Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/346/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202802
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2115202802.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci

žalobcu: Z. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W.. D. XX, XXX XX J., zast.: JUDr. Adrián Cako, advokát
so sídlom Rázusova 6, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 16.2.2015 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.312,08 Eur. V odôvodnení uviedol, že uznesením
Okresného úradu vyšetrovania PZ Trnava, ČVS: OÚV-943/20-2002, zo dňa 05.11.2002 mu bolo
vznesené obvinenie za trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona a trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 ods. 2 písm. b) písm. c) Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn.: Tpr 158/2002, zo dňa 07.11.2002 v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 3To 308/2002, zo dňa 28.11.2002, bol vzatý do väzby z dôvodu podľa
§ 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k.: 4T/187/2003, zo dňa

21.04.2005 bol prepustený z väzby na slobodu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k.: 4T/187/2003,
zo dňa 29.11.2012, bol oslobodený spod obžaloby podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu, že
nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na osobnej slobode bol pozbavený od 04.11.2002
do 21.04.2005 teda 896 dní. V priebehu obdobia kedy sa nachádzal vo výkone väzby bol on, jeho
rodičia a brat, s ktorými pred vzatím do väzby žil v spoločnej domácnosti, ukrátení o súkromný a rodinný
život. Vzťahy medzi nimi boli pôvodne veľmi dobré a pomerne úzko boli na seba citovo naviazaní.
Rodičia mu pomáhali so zvládaním životných situácii a po každej stránke vždy v nich nachádzal oporu.

Potom ako bol vzatý do väzby sa však ich city, ktoré k nemu smerovali, začali výrazným spôsobom
meniť. V priebehu návštev v Ústave na výkon väzby s plynutím času čoraz intenzívnejšie registroval
ich ľahostajnosť celkový nezáujem. Mal pocit, že ho chodia navštevovať len z povinnosti, preto že sú
rodičia a nie preto že im na jeho osude skutočne záleží. Aj napriek tomu dúfal, že potom, ako bude z
väzby prepustený a ako bude preukázaná jeho nevina, sa situácia medzi nimi zlepší a všetko sa vráti do
pôvodného stavu. Zmena, ktorú očakával, však nenastala. Po jeho prepustení z väzby sa vzťahy medzi
nimi výrazným spôsobom nezmenili a aj naďalej zostali chladné. Ich obnova bola len minimálna v miere

potrebnej pre bežnú komunikáciu. V súčasnosti, po uplynutí viac ako deviatich rokov od prepustenia z
väzby a viac ako dvoch rokov od oslobodenia spod obžaloby, sú stále zlé a skutočnosť, že bol vo výkone
väzby ovplyvňuje ich prístup ku nemu a celkové postavenie v spoločnosti a medzi kontaktnými osobami.2. Ujma, ktorá mu bola spôsobená predstavuje ľútosť zo straty osobnej slobody, straty rodinného a
spoločenského života a smútok nad tým, že príbuzní a priatelia na neho hľadia ako na kriminálnika a
pochybnéhočloveka.Jehočesť,dôstojnosťaspoločenskáhodnotasúoslabené.Ichobnovunapôvodnú

úroveň sa nepodarilo dosiahnuť vyslovením oslobodzujúceho rozhodnutia a pocit zadosťučinenia sa ani
v minimálnej miere nedostavil. Zásah do osobnostných práv pociťuje veľmi intenzívne a hlboko a vníma
ho ako neodvrátiteľný a nenapraviteľný. Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy považuje za všeobecné
gesto spravodlivosti a úcty k ľudskému životu, ktoré je spôsobilé aspoň čiastočne odstrániť následky
zásahov do jeho osobnostných práv. Nezvratný fakt, že časť svojho života strávil separovaný od rodiny

a spoločnosti ho bude sprevádzať po zvyšok života a na vedomí ho budem mať on, jeho príbuzní a
rovnako tak aj všetci tí, ktorí ho poznajú a ktorých spozná v budúcnosti. Do nepríjemných situácii ho
bude uvádzať prí budovaní súkromného a rodinného života, hľadaní zamestnania a v budovaní kariéry,
teda vo všetkých oblastiach života.

