Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223637
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114223637.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: A. R., nar.: X.X.XXXX, bytom:
V. XX, XXX XX V., občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z., so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v zastúpení: Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.157,73 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 139,60 €,
ktorú je žalobca povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta,

ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 15 €, na účet Okresného súdu Košice I, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú

k zaplateniu sumy 1.157,83 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 227,55 € a úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.157,83 € od 17.9.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov
konania vo výške 69 €.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.6.2010 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu číslo:
XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky

spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Súčasťou písomnej úverovej zmluvy bola
aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o RÚ“), ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy
a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovanej. K zmluve o RÚ žalobca uviedol,
že svoju vôľu byť viazaná touto zmluvou a jej súčasťami potvrdila žalovaná podpisom ÚZ a jednak
následnou aktiváciou úverovej karty. Písomná forma právneho úkonu zákonom spočíva v tom, že obsah

prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok,
aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. Žiaden právny predpis neobmedzuje počet
dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle
umiestnený podpis. Je potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle
pred bezúčelným formalizmom; napríklad súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny,
ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoc neboli podpísané.Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu
poskytnutého úveru a dostala sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania, čo vyplýva z
prehľadu platieb. Prostredníctvom úverovej karty čerpala poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške

1.122,64 € a žalobcovi vrátila len čiastku 988,48 €. Odo dňa omeškania bola žalovaná o výške svojho
dlhu informovaná v pravidelných mesačných výpisov z úverového účtu a vyzývaná k jeho úhrade.
Vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek uvedenému si neplnila svoju povinnosť riadneho a včasného
splácania úverov v zmysle hlavy 7 písm. a) žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 25.6.2012 k splateniu
celého zostatku úveru vo výške 1.191,02 € v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalobca eviduje

voči žalovanej dlh vo výške istiny: 988,48 €, úroku: 30,38 €, poplatku za výber z bankomatu: 2,29 €,
poplatku za výpis z účtu: 8,94 €, opravné úroky - grace period: 0,23 €, úrok za hotovostné transakcie:
127,51 €, spolu dlh vo výške: 1.157,83 €.

Žalovaná sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Listom zo dňa 19.12.2014 oznámil vedľajší účastník - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej za účelom ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa.

Podaním zo dňa 27.2.2015 vedľajší účastník v konaní uviedol, že v danom prípade sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, žalobca uvádza, že súčasťou úverovej zmluvy, ktorou žalovaná požiadala o úver

vo výške 915,72 € je aj dohoda o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Má
za to, že zmluvným ustanovením o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere bolo spotrebiteľovi, ktorý
žiadal o poskytnutie úveru na obstaranie kúpy jeho tovaru v hodnote 915,72 €, vnútené aj poskytnutie
revolvingového úveru, o ktorý vôbec nežiadal a nemal možnosť vylúčiť zmluvu o revolvingovom úvere.
Toto ustanovenie je tak ukryté a napísané takým drobným písmom, že pre priemerného spotrebiteľa

pri uzatváraní zmluvy je takmer nemožné si ho všimnúť. Vzhľadom k tomu má za to, že revolvingová
zmluva nebola uzatvorená na základe slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovanej a je absolútne
neplatná. Samotná zmluva o revolvingovom úvere nespĺňa ani základné náležitosti v zmysle § 4
zákona číslo: 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy). Nemožno
tu hovoriť ani o písomnej forme zmluvy, nakoľko k prijatiu návrhu na uzavretie revolvingovej zmluvy

došlo konkludentne a teda nie na základe písomnej zmluvy, ktorý zákon v danom prípade výslovne
vyžaduje. Spotrebiteľ v čase poskytnutia úveru, o ktorý žiadal, nemal žiadne informácie o podmienkach
poskytnutia revolvingového úveru. Zmluvná podmienka o dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere
spôsobuje následky, že spotrebiteľ by nemohol uzavrieť zmluvu o úvere, pokiaľ by odmietol revolvingový
úver, nakoľko táto podmienka je predtlačená. Nie je podstatné, či dôjde k čerpaniu revolvingového

