Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204472
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216204472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M. B.Ö., D.. XX.XX.XXXX, N. W. F. XXX/
XX, M., o zaplatenie 3.216,64 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 10.03.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým súd zaviaže žalovaného k
zaplateniu istiny vo výške 3.216,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

2.969,04 eur od 20.05.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj
žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s., Bratislava)
poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo
dňa 03.02.2010 spotrebiteľský úver vo výške 4.650,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou
zmluvnedojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Vzhľadomnaomeškaniežalovanéhosplatením
zmluvne dohodnutých splátok úveru právny predchodca žalobcu dňa 15.05.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 06.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na
základe úverovej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči
žalovanému len časť postúpeného nároku, a to nesplatenú dlžnú istinu úveru vo výške 2.969,04 eur s
úrokmi z omeškania a vyčíslené zmluvné úroky vo výške 247,60 eur.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému

do vlastných rúk dňa 06.02.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil len žalovaný, pričom právny zástupca
žalobcu svoju neúčasť, resp. neúčasť žalobcu ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd
preto pojednávanie v súlade so zákonom vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
s tým, že rozsudok následne vyhlásil postupom podľa § 219 ods. 2 CSP dňa 25.10.2017. Súd vykonal

dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise
a listín tvoriacich podstatnú časť spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci: zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveru č.XX-XXXXXXXXXXzodňa03.02.2010právnypredchodcažalobcuposkytol
žalovanému úver vo výške 4.650,- eur. Úver mal žalovaný splatiť v 72 mesačných splátkach po 112,-
eur, vždy k 15. dňu príslušného mesiaca od februára 2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola
vyčíslená na 24,13 %, priemerná RPMN bola 18,45 % a výška úrokovej sadzby bola 19,9 %. V zmysle

čl. VI bod 1 písm. b. zmluvy v prípade existencie nedoplatku jednej splátky úveru trvajúceho 3 mesiace
alebo dvoch splátok úveru bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného
úveru na základe úverovej zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX v celosti postúpená na žalobcu. Podľa obsahu
žaloby uplatnená pohľadávka pozostáva z nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 2.969,04 eur s

úrokmi z omeškania a z vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 247,60 eur. Písomným podaním zo
dňa 11.10.2017 žalobca k žalobnému nároku doplnil, že žalovaný počas trvania úverového vzťahu
zaplatil na istinu úveru právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 1.680,96 eur. Listom zo dňa
16.05.2013 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.05.2013 s poukazom
na to, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť splácať úver formou pravidelných mesačných splátok riadne

a včas porušil a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu v celkovej výške 3.287,74 eur. List s názvom
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ bol odoslaný žalovanému poštou
dňa 16.05.2013.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzkupostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

4. Žalobca v spore argumentoval tým, že voči žalovanému si uplatňuje nesplatenú časť istiny celého
úveru (a riadne úroky vyčíslené do zosplatnenia), pri ktorom právny predchodca žalobcu listom z
16.05.2013(č.l.16),odoslanýmžalovanémudňa16.05.2013(viďpodacíhárok-prílohapodaniažalobcu

z 10.10.2017) vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zvyšku úveru, pričom podľa tvrdenia žalobcu
postúpením pohľadávky dňom 06.10.2015 (viď oznámenie o postúpení pohľadávky z 06.10.2015 s
podacím hárkom na č.l. 17, 24 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 so špecifikáciou
predmetnej pohľadávky - príloha podania žalobcu z 10.10.2017) prešli na neho všetky práva súvisiace
s predmetnou pohľadávkou, ktorá vzhľadom na mimoriadnu splatnosť všetkých splátok úveru tak

pozostáva z celého zvyšku istiny nesplateného úveru a z vyčíslených riadnych úrokov do zosplatnenia
celého zvyšku úveru. K tomu predložil list s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a výzva na zaplatenie“, ktorý bol odoslaný žalovanému poštou dňa 16.05.2013, a ktorý svedčí o tom,
že právny predchodca žalobcu z dôvodu omeškania so splácaním splátok úveru oznámil
žalovanému vznik jeho povinnosti v zmysle čl. VI úverovej zmluvy predčasne splatiť pohľadávku banky v

celosti a zároveň ho vyzval, aby takto zosplatnenú celkovú pohľadávku banky z úveru zaplatil žalovaný
okamžite po doručení predmetnej výzvy.

5. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný neplnil povinnosť riadne a včas
splácať úver, nakoľko spolu uhradil len 34 splátok. Keďže podľa tvrdenia žalobcu mala mimoriadna

(predčasná) splatnosť celého úveru nastať ku dňu 15.05.2013, súd považoval za
nevyhnutné preskúmať, či k zosplatneniu celého poskytnutého úveru ku dňu 15.05.2013 došlo v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľskej zmluvy
je pri zosplatnení úveru dodávateľ povinný dodržiavať § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlási

mimoriadnu splatnosť úveru, musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok
jednorazovo v prípade, ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy
neuhradí svoj súčasný dlh. Až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť a žiadať o zaplatenie celého dlhu. Žalobca v konaní predložil len oznámenie právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 16.05.2013 (č.l. 16), ktorým tento vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého

úveru spätne k 15.05.2013, avšak bez preukázania zaslania aj predchádzajúcej kvalifikovanej výzvy, čím
by bolo zachované právo dlžníka zakotvené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca
pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou (čl. VI, ktorý
neobsahuje povinnosť predchádzajúcej výzvy dlžníka), súd uvádza, že v tomto smere platí pre

spotrebiteľa výhodnejšie ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, od ktorého v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné
sa odchýliť. Úprava v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve, ktorá umožňuje zosplatnenie celého dlhu
dodávateľom bez zaslania kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , je ustanovenie, ktoré obchádza ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, a preto je takéto dojednanie v zmysle § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka neplatné, na čo
súd prihliadol z úradnej povinnosti.

6. Upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým
mu oznamuje (notifikuje), že si na základe ich dohody, uzatvorenej na základe
dovolenia zákonnej normy § 565 Občianskeho zákonníka , uplatní svoje práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zaplatenie celej pohľadávky namiesto platenia v splátkach), pretože je v
omeškaní so zaplatením splátky.
Z obsahu znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, resp. oznámenia veriteľa až v prípade,
keď sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka ; teda, ak už skutočne dlžník nesplnil niektorú
splátku. Účelom tohto ustanovenia je tak dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu
predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz.

Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zákonodarca v spotrebiteľských veciach, ako je tomu i v danom
prípade, vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe
ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj
uplatňuje.

7. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu splnil svoju
notifikačnú povinnosť, a to v akejkoľvek forme, ktorú však žalobca musí bez pochýb preukázať. Tým
nebolo preukázané ani to, že dodávateľ skutočne mohol po splnení zákonných podmienok uplatniť
právo na zaplatenie celej pohľadávky, dojednané v zmluve podľa § 565 Občianskeho zákonníka
.Bankajetedavprípadeporušeniazmluvnej

povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až po
kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , čo však v danom prípade nebolo preukázané, a tým nebolo preukázané
ani to, že by banka žalobcovi postúpila pohľadávku v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu

iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. (Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie
je bankou“). Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu žalobcovi, avšak súčasne nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , ktoré má
predchádzať zosplatneniu úveru, je potrebné mať za to, že banka postupovala v rozpore
s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola v súlade so zákonom vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, nie je možné urobiť ani záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu zasielania listu právneho
predchodcu z 16.05.2013, ako aj ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu splatný. Splatnými do tej

doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v
omeškaní. Keďže nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v
súladesozákonomažebykudňupostúpeniapohľadávkybolsplatnýmcelýúver,nebolopreukázanéani
to, že banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému
subjektu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým

7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po
stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Za takúto výzvu však nemožno považovať
list právneho predchodcu z 16.05.2013 s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a
výzva na zaplatenie“, nakoľko z dôvodu nepreukázania notifikačnej povinnosti veriteľa podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a následnej

platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru sa tento list a v ňom obsiahnutá výzva banky
nemohli vzťahovať (nebol preukázaný opak) na celý zvyšok úveru, ktorá pohľadávka následne mala byť
v celosti postúpená na žalobcu. Inak povedané, žalobca v konaní nepreukázal, že by sa táto výzva
týkala (mohla týkať) celej postupovanej pohľadávky, ktorá podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí
byť splatná v celosti, a to z jednoduchého dôvodu nepreukázania skoršej právnej skutočnosti, t.j., že

by vôbec došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tejto pohľadávky v súlade so zákonom, čo je
podmienkou jej následného postúpenia v celosti na iný subjekt.

8. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto

druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako
aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre
banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni

postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi len za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby

ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

9. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupník v súdnom
konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 CSP tvrdiť a dokázať

predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia
(v danom prípade bol na to žalobca aj súdom vyzvaný). Postupník, ktorému mala byť postúpená
pohľadávka z celého úveru bankou tak bol v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že
1/ došlo k zosplatneniu celého úveru v súlade so zákonom, ďalej že 2/ pred postúpením tejto pohľadávky
z celého úveru postupníkovi banka písomne vyzvala klienta (dlžníka) na splnenie jeho postupovaného

záväzku splatného v celosti a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknepreukázanieaktívnejlegitimáciepostupníka
ohľadom ním uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

10. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v

čase, kedy mala byť pohľadávka Tatra banky, a.s. voči žalovanému postúpená (05.10.2015),
boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového
omeškania vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, nebolo však preukázané, že by bol (mohol byť)
žalovaný bankou písomne vyzvaný na splnenie svojho splatného záväzku spočívajúceho v povinnosti
jednorazovo splatiť celý zvyšok úveru. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola

v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva
o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať
pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne
stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110 ).
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.11. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že ani v prípade preukázania vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a postúpenia pohľadávky banky v súlade s

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. by nebolo možné žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku,
a to z dôvodu jej premlčania. Súd je povinný pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo skúmať,
či právo veriteľa alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, aj keď túto námietku dlžník nevzniesol. V
prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva z poskytnutého
úveru, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka, keďže v zákone pre uvedené právo nie je uvedená osobitná premlčacia doba.
V cit. ust. § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 OZ, špeciálne, je počiatok
premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre
v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky(§103OZ),avšaktej,ktoráboladôvodompreuplatnenieprávapodľacit.§565OZ.Aktotižveriteľ
právo na zosplatnenie inak v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú
samostatneaždokoncaododňasplatnostikaždejznich(vdanomprípadebytedabolipremlčanévšetky
nezaplatené splátky pred 15.01.2013); ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok
dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej

nesplnenejsplátky,vdôsledkuktorejkuplatneniupredčasnejsplatnostidlhudošlo.Vychádzajúczvyššie
uvedeného, súd je toho názoru, že ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v kontexte s cit. ust.
§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne
využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa cit. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej
lehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej
splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka využil. Podľa skutkových zistení z dokazovania vykonaného súdom, ktoré

stranami neboli spochybnené, žalovaný mal dlh uhradiť v dohodnutých mesačných splátkach vždy k
15. dňu mesiaca, pričom posledná splátka a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 6 rokov od
splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky 15.02.2010. Žalobca listom zo dňa 16.05.2013, ktorý bol podľa
pripojeného podacieho hárku odoslaný žalovanému dňa 16.05.2013, vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru k 15.05.213 a žiadal zaplatiť celý dlh okamžite od doručenia listu, pričom tak mohol urobiť v zmysle

vyššie uvedeného len pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 15.01.2013, a to po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky v čase do splatnosti nasledujúcej splátky). Podľa
vyššie uvedeného tak premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť 15.01.2013 a
uplynula dňom 15.01.2016. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 17.03.2016, stalo sa tak po uplynutí
premlčacej doby. To znamená, že v prípade preukázania vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru a postúpenia pohľadávky banky v súlade so zákonom by bolo potrebné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu premlčania nároku.

12. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a §
255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, keďže žalovaný bol v tejto veci neúspešný na 0 % a úspešný na 100 %, t.j. čistý

úspech žalovaného predstavuje 100 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní
nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania právo na náhradu trov konania podľa uvedených
ustanovení nepriznal (výrok II).Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).