Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209313
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115209313.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, adresa pre doručovanie BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o. so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXXXXP.č.Xovymoženiepohľadávkyoprávnenéhovsume5124,05Eurapríslušenstva,vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana

Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 7171/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1383/2015-38 zo dňa 17.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova
č. 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou IA-

C/0314/4301 zo dňa 16.05.2014. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným dňa 02.12.2010 (ďalej len „zmluva o úvere“),
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné
prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd poukázal na čl. 3 bod 7 zmluvy
o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na riešení ich vzájomných sporov, vrátane sporov o
vznik, platnosť a výklad zmluvy o úvere v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti

Všeobecných obchodných podmienok.

Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po
stránke formálnej a materiálnej skúmal súd rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či
rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému,
je zmluvou spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva,
predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. S poukazom na citované

zákonné ustanovenia konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere zo dňa 02.12.2010,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jejzaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Návrh
zmluvy o úvere predložený oprávneným je pripravený na predtlačenom tlačive, ktorú uzatvára ako
dodávateľ vo viacerých prípadoch voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí nemajú reálny dosah

podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, vrátane neoddeliteľnej súčasti - Všeobecných obchodných
podmienok, v ktorých je dohodnutý spôsob riešenia ich vzájomných sporov. Konštatoval, že pokiaľ podľa
bodu 10.2.3 II. časti Všeobecných obchodných podmienok bola spotrebiteľovi daná možnosť odstúpiť
od rozhodcovskej doložky písomným vyjadrením v stanovenej lehote, tento právny inštitút je možné
aplikovať len v prípade, že je platnou. V danom prípade je zrejmé, že spotrebiteľ si rozhodcovskú

doložku osobitne nevyjednal, čím z hľadiska zákonných kritérií nedošlo k naplneniu jedného z atribútov
platnosti rozhodcovskej doložky. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že spotrebiteľovi
fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde a ako spôsob riešenia sporov
určuje konanie pred rozhodcovským súdom v mieste sídla veriteľa za účelom minimalizácie jeho
nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na značnú vzdialenosť
miesta konania, ako aj svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá možnosť relevantne sa brániť

proti návrhu veriteľa. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva umožňujúca
riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Ako súd poukázal, možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy
spotrebiteľom je pre spektrum jeho potenciálnych požiadaviek skôr teoretická, keďže je to predovšetkým
veriteľ z úverového vzťahu, ktorý v konečnom dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka realizuje

výber podľa rozhodcovskej doložky na ním určenom rozhodcovskom súde. Z dôvodov uvedených vyššie
mal súd za to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto
rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na
neho, akoby neexistoval. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je nulitným právnym
aktom z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. § 44 ods.

2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a
hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa
tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z
dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania

mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný
titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským
súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo
vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú

pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z
geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval
nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom

a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým ust. 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci neprezumoval žiaden z
predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Normatívny text ustanovenia
prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok, nevymedzuje však samotný pojem
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky

bola ponúknutá rozhodcovská doložka, postupoval v súlade s § 93b ods. 1) zákona o bankách, podľa
ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má
možnosťzákonomstanovenúponukuneprijať.Podľajehonázorubolarozhodcovskádoložkadojednaná
písomnou formou v súlade s ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá skutočnosť zakladá
legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky
sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a
legitímnych očakávaní. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu
Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členskýštát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie,
ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú

doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný.
Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru
ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské

doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom-, a teda ani voči účastníkom tohto konania,
bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHDODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, IČO 35 862 882 pod spisovou značkou IA-C/0314/3901 zo

dňa 07.11.2014. Základný právny rámec nároku oprávneného priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z úverového vzťahu z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe zmluvy o úvere,
uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 02.12.2010.

V čl. 3 bode 5 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, vrátane sporov o jej vznik,

platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia sa môže domáhať žalobou len z dôvodov vymedzených v zákone
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

V čl. 10 bode 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere, ktoré sú v zmysle čl. 3 bodu 2 tejto zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, je obsiahnutá
dohoda zmluvných strán na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo
vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v

nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a

rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa ust. § 44 ods. 2) Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného

titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresnýsúd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ

teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na
uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že zmluva

o úvere uzavretá dňa 02.12.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri
uzatváranízmluvyoúverebolkonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného

dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď
na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva
a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam

zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Navyše alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva
aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje
spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy
o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý v konečnom dôsledku rieši spory vyplývajúce z úverového

vzťahu bude takmer vždy veriteľ, podávajúci návrh na začatie rozhodcovského konania na ním určenom
rozhodcovskom súde podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, nakoľko miera jeho práv voči druhej
zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v
tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
- zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú

riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva
žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v
dopredu naformulovanej zmluve s adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor
rozhodneavylúčiltakochranuprávspotrebiteľavšeobecnýmsúdom.Navyšejeneprimeranáajsamotnátá skutočnosť, že oprávnený núti povinného vyjadriť nesúhlas a navrhovaným formulárovým znením
zmluvy osobitným právnym úkonom bez možnosti povinného dojednať zmluvné podmienky v štádiu
pred uzavretím zmluvy o úvere. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je

v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je
v zmysle § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1) zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť
rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných
obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade

spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na
formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú
doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s všeobecnými obchodnými podmienkami,
a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy

odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu

vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov

právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora
odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,nakoľkoexekučnýsúdvrozhodnutíaplikovalvnútroštátnuprávnu

úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté

uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1) O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.