úveru, nakoľko spotrebiteľovi je daný k dispozícii produkt, o ktorý vôbec nežiadal a nemá prehľad o
podmienkach, ktoré sú spojené s využitím kreditnej karty. Takéto vnucovanie produktov spotrebiteľovi
a viazanie produktov je nekalou obchodnou praktikou a je jednoznačne v rozpore s obchodnými
zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku a zmluvnú podmienku o uzavretí revolvingového
úveru považuje vedľajší účastník za neprijateľnú. Preto žiadal súd, aby zmluvu o revolvingovom úvere

posúdil ako absolútne neplatnú. Súčasne návrh žalobcu potom treba posudzovať ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a preto vedľajší účastník vzniesol aj námietku premlčania v zmysle § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka a žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania
vo výške 139,60 €.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v zmysle vyššie citovaných ustanovení vo
veci rozhodol na základe nasledovného skutkového stavu veci:

Dňa 25.6.2010 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou Úverová zmluva č.: XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 759,39 € na kúpu tovaru - nádoby. Na prvej

strane uvedenej úverovej zmluvy bolo drobným písmom citované, že spoločnosť a klient podpismi na
tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, b) zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru II, na základe ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej
karty, c) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 14 ÚP, d) dohodu o zrážkach zo mzdy,
to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.

Z výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná odčerpala od žalobcu prostredníctvom karty a
výberom z bankomatov sumu 1.122,64 €, pričom prvé čerpanie bolo dňa 8.1.2011 a posledné čerpaniefinančných prostriedkov od žalobcu žalovanou bolo dňa 7.1.2012. Žalovaná na predmetný úver učinila
úhrady vo výške 379,90 €.

Listom zo dňa 25.6.2012 žalobca vyzval žalovanú v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov
vyplývajúcich z úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, kedy ju žiadal o zaplatenie dlžnej čiastky
vo výške 1.191,02 € najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy na ich bankový účet. Z predloženého
poštového podacieho hárku súd zistil, že uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa

27.6.2012.

V konaní boli žalobcom predložené Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. v počte listov 8, zahŕňajúc aj informácie o poistení dohodnutom Zmluvou č. XXXXXXXX/XXXX na
skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských hotovostných a revolvingových úverov
a na skupinové poistenie výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej, či úverovej karty, stratou dokladov,

či kľúčov alebo odsudením mobilného telefónu dohodnuté so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.
a ČP Zdraví v znení účinnom od 1.4.2010. Ďalej žalobca predložil aj dokumenty týkajúce sa úveru s
názvom: Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?, Vaša nová kreditná karta vždy plná peňazí.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne vec

uzatvoril nasledovne:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné

podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa§502ods.2ObZ,pripochybnostiachsapredpokladá,žedojednanávýškaúrokovsatýkaročného
obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 veta prvá ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa
však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách úč.
do 31.12.2010 (ďalej len „citovaný zákon“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce
ich pravdivosť. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia
orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená,
že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne. Dokazovanie
je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára
poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov

spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv.
dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné, len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne
preukázané neprihliadať.

Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej
zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

úč. do 31.12.2010, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

Hlavný právny vzťah je tak založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany

spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej
úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník,
3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku

neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom
slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď
nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané uzavretie zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.6.2010, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej úver 759,39
€nakúpukonkrétnehotovaru.Zároveňtambolouvedené,žeklientaspoločnosťpodpisomtejtoúverovej
zmluvy súčasne uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., b) zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru II, c) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 14 ÚP, d) dohodu o
zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva považovaná za tzv. absolútny obchod,
v čase vzniku daného záväzkového vzťahu, t.j. zmluvy o klasickom úvere neobsahovali špeciálne

