Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111208693
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111208693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený advokátska kancelária
CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
36 857 416, proti žalovanému: V. X. - D., Q. V. X. XXXX/X, XXX XX V., H.R.: XX XXX XXX, právne

zastúpený JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, 080 05 Prešov, o zaplatenie sumy 30.615,55 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/123/2011-494
zo dňa 29.9.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.615,55 eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
5.627,50 eur od 1.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 24.988,05 eur od 25.5.2010 do zaplatenia, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na žiadosť žalovaného, žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 27.4.2009 Zmluvu o spotrebnom úvere č. T. a žalobca na základe tejto Zmluvy o spotrebnom úvere,
poskytol žalovanému účelový spotrebný úver vo výške 27.825,64 eur na zabezpečenie financovania

kúpy ojazdeného úžitkového vozidla značky J. E., B.:W.. Súčasťou tejto zmluvy o spotrebnom
úvere sú Predpis splátok k Zmluve o spotrebnom úvere č. T., Všeobecné zmluvné podmienky pre
dopravnú techniku (ďalej len Všeobecné zmluvné podmienky-VZP), ktoré priamo určujú obsah Zmluvy
o spotrebnom úvere, t. j. práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami, a to v súlade s ustanovením
§ 273 Obchodného zákonníka v platnom znení a Sadzobník poplatkov za poskytnuté služby ČSOB
Leasing a.s.. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi splatiť spotrebný úver v pravidelných 48 mesačných
splátkach v hodnote pravidelnej splátky 682,03 eur, ktorých splatnosť a skladba bola určená v predpise

splátok. Žalovaný kúpil predmet financovania od spoločnosti D. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX a žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k predmetu financovania na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním
a predávajúcim. Za účelom zabezpečenia všetkých žalobcových pohľadávok voči žalovanému, ako
aj nárokov, ktoré by vznikli a súvisia so Zmluvou o spotrebnom úvere, alebo so Všeobecnými
zmluvnými podmienkami k Zmluve o spotrebnom úvere, alebo so Zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, žalobca a žalovaný súčasne so Zmluvou o spotrebnom úvere uzavreli Zmluvu

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP (ďalej len ZPVP), predmetom
ktorej bolo zabezpečiť pohľadávky žalobcu prevodom vlastníckeho práva k predmetu financovania
zo žalovaného na žalobcu. V zmysle článku III ods. 1 ZPVP sa dohodli, že vlastnícke právo kfinancovanémupredmetu, saprevádzazožalovanéhonažalobcubezohľadunaodovzdanieaprevzatie
financovaného predmetu okamihom, ktorý nasleduje bezprostredne potom, čo žalovaný nadobudne
vlastnícke právo k tomuto financovanému predmetu podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a

predávajúcim. Ďalej v zmysle článku III ods. 3 ZPVP sa dohodli, že dňom prevodu vlastníckeho práva k
financovanému predmetu, sa žalobca stáva výlučným vlastníkom financovaného predmetu so všetkými
právami spojenými s týmto vlastníctvom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, a žalovaný tieto
práva stráca. V zmysle článku V. ZPVP ods. 1, žalobca a žalovaný sa taktiež dohodli, že zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva k financovanému predmetu trvá až do okamihu plného uspokojenia všetkých

zabezpečených pohľadávok žalobcu voči žalovanému, prípadne do okamihu predaja financovaného
predmetu. V zmysle článku VII ods. 2 písm. a) VZP, s odvolaním sa na článok VII ods. 1 písm. b)
VZP, žalobca písomným oznámením určil žalovanému predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu
28.12.2009, a to titulom toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou celej siedmej a ôsmej
splátky podľa predpisu splátok k zmluve o spotrebnom úvere, spolu vo výške 1.364,06 eur a zmluvnej
pokuty za omeškania úhrady splátok vo výške 156,60 eur. Následne prostredníctvom listiny označenej

ako „Určenie predčasnej splatnosti úveru“, žalobca žalovaného zároveň vyzval na odovzdanie predmetu
financovania a všetkého jeho príslušenstva. Žalovaný predmet financovania a jeho príslušenstvo na
základe tejto výzvy žalobcovi odovzdal.

