Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615202598
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615202598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu R.. R. Q., nar.

XX. X. XXXX, bytom B. XX, N. K. R.Š., zastúpeného splnomocneným zástupcom LEAGLE s. r. o., so
sídlom Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 3997, IČO: 36 856 509, proti žalovanému Združenie športových
klubov Jasná Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Vajanského 30, IČO: 00 592 358, v spore
o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, takto

r o z h o d o l :

Konanie o pozastavenie vykonateľnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní
žalobcu z funkcie člena revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, s a z a s t a v u j e .

Žaloba o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z
funkcie člena revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, s a z a m i e t a .

Žaloba o zrušenie uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena
revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, s a z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2. 4. 2015, sa žalobca domáhal

voči žalovanému určenia, že uznesenie zhromaždenia delegátov Združenia športových klubov Jasná
Liptovský Mikuláš o jeho odvolaní ako člena revíznej komisie združenia zo dňa 5. 3. 2015 je neplatné,
alternatívnezrušeniauvedenéhouznesenia.Súčasnenavrhol,abyvykonateľnosťuvedenéhouznesenia
bola pozastavená až do rozhodnutia vo veci samej. V žalobe uviedol, že je zaslúžilým členom
občianskeho združenia Združenie športových klubov Jasná Liptovský Mikuláš. Súčasne je riadnym
členom revíznej komisie žalovaného podľa článku V. bod 3 stanov, t. j. ako riadne zvolený predseda
revíznej komisie jedného zo združených klubov, Klubu alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš. Do

funkcie predsedu revíznej komisie Klubu alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš (ďalej len „Klub“)
bol zvolený dňa 12. 1. 2012 členskou schôdzou, na dobu neurčitú. Z titulu funkcie predsedu revíznej
komisie Klubu mu automaticky vznikla funkcia riadneho člena revíznej komisie žalovaného. Podľa
článku V. ods. 1 písm. e) stanov žalovaného, rozhodnutiu o voľbe a odvolaniu zo strany zhromaždenia
delegátov žalovaného podlieha len vznik, resp. zánik funkcie predsedu revíznej komisie žalovaného,
nie iného člena revíznej komisie. Ku zániku funkcie člena revíznej komisie žalovaného dochádza
automaticky, spolu so zánikom jeho funkcie predsedu revíznej komisie Klubu, ktoré možno dosiahnuť len

rozhodnutímčlenskejschôdzeKlubu.Dňa5.3.2015sauskutočnilozasadnutiezhromaždeniadelegátov
žalovaného, ktorého sa zúčastnil. Počas zasadnutia bol podaný návrh na jeho odvolanie z funkcie
člena revíznej komisie, ktorý, aj napriek jeho ústnemu upozorneniu, že uvedený postup je v rozpore
so stanovami žalovaného, bol prijatý. Počas zasadnutia zhromaždenia delegátov, aj po ňom, namietalneplatnosť uvedeného uznesenia. Následne sa dožadoval na členoch výboru žalovaného a riaditeľovi
žalovaného predloženia všetkých dokladov súvisiacich so zvolaním, priebehom a hlasovaním v rámci
zasadnutia zhromaždenia delegátov, avšak bezvýsledne. Výzvou zo dňa 19. 3. 2015 opätovne žiadal

žalovaného na predloženie všetkých príslušných dokumentov. Doposiaľ mu ich žalovaný nepredložil.
Je riadnym členom žalovaného ako jeho zaslúžilý člen. Napádané uznesenie je rozhodnutím orgánu
žalovaného, a to zhromaždenia delegátov. Platné stanovy žalovaného neumožňujú podanie riadneho
opravného prostriedku voči napádanému uzneseniu na iný orgán žalovaného ako odvolací, či kasačný
orgán. Takýmto orgánom nie je výbor žalovaného. Napádané uznesenie je v rozpore a odporuje

ustanoveniu článku V. bod 1 písm. e) v spojení s článkom V. bod 3 písm. a) stanov. O napádanom
uznesení sa dozvedel dňom jeho vydania, t. j. dňa 5. 3. 2015, teda posledným dňom zákonnej lehoty
na podanie žaloby je deň 5. 4. 2015. Preto sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 15 zákona
č. 83/1990 Zb. v platnom znení. Existencia jeho funkcie ako člena revíznej komisie žalovaného a s tým
spojené práva a povinnosti sú po vydaní uznesenia neisté a závisia na rozhodnutí súdu, resp. na novom
rozhodnutí zhromaždenia delegátov o zrušení tohto napádaného uznesenia.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 4. 6. 2015, uviedol, že na
zhromaždenídelegátovdňa5.3.2015bolpodanýnávrhnaodvolaniečlenarevíznejkomisiežalovaného
pre neplnenie si povinností člena revíznej komisie a poškodzovanie mena žalovaného. Za odvolanie
bolo 27 delegátov, zdržalo sa 6 delegátov a 6 delegátov bolo proti. Uznesenie zhromaždenia delegátov

ukladá výboru zaoberať sa na svojom zasadnutí závermi zo zhromaždenia delegátov. Dňa 16. 3. 2015
na riadnom zasadnutí výboru žalovaného boli prejednané závery zo zhromaždenia delegátov, pričom
výklad stanov vykonáva len výbor. Výbor rozhodol, že zhromaždenie delegátov nemá mandát odvolať
členarevíznejkomisie,ktorýnebolzvolenýzhromaždenímdelegátov,aledorevíznejkomisiedosadenýz
titulu funkcie v klube. Z toho dôvodu výbor rozhodol, že odvolanie žalobcu z členstva v revíznej komisii je

neplatné a naďalej zostáva členom revíznej komisie so všetkými právami a povinnosťami člena revíznej
komisievyplývajúcimizostanov.Uvedenáskutočnosťbolažalobcovioznámenálistomzodňa2.4.2015.
Preto pominuli dôvody podanej žaloby.

3. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 4. 4. 2016, uviedol, že trvá na podanej žalobe z dôvodu,

že výbor žalovaného nie je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam zhromaždenia delegátov a nemôže
tak ani rozhodnúť o zrušení napádaného uznesenia. Rozhodnutie súdu považuje za formu morálnej
satisfakciezaspôsobaformuvydanianapádanéhouznesenia,kedybolverejneakodlhodobýazaslúžilý
člen žalovaného pranierovaný a neoprávnene odvolaný z funkcie člena revíznej komisie žalovaného len
za svoj názor a oprávnenú kritiku činnosti výboru žalovaného v rámci výkonu jeho kontrolnej funkcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby mu bolo umožnené vykonávať funkciu člena revíznej
komisie,pominulidôvodynapozastavenievykonateľnostiuzneseniazhromaždeniadelegátov,pretovzal
návrh na pozastavenie vykonateľnosti uznesenia späť.

4. Pri predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalobcu, po procesnom poučení súdom, navrhol,

aby súd určil, že uznesenie zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3. 2015 je neplatné. Žalobca
na podanej žalobe trval. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ešte v roku 2016 bol na zhromaždení
delegátov, bol členom revíznej komisie, vykonával funkciu člena revíznej komisie. Preto mohol podať
návrh na zrušenie uznesenia z roku 2015. Neplatnosť napádaného uznesenia zhromaždenia delegátov
nerozporoval.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Navrhol, aby, za účelom zmierneho
vyriešenia sporu, prijalo zhromaždenie delegátov žalovaného na najbližšej schôdzi rozhodnutie, ktorým
by vyhlásilo napádané uznesenie za neplatné. Spochybnil oprávnenie riaditeľa žalovaného konať v
mene žalovaného, keďže výbor je kolektívny orgán, preto by mal mať plnomocenstvo na zastupovanie v

konkrétnom spore. Poukázal na to, že nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k neplneniu si
povinností člena revíznej komisie. Žalobca podal žalobu nie ako člen revíznej komisie, ale ako zaslúžilý
člen žalovaného, nakoľko len člen má zo zákona a zo stanov oprávnenie žalobu podať. Člen revíznej
komisie nie je členom občianskeho združenia, ale len členom kontrolného orgánu. Zánik členstva
žalobcu ako predsedu revíznej komisie Klubu, a teda aj člena revíznej komisie žalovaného v priebehu

sporu, je pre posúdenie veci irelevantné. Na právnom posúdení nič nemení ani to, či bolo žalobcovi po
prijatí uznesenia povolené vykonávať mandát člena revíznej komisie žalovaného. Žaloba bola podaná
v roku 2015 podľa zákonného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, avšak už
vtedy pre tento typ žaloby neplatila potreba preukázania naliehavého právneho záujmu, nakoľko tentovyplýval priamo z právneho predpisu. Žaloba by mala byť z procesného hľadiska právne kvalifikovaná
ako žaloba o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
Osobitným predpisom je zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, konkrétne ustanovenie § 15 ods. 1

zákona. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení preto žalobca nemal povinnosť preukazovať.
Napadnuté uznesenie bolo v rozpore so stanovami žalovaného, aj so zákonom. Uznesenie bolo prijaté v
rozporesustanovenímčlánkuV.bod1písm.r),vspojenísčlánkomV.bod3písm.a)stanovžalovaného.
Rovnako bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže výkon práv nesmie zasahovať do
právnych záujmov ostatných osôb a § 39 Občianskeho zákonníka, keď konanie orgánov žalovaného

bolo reakciou na výkon kontrolnej činnosti žalobcu ako člena kontrolného orgánu. Konanie žalovaného
a napádané uznesenie porušuje aj ustanovenie § 3 ods. 2, ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb., kedy sa žalobcovi
stalo ujmou to, že vykonával činnosť v rámci združenia. Uznesením výboru žalovaného zo dňa 16. 3.
2015 nemohol byť zrušený ani odstránený protiprávny stav. Prijatie uznesenia výboru je opakovaným
porušením stanov žalovaného. Zo strany žalobcu boli vyčerpané všetky interné zmierovacie prostriedky.
Žalobca už na zhromaždení delegátov dôvodil, že podaný návrh je v rozpore so stanovami. Aj pred

podaním žaloby bola zo strany žalobcu snaha vyriešiť situáciu, čo mu nebolo umožnené. Stanovy
žalovaného neupravujú odvolací, ani kasačný orgán, nie je ním ani výbor a niet právne relevantného
spôsobu zjednať nápravu existujúceho protiprávneho stavu, založeného napadnutým uznesením. List,
ktorýmžalovanýoznámilžalobcovi,ževyhodnotilrozhodnutiezhromaždeniadelegátovakoneplatné,bol
doručený žalobcovi až po podaní žaloby, keď členovia výboru už vedeli, že sa žaloba pripravuje. Žalobca

sám nepodal návrh na zrušenie napádaného uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, nakoľko
nemal preukázané, že by našiel podporu, že by bol vôbec tento návrh zaradený do programu a našiel
podporu dostatočného počtu delegátov. Zo strany výboru žalovaného nie je snaha vec riešiť mimosúdne,
napriek tomu, že návrh na mimosúdne riešenie podávali aj na pojednávaní. Žalobca je 47 rokov členom
žalovaného, je spoluzakladateľom združenia, tvorcom stanov, bol 9 rokov predsedom žalovaného, mal

vysokú morálnu autoritu a aj vážnosť jeho slov bola do napádaného uznesenia zhromaždenia delegátov
akceptovaná. Po prijatí napádaného uznesenia sa mu niektorí otočili chrbtom, z obavy pred dôsledkami,
aké by malo to, keby sa s ním kontaktovali. Toto vyústilo aj do voľby člena revíznej komisie dňa 26. 1.
2016,keďžalobcasícekandidoval,alevedenieKlubuhonemalozáujemzvoliťzačlenarevíznejkomisie,
nakoľko nechcelo mať problémy. Po prijatí napádaného uznesenia bola naštrbená dôvera a vzťahy s

klubmi a ich predstaviteľmi. Žalobca chce znova získať predchádzajúcu vážnosť, autoritu zástupcov
klubov, byť delegovaný do zhromaždenia delegátov, aktívne sa podieľať na činnosti žalovaného, resp.
klubov. Spoločenský záujem na prejednaní veci je daný už samotným ustanovením § 15 ods. 1 zákona
o združovaní občanov. Podanie žaloby nie je svojvoľným, či šikanóznym podaním, nakoľko takýchto
žalôbmoholžalobcapodaťprotiuzneseniamžalovanéhoužviac.Žalobamáreálneodstrániťopakované

porušenie stanov a zákonnosti, najmä zo strany členov orgánov žalovaného, pričom vznikla za situácie,
kde aj za cenu protiprávnosti úkonov orgánov žalovaného sa svojimi rozhodnutiami snažili zbaviť
legitímnej a účinnej kontroly svojej činnosti zo strany žalobcu ako člena revíznej komisie. V prípade,
že by sa neposkytla ochrana rozhodnutím súdu, už by si nikto nedovolil takúto žalobu podať, napriek
tomu, že by sa mohlo jednať o rozpor so stanovami. Veľa členov združenia vie o podanej žalobe a

čaká na rozhodnutie. Zo žaloby, aj z písomných a ústnych prejavov žalobcu v konaní je zrejmé, čoho
sa domáha, návrh je dostatočne určitý a jeho cieľom je odstránenie protiprávneho stavu založeného
napádaným uznesením, ktoré stále právne trvá. Pre žalobcu je v zásade jedno, či súd rozhodne o jeho
nároku deklaratórnym určením neplatnosti napádaného uznesenia alebo konštitutívnym rozhodnutím
o jeho zrušení. Napriek tomu, že definoval jeden návrh výroku súdneho rozhodnutia ako prioritný, je

možný aj výrok o zrušenie rozhodnutia. Preto ponechal rozhodnutie na rozhodnutí súdu. Navrhol, aby
súd rozhodol o neplatnosti napádaného uznesenia alebo ho zrušil ako rozporné so stanovami.

6. Žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s prerušením konania za účelom podania
návrhu zhromaždeniu delegátov na zrušenie napádaného uznesenia, poukazujúc na to, že tak mohol

učiniť už žalobca v roku 2016, resp. v roku 2017. Uznesenie o vymenovaní do funkcie riaditeľa už k
dispozícii nemá, nakoľko podliehalo škartácii. Má k dispozícii len pracovnú zmluvu, pričom do funkcie bol
menovaný len podľa stanov z roku 1997, podľa nových stanov do funkcie menovaný nebol. Poukázal na
to, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k morálnej ujme. Stanovy síce porušili, avšak prijatím uznesenia
výboru sa to snažili napraviť, keďže nemajú orgán, ktorý by takéto veci riešil. Náprava sa urobila.

Uviedol, že žalobca robil do roku 1996 predsedu združenia, potom bol členom výboru, potom ho vlastná
organizácia nedelegovala do výboru, lebo rozvracal jej činnosť. Potom ho Klub zvolil za predsedu
revíznej komisie, čím sa dostal aj do revíznej komisie združenia. To, že žalobcu už ďalej do funkcienevolili, svedčí o tom, že narúšal činnosť Klubu, z čoho pramenila aj nevraživosť voči jeho osobe. Návrh
na jeho odvolanie nebol spontánny, ale za dlhé obdobie trvania.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že zápisnica z výboru zo 16. 3. 2015, bola, podľa
jeho názoru, posielaná pred tým, ako zasadol výbor, považuje ju za nedôveryhodnú. Združenie, ako
organizácia vlastniaca aj značný majetok, musí pri svojom rozhodovaní dodržiavať stanovy, ktoré
však pri rozhodovaní zhromaždenia delegátov rešpektované neboli. Podľa jeho názoru, došlo aj k
prepisovaniu zápisnice, keďže v čase hlasovania tam už 6 delegátov prítomných nebolo, pričom v

