Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204461
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514204461.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C., zastúpený V. proti odporkyni O., zastúpenej M.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne R., zastúpeného M., o zaplatenie 771,12 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 09. februára 2016, č.k. 7C/248/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
167,49 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 202,49 Eur od 15.05.2014 do

14.08.2015, s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 192,49 Eur od 15.08.2015 do
15.10.2015, s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 182,49 Eur od 16.10.2015 do
13.11.2015, s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 172,49 Eur od 14.11.2015 do
15.12.2015, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 167,49 Eur od 16.12.2015 do zaplatenia.
Súčasne určil, že odporkyňa môže peňažný dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15 Eur
mesačne k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, od nasledujúceho kalendárneho

mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudol tento rozsudok právoplatnosť.
Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania vo
výške 56,56 %. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 27.09.2010
bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom uzatvorená spotrebiteľská zmluva
označená ako „Úverová zmluva“. Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve nebol uvedený termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, presná výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celková
čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
preto okresný súd považoval zmluvu uzavretú medzi účastníkmi za bezúročnú a bez poplatkov.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa uhradila do podania návrhu celkovo 497,51
Eur, po podaní návrhu uhradila 35 Eur. Okresný súd preto uzavrel, že odporkyňa svoju povinnosť
vrátiť peňažné prostriedky z poskytnutého úveru riadne nesplnila len v rozsahu 167,49 Eur (odporkyňa

celkovo vyčerpala 700 Eur). Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany odporkyne,
okresný súd ju rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej istiny spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v
súlade s § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z., platného v rozhodnom čase. Z týchto dôvodov okresný
súd započítal všetky peňažné úhrady odporkyne na istinu, zaviazal ju na úhradu nesplatenej istiny a vo
zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery odporkyne (ide
o slobodnú matku, ktorá sa stará o jedno nezaopatrené dieťa) a dlžnú sumu súd v zmysle § 160 ods.

1 O.s.p. určil možnosť odporkyni istinu spolu s príslušenstvom zaplatiť v splátkach po 15 Eur mesačne,
pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že pomerneúspešnejšej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania vo
výške 56,56 % .

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania odporkyne
a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ. Zdôvodnil ho poukázaním na ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a), b), f) a § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zmenil vo výroku o trovách priznaných vedľajšiemu

účastníkovi tak, že zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka sa náhrada trov konania nepriznáva,
prípadne znížil trovy priznané zástupcovi súdom prvého stupňa. Uviedol, že paušálny vstup Združenia
na ochranu spotrebiteľa do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia, bez
ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov, nepovažuje ako dôkaz o vôli združenia
naplniť cieľ, pre ktorý bolo založené. V čase keď združenie vstúpilo do konania, nepoznalo ani predmet
sporu a do konania vstúpilo len podľa toho, kto je vo veci navrhovateľom. V neposlednom

rade vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty svojej existencie musí byť
schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že neskúmal, či zo strany vedľajšieho účastníka a jeho zástupcu ide o účelne uplatnené
trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval trovy za náhradu straty

času za účasť na pojednávaní z U. do D.. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že táto položka
advokátskemu koncipientovi neprináleží, keďže v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení je možné náhradu za stratu času priznať len advokátovi, nie jeho zamestnancovi, ani
advokátskemukoncipientovi.Uviedol,žeúčelomnáhradyzastratučasujefinančnekompenzovaťstratu,
ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu za čas, počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú

prácu, pričom náhrada za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient
je zamestnancom advokáta a je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Ide o plnenie pracovných
povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát,
ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. Ak
by súd priznal náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť

advokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej
práce, ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade
priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v
rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu
času by bola priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 vyhlášky. Okrem toho

navrhovateľ s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Mcdo 5/2013
poukázal na to, že v hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom
mení len o individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom,
považovať za trovy účelne vynaložené.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý uviedol, že
združenie ako právnická osoba vstúpilo legitímne, z vlastného podnetu, do predmetného
spotrebiteľského sporu v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Jeho vstup do konania bol opodstatnený, pretože
prvostupňový súd žalobu zamietol v dôsledku jeho argumentácie obsiahnutej v jeho vyjadrení zo dňa
11.09.2015. Dôvodil, že aktívnym prístupom a ochranou spotrebiteľa bol vytvorený stav, že navrhovateľ