3. Podľa článku V ods. 5 ZVPV, bolo medzi žalovaným a žalobcom dohodnuté, že pokiaľ sa žalovaný

dostanedoomeškaniasozaplatenímakejkoľvekpohľadávkypodľačlánku1ZPVP,žalobcajeoprávnený
predmet financovania predať sám, alebo prostredníctvom tretej osoby, alebo formou dobrovoľnej dražby
na náklady žalovaného a výťažok z tohto predaja po odrátaní účelne vynaložených nákladov na
realizáciu predaja predmetu financovania, použiť na uspokojenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebnom
úvere. V zmysle uvedeného predmet financovania bol po odovzdaní žalobcovi predaný prostredníctvom

obchodnej spoločnosti F. D. W..Y..R... Dňa 11.3.2010 žalobca vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému
formou Finančného vyúčtovania Zmluvy č. T.. Vo finančnom vyúčtovaní žalobca vyúčtoval žalovanému
všetky jeho neuhradené peňažné záväzky voči nemu, vrátane ich príslušenstva, všetky jeho náklady a
škody, ako aj ďalšie jeho oprávnené nároky. Celkový nedoplatok žalovaného vyplývajúci z finančného
vyúčtovania, predstavoval sumu vo výške 5.627,50 eur. Žalovaný mal svoj dlh vyplývajúci z finančného

vyúčtovania Zmluvy o spotrebnom úvere č. T., uhradiť do 31.3.2010, čo sa však nestalo, a tak sa dostal
do omeškania dňom 1.4.2010.

Taktiež na žiadosť žalovaného, žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.2.2009 Zmluvu o spotrebnom úvere
č. T.. Žalobca na základe tejto Zmluvy o spotrebnom úvere, poskytol žalovanému účelový spotrebný

úver vo výške 57.126,70 eur na zabezpečenie financovania kúpy ojazdeného úžitkového vozidla značky
J. Y. Y. Y. W., B.:W., pričom súčasťou tejto zmluvy o spotrebnom úvere bol predpis splátok k Zmluve o
spotrebnomúvereč.T.,Všeobecnézmluvnépodmienkypredopravnútechniku(ďalejlenakoVZP),ktoré
priamo určujú obsah Zmluvy o spotrebnom úvere, t. j. práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami, a to
v súlade s ustanoveniami § 273 Obchodného zákonníka a Sadzobníkom poplatkov za poskytnuté služby

ČSOB Leasing a.s.. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi splatiť spotrebný úver v pravidelných 48 mesačných
splátkach v hodnote pravidelnej splátky vo výške 1.410,39 eur. Žalovaný kúpil predmet financovania od
spoločnosti D. W..Y..R.., nadobudol vlastnícke práva k predmetu financovania na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi ním a predávajúcim. Za účelom zabezpečenia všetkých žalobcových pohľadávok tak,
ako aj v prípade predchádzajúcej zmluvy, žalobca a žalovaný súčasne so Zmluvou o spotrebnom

úvere uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP (ďalej len
ZPVP),predmetomktorejbolozabezpečiťpohľadávkyžalobcuprevodomvlastníckehoprávakpredmetu
financovania zo žalovaného na žalobcu. Taktiež žalobca a žalovaný sa v zmysle článku 3 ods. 1 ZPVP
dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania sa prevádza zo žalovaného na žalobcu bez ohľadu
na odovzdanie a prevzatie financovaného predmetu okamihom, kedy žalovaný bude po dobu dlhšiu,

ako 20 dní, v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho záväzku podľa zmluvy, t. j.
ktorejkoľvek splátky spotrebného úveru, úroku z omeškania alebo akéhokoľvek iného záväzku z kúpnej
zmluvy. Taktiež v zmysle článku 3 ods. 3 ZPVP sa dohodli, že dňom prevodu vlastníckeho práva k
financovanému predmetu sa žalobca stáva výlučným vlastníkom financovaného predmetu so všetkými
právami spojenými s týmto vlastníctvom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka a žalovaný tieto práva