3. Žalobca poukázal na znenie ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, §8 ods. 1, §4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uviedol, že s nárokom
na náhradu škody sa podaním z 30.9.2013 označeným Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Podaním zo dňa 31.03.2014 nazvaným Stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o nevyhovení

žiadosti z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu.

4. Nárok na náhradu škody si v zmysle § 17 ods. 4 zákona uplatňuje v sume 15.312,08 Eur. Vyrátaný
je z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá podľa zistení
Štatistického úradu SR bola v rozhodnom období nasledovná: rok 2002 - 13.511 Sk (13.511 Sk/30=

450,36 Sk), rok 2003 - 14.365 Sk (14.365 Sk/30 = 478,83 Sk), rok 2004 - 15.825 Sk (15.825 Sk/30
= 527,50 Sk), rok 2005 - 18.761 Sk (18.761 Sk/30 = 625,36 Sk), 04.11.2002 - 31.12.2002 - 57 dní *
450,36 Sk = 25.670,52 Sk, 01.01.2003 - 31.12.2003 - 364 dní * 478,83 Sk = 174.294,12 Sk, 01.01.2004
- 31.12.2004 - 365 dní * 527,50 Sk = 192.537,50 Sk, 01 01.2005 - 21.04.2005, 110 dní * 625,36 Sk =
68.789,60 Sk, spolu 461.291,74 Sk = 15.312,08 Eur.

5. Nárok na náhradu škody za predchádzajúce nezákonné pozbavenie osobnej slobody zaručuje
nielen vnútroštátna úprava - zákon č. 514/2003 Z. z. vykonávajúci či. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, ale aj

či. 5 ods. 1 ods. 5 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy
predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva ako slobody už nie je možné napraviť,
teda neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu
(Nález US SR, sp. zn.: I ÚS 15/02 z 10. 7.2002).

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 4.8.2015 uviedla, že žalobca svoj nárok
na náhradu škody odvodzuje z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 07.11.2002, sp. zn. Tpr
158/2002, ktorým súd rozhodol o vzatí žalobcu do väzby. Keďže žalobca bol v neskoršom priebehu
konania rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 29.11.2012, Č. k. 4T 187/2003-849, spod obžaloby

právoplatne oslobodený, považuje vykonanú väzbu za nedôvodnú a nezákonnú, a v tejto súvislosti sa
domáha peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Keďže k vydaniu uznesenia o vzatí do väzby došlo pred
01.07.2004, v zmysle prechodných a záverečných ustanovení § 27 zák. č. 514/2003 Z. z. sa na nárok
uplatnený žalobcom vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a podľa ustanovení uvedeného zákona je

potrebné tento nárok i posúdiť. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch zákonom predpokladaných podmienok
- aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a.
predovšetkým,príčinnásúvislosťmedziskutočnosťou,ktorejnásledkommábyťutrpenáškodaaškodou.
V konaní o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý

preukáže tri skutočnosti zároveň - že boli naplnené predpoklady ustanovené v § 5 zák. č. 58/1969 Zb.,
že žalobcovi vznikla škoda, a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, keby v príslušnom konaní nedošlo
k vydaniu rozhodnutia o väzbe. Žalovaná je toho názoru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre
vznik nároku na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy, a žalobcom uplatnený nárok je taktiežpremlčaný. Žalobou o náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. nie je možné uplatňovať si popri iných
nárokoch i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zák. č. 58/1969 Zb. neobsahuje ustanovenia o
spôsobe a rozsahu náhrady škody, pričom v §20 odkazuje vo veciach neupravených týmto zákonom

na zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V zmysle § 442 ods. 1 občianskeho zákonníka uhrádza
sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, ušlý zisk. Náhradu nemajetkovej ujmy je možné podľa
občianskeho zákonníka priznať len v osobitných prípadoch zodpovednosti za škodu vymedzených v
zákone, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
medzi tieto nepatrí.

