Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202040
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211202040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a. s.,
Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpeného Mgr. Martinom Jánským, advokátom,
Bratislava, Trnavská cesta 50, proti žalovanému: Z. Z., narodený XX.XX.XXXX, hláseným pobytom G.
I., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. S. S., pracovník Okresného súdu Galanta,
o zaplatenie 8.004,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 12C/32/2011-79 zo dňa 6. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti istiny 1.498,93

eura spolu s trovami prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
5.440,54 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 30.03.2009 do zaplatenia a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 349,50 eura na trovách právneho zastúpenia a 173,38 eura

na ďalších trovách k rukám právnemu zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil záverom, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 02.04.2008 úverovú zmluvu,
súčasťou ktorej boli aj všeobecné zmluvné podmienky (VZP), preberací protokol a splátkový kalendár.
Úver žalovaný čerpal v sume 269.000,- Sk - 8.929,60 eura. Žalovaný nesplácal úver riadne, preto
žalobca úver zosplatnil a vystavil finančné vyporiadanie, v zmysle ktorého dlžnú čiastku vyčíslil na sumu
8.004,94 eura. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 23,70% (RPMN), údaj o konečnej
splatnostiúverujeuvedený„48mesiacovodzačiatkučerpaniaúveru“,zmluvaneobsahujeúdajeovýške

splátok a termíny splátok, ročnú úrokovú sadzbu, vyčíslenie celkových nákladov žalovaného na úvere,
ani údaj o priemernej RPMN. Žalobca predložil súdu splátkový kalendár, ktorý mal byť podľa znenia
zmluvy jej súčasťou a kde splátky boli určené sumou 10.394,- Sk (345,02 eura) vrátane poistného.
K preukázaniu výšky a splatnosti splátok predložil dokument vystavený po zmluve, t.j. 07.04.2008 (č.l.
6). Nárok žalobcu predstavuje podľa finančného vysporiadania (č.l. 12) sumu 3.210,08 eura na nároku
žalovaného z výťažku predaja motorového vozidla a 11.215,02 eura na nároku žalobcu, z toho 1.035,06
eura na neuhradených splátkach, 8.439,74 eura na zostatku úveru a 1.740,22 eura na vystavených

faktúrach č. 0890982801 - 2802 a 2551. Uvedenými faktúrami žalobca vyúčtoval doplatok poistného
66,48 eura, náhradu škody a úrok zo zostatku úveru a zmluvnú pokutu. Súd poukázal na to, že žalovaný
uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ), preto na daný právny vzťah sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovejani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z
úradnej povinnosti preskúmal oprávnenosť nároku žalobcu. Zmluva však neobsahuje všetky náležitosti
citované § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže absentuje konečná splatnosť úveru (údaj

má byť pre spotrebiteľa uvedený zrozumiteľne a konkrétne, bez potreby výpočtov, pričom v danom
prípade nie je zo zmluvy známy ani údaj o čerpaní úveru), výška a termíny splátok (splátkový kalendár
bol vystavený neskôr, než bola uzavretá zmluva a nebol jej súčasťou), ročná úroková sadzba, vyčíslenie
celkových nákladov na úvere, údaj o priemernej RPMN. V tejto zmluve teda absentujú podmienky,
s ktorými Zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať výlučne

poskytnutýúverbezúrokovabezpoplatkovapovinnosťdlžníkaakospotrebiteľasplatiťúveribavovýške
poskytnutých peňažných prostriedkov a to bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca nie je preto oprávnený
požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenia, úroky, poplatky, poistenie. V danom prípade
v zmluve chýbajú náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k). Pre absenciu týchto náležitostí
zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to
vyplýva z § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy.