zápisnicijeuvedené,žezahlasovalo27delegátov,proti6delegátova6sazdržalohlasovania.Zaprijatie
uznesenia však bola väčšina prítomných. Už pri prijímaní uznesenia bola dusná atmosféra, ktorá sa
preniesla aj do hlasovania o predsedovi revíznej komisie Klubu dňa 25. 1. 2016. Na uvedenom zasadnutí
bol zvolený nový predseda revíznej komisie Klubu. Má dôvodnú obavu, že po takomto precedentnom
prípade bude združenie pokračovať v porušovaní stanov, preto je aj toto dôvod, pre ktorý sa domáha
svojho nároku. Na zhromaždenie delegátov v roku 2017 už predvolaný nebol, nakoľko nechcel. Mandát

predsedu revíznej komisie Klubu mu zanikol dňa 25. 1. 2016. Na zhromaždení delegátov v roku 2016
bol delegovaný ako člen. Po prijatí napádaného uznesenia mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k nemu.
Hlasoval proti uvedenému uzneseniu, teda nemohlo byť prijaté jednomyseľne. Od 5. 3. 2015 funkciu
člena revíznej komisie vykonával. Po zasadnutí výboru, ktorý prijal stanovisko, že uznesenie o jeho
odvolaní z funkcie je neplatné, mu predseda revíznej komisie združenia poslal harmonogram zasadnutí

revíznej komisie. Od 5. 3. 2015 sa zúčastnil dvoch zasadnutí revíznej komisie, tretie zasadnutie už
bolo odložené, štvrté zasadnutie bolo 28. 1. 2016, kedy už nebol predsedom revíznej komisie Klubu.
Formálne mu funkciu člena revíznej komisie umožnili vykonávať, ale v tom, čo má revízna komisia
vykonávať podľa stanov, mu bolo bránené. Na zasadnutí revíznej komisie nikto nespochybňoval, že
tam prišiel, na druhom zasadnutí prerokovávali zmluvy, ktoré združenie uzatvára, aj spolu s riaditeľom

združenia. Návrh na zrušenie napádaného uznesenia na zhromaždení delegátov v roku 2016 nepodal,
nakoľko tam bola dusná atmosféra proti Klubu, preto neočakával pozitívnu odozvu.

8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že celý priebeh zhromaždenia delegátov je opísaný v
zápisnici. Návrh na odvolanie žalobcu z výkonu funkcie člena revíznej komisie podal on. Podal vlastne

návrh na jeho vylúčenie z členstva v združení, potom sa to nejako zle pochopilo a už nechcel zbytočne
motať zhromaždenie, takže sa hlasovalo o vylúčení žalobcu z funkcie člena revíznej komisie. Žalobcovi
po prijatí uznesenia nebola daná možnosť vyjadriť sa k uzneseniu. Dňa 16. 3. 2015 zasadal výbor, ktorý
zistil, že zhromaždenie delegátov nemalo právo odvolať žalobcu, preto hneď dal pokyn zjednať nápravu.
Nápravuzjednalivdobrejviere,bolivtom,žesaurobilachyba.Žalobcovisanikdynebránilozúčastňovať

na zasadnutí revíznej komisie. Výbor žalovaného nepodal v roku 2016 návrh na zrušenie napádaného
uznesenia na zhromaždení delegátov, nakoľko mali za to, že sa to napravilo a nevznikla žiadna ujma.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Podľa výpisu z registra občianskych združení, vedeného Ministerstvom vnútra SR, sú žalovaný a
Klub alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš občianskymi združeniami podľa zákona č. 83/1990
Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako zamestnávateľ, zastúpený
predsedom R.. R. Q. a R. K. ako zamestnanec uzatvorili dňa 30. 12. 1996 pracovnú zmluvu, s
dojednaným dňom nástupu do práce 1. 1. 1997 a druhom práce riaditeľ Združenia športových klubov

Jasná Liptovský Mikuláš. Žalobca je zaslúžilým členom žalovaného - Združenia športových klubov Jasná
Liptovský Mikuláš. Podľa správy mandátovej a volebnej komisie z členskej schôdze Klubu dňa 12.
1. 2012, bol žalobca zvolený za predsedu revíznej komisie Klubu. Podľa článku V. ods. 1 písm. e),
stanovžalovaného,zaregistrovanýchMinisterstvomvnútraSRdňa10.6.1999,zhromaždeniedelegátov
volí jednotlivých členov do výboru združenia, predsedu revíznej komisie združenia, má právo odvolať

každého ním zvoleného člena do výboru združenia a predsedu revíznej komisie združenia. Podľa článku
V. ods. 2 písm. g) stanov, výbor združenia zriaďuje sekretariát, menuje a odvoláva riaditeľa, uzatvára s
ním pracovnú zmluvu s vymedzením práv, povinností a zodpovednosti. Podľa článku V. ods. 2 písm. j)
stanov, výbor združenia volí zo svojich radov predsedu a podpredsedu združenia. Podľa článku V. ods. 2
písm. k) stanov, predseda združenia riaditeľ sú štatutárnymi zástupcami, zastupujú združenie navonok.

Podľa článku V. ods. 3 písm. a) stanov, revíznu komisiu združenia tvoria predsedovia revíznych komisií
členov združenia a volený predseda revíznej komisie združenia. Podľa článku VI., časť Výbor ZŠK písm.
g) stanov žalovaného, registrovaných Ministerstvom vnútra SR dňa 14. 1. 1997, výbor ZŠK zriaďuje
sekretariát, menuje riaditeľa a uzatvára s ním pracovnú zmluvu s vymedzením práv a povinností. Podľačlánku VI., časť Výbor ZŠK písm. l) stanov, predseda združenia a riaditeľ sú štatutárnymi zástupcami,
zastupujú združenie navonok. Podľa článku 5. ods. 1 písm. b) stanov Klubu alpského lyžovania Jasná
Liptovský Mikuláš, schválených členskou schôdzou dňa 30. 12. 2003, členská schôdza volí a odvoláva

jednotlivých členov výboru klubu a revíznej komisie, ukončuje mandát výboru, revíznej komisie. Podľa
článku 5. ods. 3 stanov Klubu, revíznu komisiu tvoria najmenej dvaja členovia, zvolení priamo členskou
schôdzou klubu, ktorej sa i zodpovedajú. Predseda revíznej komisie, ustanovený členskou schôdzou,
je prizývaný na rokovanie výboru klubu. Podľa článku 7. ods. 2 stanov Klubu, Klub uznáva stanovy
Združenia športových klubov Jasná a stáva sa členom Združenia športových klubov Jasná na základe

uzatvorenej združovacej zmluvy medzi Klubom a Združením športových klubov Jasná.

11. Podľa správy mandátovej komisie zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, bolo
na zhromaždenie pozvaných spolu 41 delegátov, prezentovaných bolo 39 delegátov a prítomných s
hlasom rozhodujúcim 39 delegátov, preto bolo zhromaždenie uznášaniaschopné. Podľa písm. C/ bod
1 uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, zhromaždenie uložilo výboru

žalovaného zaoberať sa diskusnými príspevkami zo zhromaždenia delegátov. Podľa uznesenia bol
podaný návrh na odvolanie predsedu revíznej komisie R.. R. Q. riaditeľom R. K., pričom za odvolanie
hlasovalo 27 delegátov, proti 6 delegátov a 6 sa zdržali. Uznesenie bolo jednomyseľne prijaté. Podľa
bodu 6. Diskusia zápisnice zo zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3.2015, R.. Q. R..
podal sťažnosť na S.. Q. za údajné nepozývanie na zasadnutia revíznej komisie, kluby sú podľa neho

zastrašované, neplnia sa združovacie zmluvy zo strany združenia, odporúča neschváliť správu revíznej
komisie a rozdeliť majetok združenia do užívania klubov. Na diskusný príspevok žalobcu reagovali S..
Q., I.. R., S.. Š.S., J., riaditeľ R. K.. Podľa bodu 8. zápisnice bola správa návrhovej komisie - uznesenie
zo zhromaždenia delegátov - schválené jednohlasne.

12. Podľa bodu AD. 2 bod 2.2 písm. e) zápisnice z výboru žalovaného zo dňa 16. 3. 2015, výbor sa
zaoberal uznesením zhromaždenia delegátov o odvolaní člena revíznej komisie R.. Q. a konštatuje,
že výbor ZŠK koná podľa stanov ZŠK, článok VII/4 výklad stanov vykonáva len výbor ZŠK, ktorý v
tomto prípade rozhodol, že zhromaždenie delegátov podľa stanov nemá mandát odvolať člena revíznej
komisie ZŠK, ktorý nebol zvolený zhromaždením delegátov, ale dosadený do revíznej komisie z titulu

funkcie v klube, z toho dôvodu výbor ZŠK rozhodol, že odvolanie R.. Q. z členstva revíznej komisie ZŠK
je neplatné a menovaný naďalej zostáva členom revíznej komisie. Za uvedené hlasovali 10 členovia
výboru, proti bol R. K.. Podľa výpisu zo zápisnice bolo prijaté uznesenie číslo 14/2015: Výbor ZŠK na
základe stanov ZŠK ruší uznesenie zhromaždenia delegátov o odvolaní R.. Q. z funkcie člena revíznej
komisie ZŠK, menovaný naďalej zostáva členom revíznej komisie ZŠK JASNÁ. Listom zo dňa 1. 4. 2015

žalovaný oznámil žalobcovi, že výbor ZŠK rozhodol, že jeho odvolanie z členstva v revíznej komisii je
neplatné a naďalej zostáva členom revíznej komisie, čo bolo schválené uznesením výboru žalovaného
číslo 14/2015. Uvedený list bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 2. 4. 2015 a doručený žalobcovi dňa
8. 4. 2015. Dňa 23. 4. 2015 bol žalobcovi zaslaný harmonogram rokovaní revíznej komisie žalovaného
na rok 2015, a to na dni 20. 4. 2015, 30. 7. 2015, 29. 10. 2015 a 28. 1. 2016.

13. Dňa 19. 3. 2015 vyzval žalobca žalovaného na predloženie listinných dôkazov súvisiacich so
zvolaním, priebehom a hlasovaním zhromaždenia delegátov žalovaného, ktoré s uskutočnilo dňa 5. 3.
2015. Uvedená výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 20. 3. 2015.

14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o pozastavenie vykonateľnosti
uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie
žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, zastavil, nakoľko žalobca vzal podaný návrh späť, pričom uvedený
dispozitívny úkon mu prislúchal.18. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom do 30. 6. 2016,
ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa
stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa,
keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho

preskúmanie.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie, ako aj žalobu
o zrušenie uvedeného uznesenia, zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, ktorým

bol odvolaný z funkcie člena revíznej komisie žalovaného, alternatívne zrušenia uvedeného uznesenia.
Pri predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalobcu žiadal určiť neplatnosť napádaného
uznesenia.Vzáverečnomprednese všakopätovnenavrhol,abysúdrozhodoloneplatnostinapádaného
uznesenia, príp. o jeho zrušení, a to tak, aby bola zabezpečená ochrana práv žalobcu v súlade s
podanou žalobou. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca označil navrhovaný výrok

súdneho rozhodnutia ako alternatívny petit, tento charakter alternatívneho návrhu výroku súdneho
rozhodnutia nespĺňal. Podľa právnej teórie, alternatívnym návrhom (petitom) je návrh, ktorý umožňuje
dlžníkovi, v prípadoch, keď tak určuje právny predpis alebo právny úkon (zmluva), vybrať si, podľa svojej
voľby, z viacerých možných plnení, ktoré musí žalobca v návrhu výroku súdneho rozhodnutia uviesť.
Nemožno teda považovať za alternatívny návrh výroku súdneho rozhodnutia (alternatívny petit) návrh,

ktorý žalobca formuluje ako návrh na určenie neplatnosti uznesenia alebo návrh na jeho zrušenie, s
tým, že možnosť výberu ponecháva na rozhodnutí súdu, a to (zrejme) podľa toho, vo vzťahu ku ktorému
návrhu bude v spore úspešný. Z uvedených dôvodov preto súd o každom zo žalobcom navrhovaných
návrhov, t. j. tak o návrhu na určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, ako
aj o návrhu na zrušenie uvedeného uznesenia, rozhodol samostatným výrokom.

21. Žalobca sa žalovaného nároku na určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov
žalovaného domáhal žalobou podanou za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6.
2016. Podaná žaloba o určenie neplatnosti uznesenia predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti
v zmysle § 137 písm. d) aktuálneho procesného predpisu (Civilného sporového poriadku účinného od

1. 7. 2016). Uvedený typ žaloby o určenie nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu (na
rozdiel od žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku), avšak podmienkou jej úspešnosti je zákonná úprava možnosti domáhať sa určenia právnej
skutočnosti, vyplývajúca z osobitného predpisu. Už len okrajom v tejto súvislosti súd uvádza, že právna
prax aj v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku akceptovala možnosť domáhať sa určenia

právnej skutočnosti, ak tak ustanovoval osobitný predpis, bez potreby preukazovania naliehavého
právneho záujmu, pričom uvedený typ žalôb nepovažovala za určovacie žaloby v zmysle § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia
delegátov (určenia právnej skutočnosti) odvodzoval žalobca od zákonného ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Uvedené zákonné

ustanovenie umožňovalo domáhať sa preskúmania rozhodnutia orgánu združenia súdom len do 30.
6. 2016, nakoľko, s účinnosťou od 1. 7. 2016, bolo zrušené. Žalobca však podal žalobu do 30. 6.
2016, preto jej účinky zostali zachované. Opačný právny záver by odporoval ústavným zásadám
ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty
ako jedného zo základných princípov právneho štátu. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí

zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis
(jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu
aleboniektoréhojehoustanovenia.(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.PL.ÚS36/1995).

22. Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia

žalovaného v spore. Žalobcovi ako členovi občianskeho združenia (žalovaného) prislúchalo právo
domáhať sa preskúmania napádaného uznesenia v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov v znení účinnom do 30. 6. 2016. Žalovaný je občianskym združením, ktorého
orgán (zhromaždenie delegátov) mal prijať nezákonné a stanovám odporujúce rozhodnutie, protiktorému už podľa stanov nebolo možné podať opravný prostriedok. V tejto súvislosti súd uvádza,
že pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal oprávnenie R. K. ako riaditeľa žalovaného konať v mene
žalovaného,súddôvodnosťjehoargumentáciepreukázanúnemal.Riaditeľžalovanéhotakpodľastanov

žalovaného z roku 1997, ako aj podľa stanov žalovaného z roku 1999, je, spolu s predsedom združenia,
štatutárnym orgánom združenia, ktorý zastupuje združenie navonok. Výbor združenia je výkonným
orgánom združenia, teda nie štatutárnym orgánom združenia, ktorému by prislúchalo oprávnenie konať
v mene združenia. R. K. ako riaditeľ združenia, a teda jeho štatutárny orgán, bol oprávnený konať v mene
žalovaného v spore bez toho, aby mu muselo byť udelené osobitné plnomocenstvo. Pokiaľ aj nepredložil

R. K. listinný dôkaz, preukazujúci jeho vymenovanie do funkcie riaditeľa, a tým aj štatutárneho orgánu
žalovaného, súd mal jeho oprávnenie konať v mene žalovaného preukázané z pracovnej zmluvy, ktorú
uzatvoril so žalovaným dňa 30. 12. 1996. Podľa stanov žalovaného z roku 1997, aj z roku 1999, výbor
združenia uzatvára s riaditeľom pracovnú zmluvu, teda riaditeľ vykonáva svoju funkciu v pracovnom
pomere. R. K. preukázal, že s ním bola uzatvorená pracovná zmluva, kde druhom práce bol riaditeľ
združenia, keď, navyše, uvedenú pracovnú zmluvu s ním uzatvoril ako vtedajší predseda združenia

sám žalobca. R. K. uviedol, že do funkcie riaditeľa bol menovaný výborom len jeden krát, v roku 1997,
kedy došlo aj k podpísaniu pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uplynutú dobu (20 rokov), mal súd za to, že
nebolo možné spravodlivo požadovať, vzhľadom aj na predpisy o archivácii dokumentov, predloženie
listiny preukazujúcej menovanie do funkcie riaditeľa, keď, súčasne R. K. preukázal vznik pracovného
pomeru vo funkcii riaditeľa. Medzi stranami sporu nebola sporná včasnosť podania žaloby. Žaloba

bola podaná v zákonnej 30-dňovej lehote, plynúcej odo dňa, kedy sa žalobca o prijatí uznesenia,
ktoré žalobou napádal, dozvedel, keďže žalobca bol prítomný pri prijatí uznesenia na zhromaždení
delegátov dňa 5. 3. 2015 a žalobu podal na súde dňa 2. 4. 2015. Medzi stranami sporu nebola sporná
skutočnosť, že napádané uznesenie je v rozpore so stanovami žalovaného, a to článkom V. ods. 1
písm. e), ani skutočnosť, že proti nemu nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok. Žalovaný

však namietal, že žalobcovi žiadna ujma v súvislosti s prijatím napádaného uznesenia nevznikla, keďže
bezprostredne po jeho prijatí ho výbor združenia vyhodnotil ako neplatné a umožnil mu vykonávať
funkciu člena revíznej komisie združenia až do zániku funkcie z dôvodu zániku funkcie predsedu revíznej
komisie Klubu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi skutočne bolo umožnené aj po
prijatí napadnutého uznesenia zúčastňovať sa zasadnutí revíznej komisie žalovaného, že žalobca sa

reálne aj dvoch zasadnutí revíznej komisie zúčastnil, na jednom zasadnutí revíznej komisie prejednával
relevantné otázky patriace do činnosti komisie s riaditeľom žalovaného. Tretie naplánované zasadnutie
revíznej komisie uskutočnené nebolo a štvrtého naplánovaného zasadnutia revíznej komisie sa žalobca
nezúčastnil, nakoľko v tom čase už jeho mandát člena revíznej komisie zanikol v dôsledku zániku
funkcie predsedu revíznej komisie Klubu. Pokiaľ aj žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že funkciu

člena revíznej komisie združenia po prijatí napádaného uznesenia vykonával formálne, neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by tomuto nasvedčovali. Naopak, tak z jeho výpovede, ako aj z výpovede
žalovanéhovyplynulo,žežalobcoviniktonebránilzúčastniťsazasadnutírevíznejkomisie,harmonogram
zasadnutí revíznej komisie mu bol vopred doručený, žalobca sa uvedených zasadnutí riadne zúčastnil,
pričom ku jeho účasti na zasadnutiach žiadne výhrady vznesené neboli.

23. V zmysle zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení
účinnom do 30. 6. 2016 je všeobecne daná právomoc okresného súdu na preskúmanie rozhodnutí
orgánov občianskeho združenia, ak člen združenia považuje rozhodnutie orgánu, proti ktorému už
nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám. Uvedené

ustanovenie je však, podľa konštantnej judikatúry, potrebné vykladať reštriktívne z hľadiska okruhu osôb,
ktoré sa môžu dovolávať súdnej ochrany. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn.
28 Cdo 2306/2008 je tomu tak preto, že je potrebné v čo najširšej miere zachovať spolkovú autonómiu
garantovanú v čl. 20 Listiny základných práv a slobôd bez nevyváženej ingerencie štátnej moci. Podľa
rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28 Cdo 2304/2011: „Ak by mal súd preskúmavať

v rámci realizácie práva člena občianskeho združenia na súdnu ochranu všetky interné rozhodnutia
jednotlivých orgánov občianskych združení, presiahla by súdna ingerencia do spolkovej oblasti únosné
medze. Občianske združenia, resp. spolky nie sú „nútenými zväzkami“, združovanie v nich je založené
na princípe dobrovoľnosti a je žiadúce, aby podstatná časť bežných „prevádzkových“ rozhodnutí,
vykonaných spolkovými orgánmi pri uskutočňovaní zásady zmluvnej autonómie členskej základne

združenia, zostala z dôvodu právnej istoty vo vnútri združenia zachovaná.... Ak dôjde k významnému
zásahu do práv člena občianskeho združenia, nesmie byť jeho súdna ochrana redukovaná. Pri
(eventuálne) minimálnom, málo intenzívnom konflikte rozhodnutia orgánu občianskeho združenia s
čiastkovým členským právom musí člen vziať do úvahy, že do združenia vstúpil dobrovoľne a žesúčasťou vnútrospolkovej demokracie je tiež podrobenie sa rozhodnutiu spolkového orgánu. Je možné
zhrnúť, že za rozhodnutie orgánu občianskeho združenia podľa §15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.
nie je možné bez ďalšieho považovať akékoľvek rozhodnutie, vykonané pri činnosti združenia. Ak sa

má člen združenia oprávnene domáhať súdnej ochrany proti nemu, je predovšetkým potrebné, aby
také rozhodnutie zasiahlo do jeho práv; intenzitu takého zásahu je nutné posudzovať - vzhľadom k
zásade spolkovej autonómie - zdržanlivo, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.“ Podľa rozsudku
Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28 Cdo 2916/2006, za kritériá prejednania veci v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. treba považovať najmä, „...a to pri dostatočne vysokom stupni intenzity ich

