Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201457
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3511201457.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, a.s., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému Z. Malému, bytom W. XXX, XXX XX
W., o vymoženie 1.850,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1Er/123/2011-31 zo dňa 03. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom
II exekúciu zastavil a výrokom III. rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. súd
prvej inštancie poveril súdneho exekútora poverením č. 5304*023433 zo dňa 23.02.2012 vykonaním

exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.850,27 eur s príslušenstvom, a to na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 12839/10
zo dňa 30.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2011 a vykonateľnosť dňa 20.01.2011.
Dňa 21.03.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
21.01.2016 v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetné doplnenie oprávnený
doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Súd prvej inštancie preskúmal, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Preskúmal zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, pričom s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel súd
prvej inštancie k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným v
tomto konaní) a dlžníkom (povinným v tomto konaní) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 podľa ktorej, ak oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je dôležitá tá skutočnosť,
že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred

pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo
ich zmeny. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie tak nepochybne zistil, že povinný je a aj
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 02.10.2009 bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané,že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti.
Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením,
že ide o úver na výkon podnikania, súd prvej inštancie túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre

určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinný označený ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú,
že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú,

že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej
inštancie ďalej preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky a uviedol, že v tomto prípade nie je možné
formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva

ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako
najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Takto formulovaná doložka je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom k tomu,
že exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, súd prvej
inštancie vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. V súvislosti so skutočnosťou,

že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie poznamenáva, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať aj existenciu dôvodu
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie
k odôvodneniu výroku III. o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi uviedol, že s poukazom
na zákonné ustanovenie § 196 Exekučného poriadku má za to, že súdny exekútor má nárok na

náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade súd na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keďže
oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že v danom prípade
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený uviedol, že zmluvu o úvere č. 307600062 zo dňa 02.10.2009
uzatvoril s povinným podľa ustanovenia § 497 a násl. Obchodného zákonníka, a teda nejde o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, keďže zmluvný vzťah má povahu absolútneho obchodu. Povinný dobrovoľne
uviedol, že má záujem, aby mu bol úver poskytnutý za účelom výkonu podnikania. Oprávnený poukázal
na to, že v tomto prípade je potrebné brať do úvahy jeho dobrú vieru. Ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že má postavenie
spotrebiteľa. (ESD, C464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay WA AG). Oprávnený má za to, že sa

dostatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy o úvere, keďže jej uzavretie v
uvedenej forme povinný sám svojim konaním vyvolal a inicioval. Právnu úpravu ochrany spotrebiteľa
tak nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba.
Oprávnený mal ďalej za to, že dojednaná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou tak
ako to uviedol súd prevej inštancie. Rozhodcovskú doložku, ktorú uzatvoril s povinným má charakter tzv.

nevýhradnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej má každá zmluvná strana možnosť domáhať sa svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka
má charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo
forme rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30.júna 2004 sp. zn. Obdo V 73/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa

19.12.2007, sp. Zn. 29 Odo 1222/2005. Oprávnený uviedol, že v danom prípade by úplné zastavenie
exekúcie prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by mal súd prvej inštancie za preukázané a zistené, že
povinný nemá postavenie podnikateľa a rozhodcovská doložka je neplatná. Ak súd exekúciu zastavil,zbavil tým oprávneného práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017), exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví

na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzatvoreniu zmluvy o
úvere dňa 02.10.2009. Odvolací súd má za to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
a teda, že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Predložená
zmluva o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy. Uvedené treba ustáliť aj napriek označeniu

povinného v zmluve o úvere údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno,
IČO, miesto podnikania). Obsah zmluvy zjavne nesvedčí tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali
rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári
a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú, že bola uzatvorená bez vzájomnej súčinnosti
zmluvných strán z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t. j.

z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade
pochybností, č ide o spotrebiteľský vzťah má dôkazné bremeno dodávateľ, v danom prípade oprávnený,
ktorý musí spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti preukázať, že ide o nespotrebiteľský vzťah, a to
predovšetkým zreteľným vyjadrením v zmluve. V predmetnej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné
prostriedky boli povinnému poskytnuté na účely podnikania. Zo zmluvy o úvere zo dňa 02.10.2009

nemožno spoľahlivo zistiť, že povinný zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt, a to aj vzhľadom
na dvojaké označenie povinného v predmetnej zmluve údajmi fyzickej osoby podnikateľa (IČO, miesto
podnikania) a ja údajmi vyslovene vzťahujúcimi sa len k fyzickej osobe povinného. Z uvedeného dôvodu
bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 53 a násl. Občianskeho zákonníka, a to napriek skutočnosti,
že zmluva o úvere je v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka tzv. absolútny obchod.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia §1 ods.2 Občianskeho zákonníka sú
obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku
bolo v zmysle § 1 a § 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne
aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd

prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia chrániace práva
spotrebiteľa.

13. Oprávnenie, ale aj povinnosť exekučného súdu preskúmať exekučný titul vyplýva zo samotného
Exekučného poriadku. Exekučný súd je nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,

alevktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania,povinnýprihliadaťnazákonnosťprebiehajúcejexekúcie,
kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým skúma, či exekučný titul
bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke materiálnej a formálnej. Z
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010vyplýva, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia treba vykladať v súlade s celkovým účelom
právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie oddelene. Oprávnenie exekučného
súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania,

a nie len pred vydaním poverenia, plne korešponduje aj so zámerom zákonodarcu vyjadrenom aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nie len v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Napríklad z
ustanovenia § 57 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.marca2017) vyplýva viacero dôvodov,
kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvod závisia
práveodpreskúmaniaexekučnéhotitulu.Zuvedenéhovyplýva,žeexekučnýsúdjeoprávnenýapovinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, pričom
v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.marca2017) tak môže urobiť na
návrh účastníka konania, ale aj bez návrhu.

14. Odvolací súd má v danej veci za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom už v začatom exekučnom konaní. Predovšetkým súd prvej inštancie bol

oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.
Ak súd prvej inštancie zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ

nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo
230/2011). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom

konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej doložky, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

15. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného

súdu, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská
doložka. Za neprimeranú je potrebné považovať zmluvnú podmienku v danej veci, obsiahnutú v
rozhodcovskej doložke, ktorú predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne
dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa
voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.

rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
doložky. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať
takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,

C-168/05).

16. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011).

17. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie arozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne exekučné konania v zmysle § 57 ods.1 písm. g)
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) zastavil.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).