Absencia iba niektorej z nich má tie isté dôsledky. Preto je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu
toho, čo mu dodávateľ skutočne poskytol. Žalobca žalovanému v zmysle zmluvy poskytol finančné
prostriedky v sume 8.929,16 eura, keď podľa špecifikácie žalobcu tento splatil len jedinú splátku 345,02
eura, na úver bolo potrebné započítať aj výnos z predaja motorového vozidla 3.210,08 eura, vrátiť tak
ešte zostáva 5,374,06 eura, k tomu poistné 66,48 eura. Iba v tejto časti bol nárok žalobcu dôvodný

a preto len v tejto časti žalobe vyhovel. K tomuto je potrebné priznať žalobcovi i úrok z omeškania,
keďže k omeškaniu žalovaného tu preukázateľne došlo. Čo sa týka nároku žalobcu na zmluvnú pokutu,
táto je dojednaná v obchodných podmienkach a nespĺňa zákonom stanovenú podmienku písomnej
formy obojstranného súhlasu zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny prejav vôle žalovaného.
Text zmluvy bol vopred pripravený žalobcom ako dodávateľom a ten určil, čo všetko bude v zmluve

uvedené, v akom znení, najmä čo sa týka všeobecných podmienok, ktoré sú vypracované pre vopred
bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal, že všeobecné podmienky zmluvy boli
žalovaným individuálne vyjednané (§ 53 ods. 2, 3 OZ) a preto tento nárok žalobcovi nebolo možné
priznať a tak nad prisúdenú sumu vo zvyšku súd prvého stupňa nárok žalobcu ako bezdôvodný zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v

znení platnom v čase uzavretia zmluvy - 02.04.2008 - § 3 ods. 5, § 4 ods. 1, 2, písm. a) až s), § 4 ods. 3),
ustanovení Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (§ 52 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 39).
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 36% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného
68%-32%) a to na zaplatenom súdnom poplatku 480,- eur, hotových výdavkoch 1,62 eura a trovách

právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie
žaloby, 3. účasť na pojednávaní dňa 06.02.2013) po 237,34 eura a paušálne výdavky 1x 7,24 eura, 1x
7,41 eura a 1x 7,81 eura) pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2011, 2012, 2013, cestovné
22,58 eura, náhrada straty času 4 polhodiny x 13,01 eura a DPH. Súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal
hodnotu právneho úkonu za predžalobnú výzvu, nakoľko ide o úkon pred podaním žaloby, teda pred

začatím súdneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd vo zvyšku
jeho žalobu zamietol a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie rozhodnutie.

Argumentoval, že súd prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vec nesprávne právne posúdil,
žalobcovi týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Argumentoval, že aplikácia ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských

úveroch nebola dôvodná. Z článku III. zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje splácať spotrebný úver v
pravidelných splátkach, ktorých výška, splatnosť a skladba je uvedená v predpise splátok a vo formulári
o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebnom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy
a tým aj časť jej obsahu. Podrobnosti spotrebiteľského úveru v zmysle článku 3 sú špecifikované
vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy, ktorý sa podpisom oboma zmluvnými stranami stáva

neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a tvorí jej obsah. Žalovaný ďalej podpísaním úverovej zmluvy
potvrdil prevzatie jedného rovnopisu zmluvy, Formulára, predpisu splátok a všeobecných zmluvných
podmienok (VZP). Súčasťou úverovej zmluvy je preto aj Formulár a predpis splátok, pričom žalovaný
prevzal tieto dokumenty pri uzavretí úverovej zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom. Preto nesúhlasil stým, že by v zmluve chýbali niektoré náležitosti, pretože konečná splatnosť úveru je výslovne uvedená
v úverovej zmluve, konkrétne v článku 3, v ktorom sa okrem iného uvádza, že: „konečná splatnosť
úveru: 48 mesiacov od začiatku čerpania úveru“. Žalobca je presvedčený, že takto určená konečná

splatnosť úveru je dostatočná a z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona nevyplývajú žiadne konkrétne
obsahové,resp.formálnenáležitostipreurčeniekonečnejsplatnostiúveru.Zpredpisusplátok,ktorýtvorí
súčasť obsahu úverovej zmluvy vyplýva posledná splátka dňa 27.04.2012. Žalobca má za to, že takto
určená splatnosť úveru je pre spotrebiteľa zrozumiteľná a konkrétna bez potreby ďalších výpočtov. Čo
sa týka výšky a termínov splátok, tieto vyplývajú z predpisu splátok, ktorý tvorí súčasť obsahu úverovej