naplnenia, protiprávnosť tvrdeného konania druhej strany (v podobe rozporu so zákonom či internými
normami spolku), spoločenský záujem na prejednaní veci, vyčerpanie zmierovacích inštrumentov a v
neposlednom rade výraznú ujmu (materiálnu, osobnostnú), potenciálne utrpenú žalobcom.” Prihliadajúc
k uvedeným právnym názorom, zohľadniac metódu zdržanlivej interpretácie, mal súd preukázané, že
žalobcovi neprislúchalo oprávnenie domáhať sa súdnej ochrany v zmysle podanej žaloby. Žalobca
sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, ktorým došlo k jeho

odvolaniu z výkonu funkcie člena revíznej komisie žalovaného. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že je bez
právneho významu skutočnosť, že mu bolo umožnené vo výkone funkcie aj po prijatí napádaného
uznesenia pokračovať, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Žalobca uvedenú
právnu argumentáciu odvodzoval z toho, že žalobu podal ako člen združenia, nie ako člen revíznej
komisie združenia. Súd však mal za to, že pri posudzovaní uplatneného nároku je potrebné skúmať, či

napadnutým uznesením došlo k zásahu do práv žalobcu. Žalobca ním tvrdenú ujmu odvodzoval práve
z toho, že napadnutým uznesením malo dôjsť k zásahu do jeho práva vykonávať funkciu člena revíznej
komisie žalovaného. Súd nemal v konaní preukázané, že žalobca v dôsledku prijatia napádaného
uznesenia utrpel výraznú, či už materiálnu alebo osobnostnú ujmu. Žalobca síce tvrdil, že, v dôsledku
prijatia napádaného uznesenia, došlo k zníženiu jeho vážnosti u ostatných členov združenia, čo sa

malo následne prejaviť v jeho nezvolení za predsedu revíznej komisie Klubu, uvedené tvrdenia však
nepreukázal, a to najmä pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi prijatím napadnutého uznesenia a
nezvolením do funkcie predsedu revíznej komisie Klubu v roku 2016. Rovnako tak žalobca nepreukázal,
že, v dôsledku prijatia napádaného uznesenia, utrpela jeho povesť a vážnosť vo vzťahu k ostatným
členom či už žalovaného alebo Klubu. Žalobcovi, ktorý podal žalobu ako člen združenia, avšak z dôvodu

zásahu do jeho práv člena revíznej komisie združenia, bolo aj po prijatí napadnutého uznesenia, a to až
do zániku mandátu, umožnené vykonávať funkciu člena revíznej komisie združenia, vo výkone uvedenej
funkcie mu nebolo bránené, zasadnutí revíznej komisie žalovaného sa zúčastňoval a vykonával na
nich činnosť člena revíznej komisie. Právne postavenie žalobcu ako člena revíznej komisie združenia
sa v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia nestalo neistým, funkciu bez akéhokoľvek spochybnenia

zo strany združenia, resp. jeho členov, vykonával až do zániku mandátu k 25. 1. 2016. Žiadnu inú
osobnostnú, ani materiálnu ujmu, ktorá by mu mala byť v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia,
žalobca netvrdil, ani nepreukázal. Súd mal v spore preukázané, že ku náprave protiprávneho stavu
došlo práve internými prostriedkami žalovaného, keď výbor združenia na zasadnutí bezprostredne
nasledujúcom po zasadnutí zhromaždenia delegátov, ktoré prijalo napádané uznesenie, konštatoval,

že prijatie uvedeného uznesenia nepatrilo do kompetencie zhromaždenia delegátov, a preto žalobcovi
bolo umožnené riadne vykonávať funkciu člena revíznej komisie združenia. Žalovaný teda vo vzťahu
ku žalobcovi postupoval tak, ako by napadnuté uznesenie prijaté nebolo, pričom o uvedenej skutočnosti
bol žalobca informovaný žalovaným, a to listom odovzdaným na poštovú prepravu v deň podania žaloby
na súde. Súd nemal preukázaný ani žalobcom tvrdený spoločenský záujem na prejednaní veci, ktorý

žalobca odvodzoval najmä z toho, že, v prípade nevyhovenia žalobe, budú mať v budúcnosti prípadní
ďalší členovia združenia obavu napadnúť rozhodnutie orgánov združenia na súde. Súd však dôvodnosť
uvedenej právnej argumentácie preukázanú nemal. Súd mal za to, že žaloba resp. rozhodnutie v
súdenej veci nepredstavuje a nemôže predstavovať určitý „prostriedok prevencie“ pre budúcu činnosť
žalovaného ako občianskeho združenia, keď, navyše, žalovaný ešte pred podaním žaloby na súd v

rámci ním vyhodnotených možností zjednal nápravu tak, aby v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia
nebolo zasiahnuté do práv žalobcu týkajúcich sa výkonu funkcie člena revíznej komisie. V zmysle § 228
ods. 1 Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku je zásadne záväzný pre strany a
pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku.

24. Prihliadajúc ku vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom, najmä k vyhodnoteným kritériám
pre posúdenie oprávnenia žalobcu domáhať sa súdnej ochrany, súd nemal preukázanú ani dôvodnosť
žaloby o zrušenie napádaného uznesenia.25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.