Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/1935/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209586
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216209586.2

Uznesenie

OkresnýsúdKošiceIIvexekučnejvecioprávneného:W.zast.JUDr.JurajŠpirko-advokát,Floriánska19,
040 01 Košice, proti povinnému: 1.) F., 2.) H. 3.) X. zast. JUDr. Jozefom Vaškom Advokátska kancelária,
Szakkyho1,04001Košice,vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.Mgr.AndrejaDembického,Werferova1,
040 11 Košice, o vymoženie pohľadávky vo výške 365.133,10 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

Návrh povinných na odklad exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 20.04.2016 spísal na Exekútorskom úrade vyššie menovaného súdneho exekútora
Návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky aj s prísl. na základe exekučného titulu,
ktorým je Notárska zápisnica č. N 98/2007, Nz 38726/2007 zo dňa28.09.2007 spísanej na Notárskom
úrade JUDr. C. H. v Z., so sídlom C. 2. V. tejto zápisnice je i Zmluva o poskytnutí pôžičky.

Dňa 20.04.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na
základe ktorej mu súd dňa 24.05.2016 vydal poverenie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 01.07.2016 doručil súdny exekútor súdu podanie povinného zo dňa 20.06.2016, ktoré označil ako
námietky proti exekúcii. Prílohou tohto podania bol návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh na
povolenie odkladu exekúcie.

V rámci návrhu, ktorým sa povinný domáhal zastavenia exekúcie tento uviedol, že predmetná exekúcia
je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, v ktorej sa povinní ako ručitelia
zaviazali spoločne a nerozdielne splniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej
medzi oprávneným a spoločnosťou Y., s.r.o., v prípade, že nedôjde k jej splneniu. Povinní však majú za
to, že hlavný záväzok, ktorý vznikol zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky voči spoločnosti Y.. ako dlžníkovi
zanikol, a teda zanikol aj záväzok ručiteľov. Toto tvrdenie opierajú o skutočnosť že uznesením OS Z. I.

č.k. XXR/X/XXXX bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, pričom dňa 18.10.2012 došlo i k zverejneniu
potvrdenia reštrukturalizačného plánu a oznámeniu o ukončení reštrukturalizácie dlžníka v Obchodnom
vestníku.
Povinní v tomto smere poukazujú na ustanovenie § 546 Občianskeho zákonníka je ručenie záväzkom
akcesorickej povahy, povinnosť ručiteľa vo vzťahu ku povinnosti dlžníka má len subsidiárny charakter, a
tedaručiteľskýzáväzokzanikáspoločneshlavnýmzáväzkom.Ďalejnapodloženiesvojichtvrdeníuviedli

i § 122 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý ustanovuje, že právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii neuplatnia prihláškou riadne a včas, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Povinní ďalej uvádzajú, že oprávnený síce v reštrukturalizačnom konaní uplatnil svoju pohľadávku voči
dlžníkovi Y. prihláškou, no s tým, že nedošlo k jej uplatneniu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa

28.10.2007, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany oprávneného pre
spoločnosť Y. v celkovej sume 11.000.000 Sk. Táto prihláška tvorí súčasť podania povinných.Na základe uvedených skutočností povinní požadovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. b),
teda, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo
sa stalo neúčinným.

Dňa 17.08.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných, v ktorom uviedol,
že s právnymi argumentmi povinných sa nestotožňuje a pokladá ich za účelové. Má za to, že povinní
nepreukázali, že exekučný titul bol po začatí exekúcie zrušený, resp. sa stal neúčinným. Oprávnený
uznáva, že ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku ale povinní nijako relevantne zánik
tohto záväzku nepreukázali. Uvádza, že síce Občiansky zákonník nemá osobitnú úpravu týkajúcu

sa zániku ručenia, avšak má jednotlivé ustanovenia o zániku ručenia nezávisle od vôle ručiteľa (§§
559,568,574,579 ods.2, 580 a 583), pričom v danom prípade nejde ani o jeden z nich.
Ďalej oprávnený uvádza, že je pravdou, že do reštrukturalizačného konania 32R/3/2011 neuplatnil
pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2007. Potvrdením reštrukturalizačného plánu sa však
stali nevymáhateľné pohľadávky len voči dlžníkovi Y., a teda neuplatnením pohľadávky podľa §120 ods.
1 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii nezanikla pohľadávka, ale len právo vymáhať tieto nároky aj to len

voči dlžníkovi. Keďže nedošlo k zániku samotnej pohľadávky, právo vymáhať pohľadávku voči ručiteľom
ostalo zachované. Poukazuje i na to, že ani v samotnom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne nie je
nikde uvedené, že by vymáhanie voči ručiteľom nebolo možné.
K návrhu na odklad exekúcie oprávnený uvádza toľko, že nie je predpoklad, že exekúcia bude zastavená
a preto ho navrhol zamietnuť.