zmluvy. Ročná úroková sadzba vyplýva z tretej časti formulára, v ktorej sa v kolónke b) uvádza ročná
úroková sadzba 21,42% p.a., ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu. Celkové náklady spotrebiteľa vyplývajú
z tretej časti Formulára, v ktorej v kolónke a) sa uvádza: celkové náklady spotrebiteľa: 498.907,20 Sk“,
pričom v kolónke e) sa uvádzajú aj náklady, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN. Údaj o priemernej
hodnote RPMN sa v úverovej zmluve, ktorá bola uzatvorená dňa 02.04.2008 neuvádza. Vyplýva to
z ustanovenia § 8aa zákona a tento údaj sa mal v zmluvách uvádzať až počnúc dňom 29.06.2008.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že úverová zmluva obsahuje všetky
náležitostiuvedenév§4ods.2zákonaatovrátanetých,naktorévýslovnepoukazujesúdprvéhostupňa
a pre absenciu ktorých považoval úver za bez úrokov a bez poplatkov. Poukázal na to, že súd prvého
stupňa žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo žalobcovi nepriznal nárok na náhradu škody
vo výške 931,55 eura, resp. nárok na náhradu úroku zo zostatku úveru ako finančnej škody vo výške

174,81 eura, ktoré nároky boli žalobcom uplatnené v súlade s článkom VII. ods. 2 VZP. Pokiaľ súd
prvého stupňa v tejto súvislosti konštatuje, že sa jedná o poplatky, zaplatenie ktorých žalobca z dôvodu
absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže požadovať, žalobca má za to, že v danom
prípade sa nejedná o poplatky definované vo VZP a uvedené nevyplýva ani z predložených dôkazov.
Žalobca trvá na tom, že tieto nároky si uplatnil titulom náhrady škody, resp. nákladov, ktoré mu vznikli v

súvislosti s predčasnou splatnosťou úveru a to v zmysle článku VII. ods. 2 VZP. Odôvodnenie rozsudku
v tejto súvislosti neobsahuje žiadne logické ani hodnoverné zdôvodnenie, žalobca považuje v tejto časti
odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné, resp. zmätočné. čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 567,38 eura, neobstojí ani záver súdu o tom, že dojednanie vo VZP nespĺňa zákonom
stanovenú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu zmluvných strán, nakoľko tu absentuje

vážny prejav vôle žalovaného. Účastníci totiž prejavili svoj súhlas tým, že súčasťou úverovej zmluvy sú
aj VZP, žalovaný naviac tieto vlastnoručne podpísal. Ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka
akceptuje ako súčasť obsahu zmluvy odkaz na obchodné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo k
návrhupriložené.Pretoaniurčenieobsahuúverovejzmluvyodkazomnaobchodnépodmienkypriložené
k návrhu zmluvy nie je v rozpore s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom žalovaný

s takto stanoveným obsahom vyjadril svoj súhlas, preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo
VZP je platné a spĺňa zákonom vymienené náležitosti. Preto považoval svoje odvolanie za dôvodné a
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote

(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a jepotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12C/32/2011 je
nárok žalobcu na zaplatenie 8.004,94 eura s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebnom úvere
uzavretejúčastníkmidňa02.04.2008. Súdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
istinu v sume 5.440,54 eura s 9,5% úrokom z omeškania od 30.03.2009 do zaplatenia a vo zvyšku jeho
žalobu zamietol s poukazom na to, že predmetný spotrebiteľský úver je úver bez úrokov a poplatkov v

súlade s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto žalobca môže požadovať
len vrátenie toho, čo v skutočnosti žalovanému poskytol. Tiež dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá
len vo VZP, nie je dohodnutá individuálne a na základe takéhoto dojednania nie je možné žalobcovi
zmluvnú pokutu priznať.

Žalobca sa svojim odvolaním domáha vyhovenia žalobe v celom rozsahu, resp. zrušenia rozsudku súdu

prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a jeho vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí
žaloby žalobcu vo zvyšku a s tým súvisiaci výrok o trovách prvostupňového konania.