7. Akékoľvek nároky žalobcu vzťahujúce sa k namietanému rozhodnutiu o väzbe sú premlčané.
Rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 4T 187/2003-849, ktorým bol žalobca oslobodený spod
obžaloby vo veci, nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2012. Lehota na prípadné uplatnenie práva na
náhradu škody teda v zmysle § 23 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula dňa 08.12.2013. Žaloba o náhradu
škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe bola na Okresnom súde Trnava prijatá dňa 16.02.2015, teda

viac ako 14 mesiacov po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie práva. V zmysle vyššie citovaného
ustanoveniajetakprávožalobcunáhraduškodyspôsobenejrozhodnutímoväzbepremlčanéažalovaná
týmto vznáša k žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania.

8. Žalovaná má za to, že žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nevznikol, a

zároveň akýkoľvek nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím Okresného súdu Trnava
o vzatí žalobcu do väzby zo dňa 7.11.2002, sp. zn. Tpr 158/2002, je v zmysle § 23 zák. č. 58/1969 Zb.
premlčaný, a z uvedených dôvodov žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Na pojednávaní dňa 27.4.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok vyplýva zo zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú vznesením obvinenia a výkonom väzby, ktorý však nie je upravený v
zákone č. 514/2003 Z.z.. Vychádzajú z § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uznesenie o vznesení
obvinenia a následné vznesenie obžaloby považujú za nezákonné rozhodnutie v dôsledku nezákonného
oslobodzujúceho rozsudku.

10. Podaním doručeným súdu 30.6.2016 žalobca upresnil právnu kvalifikáciu tak, že nárok si uplatňuje
podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Žalobca citoval ust. §1 ods. 1, §2, §3, §4 ods. 1, §5 ods. 1, §9 ods. 1
zák. č. 58/1969 Zb.. Škoda bola žalobcovi spôsobená uznesením o vznesení obvinenia z 5.11.2002 ako
aj uznesením OS Trnava zo 7.11.2002 v spojení s uznesením KS Trnava z 28.11.2002 o vzatí do väzby.

ZanezákonnérozhodnutiepovažuježalobcauznesenieOkresnéhoúraduvyšetrovaniaPZTrnava,ČVS:
OÚV-943/20-2002 z 5.11.2002 o vznesení obvinenia za trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa
§9 ods. 2 k §247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm.
b), písm. c) Trestného zákona.

11. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti za škodu. Súdna judikatúra dospela
k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody Spôsobenej začatím trestného stíhania

sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 4T/187/2003, zo dňa 29.11.2012, bol
žalobca oslobodený spod obžaloby podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku (účinného do 31.12.2005)
z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. K oslobodeniu spod obžaloby v celom

rozsahu z dôvodu podľa § 266 písm. c) Tr. por. č. 141/1961 Zb. došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad
o spáchaní trestného činu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, a teda nenaplnil sa ani materiálny
znak dôvodov, pre ktoré bol žalobca vzatý do väzby (dôvodnosť trestného stíhania). Právoplatnosťou
rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby sa trestné konanie skončilo, zanikli účinky rozhodnutia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zanikli účinky rozhodnutia o väzbe. Rovnaký význam

ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež
zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.12. Na pojednávaní dňa 21.9.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že podanie z 27.6.2016, doručené
súdu 30.6.2016 nie je možné posudzovať ako návrh na zmenu žaloby. Žalobca si v konaní uplatňuje
nároky v súvislosti s nezákonným uznesením o vznesení obvinenia a následne uznesením o vzatí do

väzby. Suma uplatnená v konaní vo výške 15.312,08 Eur je žalobcom uplatnená podľa prvej hlavy zák.
č. 58/1969 Zb. ako škoda, ktorá vznikla v dôsledku vznesenia obvinenia, nároky podľa druhej hlavy ako
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe si žalobca neuplatňuje.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní 21.9.2016 uviedol, že z obsahu návrhu ako aj z

predchádzajúceho návrhu na predbežné prerokovania vyplýva, že žalobca si nárok, uplatňuje ako nárok
v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby. Z upresnenia právnej kvalifikácie v písomnom
podaní zo dňa 30.6.2016 ako aj z prednesu na pojednávaní vyplýva, že žalobca si mieni uplatňovať
nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím, a to vznesením obvinenia. V danom
prípade ide o zmenu skutkových okolností, ktorá zakladá rozhodnutie o zmene žaloby. Vychádzame aj
rozhodnutia NS SR zo dňa 31.7.2008, sp. zn. 1MObdo/l9/2007, v ktorom NS SR uviedol, že za zmenu

návrhu je treba považovať aj procesný úkon, ktorý žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne
činí na základe iných skutkových okolností než v tých, ktoré uviedol v žalobe.

14. Uznesením z 21.9.2016 súd pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby znel: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku náhradu škody v sume 15.312,08 Eur

spôsobenej nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia.

15. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami strán, prednesmi ich zástupcov, predloženými listinnými
dôkazmi: uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Trnava, ČVS: OÚV-943/20-2002 z 5.11.2002,
uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. Tpr 158/2002 zo 7.11.2002, uznesením Krajského súdu

Trnava sp.zn. 3To 308/2002 z 28.11.2002, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 4T/187/2003 z
21.4.2005, rozsudkom Okresného súdu Trnava s.k. 4T/187/2003 z 29.11.2012, žiadosťou poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 30.9.2013, stanoviskom MSSR k žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 31.3.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

16. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Trnava ČVS: OÚV-943/20-2002Ri z 5.11.2002 bolo
podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného za trestný čin
krádeže spolupáchateľstvom podľa §9 ods. 2 k §247 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a trestný čin
lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b, c/ Trestného zákona.

17. Uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. Tpr 158/02 zo 7.11.2002 bol žalobca ako obvinený
vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c/ Tr. por..

18. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 3To 308/02 - 17 z 28.11.2002 bola zamietnutá sťažnosť
obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7.11.2002 sp. zn. Tpr 158/02 o vzatí do väzby.

19. Uznesením Okresného súdu v Trnave č.k. 4T 187/03 - 431 z 21.4.2005 bol žalobca podľa § 72 ods.
1 tr. por. prepustený z väzby na slobodu.

20. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 4T/187/2003-849 z 29.11.2012 bol žalobca ako obžalovaný

oslobodený spod obžaloby podanej pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/
Trestného zákona a pre trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2
písm. a/ Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 8.12.2012.

21.Žalobcasaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudňa30.9.2013písomneobrátilnažalovaného
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. V
bodeI.žiadostižalobcauvádza,žežiadaopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodľa§15
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá škoda
mu bola spôsobená rozhodnutím o väzbe v konaní vedenom pred Okresným úradom vyšetrovania PZ

Trnava, pod ČVS: OÚV-943/20-2002, následne pred Okresným súdom Trnava, pod č.k. 4T/187/2003 a
Krajským súdom Trnava, pod sp. zn. 5To/68/2012. V bode II. žalobca uviedol, že ujma, ktorá mu bola
spôsobená, bola vyvolaná bolesťou zo straty osobnej slobody, straty rodinného a spoločenského života
a zármutkom nad tým, že príbuzní a priatelia na neho hľadeli ako na kriminálnika. Jeho česť a dôstojnosťbola oslabená v značnej miere a jeho spoločenská hodnota klesla. Obnoviť stav týchto dotknutých
osobnostných atribútov a uviesť ho do pôvodného psychického stavu, sociálnej a spoločenskej pozície
sa vynesením oslobodzujúceho rozhodnutia nepodarilo a pocit odčinenia ujmy, ktorá mu bola zásahom

spôsobená, sa nedostavil a prítomný nie je. V bode IV. žalobca vyčíslil nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 ako minimálny nárok, pričom vychádzal z priemernej
nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR a počtu dní, počas ktorých bol vo väzbe.
V bode V. žalobca v rámci právnej kvalifikácie citoval ust. § 3 ods. 1 písm. c/, §4 ods. 1 písm. a/ bod
1, §8 ods. 5 písm. b/, §15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom k tomu žalobca žiadal žalovaného v zmysle §15 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej mu rozhodnutím
o väzbe, ktorý nárok si uplatnil vo výške 15.312,08 Eur a priznanie trov právneho zastúpenia vzniknutých
v súvislosti s podaním návrhu.