Súd sa po oboznámení s obsahom podnetu povinných, oboznámil s obsahom spisu.
Podľa §58 Exekučného poriadku súd rozhodne o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvody na zastavenie exekúcie sa uvádzajú v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a ich znenie je
nasledovné: podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala
a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným; b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným; c) zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie; d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona; e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55); f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané; g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je

tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať; h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie; i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Návrh na zastavenie exekúcie môže účastník konania podať exekútorovi alebo priamo exekučnému
súdu. O každom návrhu treba rozhodnúť, avšak návrh na zastavenie exekúcie zásadne nebráni vo
vykonávaní exekúcie.
Povinní navrhli zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v §57 ods.1 písm. b), teda, že rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

V tomto smere súd konštatuje nasledovné: zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať,
hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. Neúčinné rozhodnutie zas existuje kauzálne aj
normatívne, no po svojom vydaní pre danú oblasť práva stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť
k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí
dôjsť až po vydaní exekučného príkazu. Neúčinnosť exekučného titulu ale vyvolávajú skutočnosti

hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca
spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je napr. uplynutie tzv. prekluzívnej
lehoty , ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu.
Súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť exekučný titul neúčinný alebo zrušený.
Dôvodom je, že hoci bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, schválený reštrukturalizačný plán a

následne aj bola reštrukturalizácia ukončená, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Z. o konkurze a reštrukturalizácii“) vo svojom
§155 ods.6 stanovuje, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia
ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať
sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. (Táto právna

úprava bola platná i v dobe schválenia reštrukturalizačného plánu a ukončenia reštrukturalizácie
dlžníka -18.10.2012- pričom v tej dobe išlo konkrétne o usatnovenie § 155 ods.4 Z.o konkurze a
reštrukturalizácii).Je teda pravdou, že pokiaľ bol súdom potvrdený plán, tak podľa § 155 ods.2 Z. o konkurze a
reštrukturalizácii, zverejnením tohto uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo
veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky

voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok
dlžníka; čo platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou, no
vzhľadom na to, že sa v tomto ustanovení hovorí o nevymožiteľnosti pohľadávky len voči dlžníkovi a tiež
vzhľadom na vyššie uvedené znenie §155 ods. 6, veriteľom nič nebráni domáhať sa uspokojenia svojich
práv od ručiteľov, v tomto prípade od povinných v 1., 2., a 3. rade.

Vzhľadom na toto ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré výslovne stanovuje
možnosť vymáhať pôvodnú pohľadávku voči ručiteľom dlžníka, nemohlo dôjsť k zrušeniu či neúčinnosti
exekučného titulu voči povinným- ručiteľom, najmä keď exekučným titulom je v tomto prípade
Notárska zápisnica č. N98/07, ktorá bola zabezpečovacím prostriedkom k Zmluve o poskytnutí pôžičky
uzavretej so spoločnosťou Y. Samotná zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá v tomto prípade figuruje
ako hlavný záväzok, voči záväzku ručiteľskému- vedľajšiemu, nebola zrušená a neúčinnou stala sa

z dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu a následného skončenia reštrukturalizácie maximálne
voči dlžníkovi, ktorým bola spoločnosť Y. Navyše ustanovenie §546 Občianskeho zákonníka a ani
nasledujúce ustanovenia v rámci úpravy ručenia v Občianskom zákonníku, na ktoré sa odvolávajú
povinní nehovoria nič o akcesorite ručenia v tom zmysle, že ak zanikne hlavný záväzok zanikne i vedľajší
záväzok- ručenie. Súd nezistil ani iný dôvod zániku záväzku podľa ustanovení §559 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ba ani podľa ustanovení Obchodného zákonníka o ručení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je
potrebné zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal návrhom povinného na povolenie odkladu exekúcie a dospel k nasledujúcim
záverom:

Podľa § 56 Exekučného poriadku, sa odklad exekučného konania môže povoliť na návrh povinného, ak
sa podľa ods. 1 povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia
mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by
nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného,
ktorý je fyzickou osobou; podľa ods. 2 súd môže aj bez návrhu môže povoliť odklad exekúcie, ak možno

očakávať, že exekúcia bude zastavená v zmysle § 57 Exekučného poriadku; podľa ods. 3 súd môže
na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo
vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku;
podľa ods. 4 súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia
mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných

predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu; podľa ods. 5 do rozhodnutia súdu o
odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného;
podľa ods. 6 odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane; podľa ods. 7 proti
rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie; podľa ods. 8 rozhodnutie sa
doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie; podľa ods. 9 exekútor

môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení
vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky
exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje; podľa ods. 10 ak exekúcia postihuje majetok alebo
práva štátu alebo majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, exekútor môže s povinným v
lehote 60 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uzavrieť písomnú dohodu o majetku

podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2. Počas plnenia písomnej dohody o majetku podliehajúcom
exekúcii podľa § 61c ods. 2 exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Na to, aby súd pristúpil k povoleniu odkladu exekúcie musia byť podmienky umožňujúce odoženie
exekúcie kumulatívne naplnené. Súd má však za to, že povinný nepreukázal dôvody podľa § 56 ods. 2
Exekučného poriadku, nakoľko z podania povinného nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé,

že možno očakávať zastavenie exekúcie a nakoľko účelom exekučného konania je vykonať exekúciu,
súd nevidí dôvod exekúciu z dôvodov, ktoré boli povinnými uvedené, zastaviť. Podmienky na odklad
exekúcie nie sú splnené ani podľa ostatných odsekov v rámci §56 Exekučného poriadku, keďže povinní
neuviedli iné relevantné skutočnosti odôvodňujúce pristúpenie k odkladu exekúcie.
Vzhľadomnavyššieuvedené,súdrozhodoltak,akojetouvedenévdruhejčastivýrokutohtorozhodnutia

a odklad exekúcie zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II. (§58 ods.5 EP)

V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1
a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.