S prihliadnutím na doterajší priebeh konania, na rozsudok súdu prvého stupňa ako i odvolanie žalobcu,
odvolací súd vychádza zo záveru, že v konaní nie je sporným, že zmluva o spotrebnom úvere uzavretá
medzi účastníkmi dňa 02.04.2008 je vzťahom spotrebiteľským, v dôsledku čoho je potrebné aplikovať
naň všetky normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, ako i zákona

č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení
predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
potrebnéhopovažovaťzaspotrebiteľavzmysle§52Občianskehozákonníkaazároveňjespotrebiteľom
v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa

zaviazal žalobca poskytnúť ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky
vo forme úveru a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné
náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. Keďže zároveň nebolo
preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods.

2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o
spotrebnom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv.

absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava,
ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka,zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,akoajzákonač.250/2007Zb.oochrane
spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa takto postupoval, keďže predmetný spotrebiteľský úver podrobil kontrole Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o tom, že predmetná zmluva neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za ktorej situácie je potrebné aplikovať
ustanovenie § 4 ods. 3 posledná veta zákona a zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
02.04.2008 za účelom financovania ojazdeného motorového vozidla s kúpnou cenou 269.000,- Sk, ktorá

kúpna cena je zároveň výškou spotrebného úveru a tento bol rozložený na 48 splátok pri jej hodnote
10.393,90Sk,splatnosťprvejsplátky02.05.2008,RPMN23,70%,konečnásplatnosťúveru48mesiacov,
keď dlžník sa zaviazal splácať spotrebný úver v pravidelných splátkach, ktorých výška, splatnosť a
skladba je uvedená v predpise splátok a Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy, ktoré tvoria jej
neoddeliteľnú súčasť. V zmysle bodu 6 súčasťou zmluvy je i predpis splátok, ktorý sa zasiela dlžníkovi

poštou.Ďalejvšeobecnúzmluvnépodmienky,sadzobníkpoplatkov,Formulározmluvnýchpodmienkach
zmluvy o spotrebnom úvere a iné. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami (č.l. 5 spisu).

Predpis splátok v zmluve o spotrebnom úvere, ktorý sa uvádza v článku IV. - záverečné ustanovenia,
bod 6 písm. a) a bude zaslaný dlžníkovi poštou, meno dlžníka J. V. (namiesto Z. Z.) a je datované
nie v deň uzavretia zmluvy 02.04.2008, ale 07.04.2008 (č.l. 6 spisu). Súčasťou zmluvy je i Formulár o

zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 02.04.2008 podpísaný oboma účastníkmi
zmluvy. V bode 3 tohto dokumentu sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa za úver 498.907,20 Sk,
ročná úroková sadzba 21,42% p.a., ktorá je fixná, RPMN 23,70% a iné. Súčasťou týchto dokumentov
sú aj všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku podpísané žalovaným dňa 02.04.2008.

Z predložených podkladov žalobcu vyplýva, že predpis splátok k zmluve o spotrebiteľskom úvere nebol
odovzdaný dlžníkovi pri podpise zmluvy, tento sa mu zasiela poštou, práve preto nebol ním podpísaný,
v spise nachádzajúci sa predpis splátok k zmluve je vyhotovený pre V. J., no adresovaný žalovanému
na adresu jeho trvalého bydliska a vyhotovený v súvislosti s poskytnutím tohto úveru žalovanému, t.j.
ide o pisársku chybu. Tento predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere nie je účastníkom zmluvy

podpísaný a vzhľadom ku všetkým zisteným okolnostiam sa nestal súčasťou tejto zmluvy.

Z uvedeného odvolací súd v súlade so skutkovým záverom súdu prvého stupňa uzatvára, že predpis
splátok k zmluve o spotrebnom úvere nebol súčasťou uzatvárania zmluvy dňa 02.04.2008, tento
bol datovaný dňom 07.04.2008, nebol spotrebiteľom akceptovaný, t.j. ani podpísaný, zaslal sa mu

dodatočne a preto spotrebiteľ o tom, z čoho pozostávajú jednotlivé splátky, teda z istiny, úroku a
poistného sa dozvedel až potom, ako mu bol tento predpis splátok doručený poštou, čo však žalobca
ani nepreukázal.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v zmluve absentuje konečná

splatnosť úveru, ktorá má byť uvedená zrozumiteľne, konkrétne, bez potreby výpočtov, údaj má byť pre
spotrebiteľa uvedený exaktne, teda zrozumiteľne a konkrétne. Žalobca tu poukazuje na to, že úplne
postačuje výslovné uvedenie v úverovej zmluve v článku 3, kde je uvedená konečná splatnosť úveru
48 mesiacov od začiatku čerpania úveru (súd prvého stupňa však poukázal na to, že ani začiatok
čerpania úveru zo zmluvy nevyplýva). Odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, že stanovenie takejto

konečnej splatnosti úveru je nedostatočné a nezodpovedá požiadavke stanovenej zákonom, keďže
konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve vyjadrená dátumom a nie pojmom 48 mesiacov od začiatku
čerpania úveru, čo vyžaduje, aby spotrebiteľ si tento údaj sám do zmluvy doplnil. Zákonodarca kladie
dôraz na stanovenie tejto podmienky zmluvy s prihliadnutím na to, že ide o významný a podstatný údaj
pre spotrebiteľa, ktorý si nie vždy pri uzavieraní zmluvy musí túto skutočnosť uvedomiť a preto má byť

súčasťou zmluvy bez toho, aby sa k nej spotrebiteľ dopracoval až následne (uvádzaným výpočtom).

Preto odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa uzatvára, že v zmluve konečná splatnosť
úveru absentuje.

Zákon ďalej ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm.
i) vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že predpis splátok v zmluve je zo dňa 07.04.2008 (č.l. 6 spisu) nie
je spotrebiteľom podpísaný tak, ako ostatné listiny (okrem zmluvy i Formulár a všeobecné zmluvné
podmienky). V zmluve sa konštatuje, že bude zaslaný spotrebiteľovi poštou a žalobca nepreukázal opak,

teda nepreukázal, že by bol daný spotrebiteľovi k dispozícii (nielen na nahliadnutie, pretože ak má byť
súčasťou zmluvy, musí jej súčasť skutočne aj tvoriť, a to už v čase uzavretia zmluvy), nepreukázal, že
spotrebiteľ mal tento predpis splátok k dispozícii, že vedel, kedy je splatnosť prvej a splatnosť poslednej
splátky, vedel, z čoho splátka v sume 10.394,- Sk pozostáva, koľko tu predstavuje istina, úrok, poistné ateda že došlo k naplneniu zákonnej požiadavky stanovenej v § 2 písm. i) citovaného zákona. Uvedenie
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a ak táto obligatórna náležitosť nie je súčasťou zmluvy v čase jej uzavretia,

nastáva dôsledok uvedený v § 4 ods. 3 veta posledná, že sa poskytnutý úver považuje za úver bez
úrokov a bez poplatkov, ktorá aplikácia v súvislosti s chýbajúcou náležitosťou - uvedením výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v danej veci je dôvodná.

Naproti tomu je potrebné súhlasiť s odvolateľom v tom, že ročná úroková sadzba je uvedená v tretej časti

formulára, ktorý sa v dôsledku jeho podpisu a uvedenia, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a bol
pripojený k zmluve v čase jej uzavretia, t.j. 02.04.2008, stal sa jej súčasťou a práve v tomto je uvedená
ročná úroková sadzba vo výške 21,42% p.a., pričom ide o fixnú úrokovú sadzbu. Preto uvedený údaj
v zmluve účastníkov nechýba. Obdobne je to s celkovými nákladmi spotrebiteľa, uvedené v § 3 ods. 3
písm. j) zákona, keďže sú uvedené vo formulári v kolónke e).

Čo sa týka údaju o priemernej hodnote RPMN, žalobca v odvolaní poukázal na to, že zmluva uzatvorená
dňa 02.04.2008, túto podmienku spĺňať nemusí (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona), pretože v zmysle § 8aa
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k) ) do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2 zákona.