stráca. Taktiež, ako aj v predchádzajúcom prípade, v zmysle článku V. ods. 1 VZP sa dohodli, že
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k financovanému predmetu trvá až do okamihu úplného
uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok žalobcu voči žalovanému, prípadne do okamihu
predaja financovaného predmetu. Žalobca v zmysle článku VII ods. 2 písm. a) VZP s odvolanímsa na článok VII ods. 1 písm. b) VZP, písomným oznámením určil žalovanému predčasnú splatnosť
spotrebného úveru ku dňu 28.12.2009, a to titulom toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
celej 9. a celej 10. splátky podľa predpisu splátok v zmluve o spotrebnom úvere spolu vo výške 2.820,78

eur a zmluvnej pokuty za omeškanie úhrady splátok vo výške 290,60 eur.

4. Prostredníctvom listiny označenej ako „Určenie predčasnej splatnosti úveru“, žalobca žalovaného
zároveň vyzval na odovzdanie predmetu financovania a všetkého jeho príslušenstva. Žalovaný predmet
financovania a jeho príslušenstvo na základe tejto výzvy žalobcovi odovzdal a predmet financovania

bol po odovzdaní žalobcovi predaný prostredníctvom tretej osoby, a to obchodnej spoločnosti F.
D. W..Y..R... Žalobca za účelom dodržania odbornej starostlivosti pri predaji predmetu financovania
prostredníctvom sprostredkovateľa, požiadal znalca o vyhotovenie znaleckého posudku vo veci výpočtu
všeobecnejhodnotypredmetufinancovania. Znalecvpodanomznaleckomposudkustanovilvšeobecnú
hodnotu predmetu financovania ku dňu 9.2.2010 na čiastku vo výške 21.294 eur, vrátane 19 %
DPH a dňa 22.4.2010 žalobca zrealizoval predaj predmetu financovania za kúpnu cenu 23.949,58

eur bez DPH. Následne dňa 4.5.2010 žalobca vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému formou
Finančného vyúčtovania zmluvy č. T.. Vo finančnom vyúčtovaní žalobca vyúčtoval žalovanému všetky
jeho neuhradené peňažné záväzky voči nemu, vrátane ich príslušenstva, všetky jeho náklady a škody,
ako aj ďalšie jeho oprávnené nároky voči nemu. Celkový nedoplatok žalovaného vyplývajúci z
finančného vyúčtovania, predstavoval sumu vo výške 25.459,07 eur. Žalovaný mal svoj dlh vyplývajúci

z Finančného vyúčtovania Zmluvy o spotrebnom úvere č. T. uhradiť do 24.5.2010, čo sa však nestalo.
Žalovaný sa teda so splnením svojho peňažného záväzku vo výške 24.988,05 eur dostal do omeškania
dňa 25.5.2010.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobcovi doposiaľ titulom

poskytnutých a nesplatených úverov, dlhuje celkovú sumu 30.615,55 eur a súd preto žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1,
§ 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, ďalej § 553c Občianskeho zákonníka, § 365, §

369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného
zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka.

7. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, súd prvej inštancie
ho zaviazal v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s ustanovením § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka, a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., aj na zaplatenie
príslušného zákonného 9 %-ného ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-
ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do
zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9 %-ného ročného úroku z omeškania, a to
zo sumy 5.627,50 eur od 1.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 24.988,05 eur od 25.5.2010 do zaplatenia.

8. Taktiež v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o obranu
žalovaného uplatnenú v priebehu dokazovania, je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o započítaciu námietku,
ktorou oproti nárokom žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania, uplatnil na započítanie pohľadávku,
ktorá mala vzniknúť z dôvodu preplatku splátok na základe zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci zo

dňa 17.2.2006, ktorú postúpila na žalovaného spoločnosť D. W..Y..R.., tak žalovaný existenciu takejto
pohľadávky nepreukázal, keďže v priebehu dokazovania nepredložil žiadne relevantné dôkazy a vo
vzťahu k takto uplatnenej obrane neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o druhú započítaciu námietku,
ktorou žalovaný oproti uplatnenému nároku žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť tým, že žalovaný nemohol predmety financovania odpredať budúcemu kupujúcemu, s ktorým

mal uzatvorenú zmluvu uzatvorením budúcej zmluvy, je potrebné uviesť, že žalovaný nemohol splniť
svoj záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže predmetnú kúpnu zmluvu mal uzavrieť počas
trvania zmlúv uzatvorených so žalobcom, a v takom prípade potreboval jeho predchádzajúci písomný
súhlas, ktorý však žalovanému zo strany žalobcu udelený nebol, a ani nebol predpoklad, že by žalobca
takýto súhlas udelil, keďže žalovaný si neplnil svoje záväzky zo zmluvných vzťahov uzavretých so

