Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116204448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX J.,
o zaplatenie 480,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/78/2016-67 zo dňa 30.05.2016 Q.

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a v súvisiacich výrokoch VI. a VII.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 358,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z tejto sumy od 19.07.2013 až do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 86,57 € spolu s úrokom z omeškania:
vo výške 8,75 % ročne zo sumy:
42,97 € od 18.03.2013 až do zaplatenia,
8,96 € od 17.04.2013 až do zaplatenia,

vo výške 8,5 % ročne zo sumy:
16,68 € od 18.05.2013 až do zaplatenia,
17,96 € od 18.06.2013 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb Slovak Telekom a.s. v bode 6.2.1
v znení:

„Zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre je 4,99 €.“
je pre svoju neprijateľnosť neplantá.
V. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb Slovak Telekom a.s. v bode 6.2.2.
v znení:
„Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 €.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír s.r.o.

náhradu iných trov konania vo výške 10,40 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“2. V odôvodnení uviedol, že Návrhom došlým súdu dňa 03.03.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom
pôvodne zaplatenia sumy 480,24 € s prísl. a po čiastočnom späťvzatí podaním zo dňa 20.05.2016 sumy
121,34 € s prísl. Čiastočnému späťvzatiu súd vyhovel postupom podľa § 96 O.s.p.

3. Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. podľa zákona
351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách.Zaposkytnutéslužbyboliprávnympredchodcomžalobcu
žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.03.2013 na sumu 42,97 €,
faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.04.2013 na sumu 13,95 €,
faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.05.2013 na sumu 21,67 €,
faktúra č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.06.2013 na sumu 42,75 €,
faktúra č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.07.2013 na sumu 358,90 €,

4. Žalobca požadoval zaplatiť z faktúry

sumu 42,97 €,
sumu 13,95 €,
sumu 21,67 €,

sumu 42,75 €,
sumu 0 € (z dôvodu späťvzatia).

5. Žalobca súdu zaslal výňatok z TV služby - Cenník - 2013-05-01 kde sa nachádzajú poplatky s názvom:
prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €,

zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre - 4,99 €.

6. Faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.03.2013 na sumu 42,97 €.
Sumu vyúčtovanú touto faktúrou priznal súd v požadovanom rozsahu 42,97 €.

7. Faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.04.2013 na sumu 13,95 €.
V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd
nepriznal. Priznaná suma má výšku 8,96 €.
V danom prípade bola sankcia - zmluvná pokuta uvedená v rozsiahlom Cenníku, ktorý obsahuje značné
množstvo údajov a súm. Keďže nejde o poplatok, za ktorý patrí spotrebiteľovi plnenie, z hľadiska

transparentnostiapoctivostijenevyhnutné,abybolspotrebiteľnamožnosťsankcieosobitneupozornený
alebo aby sa sankcia nachádzala v zmluve v užšom zmysle slova (v listine, ktorú klient podpisuje).
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

8. Faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.05.2013 na sumu 21,67 €.
V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd
nepriznal z dôvodov uvedených pri faktúre b). Priznaná suma má výšku 16,68 €.

9. Faktúra č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.06.2013 na sumu 42,75 €,

V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd
nepriznal z dôvodov uvedených pri faktúre b).V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná aj suma poplatku
za prerušenie služieb pre neplatenie - 19,80 €, ktorú súd nepriznal z dôvodov nižšie uvedených.
Priznaná suma má výšku 17,96 €. Súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov vo veci 16C/160/2014, s ktorým sa stotožňuje. M á za to, že cena za vedľajšie plnenie

vyžadovaná dodávateľom od spotrebiteľa vo forme poplatku má slúžiť na refundáciu nevyhnutných
nákladov dodávateľa vzniknutých v dôsledku konania spotrebiteľa a nemôže slúžiť na vytváranie zisku
a obchádzanie sankčných mechanizmov. Pokiaľ sa tomu funkcia poplatku spreneverí, ide podľa súdu
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Sankcie účtované dodávateľom spotrebiteľovi nesmú byť obsahom
Všeobecných obchodných podmienok alebo rôznych Cenníkov (ktorým spotrebiteľ prikladá zväčša

menší význam a zameriava sa iba na cenu toho-ktorého konkrétneho paušálu, o ktorý má záujem a nie aj
oďalšiepoplatky,ktorézjavnenahrádzajúsankciu-zmluvnúpokutu) alezdôvodutransparentnostimajú
byť súčasťou zmluvy samotnej. Aj z tohto dôvodu ich „zapracovanie“ medzi poplatky za poskytované
služby treba považovať za neprijateľné.10. Predmetom konania bolo a) zaplatenie služieb vo výške 106,37 € a b) zaplatenie ZP vo výške 373,87
€ (358,90 € + 3 x 4,99 €) €.

a) Žalobca bol úspešný v sume 86,57 € (42,97 € + 8,96 € + 16,68 € + 17,96 €). Úspech žalobcu - 81,50
%, neúspech žalobcu - 18,50 %, čistý úspech - 63%.
b) Žalobca bol neúspešný.
Súdny poplatok bol zaplatený v sume 28,50 €. Na zostávajúci predmet konania po čiastočnom späťvzatí
pripadá SP - 16,50 €.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 63% zo sumy SP - 16,50 € = 10,40 €. Náhradu
trov súd konania teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho zastúpenia. Súdu
je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane pohľadávok
týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba administratívnou
činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných na zaplatenie,
preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov právneho

zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

11. Proti rozsudku, a to proti výrokom, ktorými bolo určené, že zmluvné podmienky sú pre ich
neprijateľnosť neplatné, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že zmluvná
pokuta je všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva a plní zároveň viacero funkcií aj pri

zabezpečovaní zmlúv uzatváraných podľa zákona o elektronických komunikáciách. Zmluvná pokuta
plní vždy funkciu sankčnú, či prevenčnú, na zároveň aj funkcie iné, ktoré sú v každom prípade
síce skúmateľné, avšak niekedy len veľmi obtiažne kvantifikovateľné. Ak by výška zmluvnej pokuty
dosahovala iba hodnotu nákladov, ktoré môžu v prípade porušenia záväzkov predstavovať škodu, potom
dlžník nemôže mať dostatočnú motiváciu na riadne a včasné plnenie záväzkov. Žalovaný uzatvoril

zmluvu slobodne, pričom pri jej uzatváraní si mohol vybrať z množstva ponúkaných balíkov služieb.
Hodnota zabezpečovaného záväzku nie je jedinou funkciou, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
plánovaníazhotovovanísieteoperátorokreminéhoskúmaajpočetzákazníkov,predpokladanúintenzitu
využívania siete a tiež predpoklad ich zotrvania v zmluvnom vzťahu. Možno teda hovoriť aj o informačnej
a prevenčnej funkcii zmluvnej pokuty. Všeobecné obchodné podmienky aj cenník sú vždy súčasťou

zmluvy a spotrebiteľ si spravidla skôr, než si vyberie balík služieb, cenník študuje a skúma, ktorý z
balíka ponúkaných služieb najlepšie zodpovedá jeho záujmom. Cenníky sú dostupné na webovom sídle
aj v každej predajni. Navyše, priamo v tele zmluvy, napríklad v časti nájom Koncového zariadenia je
uvedený výslovný inkorporačný odkaz ustanovujúci, že „...je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v Cenníku KZ, ak nie je v zmluve uvedené inak.“ Ak by aj súd argumentáciu v prospech

toho, že tieto položky nie sú zmluvné podmienky ale ceny za nevrátenie zariadenia prípadne iné
úkony neakceptoval, záver, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky je nesprávny. Judikovanie týchto
podmienok ako neprijateľných totiž spôsobuje všeobecnú nemožnosť ich ďalšieho použitia ako takých,
bezohľadunato,akosadozmluvnéhovzťahuinkorporujú,akojeoichexistenciizákazníkinformovanýa
ako s nimi vyjadruje súhlas. S týmto sa však súd nevysporiadal, nakoľko namietal iba spôsob formálneho

ošetrenia v rámci zmluvného vzťahu. Aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom,
že zásadná a prvoradá musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určitý,
druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav vôle. Súčasťou zmluvy je aj Cenník. Oboznámenie
s ním žalovaný potvrdil vyhlásením v záverečných ustanoveniach zmluvy. V ňom sú dohodnuté aj
príslušné poplatky, ktoré majú sankčný charakter. Poplatky za upomienky sú sankcia, ktorá má veľmi

obdobné funkcie ako zmluvná pokuta. Aj ich kvantifikácia je obtiažna, pretože sa do nich premietajú, hoc
vo veľmi nízkych sumách viaceré náklady na vykonanie technických a tiež administratívnych úkonov
súvisiacich s generovaním napr. upomienky, či obmedzením poskytovania služby, pričom je nutné
zohľadniť aj vykonanie technických postupov a úkonov tak, aby sa jednotlivé skutočnosti riadne a
včas premietli do príslušných databáz. Ich súčasťou je predovšetkým hodnota práce, no aj náklady

spojené s prístrojovým vybavením a tiež aj primeraný zisk. Výšku poplatku generuje a upravuje ST
na základe interných kalkulácií všetkých nákladov. Súd nevysvetlil, z akých dôvodov sa mu výška
poplatkov javí neadekvátna. Ak by si žalovaný plnil záväzky zo zmluvy, žiadny poplatok by nebol povinný
uhradiť. Výroky o určení zmluvných podmienok za neplatné sú nesúladné so zákonom. Ich dohodnutie
nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vyslovovať neprijateľnosť

zmluvnej podmienky možno len v prípade, ak sú účastníkmi konania priamo účastníci zmluvy, ktorou boli
zmluvné podmienky dohodnuté. Žalobca je však postupníkom dodávateľa - ST. Súd teda v tomto konaní
nebol oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Výrok rozsudku nemôže byť záväzný pre
ST. Ceny za úkony obmedzenia a prerušenia poskytovania služby sú predmetom internej kalkulácieST a odvíjajú sa vždy od nákladov spojených s týmito úkonmi. Samotná výška poplatku nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pre prípad, že by odvolací súd
rozhodnutie potvrdil, navrhol, aby pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 23.01.2013 uzatvoril zmluvu o poskytovaní
verejných služieb s právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s.. Nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
OZ. Ide o formulárový typ zmluvy, ktorej návrh koncipoval dodávateľ a predostrel ho na podpis
žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý nemal možnosť znenie zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť.

Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

15. Súd prvej inštancie vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v Cenníku služieb Slovak
Telekom a.s. v bode 6.2.1, a to dojednanie o zmluvnej pokute za nedodržanie doby splatnosti uvedenej
na faktúre vo výške 4,99 Eur.

16. Podľa čl. 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7,
nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Pri vyhodnocovaní zmluvných podmienok z hľadiska ich ne/prijateľnosti je potrebné okrem znenia
a koncepcie samotnej zmluvnej podmienky prihliadať tiež na všetky okolnosti prípadu, vrátane spôsobu
kontrahovania. Zmluvná podmienka má byť posudzovaná v kontexte celej zmluvy. V tomto smere
preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že predmetná zmluvná podmienka by bola považovaná

za neprijateľnú aj za stavu, kedy by bola zakotvená priamo v zmluve ako základnom dokumente,
ktoré účastníci zmluvného vzťahu podpisujú na znak svojho súhlasu s jej obsahom. Je potrebné
uviesť, že povinnosť zákazníka zaplatiť zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na
faktúre je zakotvená v rozsiahlom Cenníku koncipovanom dodávateľom (78 strán). Vo vzťahu k otázke
transparentnosti zakotvenia povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu v rámci zmluvy odvolací súd konštatuje,

že samotná zmluva (ako základný dokument) obsahuje dojednania o niektorých poplatkoch, zmluvných
pokutách (napr. zmluvná pokuta za nevrátenie Magio Sat Boxu - 150 Eur, diaľkového ovládača - 20 Eur,
aktivačný poplatok - 29,99 Eur, zmluvná pokuta za porušenia záväzku užívať prémiový balíček HBO,
HD počas doby viazanosti - 50 Eur, poplatok za zmenu programu služby - 9,98 Eur), pričom mnohé
ďalšie sú zakotvené v Cenníku, ako je tomu aj v prípade zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti

uvedenej na faktúre. Za tohto stavu nemožno spochybniť, že uvedeným spôsobom sa spotrebiteľovi
sťažuje orientácia v jeho zmluvných povinnostiach, ak niektoré z nich sú uvedené priamo v zmluve, no
ďalšie mu vyplývajú z iného zmluvného dokumentu, pričom vzhľadom na jeho rozsiahlosť je orientácia
v ňom problematická a dohľadanie povinností, sankcií a ich výšky vzťahujúcich sa na porušenie určitej
povinnosti je pracné a tá ktorá sankcia resp. iná povinnosť môže ľahko uniknúť pozornosti a byť

prehliadnutá. Pri takejto zmluvnej koncepcii podmienok nie je ničím neobvyklým, že spotrebiteľ sa dozvie
o existencii sankcie a jej výške za porušenie povinnosti až v čase, kedy si dodávateľ túto voči nemu
uplatní. Odvolací súd nevylučuje možnosť určenia konkrétnej výšky sankcie v dokumentoch tvoriacich
prílohu zmluvy, je však nutné, aby zmluvné dojednania zakotvujúce povinnosti zmluvných strán bolizrozumiteľne a určito vymedzené už v základnom zmluvnom dokumente, k čomu však v predmetnom
prípade nedošlo. Žalovanému vyplýva povinnosť riadne a včas platiť za poskytované služby zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.01.2013 (Predmet zmluvy - písm. e)), povinnosť uhradiť

zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti je zakotvená len v Cenníku.

18. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje a
stotožňuje sa so závermi vyslovenými Ústavným súdom ČR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3512/2011.
Všeobecné obchodné podmienky (a tým skôr aj Cenník) majú mať dovysvetľujúci charakter, nemajú

slúžiť na to, aby v nich v neprehľadnej a zložitej forme dodávateľ zakotvil dojedania zakladajúce
povinnosť plnenia spotrebiteľom, ktorých význam ani zďaleka nemožno označiť za zanedbateľný,
vedľajší, ako je tomu napr. pri zmluvnej pokute.

19. S poukazom na netransparentnosť zakotvenia predmetnej podmienky v zmluve je táto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 1 OZ), čo v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje jej neplatnosť tak, ako

to ustálil súd prvej inštancie.

20. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za

porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl.
87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových vzťahoch). (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo
dňa 21.11.2012).

21. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej je spotrebiteľ povinný uhradiť poplatok za
prerušenie poskytovania služby vo výške 19,80 Eur, táto je taktiež na úkor jej transparentnosti zakotvená

až v Cenníku. S ohľadom na výšku uvedeného poplatku vyvstávajú pochybnosti, aké všetky zložky
dané náklady spojené s prerušením poskytovania služby obsahujú a či je možné, aby uvedená výška
korešpondovala s reálnymi nákladmi, ktoré dodávateľovi v súvislosti s úkonom - prerušením služby
vznikajú. Žalobca v konaní nepreukázal výšku nákladov, ktoré mu s úkonom - prerušenie poskytovania
služby vznikajú. Vyznieva nanajvýš nepresvedčivo tvrdenie žalobcu, že výška poplatku je stanovená s

ohľadom na skutočné náklady, a to najmä s ohľadom na celkovú elektronizáciu evidencie zmluvných
vzťahov a poskytovania služieb, kedy na prerušenie služby zo strany dodávateľa postačuje doslova pár
„kliknutí“ v počítači. Zo samotného odvolania žalobcu však vyplýva, že súčasťou poplatku je aj primeraný
zisk. K tomuto je potrebné uviesť, že nemožno označiť za korektné také správanie sa dodávateľa na
trhu, kedy sa snaží zvyšovať svoj zisk prijímaním plnení, ktoré navonok prezentuje len ako refundáciu

ním vynaložených nákladov.

22. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady, resp.
náklady nekorešpondujúce so skutočnými nákladmi je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému
pravidlu (porovnaj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches

Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06: Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba
skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie).

23. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že

dojednanie poplatku za prerušenie poskytovania služby vo výške 19,80 Eur je pre svoju neprijateľnosť
neplatné (§ 53 ods. 1 OZ v spojení s § 53 ods. 5 OZ).

24. Ustanovenia o zmluvnej pokute a poplatku, ktoré neboli individuálne dojednané, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu a ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, sú v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh,aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Dodávateľ ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorým svoje služby poskytuje, a
preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou

starostlivosťou.

25. Súdu z ust. § 299 ods. 2 CSP v spojení s § 298 CSP (s účinnosťou do 30.06.2016 § 172 ods.
9, § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.) a § 53a OZ vyplýva povinnosť v spotrebiteľských sporoch skúmať ne/
prijateľnosť zmluvných podmienok, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní vystupuje sám dodávateľ

alebo jeho právny nástupca, pričom súdu nič nebráni judikovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
spore, v ktorom ako strana vystupuje právny nástupca dodávateľa. Opačným postupom (nemožnosť
judikovania zmluvnej podmienky ako neprijateľnej v spore s právnym nástupcom dodávateľa a nutnosť
iniciovať ďalšie, osobitné konanie vo vzťahu k dodávateľovi za účelom možnosti judikovania podmienky
ako neprijateľnej, ktorej neprijateľnosť bola zistená v konaní s jeho právnym nástupcom) by bolo značne
sťažené docielenie zámeru zákonodarcu pozbaviť spotrebiteľské vzťahy neprijateľných zmluvných

podmienok. Ustanovenie § 53a ods. 1 in fine OZ výslovne predpokladá aj právneho nástupcu.

26. Výklad prezentovaný žalobcom sa prieči aj komunitárnemu právu, judikatúre SD EÚ. V čl. 7 ods. 2
Ústavy SR je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie a ich prednosť pred zákonmi SR
(princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutie teda musí byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora

EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok „musí byť napĺňaný v rovine pravidiel verejného poriadku
(bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10). Zámerom možnosti
prieskumu zmluvných dojednaní a ich judikovania ako neprijateľných, neplatných vnútroštátnym súdom
je snaha o vylúčenie neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života, zo života bežných ľudí a

tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly
v zmluvách nezaväzovali".

27. Za stavu, že dodávateľ sa rozhodne svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi postúpiť na iný subjekt,
berie na seba aj riziko a musí rátať so situáciou, kedy v súdnom konaní budú podrobené prieskumu

zmluvné dojednania, z ktorých dodávateľ odvodzuje vznik postupovanej pohľadávky a kedy posúdenie
podmienok môže vyústiť do judikovania ich neprijateľnosti. Za daného stavu odvolací súd konštatuje,
že žalobca ako právny nástupca dodávateľa je vecne legitimovaný aj vo vzťahu k určeniu zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, neplatnú.

28. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedajú aj správne výroky o trovách konania.

29. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výrokoch o určení zmluvných podmienok za neplatné a
v súvisiacich výrokoch o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. S poukazom na skutočnosť, že podľa ustanovení CSP o dovolaní (§ 419 a nasl.) odvolací súd už
nevyslovuje možnosť prípustnosti dovolania (CSP účinný od 01.07.2016 neprevzal znenie § 238 ods.
3 O. s. p. účinného do 30.06.2016), odvolací súd nevyslovil vo výroku tohto potvrdzujúceho rozsudku
možnosť prípustnosti dovolania. O podmienkach prípustnosti dovolania je pre strany sporu poučenie v
písomnom vyhotovení rozsudku odvolacieho súdu.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).