identické (napr. konanie vedené
na Okresnom súde Košice II sp.zn. 34Cb/163/2013, 34Cb/37/2014, 32Cb/141/2013, 34Cb/137/2013 a
pod.). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. §

4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z tejto skutočnosti teda vyplýva jednoznačný
záver, že podľa znenia § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 3a čl. III zák.č. 191/1950 Sb. je
žalobcom predložená a v tomto konaní uplatnená zmenka, neplatná.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko

stoviek identických návrhov, že z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky)
uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo
súdnych a exekučných sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú

formulárových úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek.
Podľa názoru súdu prvej inštancie preto žalobca musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., teda, že rubopisom prevedená zmenka zabezpečuje splatenie spotrebiteľského
úveru, preto aj vo vzťahu k žalobcovi je namieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovanej voči
remitentovi (čl. I § 17 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb.). Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalobca konal

pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka (žalovanej), lebo z okolnosti svojich
vzťahov k remitentovi vedel, resp. musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru, preto žalobu
zamietol. Uviedol tiež, že ďalšie dokazovanie nevykonal z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania
nenavrhol a taktiež z toho dôvodu, že súd prvej inštancie považoval zistený skutkový stav za dostatočný
pre vydanie rozsudku.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 257 CSP tak, že úspešnej žalovanej
v tomto konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli a neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm.d/, b/ a písm.h/ CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ak v odôvodnení
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, dokazovanie týmito listinami strany sporu nenavrhli. S poukazom

na ust. § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, teda
súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Žalobca zdôraznil, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti určené zák.č. 191/1950 Sb. a proti forme a obsahu zmenky
neboli žalovanou vznesené žiadne námietky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o

nárokoch vyplývajúcich z predloženej zmenky, keďže počas písomnej fázy konania podľa Nariadenia a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd sám môže iné dôkazy vykonať len výnimočne. Pokiaľ súd prvej
inštancie takéto dôkazy v konaní vykonal, svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil.
Žalobca poukázal na to, že nárok uplatňoval na základe predloženej zmenky a ak žalovaná proti zmenke

námietky nevzniesla, tvrdil, že akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté v súlade s koncentračnou
zásadou Nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej vykonával
dokazovanie, teda poskytol žalovanej ochranu, ktorej sa táto nedovolávala a iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal pre súd dostatočný podklad pre zamietnutie návrhuna uplatnenie pohľadávky, takéto správanie súdu považoval žalobca za neprijateľné v právnom štáte,
ktorý je výrazným zásahom do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a tiež čl. 6 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej

inštancie vychádzal v rozhodnutí z nesporných skutočností a to, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. úverovú zmluvu a v konaní predložená zmenka tento úver zabezpečovala, pričom
tieto skutočnosti neboli tvrdené stranami sporu, ale tieto skutočnosti si súd vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré sám navrhol.

8. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Uviedol, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Vytýkal súdu prvej
inštancie,žeignorovalust.§17Zákonazmenkovéhoašekového,zktoréhovyplýva,žesícesúprípustné
za určitých okolností tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale tieto musí vzniesť žalovaná a nesie aj

dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu
povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazov, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca ďalej citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu
Českej republiky ale aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k povahe zmenky a tiež

z uznesenia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 č.k.
43CoZm/10/2013.

9. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V tejto súvislosti poukázal na zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla
byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca uviedol, že zákon nelimituje použitie
len určitého druhu zmeniek, čo znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blankozmenky s

úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona,
kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal
dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná
a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

12. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.b/ (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm.d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a písm.h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

13. Porušením práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo nesprávnym procesným postupom súdu
(§ 365 ods. 1 písm.b/ CSP) sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizovať procesné
práva priznané jej Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by
inak strana sporu nemohla pred súdom uplatniť a z ktorých by bola v dôsledku nesprávneho postupu

súdu vylúčená.14. Inou vadou konania (§ 365 ods. 1 písm.d/ CSP) je procesná vada nespadajúca pod ust. § 365
ods. 1 písm.b/ CSP, ktorej dôsledkom je vecná nesprávnosť z dôvodu porušenia procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom sporovom konaní.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne (§ 365
ods. 1 písm.h/ CSP), ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo
právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie
sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP, na základe týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený

skutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie

námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

18. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu
žalobcu odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:

19. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.

4/4 tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci

postupoval správne ak zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. II tohto nariadenia, teda dal
žalobcovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť a predložiť súdu doplňujúce
informácie a dokumenty (podľa čl. 4 bod 4 nariadenia). Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval
písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca poskytol súdu dostatočné, jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej

zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany žalobcu čo
doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako žalobca si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky
a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícií iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už z návrhu uvedeného predložiť
alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne

zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tak ako súdu prvej inštancie z jeho rozhodovacej
činnosti tak aj odvolaciemu súdu je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Pribinova
25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej

zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a
na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento
zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov.
Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 15.5.2009, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový zákon

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm.b/ s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b
neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani zabezpečovaciu funkciu.
Znamenáto,žepredmetnázmenkavystavená15.5.2009mohlabyťvystavenáibanazabezpečeniedlhu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmenky. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo
preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného

nároku, a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má
nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán sporu urobil, aby poskytol ex offo
ochranu žalovanej ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

22. Žalobca v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, preto súd prvej inštancie mal vec prejednať podľa Nariadenia a nie podľa § 175
Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýmsaupravujekonanieovydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zákona č.
191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného

rozsudku. Nie je však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového
platobného rozkazu, a preto súd prvej inštancie správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je
uvedené v prílohe II Nariadenia na doplnenie ďalších informácii a dôkazov. Ak teda žalobca nepredložil
žiadne požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok
posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše súd prvej inštancie a

to Okresný súd Košice II nie je zmenkovým súdom podľa § 10 zák.č. 371/2004 o sídlach a obvodoch
súdov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe
predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu.

23. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva

Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007.

24. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok

podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné
listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky na výzvu súdu prvej inštancie. Nepostačovalo
preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa Zákona
zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží

v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový
platobný rozkaz. Z uvedeného možno vyvodiť, že zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu

prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol
správne, ak žalobu zamietol.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v
celom rozsahu zamietol, pretože žalobca na výzvu súdu nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl.

4/4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, a teda nepreukázal oprávnenosť svojej
uplatnenej pohľadávky.26. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol
v súlade s platnou právnou úpravou.

27. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože úspešnej žalovanej
preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný,
preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).