žalobcom a žalovaný si teda sám, porušením svojich zmluvných povinností, na ktoré sa zaviazal,
spôsobil to, že žalobca predčasne ukončil zmluvy a začal s výkonom ZPVP, v dôsledku čoho už žalovaný
nemohol odpredať predmety financovania budúcemu kupujúcemu. Taktiež súd prvej inštancie poukázal
na spochybňovanie zo strany žalobcu ohodnotenia predmetov financovania, a poukázal aj na znalecképosudky, ktoré predložila v priebehu dokazovania strana žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že tak,
ako znalecké posudky predložené stranou žalobcu a znalecké posudky predložené žalovanou stranou,
neobsahujú všetky náležitosti stanovené zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch. Súd však

mal za to, že by nebolo hospodárne, ani účelné nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie na ustálenie
všeobecných cien predmetov financovania. Porovnaním všeobecných cien predmetov financovania,
ktoré boli ustálené v znaleckých posudkoch predložených stranou žalobcu a znaleckých posudkov
predložených žalovanou stranou, ako aj vychádzajúc z cien, za ktoré boli predmety financovania
skutočne predané, ako aj zo skutočností, že žalobca mal predmety financovania ponúkať na predaj za

všeobecnú hodnotu stanovenú znaleckým posudkom ku dňu prevzatia predmetu financovania zníženú
o 40 %, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca pri prevzatí predmetu financovania, postupoval
v súlade so zmluvnými dojednaniami a dosiahol pri predaji výťažky, ktoré zmluvným dojednaniam
neodporujú.

9. Súd prvej inštancie taktiež odôvodnil ustanovenie § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka aplikujúc

na predmetnú vec, v zmysle ktorého je veriteľovi uložená povinnosť písomne oznámiť začatie výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva dlžníkovi, ak majetkové právo na zabezpečenie poskytla tretia osoba,
potom aj tejto osobe. V danom konkrétnom prípade ako uviedol, nie je sporné, či bola dodržaná lehota 30
dní pre začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, sporné je však to, či žalobca vôbec písomne
oznámil žalovanému ako dlžníkovi, začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Vykonaným

dokazovaním bolo zo strany žalobcu preukázané, že v rozhodnom čase pred začatím výkonov
zabezpečovacieho prevodu práva, doručoval žalobca žalovanému, a aj doručil listiny. Sporný je však
obsah doručených listín v rozhodnom období, to znamená, či doručené listiny obsahovali oznámenie o
začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Z článku V bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, okrem iného vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ môže po uplynutí

30 dní odo dňa prevzatia predmetu financovania od dlžníka, začať výkon zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva a žalovaný na základe vyššie uvedeného znenia zmlúv o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva musel predpokladať, ako následok za porušenie svojich zmluvných povinností,
že žalobca po odobratí predmetu financovania, bude tento predmet ponúkať na predaj, a to za
všeobecnú hodnotu stanovenú znaleckým posudkom ku dňu prevzatia financovania zníženú o 40

% tak, ako to bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Aj v prípade nedoručenia oznámenia o začatí
výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, nemôže mať to za následok, akého sa domáha
žalovaný, t. j., že nedoručením oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva by malo za následok, že žalobca nemohol ponúkať na predaj a predať predmety financovania. V
tejto súvislosti taktiež súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný prvotne, ani v odpore proti platobnému

rozkazu, nespochybňoval nároky žalobcu vyplývajúce z konečných finančných vyúčtovaní predmetných
zmlúv o spotrebných úveroch, a až následne začal v priebehu dokazovania spochybňovať obsah
doručených listín zo strany žalobcu, a teda aj doručenie oznámení o začatí výkonu zabezpečovacieho
práva.Pretosúdprvejinštanciesprihliadnutímnavšetkyokolnostíprípaduavyššieuvedenéskutočnosti
uviedol,žetakátoobranasapotommujavíakopostupvrozporesdobrýmimravmiazásadamipoctivého

obchodného styku a preto na ňu neprihliadol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní do
právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon
platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal, že začatie výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla a dlžníkovi

aspoň 30 dní vopred, čo vyplýva z ustanovení § 553c Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd prvej
inštancie pochybil, pokiaľ návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, pričom sa nevysporiadal so všetkým,
čo počas konania vyšlo najavo, nevyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej
súvislosti a riadne právne neodôvodnil kľúčové námietky žalovaného. Pochybil najmä tým, že návrhu
žalobcu vyhovel napriek tomu, že súd prvej inštancie nemal za dokázané, že žalovanému bolo

písomne oznámené začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k obom predmetným
motorovým vozidlám 30 dní vopred v zmysle ustanovení § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Poukázal, že to bol práve on, ktorý poukázal, čo bolo obsahom žalobcom doručovaných zásielok, o
ktorých žalobca tvrdí, že v nich boli listiny označené ako určenie predčasnej splatnosti úveru, keďžežalovanýnaskutočnedoručenélistiny,ktoréboliobsahomtýchtozásielok,reagovalsvojimiodpoveďami,
a to listami zo dňa 12.1.2010 a 28.5.2010 s obsahom, z ktorého vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi
vyúčtovanie na prepracovanie, a to v obidvoch prípadoch. Následne vyzval žalobcu na prepracovanie

týchto dokladov, na čo žalobca nereagoval. Žalovaný má za to, že žalobca nemôže s odstupom
času tvrdiť, že namiesto uvedených listín, na ktoré žalobca písomne reagoval, doručil žalovanému iné
listiny na doručenkách neoznačené, pretože takéto tvrdenia žalobca nijako nepreukázal. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania, konanie
riadne, resp. vôbec nepreskúmal rozhodnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci, a to či žalobca písomne

oznámil žalovanému výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetným motorovým
vozidlám 30 dní vopred v zmysle ustanovení § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný
poukázal, že kúpne zmluvy, ktorými boli odpredané predmetné motorové vozidlá, boli uzatvorené v
rozpore s ustanovením § 553c Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, sú absolútne neplatné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo
zo zákona, pričom na úkon sa od počiatku hľadí tak, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatné

kúpne zmluvy teda nie sú spôsobilé vyvolať prevod vlastníckeho práva k predmetným motorovým
vozidlám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca predmetné motorové vozidlo, t. j. v
prvom prípade LandRover Freelander, odpredal kupujúcemu za sumu 20.000,- eur bez DPH, pričom
mal však predmetné motorové vozidlo predať v mene žalovaného za kúpnu cenu s DPH, nakoľko
si žalovaný pri jeho nákupe uplatnil odpočet DPH. Túto skutočnosť súd prvej inštancie pri hodnotení

dôkazov prehliadol. Taktiež poukázal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj tzv. druhú
započítaciu námietku žalovaného, ktorú vzniesol vo vyjadrení z 8.10.2014 voči uplatnenému nároku.
Keďže žalobca neoznámil žalovanému 30 dní vopred výkon záložného práva, a tým spôsobom svojím
neoprávneným konaním spôsobil žalovanému škodu. Keďže žalovaný nemohol predmetné motorové
vozidlo odpredať budúcemu kupujúcemu, s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy, pričom predmetné motorové vozidlá mala spoločnosť LATEROD Logistic s.r.o. kúpiť od
žalovaného vo výške 85.000,- eur s DPH. Žalovanému vznikla škoda aj tým, že bol nútený si prenajať
iné motorové vozidlá, o čom predložil súdu leasingovú zmluvu zo dňa 8.3.2010 so spoločnosťou H.
J. W. W..Y..R... Ani s týmito skutočnosťami a listinnými dôkazmi sa súd prvej inštancie nijako právne
nevysporiadal. Žalovaný má však za to, že protiprávnym konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda

vo výške 41.050,42 eur a súd prvej inštancie tak neposúdil zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu
žalovanému. Taktiež žalovaný namietal pochybenia odborných vyjadrení, ktoré vypracoval H.. Q. W.,
na základe ktorých žalobca odpredal predmetné motorové vozidlá a ktoré pochybenia boli preukázané
predloženými znaleckými posudkami č. 1/2017 z 23.2.2013 a č. 2/2013 z 25.2.2013, ktoré vypracoval
H.. B. Ň.. Tieto pochybenia vyplynuli aj zo samotnej výpovede znalca H.. W., ktorý uviedol vo svojej

výpovedi,ževšeobecnácenaoceňovaniavozidiel,ktorésúvisiaspredmetomtohtokonania,sastanovila
na tej spodnej hranici všeobecnej ceny kvôli tomu, že auto išlo do dražby. Taktiež poukázal, že odborné
vyjadrenia znalca H.. Q. W. sú vypracované neodborne, nekvalitne, v rozpore s vyhláškou č. 492/2004
Z. z.. Ani na tieto námietky bližšie špecifikované súd prvej inštancie nijako nereagoval. Taktiež žalovaný
uviedol v odvolaní, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného, že žalobca

pochybil aj pri výpočte zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Nesprávne uviedol výšku zmluvnej pokuty
a úroky z omeškania v sume 325,30 eur, avšak správna výška bola v sume 152,09 eur, čo je rozdiel
173,21 eur a v druhom prípade, teda v prípade druhého motorového vozidla, žalobca nesprávne uviedol
výšku zmluvnej pokuty a úroky z omeškania v sume 796,90 eur, keďže správna výška bola v sume
320,16 eur, čo je rozdiel vo výške 476,74 eur. Uviedol, že prípadný celkový nedoplatok žalovaného voči

žalobcovi predstavuje sumu vo výške 29.965,60 eur. V závere svojho odvolania uviedol, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je ako celok nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie

považuje za vecne správny, argumenty žalovaného v odvolaní sú nepresvedčivé, zavádzajúce,
nepreukázané a v konečnom dôsledku aj nedostatočné na to, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca tvrdenie súdu prvej inštancie o
nepreukázaníexistenciepohľadávkyvyplývajúcejzozmluvyokrátkodobejfinančnejvýpomoci,považuje
za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Žalobca sa v plnej miere stotožňuje s názorom a

tvrdením súdu prvej inštancie prezentovaným v rozsudku, ktorý správne poukázal na to, že žalovaný
existenciu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci nepreukázal, nakoľko
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, a teda vo vzťahu k tejto uplatnenej obrane neuniesol dôkazné
bremeno. Vo vzťahu k započítacej námietke žalovaného uviedol, že dlžník nie je oprávnený bezpredchádzajúcej písomnej dohody s veriteľom započítať akúkoľvek svoju prípadnú pohľadávku voči
veriteľovi s pohľadávkou veriteľa voči nemu, a teda aj v prípade, ak by mal žalovaný pohľadávku
voči žalobcovi vyplývajúcu zo zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci, nebol oprávnený v zmysle

VZP I. a VZP II. bez predchádzajúcej písomnej dohody so žalobcom, takúto pohľadávku jednostranne
započítať. Ďalej uviedol, že oznámil žalovanému výkon ZPVP k predmetu financovania, pričom v prvom
prípade žalovaný prevzal doručenku (VYP/0950477) s dátumom prevzatia dňa 11.1.2010, a v druhom
prípade doručenku (VYP/0950135) s dátumom prevzatia 11.1.2010, ktoré aj podpísal. Doručenka I.
a doručenka II. jasne, a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že dokumenty „Určenie predčasnej

splatnosti úveru“ na predmety financovania, boli žalovanému doručené a tým bol žalovanému oznámený
výkon ZPVP k predmetom financovania. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný nebol oprávnený odpredať
predmet financovania, a to vzhľadom k tomu, že na takýto úkon potreboval predchádzajúci písomný
súhlas žalobcu, ktorý žalobca nikdy žalovanému neudelil. Uviedol, že tak mohol po uplynutí 30 dní
odo dňa prevzatia predmety financovania, začať s výkonom ZPVP a žalovaný musel a mal byť si
vedomý toho, že v prípade neplnenia si svojich zmluvných povinností, začne žalobca s výkonom ZPVP.

Uviedol, že žalobca postupoval pri predaji predmetov financovania v súlade so zákonnými a zmluvne
dojednanými podmienkami, z čoho potom vyplýva, že jeden z hlavných predpokladov zodpovednosti
za škodu, nebol zo strany žalobcu naplnený. Žalobca mal zároveň za to, že žalovaný škodu nijakým
spôsobom nepreukázal. Poukázal, že aj v prípade, ak by žalovanému nebol oznámený výkon ZPVP
30 dní vopred, nemohlo to mať za následok to, že žalobca nebol oprávnený ponúkať na predaj a

predať predmety financovania, nakoľko § 553 Občianskeho zákonníka, nedodržanie tejto povinnosti
nijako nesankcionuje. Čo sa týka ohodnotenia predmetov financovania, žalobca uviedol, že k predaju
predmetov financovania došlo na základe znaleckého posudku č. X/XXXX a znaleckého posudku č.
XX/XXXX, ktoré žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Súčasne poukázal na článok V ods. 5
ZPVP I. a článok V ods. 5 ZPVP II., že žalobca a žalovaní sa dohodli ako zmluvné strany, že veriteľ

alebo ním určená tretia osoba, bude predmet financovania ponúkať na predaj za všeobecnú hodnotu
stanovenú znaleckým posudkom ku dňu prevzatia predmetu financovania zníženú o 40 %. Predajná
cena predmetov financovania bola takmer rovnajúca, ba v jednom prípade aj vyššia, ako znaleckými
posudkami žalobcov stanovená všeobecná hodnota a má za to, že pri predaji predmetov financovania
postupoval s odbornou starostlivosťou a so zásadou riadneho hospodárenia. Taktiež poukázal na to,

že znalecké posudky 1/2013 a 2/2013, ktoré predložil žalovaný, sú nepreskúmateľné a vo vzťahu k
namietanému podhodnoteniu predmetov financovania, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Žiadal preto,
aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/123/2011 potvrdil.

13. Po predložení veci krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku, tento v zmysle

ustanovení § 374 ods. 1 CSP požiadal o písomné vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu
k odvolaniu. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, predovšetkým v tom, že žalobca neoznámil
žalovanému začatie výkonu zabezpečovacieho práva prevodom vlastníckeho práva k obom motorovým
vozidlám 30 dní vopred v zmysle ustanovení § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka a svoje tvrdenie
o opaku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež žalovaný zotrval na stanovisku, že kúpne

zmluvy, ktorými boli odpredané predmetné motorové vozidlá, boli uzatvorené v rozpore s ustanovením
§ 553c Občianskeho zákonníka, a sú preto pre takýto rozpor neplatné. Taktiež zotrval na tom, že
namieta pochybenie odborných vyjadrení žalobcu, ktoré považuje za nekvalitné, v predmetnom konaní
boli nepoužiteľné, vzišli z nich pochybnosti o správnosti použitej metodiky a záver odborných vyjadrení
a všeobecná hodnota ohodnocovaných vozidiel je výsledkom dohody medzi žalobcom a znalcom Ing.

Szabom.

14. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý taktiež zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach. Uviedol, že žalovaný opätovne uvádza tie isté skutočností, ktoré uvádzal počas konania,
pričom žiadnu z týchto skutočností doteraz nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi a preto žalobca

naďalej považuje argumenty žalovaného za nepresvedčivé, zavádzajúce, nepreukázané a v konečnom
dôsledku aj nedostatočné na to, aby vec bola odvolacím súdom zrušená.

15. K uvedenému sa taktiež vyjadril žalovaný, ktorý poukázal, že vyjadrenie žalobcu je len opätovným
zopakovaním jeho doterajších výpovedí a zotrval na doposiaľ ním uvádzaných tvrdeniach.

16. Na uvedené reagoval aj žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný opätovne uvádza tie skutočnosti, a
preto žalobca zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Opätovne žiadal, aby krajský súd
rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil.17. Aj v ďalších písomných podaniach žalobcu a žalovaného títo zotrvali na svojich doterajších
stanoviskách.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“, platného a účinného od 1.7.2016),
preskúmalnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciespoluskonaním,ktorémupredchádzalovsúlade
s ustanovením § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnymi ustanoveniami prijatými v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, tieto treba aplikovať ako uvedenú normu aj na konania, ktoré
začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných

úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila
v čase ich realizácie.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov dodáva
nasledovné:

25. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal

sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací
súd preto konštatuje, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé
a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo
vykonané aj podrobné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom
súdnom poriadku (v tom čase platnom zákone, t. j. do 30.6.2016), čím súd prvej inštancie dospel k

zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

26. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.

27. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, v tomto prípade súdu prvoinštančného, ktoré
stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

28. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05 zo
dňa 16.3.2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. Zákonné ustanovenie § 219 O.s.p. v odseku 2 (teraz § 387 ods. 1,2 CSP ) výslovne uvádza,
že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sav odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Keďže žalovaný v odvolaní namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, tento dôvod
nie je opodstatnený, nakoľko napadnuté rozhodnutie je odôvodnené podľa § 157 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je logické, presvedčivé a sú preskúmateľné aj závery súdu prvej
inštancie i z hľadiska právnej argumentácie.

30. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, ak by žalovanému nebol oznámený výkon
zabezpečovacieho prevodu práva 30 dní vopred, nemôže to mať za následok to, že by žalobca
nebol oprávnený ponúkať na predaj predmety financovania, nakoľko ust. § 553 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, nedodržanie tejto povinnosti nijak nesankcionuje, a teda v tejto prejednávanej veci to priamo
nespôsobuje neplatnosť ďalších nadväzujúcich kúpnych zmlúv.

31. V ustanovení § 553 c Občianskeho zákonníka je veriteľovi uložená povinnosť písomne oznámiť
začatie výkonu zabezpečovacieho výkonu práva dlžníkovi. Písomné oznámenie musí byť dlžníkovi
doručené 30 dní pred začatím výkonu zabezpečovacieho práva. Nedodržanie tejto lehoty však zákon
nijakým spôsobom nesankcionuje, pričom v mnohých prípadoch môže byť sporný začiatok výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva, najmä ak ho realizuje veriteľ vo vlastnej réžii. Podľa dôvodovej správy

zákonodarcu k tomuto ustanoveniu ,, tridsaťdňová lehota zabráni prekvapivým stavom spôsobujúcim
občanom v prvých okamih omeškania definitívne zbavenie majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu
hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky (viď Občiansky zákonník, Veľký komentár, autor Imrich
Fekete, str. 1590, ods. 4).

32.Vsúvislostizuvedeným,nezdásaodvolaciemusúduobrana,resp.tvrdeniažalovaného,ženásledne
obidve motorové vozidlá boli žalovanému odobraté, a žalovaný na to nereagoval. Žiadnym spôsobom
bezprostredne po odobratí, a ani neskôr, nedomáhal sa ich vrátenia, resp. ani sa nebránil takémuto
postupu zo strany žalobcu. Z tohto pohľadu sa potom javí, že písomné oznámenie o začatí výkonu
zabezpečovacieho práva bolo žalovanému riadne doručené.

33. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že
žalobca mal predmetné motorové vozidlo J. Y. E. predať za kúpnu cenu s DPH, keďže žalovaný si
pri jeho nákupe uplatnil odpočet DPH. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočného, teda
reálneho výťažku, ktorý bol použitý na úhradu dlhu zo strany žalovaného.

34. Odvolací súd sa v rámci prieskumu podrobne zaoberal aj ďalšími žalovaným uvádzanými odvolacími
námietkami, ktoré však podľa jeho názoru, nie sú spôsobilé privodiť zmenu právnych i skutkových
záverov prijatých súdom prvej inštancie, a preto toto rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

35. Keďže súd prvej inštancie nerozhodoval o trovách konania, ani odvolací súd o nich nerozhodol, a o
trovách celého konania rozhodne súd prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).