22. Žalovaný v stanovisku k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 31.3.2014

žalobcovi oznámil, že žiadosť bola s odkazom na ust. §27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. posúdená
podľa ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom platného a účinného do 30.6.2004, a po jej
predbežnom prerokovaní tejto žiadosti nebolo vyhovené. Pre možnosť postupu v zmysle uvedeného
zákona musia byť súčasne splnené podmienky zakotvené v predmetnom zákone, a to preukázanie

vydania nezákonného rozhodnutia, resp. rozhodnutia o väzbe v konaní, ktoré neskončilo odsudzujúcim
rozsudkom, vznik škody a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a prípadne
vzniknutou väzbou. V prípade uplatneného nároku nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na náhradu škody.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po pripustení zmeny žaloby uviedol, že bola splnená
podmienka predbežného prejednania nároku, keďže k väzbe bez vznesenia obvinenia nemohlo dôjsť.
Preto, hoci žiadosť o predbežné prerokovanie z 30.9.2013 je označená v súvislosti s nárokom na
náhraduškodyspôsobenejrozhodnutímoväzbe,jemožnétútožiadosťvztiahnuťajnanároknanáhradu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže podanie by sa malo posudzovať podľa obsahu.

Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu.

24. Zástupca žalovanej na pojednávaní po pripustení zmeny žaloby uviedol, že tvrdenie o tom, že
predbežné prerokovanie možno vztiahnuť aj na nároky na zodpovednosti za škody s spôsobenej
nezákonným rozhodnutím pri posúdení obsahu žiadosti poškodeného, považuje za nepravdivé. Tak

z označenia ako aj zo samotného obsahu žiadosti zo dňa 30.9.2013 je zrejmé, že predbežné
prerokovanie sa týkalo nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej rozhodnutím o väzbe.
Uplatnený nárok ako aj právna kvalifikácia uvedená v bode 5. jednoznačne ukazuje na to, že poškodený
žiadal prerokovanie nároku za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Zo žiadnych skutočností
uvedených v žiadosti nemožno vyvodiť, že by šlo o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Nároknanáhraduškodyspôsobenej nezákonným rozhodnutím,
a to vznesením obvinenie, nebol predbežne prerokovaný. Ako ďalšiu námietku žalovaná vzniesla
námietku premlčania s odkazom na § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého právo
na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom
prípade, kedy došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie o oslobodení žalobcu nadobudlo

právoplatnosť 18.12.2012, podanie ktorým si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, a na základe ktorého bola pripustená zmena návrhu, bolo súdu doručené
30.6.2016, t.j. po uplynutí troch rokov premlčacej doby. Ako poslednú námietku zástupca žalovaného
uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy nepozná, nemožno ju priznať ani pri
nezákonnom rozhodnutí, ako ani pri nesprávnom úradnom postupe.

25. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci,zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnomkonaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

27. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

28. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené
alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

29. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané

v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo
miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

30. Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do
šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

31. Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

32. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa

premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

33. V pôvodnom znení žaloby doručenom súdu 16.2.2015 sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej

ujmyvsume15.312,08Eurspôsobenejrozhodnutímoväzbe,vdôsledkuktoréhobolnaosobnejslobode
pozbavený od 4.11.2002 do 21.4.2005, teda 896 dní. V priebehu konania žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom 27.4.2016 uviedol, že nárok si uplatňuje ako
nárok zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vznesením obvinenia a výkonom väzby, pričom za
nezákonné rozhodnutie považuje rozhodnutie o vznesení obvinenia. Na pojednávaní právny zástupca

žalobcu zmenu návrhu nenavrhol, požiadal o poskytnutie priestoru na jeho zváženie. Podaním
doručeným súdu 30.6.2016 žalobca síce nezmenil výšku uplatňovaného nároku, ale uviedol, že
si ho uplatňuje ako náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia.
Súd posúdil obsah podania žalobcu v spojení s prednesom jeho právneho zástupcu na následnom
pojednávaní a dospel k záveru, že žalobca zmenil návrh v časti skutkových okolností a kvalifikácie

nároku v rozsahu, ktorý odôvodňuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby - pôvodne požadoval
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe, po zmene náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon,
ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností
než tých, ktoré uviedol v žalobe. - rozsudok NS SR 1M Obdo V 19/2007. Zmenu súd pripustil uznesením

vyhláseným na pojednávaní 21.9.2016 za účasti strán sporu, resp. ich zástupcov.