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobí ako
lex specialis, preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 25.6.2010 účastníci konania
preukázateľne uzavreli len jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere určenú na kúpu tovaru

vo výške 759,39 €. V rámci dojednávania tohto záväzku právny predchodca žalobcu vopred vnútil
konajúcej osobe - žalovanej aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu.
Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, ktoré koncipoval a formuloval samotný žalobca, podpisom želanej
zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená drobným písmom
a bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Inak povedané, že

dňa 25.6.2010 žalovaná sa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol
a ktorý nebol ani v jej sfére záujmu uzavrieť. Podpisom zmluvy však nedošlo automaticky k vzniku
paralelného úverového vzťahu a to ani vtedy, ak došlo k jeho aktivácii spôsobom uvedeným v
úverových podmienkach. Ak hodlal žalobca uzavrieť so žalovanou nový záväzkový vzťah, t.j. zmluvu o
revolvingovom úvere I alebo o revolvingovom úvere II, bolo potrebné urobiť to spôsobom ako predpisuje

zákon č. 129/2010 Z.z.. Z uvedeného pohľadu je potom nutné pozerať sa na časť úverovej zmluvy,
konkrétne odsekov písaných drobným písmom vzťahujúcu sa na uzavretie ďalších záväzkovo právnych
vzťahov za neplatnú. Ak teda v deň prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom karty
žalovanou, jej bola poskytnutá určitá finančná suma, následne aj ďalšie, bez osobitnej písomnej zmluvy,v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 9
ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je zmluva v
tejto časti neplatná. Bez riadnej písomnej dohody neexistuje dohoda o výške úrokov z úveru, ktorá je

podstatnou náležitosťou akejkoľvek zmluvy o úvere a preto i z tohto dôvodu je zmluva neplatná.

Naviac žalobca v konaní ani nepreukázal, že Úverové zmluvné podmienky a ostatné žalobcom
predložené dokumenty k úverovej zmluve vo forme predlače žalovaná naozaj obdržala pri podpisovaní
úverovej zmluvy, tieto dokumenty nie sú žalovanou podpísané a teda nie je zrejmé, či a akým spôsobom

jejboliodovzdanéačisasnimioboznámilatak,akojeuvedenévprehlásenínaprednejstrane(opätovne
písané veľmi malým písmom!). Keďže uvedená zmluva bola vyhotovená samotným žalobcom, do
ktorého obsahu a textu žalovaná nemohla zasiahnuť pred podpisovaním zmluvy, nijako ho upraviť a
podobne, potom z tohto pohľadu takéto prehlásenie žalovanej na prednej strane zmluvy považoval súd
len za formálne.

Nemožno ďalej neopomenúť, že predmetné prehlásenie žalovanej a následne i celé znenie ÚP je
vytlačené miniatúrnym písmom, kedy samozrejme počet strán ÚP pri aplikácii určitej bežnej veľkosti
písma by bol tiež oveľa väčší. Avšak žalobca práve použitím maličkého písma ÚP, ktorého rozsah
je značný, ako keby dopredu rátal s tým, že zákazník pri uzatváraní zmluvy, takýto kvantitatívne
veľký rozsah ÚP nebude čítať, podrobne študovať, prípadne ho ako laik ešte pred podpisom nechá

preštudovať napríklad advokátovi. S poukazom na tendenciu ochrany spotrebiteľa pred zneužitím
určitého mocenskejšieho postavenia žalobcu diktovaním akýchkoľvek podmienok v rámci ÚP, ktoré sú v
rámci už hotovej predtlače v zmluve resp. v úverových podmienkach, je potom nutné uzavrieť, že takto
koncipované časti zmluvy a ÚP, či z pohľadu veľkosti písma, rozsahu, ale najmä náročnosti pochopenia
právnej stránky veci, t.j. aké presné povinnosti pre klienta s uzavretím danej zmluvy vyvstanú, je nutné

považovať za nejasné, neurčité, pre bežného človeka (laika, neprávnika) nezrozumiteľné a teda s
poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka za neplatné.

Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje označenie, že sa jedná o revolvingový úver, práve naopak,
zmluvauvádzalen,žežalovanejjeposkytnutýúver759,39€nanákuptovaru.Akmalprávnypredchodca

žalobcu záujem uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, mal to jasne a nezameniteľne v predmetnej
zmluve a jej označení uviesť. V zmluve ďalej nepochybne chýba označenie úrokovej sadzby, ktorou
by mal byť revolvingový úver úročený a teda danú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú aj
z tohto dôvodu.

Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú
úrokovú mieru, aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá, absenciu
dohody o výške úroku súd vyhodnotil v neprospech žalobcu a považoval celú zmluvu o revolvingovom
úvere za neplatnú. Následne z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní o veci aj vychádzal

Súd venoval pozornosť i argumentácii žalobcu v jeho podaní zo dňa 29.8.2015, kedy zdôrazňoval
platnosť dohody o uzavretí revolvingového úveru s poukazom na dve rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn.: 1Co/110/2014 zo dňa 26.6.2014 a 9Co/72/2012 zo dňa 26.11.2013. Súd sa však k tejto
argumentácii žalobcu nepriklonil, nakoľko mal za to, že vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku dáva
odpoveď na žalobcom predostreté stanovisko k platnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Okrem iného

súd poukazuje na viaceré opačné stanoviská a rozhodnutia iných súdov napr.: rozsudok Krajského súdu
Trnava sp.zn.: 11Co/440/2012, 11Co/295/2013, 25Co/46/2013, rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn.:
5Co/175/2013, a mnohé ďalšie, ku ktorým sa pri svojom rozhodovaní priklonil.

Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie, čl. I. odo dňa pristúpenia

budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred
pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto
zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky dňa 1.5.2004
k Európskej únii, pre Slovenskú republiku budú záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o
založení Európskych centrálnych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálnedohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Po zohľadnení právnych aktov EÚ vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa a právnych predpisov SR
súd dospel k záveru, že vyššie citované skutočnosti ohľadom vnútenia uzavretia ďalšieho záväzkovo-
právneho vzťahu pri uzatvorení zmluvy o tzv. klasickom úvere, neprehľadnosť zmluvných podmienok
spôsobená aj miniatúrnym písmom spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu ku škode
spotrebiteľa, teda žalovanej (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: 11Co/191/2011-99 zo dňa

31.10.2012) a preto v konečnom dôsledku posúdil danú zmluvu za neplatnú a ďalej právne uzatvoril, že
v tomto prípade nastupuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd s poukazom na vyššie uvedené posúdil danú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a musel teda
prihliadať na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút posudzovania
premlčania uplatneného nároku ex offo, aj bez toho, že sa dlžník premlčania dovolá.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
zavedený nový § 5b v tomto znení: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne
pravidlá. Inými slovami, okrem údaju o účinnosti novej právnej úpravy, absentujú pravidlá koexistencie
starej a novej právnej úpravy. Je preto otázne, či sa nová právna úprava obsiahnutá v spomínanom

ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom
nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Riešenie naznačeného problému tak vyžaduje odpoveď
na dve základné otázky. Po prvé, či ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má povahu
hmotnoprávnu alebo naopak procesnú.

Súd zastáva názor, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä
procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter
procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne
z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného
subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v

hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti,
ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je lex specialis k ustanoveniu 100 ods.1 Občianskeho
zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje

procesné vzťahy (procesnú činnosť súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať
na skutočnosti, ktoré nastali v konaní . Ako to vyplýva z dikcie poslednej vety ust. § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
Dikciaust.§100ods.1Občianskehozákonníkaadikciaustanovenia§5bzákonaoochranespotrebiteľasú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ

nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na
premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.