Z uvedeného možno potom bezpochyby uzavrieť, že predmetná zmluva neobsahuje konečnú splatnosť
úveru a výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo zákon č. 258/2001 Z.z. považuje za
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto v zmysle § 3, posledná veta ZoSÚ zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť uvedenú podľa písmena g) a i) zákona, s ktorým sa
spája následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd prvého stupňa

posúdil uvedenú právnu otázku v prejednávanom prípade v súlade so zákonom ak uzavrel, že žalobca
má právo iba na skutočne poskytnuté plnenie a to bez úrokov a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, pričom špecifikácia jeho pohľadávky
vyplýva z finančného vyúčtovania zmluvy z 04.03.2009 zaslaného žalovanému. Podľa tejto špecifikácie

nárok žalobcu pozostáva z troch faktúr, prvá na sumu 66,48 eura za poistné, ktoré je podložené
samostatnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi, ďalej ide o náhradu škody podľa článku VII. ods. 2
VZP v sume 931,55 eura a úrok zo zostatku úveru podľa článku VII. ods. 2 VZP v sume 174,81 eura,
faktúra spolu 1.106,36 eura. Poslednou je faktúra titulom zmluvnej pokuty podľa článku XII., ods. 6 VZP
v sume 567,38 eura.

Z uvedených faktúr podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa žalobcovi priznal dôvodne
nárok v sume 66,48 eura, keďže tento nárok žalobcu je podložený samostatným zmluvným vzťahom a
žalovaný povinnosť uhrádzať poistné prevzal na seba spolu s uzavretím zmluvy o splátkovom úvere.

Ďalšou faktúrou č. 0890982802 zo dňa 04.03.2009 (č.l. 13 spisu) si žalobca uplatnil náhradu škody podľa
článku VII. ods. 2 VZP v sume 931,55 eura a úrok zo zostatku úveru podľa článku VII. ods. 2 VZP v
sume 174,81 eura.

Súd prvého stupňa konštatujúc, že predmetný úver je bez úrokov a bez poplatkov, nárok žalobu na úrok

zo zostatku úveru v sume 174,81 eura dôvodne zamietol. Pokiaľ je predmetný spotrebiteľský úver v
súlade so zákonnou premisou považovaný za úver bez úrokov a bez poplatkov, nemôžu byť žalobcovi
v rámci tohto konania priznané žiadne úroky a žiadne poplatky v súvislosti s uzavretím či s predčasnou
splatnosťou predmetného spotrebiteľského úveru.

Preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ nárok žalobcu v rámci takto vyčísleného úroku z
úrokov z úveru zamietol.

Podľa zúčtovania vyhotoveného žalobcom ďalej jeho pohľadávka pozostáva z neuhradených splátok
1.035,-eurazostatkuspotrebiteľskéhoúveru8.439,74eura,spolu9474,74.Taktovyčíslenéneuhradené

splátky a zostatok spotrebiteľského úveru nie sú konkretizované a zrejme ich súčasťou sú i ďalšie nároky
žalobcu (najmä úroky a poplatky), ktoré žalobcovi nepatria, keďže žalobca žalovanému celkom poskytol
8.929,16 eura a uvedená suma spolu predstavuje 9.474,74 eura. Preto odvolací súd považoval výpočet
súdu prvého stupňa o dôvodnom nároku žalobcu na zúčtovanie z predmetného spotrebiteľského úveruza správny. Bolo teda potrebné vychádzať z toho, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
8.929,16 eura, žalovaný zaplatil na úvere 345,02 eura, bolo potrebné zohľadniť výnos z predaja vozidla
žalovaného, takže k vráteniu zostáva suma 5.374,06 eura. K tomuto je potrebné pripočítať sumu na

poistnom 66,48 eura a potom dôvodný nárok žalobcu na plnenie je v sume 5.440,54 eura s 9% úrokom
z omeškania ročne od 30.03.2009 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
tejto časti potvrdil mimo nároku žalobcu na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

Faktúrou č. 0890982802 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa článku VII. ods. 2 VZP v
sume 931,55 eura. Žalobca tento nárok v žalobe nijak nešpecifikoval a neodôvodnil. Súd prvého stupňa
nad prisúdenú istinu spolu s príslušným úrokom 9,5% z omeškania žalobu žalobcu zamietol, pričom
v tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu odvolaniu žalobcu v tom, že v rozsudku nie je vyjadrený
dôvod, prečo došlo k zamietnutiu žaloby v tejto sume, súd prvého stupňa to vo svojom rozhodnutí bližšie

nekonkretizoval.