34. Pokiaľ ide o uplatnené nároky (tak pôvodný ako aj ten po zmene žaloby) v zmysle prechodného
ustanovenia § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. sa zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, spravuje doterajšími predpismi, teda
ust. zák. č. 58/1969 Zb.. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom rozlišuje nároky upravené v prvej hlave ako

nároky za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím okrem iných aj v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste (§1 - 4), od nárokov upravených v druhej hlave zákona, teda nárokov
na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe (§5) a náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o treste (§6). Ide o samostatné nároky, pri ktorých zákon odlišne upravuje aj predpoklady pre ich
vznik špecifikované v týchto ustanoveniach. Podľa názoru v prípade uplatnenia ktoréhokoľvek z týchto

nárokov, je nutné ho jednoznačne špecifikovať v žalobe a zároveň nie je možné ich v priebehu konania
voľne zamieňať bez rozhodnutia o zmene žaloby v prípade ak vyjde najavo, že dôvodným by bol iný
nárok, než ten pôvodne uplatnený.

35. Obdobne to platí aj pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá je
v zmysle §9 zákona č, 58/1969 Z.z. predpokladom pre vznik práva poškodeného domáhať sa priznania

nároku na súde. Súd mal za preukázané, že poškodený sa dňa 30.9.2013 obrátil na žalovaného so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, v
texte ktorej špecifikoval, že si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená rozhodnutím o väzbe
(v bode I, bode VI, ako aj v v rámci citácie ust. zák. č. 514/2003 Z.z. v bode V). Súd sa nestotožnil
s argumentáciou právneho zástupcu, že podľa obsahu je možné toto podanie posudzovať aj ako

žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím -
vznesením obvinenia. Z označenia žiadosti ako aj jej textu jednoznačne vyplýva, že uplatnený nárok
je jasne špecifikovaný ako nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Vzhľadom k
uvedenému dospel súd k záveru, že žalobca sa doposiaľ neobrátil na žalovaného so žiadosťou o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia,

v dôsledku čoho bola žaloba na súd podaná predčasne.

36. Súd sa musel vysporiadať aj so žalovanou vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku,
pričom dospel k záveru, že táto je dôvodná. Právo na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím sa v zmysle § 22 premlčí v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť

odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Súd vychádzal z toho, že rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené,
alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení predpokladov podľa § 1 až § 4 zák. č.
58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. V danom

prípade začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku
vydaného Okresným súdom Trnava, č.k. 4T/187/2003 zo dňa 29.11.2012, právoplatného 8.12.2012,
t.j. od 9.12.2012 a uplynula 9.12.2015. Skutočnosť, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v podobe vznesenia obvinenia žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu prvý krát predniesol pred súdom až na pojednávaní dňa 27.4.2016 a špecifikoval

v podaní doručenom súdu 30.6.2016, na základe ktorého súd uznesením z 21.9.2016 pripustil zmenu
žaloby. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 1 zák . č. 58/1969 Zb.
bol pred súdom uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby a žalobcovi by nemohol byť priznaný
súdnym rozhodnutím.

37. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd v konaní nevykonal
dokazovanie navrhnutým výsluchom žalobcu, nakoľko vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku
premlčaniaanesplneniepodmienkypredbežnéhoprerokovanianárokusožalovanýmpovažovalvýsluch
žalobcu za nadbytočný a neúčelný, keďže ním prípadne zistené skutočnosti by nemali podstatný význam
pre závery prijaté súdom. Rovnako nepovažoval za potrebné ďalej sa zaoberať povahou uplatneného

nároku (škoda/nemajetková ujma), či splnením jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti,
nakoľko by si to vyžadovalo vykonanie ďalšieho dokazovania, ktoré by bolo v danom prípade neúčelné
a nehospodárne.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.40. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.