Čo sa týka otázky časovej pôsobnosti a teda, uplatniteľnosti pravidla obsiahnutého v tejto právnej

norme, je potrebné uviesť, že rozdiel medzi pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem vo
svojej podstate zásadný nie je. Pravidlom (a vlastne pojmovým znakom) každej právnej normy je, že
reguluje spoločenské vzťahy dopredu, nie spätne. Z hľadiska legislatívneho vyjadrenia túto problematiku
riešia tzv. intertemporálne (prechodné) ustanovenia právnych predpisov. Avšak sú aj prípady, ako je
práve ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá
časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Všeobecným pravidlom je tzv. okamžitá aplikabilita

procesných noriem, čo znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na
všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu
v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej
normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.

Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a
zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, musí súd prihliadať na premlčanie
práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach,
podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

Osobitné právne postavenie spotrebiteľskej zmluvy však obligatórne uprednostňuje ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovené ( § 101 - § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo, k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu

vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledkučoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného
práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby
privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčanie dovolá pred

príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v
tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený
sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie
pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká,
ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je

obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Na základe vykonaného a zhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na
základe zmluvy zo dňa 25.6.2010, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky
prostredníctvom úverovej karty vo výške 1.122,64 €, je podaný po uplynutí zákonnej dvojročnej
premlčacej lehoty, vychádzajúc z toho, že súd skonštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy - v danom

prípade tak platí plynutie premlčania podľa § 107 ods. 1 OZ , ktorej dodržanie je súd povinný v zmysle §
5b zákona č. 270/2007 Z. z. skúmať z úradnej povinnosti aj napriek tomu, že sám žalovaný spotrebiteľ
sa tejto skutočnosti pred súdom nedovoláva. Návrh bol podaný v 22.9.2014.

Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva
splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať
dôvodnosťou žaloby.

Keďže nárok žalobcu súd vzhľadom na vyššie citovanú argumentáciu vyhodnotil ako plnenie z

bezdôvodného obohatenia, t.j. z neplatného právneho úkonu, mal súd potom za to, že k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného voči žalobcovi došlo postupne vždy v deň čerpania finančných prostriedkov
prostredníctvom karty žalovanou, kedy do dátumu 7.1.2012 táto odčerpala sumu 1.122,64 €, na
ktorú učinila úhrady vo výške 379,90 €. Žalobca vždy v deň nasledujúci po odčerpaní mohol žiadať
od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia, s poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy o

revolvingovom úvere. Porovnaním dátumov čerpania finančných prostriedkov s dátumom podania
žaloby na súd 22.9.2014, je nevyhnutné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu.

Vzhľadom na všetky vyššie spomenuté skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.
Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

V konaní bola žalovaná plne úspešná a preto by jej prináležalo právo na náhradu trov konania, avšak
keďže žalovanej žiadne trovy nevznikli a tieto si ani neuplatnila, súd o jej trovách s poukazom na § 151
ods. 1 veta prvá O.s.p. nerozhodoval.

V konaní bol vo väčšom rozsahu neúspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania,

avšak vzhľadom na jeho neúspešnosť, súd o jeho trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.Vzhľadom na skutočnosť, že na strane úspešnej žalovanej vystupoval vedľajší účastník, súd mu priznal
náhradu trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie zo dňa 27.2.2015, každý úkon

po 61,41 € plus 2x režijný paušál po 8,39 €, spolu vo výške 139,60 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Podľa § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa Položky 21 Prílohy súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis za registra trestov, za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, na predloženie ktorých bol

účastník márne vyzvaný, za každú stranu prvopisu 0,50 eura.

Súd zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie trov štátu vo výške 15 € spočívajúcich vo vyhotovení 30
strán fotokópií návrhu s prílohami, na ktorých predloženie bol márne vyzvaný v zmysle vyššie uvedenej
položky zákona o súdnych poplatkoch (t.j. 30 x 0,50 € = 15 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3
písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.