Odvolací súd v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnené
(resp. neodôvodnené vôbec), pričom o tomto nároku súd prvého stupňa bol povinný v zmysle vyčíslenia
pohľadávky žalobcu (č.l. 12 spisu), ktoré vyčíslenie súd prvého stupňa vzal do úvahy, bol povinný

konkretizovať dôvod, prečo došlo k zamietnutiu nároku žalobcu. Je tiež faktom, že žalobca v konaní
tento nárok bližšie nešpecifikoval, odkazujúc len na článok VII. ods. 2 VZP.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti istiny
931,55 eura zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v tejto časti je

rozsudok neodôvodnený, nepreskúmateľný a týmto postupom súd prvého stupňa porušil právo žalobcu
na spravodlivý súdny proces, odňal mu možnosť konať pred súdom a uplatniť odvolacie námietky voči
argumentom súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 01.01.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ).
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu,
aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako
zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú
zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich
vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého
a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné

súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania.

Ochrana spotrebiteľa sa týka prevažne formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorýdodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy
nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu, ktorý si uplatnil faktúrou č. 089082551 zo dňa 04.03.2009
ako zmluvnú pokutu (č.l. 13 PV) v sume 657,38 eura a vyplýva z článku XII. ods. 6 VZP. Preto súd
prvého stupňa postupoval správne, keď sa vo svojom rozhodnutí týmto nárokom samostatne zaoberal.
Svoje rozhodnutie i odôvodnil, avšak opomenul, že uvedený nárok žalobcu je založený na všeobecných
podmienkach zmluvy, článok XII. ods. 6 VZP a tak bol povinný preskúmať i tento článok a zistiť, či v

danom prípade nejde (obdobne ako pri nároku na spornú škodu) o neprijateľné zmluvné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ v znení v čase uzavretia zmluvy účastníkov) a či preto, ak
bude poskytnutie takéhoto plnenia spotrebiteľovi odopreté, je potrebné tieto vyhlásiť vo výroku rozsudku
(porovnaj § 153 ods. 4 OSP).

Čosatýkazmluvnejpokuty,jepotrebnéprihliadnuťnato,žeuinštitútuzmluvnejpokutyideoindividuálny
zmluvný akt, pričom súdna prax neakceptuje jej uzavretie vo všeobecných zmluvných podmienkach
(ako na to správne napokon poukázal súd prvého stupňa), pričom hrubá nerovnováha vo vzájomných
právach a povinnostiach spočíva tiež v tom, že veriteľ je dlžníkovi oprávnený účtovať zmluvnú pokutu
do výšky 30% zo spotrebiteľského úveru bez ohľadu na rozsah porušenia zmluvných povinností, teda

bez toho, aby bola výška dohodnutej zmluvnej pokuty odstupňovaná a rešpektovala rozsah porušenia
povinnosti dlžníka.

Preto odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a f) OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti spornej náhrady škody v sume 931,55 eura a zmluvnej pokuty v sume 567,38 eura

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšku v napadnutej
zamietajúcej časti (t.j. 8.004,94 eura mínus prisúdená istina 5.440,54 eura, plus zrušená časť rozsudku
931,55 eura plus 567,38 eura, spolu 6.939,47 eura, t.j. v sume 1.065,47 eura) potvrdil a vo zvyšku v
časti spornej náhrady škody a zmluvnej pokuty rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa preskúma zmluvu účastníkov i formulár o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebnom úvere, ako i všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria spolu so zmluvou
z 02.04.2008 jeden celok, preskúma tieto, zistí, či žalobcovi v súlade s týmto zmluvným vzťahom
patrí sporná škoda v sume 931,55 eura a zmluvná pokuta v sume 567,38 eura. Posúdi všeobecné

zmluvné podmienky uzavretej zmluvy, zváži, či sú tieto individuálne dohodnuté, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, v ktorom prvom prípade zvolí
postup podľa § 153 ods. 4 OSP a o nároku žalobcu samostatne rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.