ajemuobdobnéspoločnosti prestalipodávaťnasúdynávrhyzaloženénapochybnýchprávnychtituloch,
resp. ich podávajú v minimálnej miere, čím došlo k odbremeneniu súdov od prejednávania nedôvodných
návrhov. Zdôraznil, že jeho podania, týkajúce sa určitého súdneho konania, nie je možné vypracovať
bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Jeho právne
zastúpenietakmožnohodnotiťakodôvodnéaúčelné,sledujúcelegitímnycieľ. Poukázalnarozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/176/2015. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho
účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej
spoločnosti. K názoru navrhovateľa, že právo na náhradu za stratu času patrí iba advokátovi a
nepatrí advokátskemu koncipientovi, vedľajší účastník uviedol, že vyhláška č. 655/2004 Z. z. v žiadnom
zo svojich ustanovení neustanovuje, že pri právnych úkonoch advokátskeho koncipienta, vykonávaných

mimo sídla advokátskej kancelárie, nevzniká nárok na náhradu stratu času. Poukázal aj na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/502/2015 a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/186/2013.Krajskýsúdpreskúmalvecpodľa§212ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)vnapadnutejčasti
a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. V ostatných výrokoch
účastníci nenapadli rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť a
krajský súd rozsudok v týchto častiach nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na
okresnom súde dňa 19.05.2014, domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 771,12 Eur s príslušenstvom s

odôvodnením, že uzavrel s odporkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorého poskytol odporkyni 700 Eur,
pričom odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola listom z 25.06.2012 vyzvaná k
splateniu celého zostatku úveru. Zo splátkového kalendára, pripojeného k úverovej zmluve,
vyplynulo, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi 497,51 Eur. Podaním, doručeným okresnému súdu
dňa 20.06.2014, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho

právneho zástupcu svoj vstup do konania na podporu odporkyne. Dňa 25.05.2015 došlo okresnému
súdu vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vedľajší účastník okrem iného uviedol, že ide o
spotrebiteľskú vec, že prvotným právnym titulom bola zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2010 o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporkyni úver vo výške 700 Eur, ktorý odporkyňa mala zaplatiť 48 mesačnými splátkami po

35,56 Eur s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 1.706,88 Eur, hoci navrhovateľ uvádzal,
že celková čiastka splatná spotrebiteľom je 1.586,40 Eur. V zmluve, uzavretej medzi
účastníkmi, absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.,
a to dátum splatnosti spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto je zmluva o úvere uzavretá

medzi účastníkmi podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) citovaného zákona považovaná za úver bezúročný
a bez poplatkov. Z týchto dôvodov vedľajší účastník navrhol návrh zamietnuť v časti, v ktorej navrhovateľ
uplatňuje zaplatenie sumy 568,63 Eur bez právneho titulu, v časti o zaplatenie 202,49 Eur porušenie
spotrebiteľských práv nezistil a priznať mu náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 21.01.2016 sa
nezúčastnil navrhovateľ, jeho právny zástupca, zúčastnila sa na ňom odporkyňa a právny zástupca

odporkyne a vedľajšieho účastníka.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. V danom prípade, keďže
odporkyňa bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie 603,63 Eur, navrhovateľ v časti o zaplatenie

167,49 Eur a okresný súd rozhodol o pomernom rozdelení trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) s tým, že s
poukazom na ust. § 151 ods. 7 O.s.p. priznal odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v rozsahu 56,56 %, nie je možné jeho rozhodnutiu odvolacím súdom vytknúť vecnú nesprávnosť.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa

(ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov
konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Nie je tak daný žiaden zákonný
podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa §
93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Právo na náhradu
trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle

ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám
za seba. Pokiaľ Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému
z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas
so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom
všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože

ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., aplikované v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania
výslovne na navrhovateľa alebo odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá toto
ustanovenie právo na náhradu trov konania s poukazom na § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu
účastníkovi. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, podľa § 93 ods.4 O.s.p. má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil, a preto
pre prípad úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník
právo na náhradu trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Navrhovateľvpodanomodvolanínamietalneúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniavedľajšiehoúčastníka.
K tomu krajský súd uvádza, že vedľajším účastníkom je občianske združenie, ktorého predmetom
činnosti je pomoc spotrebiteľom. To však neznamená, že má túto pomoc vykonávať výlučne

vlastnými prostriedkami (či už personálnymi alebo finančnými). Občianske združenie môže vlastnými
prostriedkami poskytovať spotrebiteľom základné poradenstvo, vykonávať preventívnu, vzdelávaciu,
či inú činnosť podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a iných právnych predpisov, avšak zastupovanie
účastníka v konaní pred súdom je natoľko špecifická oblasť vyžadujúca právnické vzdelanie, že
nemožno ani od takéhoto občianskeho združenia požadovať, aby v tejto oblasti poskytovalo
právneslužbysamo,bezzastúpeniaadvokátom.Podľanázorukrajskéhosúduvedľajšíúčastník,takako

ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho bude zastupovať v
konaní. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní,
krajský súd uvádza, že vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom okresnému

súdu dňa 25.05.2015, predostrel konkrétnu argumentáciu týkajúcu sa zmluvy medzi navrhovateľom a
odporkyňou (ako je uvedené vyššie, najmä poukázal na absenciu konkrétnych náležitostí
zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku ktorej sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ako aj na presnú výšku skutočne čerpaného úveru - istiny a výšku úhrad
odporkyne). Prirodzene, niektoré formulácie sa vo vyjadreniach vedľajšieho účastníka, podávaných vo

viacerých veciach, opakujú, rovnako ako sa opakujú zmluvné podmienky v zmluvách uzatváraných
navrhovateľom, avšak vyjadrenie vedľajšieho účastníka, doručené súdu dňa 25.05.2015, rozhodne
nemožno považovať za všeobecne formulované podanie, ale ide o individualizované vyjadrenie ku
konkrétnemu predmetu konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa (na rozdiel od
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu) zúčastnil prostredníctvom substitúta aj na pojednávaní dňa

21.01.2016, kde opätovne predniesol konkrétne argumenty vo vzťahu k danej veci, poukázal na to, že
odporkyňa svoj záväzok z úveru v časti zaplatila, ako i na nedostatky spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi s poukazom na zákon č. 129/2010 Z. z., v dôsledku ktorých
je navrhovateľom poskytnutý úver odporkyni považovaný za úver bezúročný a bez poplatkov. Je tak
nesporné, že vedľajší účastník vyvinul aktivitu v záujme pomoci v spore účastníkovi, na strane ktorého

v konaní vystupoval. Účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka napokon preukazuje aj tá
skutočnosť, že v zhode s argumentáciou jeho právneho zástupcu (a zástupcu odporkyne) bolo súdom
prvého stupňa i rozhodnuté.

Pokiaľ súd prvého stupňa priznal odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré v súlade s §

151 ods. 7 O.s.p. vyjadril pomerne s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením,
nebolo jeho rozhodnutie nesprávne.

Knámietkenavrhovateľa,žepriznanienáhradyzastratučasunepatrívprípadezastúpeniaadvokátskym
koncipientom, odvolací súd konštatuje, že o výške trov konania doposiaľ rozhodnuté nebolo, preto je

uvedená námietka nedôvodná a evidentne sa netýka danej veci.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o
trovách prvostupňového konania odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. tak, že odporkyni
a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorým by patrila náhrada trov odvolacieho konania,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko uplatnené trovy odvolacieho konania nepovažoval
odvolací súd za účelne vynaložené.

Zásadaúčelnostitrovpotrebnýchnauplatneniealebobránenieprávajevyvoditeľná zovšeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí srozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/9/2013). Odvolací súd dospel
k záveru, že trovy konania, uplatnené odporkyňou a vedľajším účastníkom na strane odporkyne v

odvolacom konaní, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, nie sú v danej veci v odvolacom konaní
účelne vynaloženými trovami. Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne, zastúpení spoločným
advokátom, v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli len všeobecné, opakovane ich
zástupcom používané frázy týkajúce sa účelnosti náhrady trov vedľajšieho účastníka, rozsiahle citácie z
rozsudkov iných súdov, vrátene vyjadrení k dôvodnosti uplatnenej náhrady za stratu času advokátskeho

koncipienta, ktorá problematika s danou vecou vôbec nesúvisela, nakoľko o výške trov doposiaľ súdom
rozhodnuténebolo. Zatejtosituácie,vyjadreniekodvolaniupodanéodporkyňouavedľajšímúčastníkom
prostredníctvom ich spoločného zástupcu v danej veci, napĺňa charakteristiku tzv.
hromadných vecí a javí sa ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na
právnu ochranu. Uvedený záver má za následok konštatovanie neúčelnosti trov vynaložených na právne
zastúpenie odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní, a teda ich

nepriznanie účastníkovi, ktorý by mal inak na ich náhradu právo.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .