Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/543/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201801
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216201801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu P. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. O. O. XXX/XX, XXX XX V. A., právne zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš proti žalovanému EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlomPajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš, č. k. 12C/150/2016 - 56 zo dňa 07. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudokokresnéhosúdu,ktorýmurčil,žedohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku
zo dňa 18. 04. 2012 je neplatná, m e n í tak, že žalobu zamieta.

II.Žalovanýmánároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancieananáhradutrovodvolacieho
konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a
uznaní záväzku číslo 452219 zo dňa 18. 04. 2012 (ďalej v texte „dohoda“) uzavretá medzi právnou
predchodkyňou žalobcu P. B., nar. XX. XX. XXXX a žalovaným je neplatná.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že prioritne posúdil charakter právneho
úkonu - zmluvy zo dňa 14. 09. 2004 (ďalej v texte „zmluvy“), k uzavretiu ktorej došlo medzi právnym
predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., na základe, ktorej spoločnosť poskytla
právnej predchodkyni žalobcu (nebohej manželke žalobcu - P. B.), úver. Keďže tento právny úkon
predchádza uzavretiu dohody, obidva právne úkony na seba nadväzujú a spolu súvisia. Právny vzťah
medzi účastníkmi zmluvy zo dňa 14. 09. 2004 posudzoval ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je

nevyhnutné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej v texte „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Posúdenie spotrebiteľského vzťahu medzi
právnym predchodcom žalovaného a právnou predchodkyňou žalobcu bolo potrebné z toho dôvodu, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2016, došlo k postúpeniu pohľadávky voči
právnej predchodkyni žalobcu na žalovaného. Postúpenie pohľadávky malo za následok, že žalovaný
vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy ako veriteľ. Žalovaný dňa 18. 04. 2012 uzavrel s
právnou predchodkyňou žalobcu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku ( ďalej

v texte „Dohoda“ ). Predmetnou Dohodou pôvodný záväzok nezanikol, nevznikol nový záväzok, došlo
len k zmene - doplneniu pôvodného uzavretého záväzku. Predmetnú Dohodu vyhodnotil okresný súd
ako neprijateľnú, nakoľko vykazuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Predmetnou Dohodou začala súčasne, a to v zmysle jej časti, v ktorej právnapredchodkyňa žalobcu uznala svoj záväzok, plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota, na predĺžení ktorej
spotrebiteľ, podľa okresného súdu, nemal záujem, pretože sa ňou vystavuje dlhému obdobiu právnej
neistoty. Zmluvná podmienka sa odchýlila aj od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech

spotrebiteľa, pretože ustanovenia Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti upravujú premlčaciu lehotu
trojročnú, teda predmetná dohoda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Naviac,
spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje postavenie a jeho
postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom, preto prehlásenie o predĺžení premlčacej lehoty v
prospech žalovaného ako podnikateľského subjektu je možné považovať za absolútne neplatné, pretože

postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené.

3. Žalovaný ako veriteľ dosiahol uzavretie vyššie uvedenej Dohody, podľa okresného súdu, za použitia
nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon obsahom, ktorého bolo uznanie dlhu,
bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o právnej predchodkyni žalobcu.
A súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že právna predchodkyňa žalobcu uznáva premlčaný

dlh. Žalovaný však počas konania nepreukázal, že právnej predchodkyni žalobcu boli ako priemernému
spotrebiteľovi vysvetlené v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti následky uznania dlhu, najmä
s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby. Následne právna predchodkyňa žalobcu
bez toho, aby jej boli vysvetlené následky uznania záväzku, Dohodu podpísala a došlo k narušeniu
ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa. Ak by bol žalovaný právnej predchodkyni žalobcu

vysvetlil následky uznania záväzku, bolo by nelogické, žeby táto s takýmto poznatkom Dohodu
podpísala. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade je uznanie dlhu absolútne neplatným
právnym úkonom, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

4. K námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že žalobca na požadovanom určení neplatnosti Dohody
nemá naliehavý právny záujem, súd poukázal na znenie § 5 b) zákona č. 250/2017 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa,zktoréhovyplýva,žežalobcanaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostispotrebiteľskej
zmluvy nepreukazuje, lebo tento vyplýva priamo zo zákona. Exekúcia, ktorá je vedená voči žalobcovi
na tamojšom súdu pod spisovou značkou 4Er/486/2013 bude môcť byť zastavená, pretože rozsudok

stálehorozhodcovskéhosúduč.SR09696/12zodňa08.03.2013nezakladávpredmetnejveciprekážku
rozhodnutej veci.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol, že predmetná dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú
formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, ako aj jej výška a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť,
čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň právna predchodkyňa

žalobcu v Dohode potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. Konanie právnej
predchodkyne žalobcu nemožno preto považovať za morálne, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby
takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Nepristúpil na argumentáciu okresného
súdu, podľa ktorej použitie predtlačeného formulára na uzavretie právneho úkonu je nekalou obchodnou
praktikou zo strany dodávateľa a takýto výklad považuje za nepriepustný. Naviac, žalobca v podanej

žalobe žiadnym spôsobom nespochybňuje existenciu záväzku jeho právnej predchodkyne.

7. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola najmä skutočnosť, že Dohoda podľa neho nie
je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalovaný ako postupník, nemá postavenie dodávateľa v zmysle
spotrebiteľskej zmluvy. Na predmetnú Dohodu sa tak nevzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru.

8. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, že chýbal
podstatný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu.
Nestotožňujem sa s právnym záverom súdu, v zmysle ktorého prihliadnuc k zneniu ustanovenia §-u 5 b)

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nepreukazuje, lebo tento vyplýva priamo zo zákona. Žalovaný má zato, že z
ustanovenie § 5 b) tohto zákona takýto záver nevyplýva. Žalobca v podanej žalobe odôvodňoval svoj
naliehavý právny záujem na predmetom určení tým, že v prípade, ak bude jeho žalobe vyhovené, dôjdek zastaveniu exekúcie exekučným súdom a vyrieši sa ním spornosť výšku dlhu zo zmluvy o úvere.
Žalovaný však nemá za to, žeby určenie neplatnosti Dohody malo za následok zastavenie exekúcie,
nakoľko na zastavenie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 57

ods. 1 Exekučného poriadku. Postavenie žalobcu by sa požadovaným určením nezmenilo, v dôsledku
čoho nie je splnená požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006.

9. Na záver žalovaný poukázal na to, že právny predchodca žalobcu bol rozhodcovským rozsudkom

zaviazaný k zaplateniu sumy 1757, 21 EUR s príslušenstvom, a to právoplatne a vykonateľne, teda
žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. rozhodnutie
zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že nekalosť Dohody bola niekoľkokrát

konštatovaná všeobecným súdnictvom. Dokonca nekalosť tejto obchodnej praktiky bola potvrdená aj
Najvyšším súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. 4 ECdo 54/2014 zamietol dovolanie spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, ktorým bola konštatovaná nekalosť
rovnakej Dohody, ako je tomu i v prejednávanom prípade. Napriek tomu, že bola nekalosť dohody
vo viacerých právoplatných súdnych rozhodnutiach konštatovaná, žalovaný túto skutočnosť ignoroval

a naďalej uzatváral rovnaké dohody v priamom rozpore s § 53 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Opätovne uviedol, že žalovaný je spoločnosťou, ktorá používa praktiky, ako aj psychický nátlak na
dlžníkov prostredníctvom hrozieb súdnymi konaniami, exekučnými konaniami, ich trovami, poplatkami
a úrokmi z omeškania a pod. Keby bolo konanie žalovaného čestné ako uvádza, tak by spotrebiteľov
poučil, že uznaním záväzku sa obnovuje premlčacia doba už premlčaných dlhov na 10 rokov a tiež by ich

poučil, že uzavretím rozhodcovskej doložky sa vzdávajú svojho práva na spravodlivý súdny proces pred
všeobecným súdom. Aj v konaniach odvolacieho súdu boli vydané rozhodnutia, v ktorých bol potvrdený
nekalý charakter dohody a vyslovený právny názor, že tento právny úkon je potrebné považovať ako
celok za absolútne neplatný. Nestotožnil sa s názorom, že nemá na podaní žaloby naliehavý právny
záujem,naopaktentomuvyplývapriamozustanovenízákonaoochranespotrebiteľa,pretožepotrebuje,

aby sa odstránila spornosť existencie dlhu voči žalovanému. Určením neplatnosti tejto dohody sa stane
rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľným, pretože sa stane nesporným, že bol vydaný na
základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, čo bude mať za následok zastavenie exekúcie.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

11. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 07. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, preskúmal rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v
zmysle § 379 a § 380 CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd nepristúpil k doplneniu ani zopakovaniu
dokazovaniu, ku ktorému došlo pred súdom prvej inštancie, nakoľko okresný súd dostatočne zistil
skutkový stav, ktorý tvorí dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. Okresný

súd založil svoje rozhodnutie prioritne na tom právnom závere, že na určení neplatnosti dohody o
uzavretí splátkového kalendáru a uznaní záväzku uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je daný naliehavý právny záujem.

14. V zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 je

z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca
má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí
v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase začatia
konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu napožadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby súd sa zaoberal vecou v jej merite
(tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

15. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená spravidla tam, kde je možné žalovať
na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť
daná aj vtedy, keď určenie existencie práva, alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo

ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať nielen
v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme
vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia voči žalovanému vlastného zo
zákona, príp. zo záväzkového vzťahu vynútiteľného práva k predmetu určenia (viď aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok
ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Zákon

pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby, teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či
ten ktorý právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je
možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a
teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom. Naliehavý záujem

sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom
ochrany práva.

16. Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého sa žalobca
domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd riešiť ako predbežnú.

17. Okresný súd mal zato, že v prejednávanej veci je naliehavý právny záujem daný, nakoľko vyplýva
priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 5 b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z
ktorého vyplýva že žalobca naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
nepreukazuje.

18. S vyššie uvedeným právnym záverom okresného súdu sa odvolací súd nestotožňuje, naopak má
zato, že v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o uzatvorení
splátkového kalendára a uznaní záväzkov, ktorú uzavrela právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný
naliehavý právny záujem daný nie je, a to z nasledovných dôvodov:

19. Odvolací súd uznáva, že za určovaciu žalobou v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 považovala súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho
úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na
určení neplatnosti právneho úkonu je však potrebné skúmať zo zreteľom na individuálne okolnosti

prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Odvolací súd uznáva, že naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke, má žalobca - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, napríklad týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Uvedené vyplýva i z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009, avšak uvedené rozhodnutie, tak ako je uvedené vyššie
sa výslovne vzťahuje k otázke určenia neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, ktorá predstavuje právny
vzťah vzniknutý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzkuuzavretámedziprávnoupredchodkyňoužalobcuažalovaným,napriektomu,žespĺňacharakter
dohody spotrebiteľskej,a v tomto sa odvolací súd s právnym záverom okresného súdu stotožňuje, nie je

dohodou,ktorábyvytváralaprávnyrámecpreposúdeniesamotnéhozáväzku,ktorýmedzispotrebiteľom
a dodávateľom vznikol. Predmetnou Dohodou došlo, ako správne konštatoval i okresný súd k tzv.
„predĺženiu“ premlčacej lehoty, keď otázka trvania premlčacej lehoty, žiadnym spôsobom nemá priamy
vzťah k otázke výške dlhu, nerieši, aký je skutočný dlh spotrebiteľa nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov, ak dosiaľ ani žalobca, a ani žalovaný, nespochybnili otázku platnosti zmluvy o úvere, ku

ktorej sa Dohoda viaže. Určenie neplatnosti Dohody, teda samo o sebe, nemení postavenie žalobcu, ak
zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného
dosiaľ nebola posudzovaná v konaní ani prejudiciálne, a k začatiu exekučného konania došlo len na
základe rozhodcovského rozsudku, ktorý exekučný titul, resp. jeho spôsobilosť vymôcť žalovaným odžalobcu finančné prostriedky, je skúmaná v osobitnom exekučnom konaní. Nie je preto správny právny
záver okresného súdu, podľa ktorého exekúcia vedená voči žalobcovi môže byť zastavená len na
základenímvydanéhorozhodnutia.Jedinevtomtoosobitnomexekučnomkonaní,exekučnýsúdposúdi,

či rozhodcovský rozsudok je, alebo nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom, ako
aj to, či bol vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je alebo nie je v súlade so zákonom. Práve
vo vzťahu k tejto otázke smerujú aj dôvody samotnej žaloby, keď žalobca už v žalobe tvrdí, že na určenie
neplatnosti Dohody je daný naliehavý právny záujem tým, že na podklade neplatnej rozhodcovskej
doložky v nej obsiahnutej, bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je voči žalobcovi

vedené exekučné konanie.

20. Skutočnosť, že Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku možno považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, však sama o sebe
ešte neosvedčuje danosť naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti toho právneho úkonu
ako celku, ak Dohoda pozostáva z dvoch právnych úkonov, a to dvojstranného o uzavretí dohody

o splátkovom kalendári a jednostranného, ktorým je uznanie záväzku. Žalobca v žalobe tvrdí, že na
určenie neplatnosti Dohody je daný naliehavý právny záujem práve tým, že na podklade neplatnej
rozhodcovskej doložky v nej obsiahnutej, bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je voči
žalobcovi vedené exekučné konanie, teda. Žalobca má teda záujem prioritne vyriešiť otázku platnosti
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozsudok, ktorý je exekučným titulom, na základe

ktorej sa exekučné konanie vedie. Takýto priamy vzťah k prejednávanej veci však nemá otázka platnosti,
či neplatnosti samotnej Dohody, preto nie je správny právny záver, že určenie neplatnosti Dohody bude
mať za následok zastavenie exekúcie exekučným súdom a vyrieši sa tým spornosť výšky dlhu zo
zmluvy o úvere. Otázkou platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky má povinnosť sa zoberať
exekučný súd v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukazuje. Žaloba a v nej uvedená formuácia

požadovaného určenia neplatnosti právneho úkonu nie je vhodne zvoleným spôsobilým procesným
inštrumentom ochrany práva žalobcu.

21. Danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nevyplýva ani priamo zo zákona,
konkrétne znenia ustanovenia § 5 b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého

nemožno vyvodiť, že spotrebiteľ naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
nepreukazuje bez ďalšieho, teda bez skúmania individuálnych okolností prípadu. Naliehavý právny
záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je však potrebné skúmať zo zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby
a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.

22. Právne posúdenie je činnosť, pri ktorom súd podľa skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

23. V prejednávanej veci žalobný petit formulovaný žalobcom nie je vhodným procesným prostriedkom
jeho ochrany, ak má zato, že v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky došlo k nezákonnému
rozhodnutiurozhodcovskýmsúdom,anásledneknezákonnevedenejexekúciivzhľadomnaprávoplatný

rozhodcovský rozsudok, pretože rozhodcovská doložka nemá priamy vplyv na to, že dodávateľ uzavrel
s právnou predchodkyňou Dohodu o splátkovom kalendári a súčasne ňou právna predchodkyňa
žalobcu uznala svoj záväzok. Uvedené právne úkony, a to dohoda o splátkovom kalendári a uznanie
záväzku, ktoré v konaní okresný súd posudzoval, nemajú žiadne priame dôsledky na platnosť, či
neplatnosť rozhodcovskej doložky a teda ani na to, či na základe jej nezákonnosti dôjde k zastaveniu

exekučnéhokonania.Určovaciažalobavprejednávanejveciniejeúčinnejšounežinéprávneprostriedky
a nevystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu.

24. Pri rozhodovaní okresného súdu došlo u neho k nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k
danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobcom, keď zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd dospel k právnemu záveru, a to vzhľadom
na vyššie uvedené konkrétne dôvody, že žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem
nemá, preto nedostatok právneho záujmu bol dôvodom zamietnutia žaloby. Na základe toho sa odvolací
súd nezaoberal konkrétnymi dôvodmi platnosti, či neplatnosti samotnej Dohody, čím ale nespochybňujeprávne závery v iných konaniach, v ktorých bola obdobná prípadne aj totožná Dohoda o splátkovom
kalendári a uznaní záväzku, posúdená ako dohoda uzavretá v rozpore so zákonom, prípadne dobrými
mravmi, a v ktorých bol potvrdený nekalý charakter dohody a vyslovený právny názor, že tento právny

úkon je potrebné považovať ako celok za absolútne neplatný. Odvolací súd poukazuje na to, že v
uvedených konaniach bola predmetná otázka posudzovaná ako otázka prejudiciálna, teda nešlo o
konania o určenie neplatnosti tejto dohody v zmysle § 80 c) Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30.6.2016.

25. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v dôsledku zmeny napadnutého
rozhodnutia došlo i k zmene rozhodnutia o náhrade týchto trov. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie v dôsledku zmeny jeho rozhodnutia nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
týchtotrov.Naopakúspešnýmpredsúdomprvejinštanciebolvcelomrozsahužalovaný,ktorémuvznikol
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný bol aj v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešný, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní voči žalobcovi v celom
rozsahu s tým, že o výške týchto trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).