Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717010292
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717010292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. februára 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

K. Y.

nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom W., Y. XXXX/X,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T/91/2017-267 zo dňa 15.11.2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok
o treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u dz u j e pri nezmenenom výroku o vine podľa § 149
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
na 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.

Výroky o vine, treste zákazu činnosti a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom OkresnéhosúduPovažskáBystricač.k.1T/91/2017-267zodňa15.11.2017 bolobžalovaný
K. Y. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na
ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože dňa 13. októbra 2016 v čase asi o 20.20 h v zastavanej
časti obce F. A., okres W., riadil osobné motorové vozidlo značky P. P evidenčného čísla W., po
ceste číslo XXX/XXXX, smerom na R. T., kde v úseku cesty s funkčným pouličným osvetlením, pri
čerpacej stanici X. Y., v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam

vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, okolnosti, ktorú mohol predvídať, teda
okolnosti možného oslnenia svetlami oproti idúcich vozidiel, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti svojej
schopnosti zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, a v dôsledku jazdy rýchlosťou asi
96 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku cesty v obci dovolená najvyššia rýchlosťjazdy 50 km/h, po predchádzajúcom minutí sa s oproti idúcim vozidlom, pravou prednou časťou vozidla
narazil do zadnej časti tela chodca Q. K., trvale bytom Y. R. T., kráčajúceho pri pravom okraji vozovky
v smere jazdy vozidla, ktorý pri dopravnej nehode utrpel roztrhnutie mozgového kmeňa so zlyhaním

centrálnych mozgových funkcií pri roztrhnutí krčných väzov a zlomenine hornej časti hrudnej chrbtice,
ďalšieporaneniahlavyhrudníka,bruchaadolnýchkončatínpričomnanásledkytýchtozranenínamieste
nehody dňa 13.10.2016 o 20.54 h zomrel. Obž. K. Y. porušil ustanovenie § 16 ods. 1,4 Zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov.

Bol za to odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n/ Tr. zák., §
39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému
nahradiť poškodenému W. K., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, R. T., škodu vo výške 1.480,36 Eur.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste v zákonnej lehote napadol
odvolaním obžalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil písomne prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch
uviedol, že nepodmienečný trest odňatia slobody vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného Q. K.
aj s poukazom na aplikačnú prax, je neprimerane prísny. Obvinený skutok priznal, oľutoval, pred

jeho spáchaním viedol riadny život, napomáhal pri objasňovaní trestného činu, poškodenému po
skutku poskytol prvú pomoc. Poukázal na závery znaleckého posudku znalca z odboru dopravy, ktorý
uviedol, že príčinou dopravnej nehody bol aj poškodený, ktorý bol v neosvetlenom úseku cesty, pričom
sa pohyboval bez viditeľných reflexných prvkov v pravom jazdnom pruhu, čím aj vodiči pri jazde
dovolenou rýchlosťou mohli zrážke s chodcom zabrániť iba v prípade intenzívneho brzdenia. Teda sám

poškodený takýmto konaním vytvoril kolíznu situáciu. Tiež poukázal na ustanovenia § 34 ods.3 a 4
Tr. zák. a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ako aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trenčíne v
obdobných prípadoch. Trestanie v trestnom práve má hlavne formu individuálnej a generálnej prevencie.
Obvinený žil doposiaľ bezúhonný život, má uložený zákaz činnosti, ktorý mu v dostatočnej miere zabráni
páchať protiprávnu činnosť. Navrhuje preto zrušiť výrok o treste a uložiť mu trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného žiadala
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný zotrval na
dôvodoch odvolania a navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Na základe takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu
obžalovaného je možné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pri dopravných nehodách so smrteľným následkom, ak páchateľ navyše poruší dôležitú povinnosť
vodiča, primeraným trestom z hľadiska záujmu generálnej prevencie sa javí byť adekvátnym
nepodmienečný trest odňatia slobody. Na druhej strane najmä v záujme spravodlivosti ukladaného
trestu má význam individualizácia trestu. Neprimerane mierny trest, rovnako ako neprimerane prísny

trest, sú tresty nespravodlivé.

Pre individualizáciu trestu má predovšetkým dôležitý význam doterajšia bezúhonnosť obžalovaného.
Predmetná dopravná nehoda, ako vyplynulo zo spisového materiálu, bola ojedinelým vybočením
obžalovaného z medzí vedenia riadneho života, ovplyvnená aj nedostatočnými vodičskými

skúsenosťami a praxou.

Ak sa k tomuto pridal podiel samotného poškodeného na vytvorení kolíznej situácie, ako to skonštatoval
znalec z odboru dopravy /prechádzanie chodca - poškodeného cez neosvetlený úsek cesty bezreflexných prvkov, či v pravom jazdnom pruhu/, možno dospieť k záveru, že uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, sa javí byť celkom mierny ako prísny, avšak
nie neprimeraný, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Je potrebné však

prihliadnuť aj na vyváženosť záujmov generálnej a individuálnej prevencie, pričom v prípade hraničného
stretu týchto záujmov, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Z kamerového záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bol obžalovaný
jazdiaci v obci oslnený diaľkovými svetlami oproti idúceho vozidla, pričom poveternostné podmienky boli

zlé, snežilo a miesto bolo len slabo osvetlené. Stav vozovky, ktorá bola v danom úseku veľmi úzka bol
taký, že z oboch strán bola ešte zúžená na okrajoch sa nachádzajúcimi pásmi snehu. Poškodený ako
chodec idúc na nesprávnej pravej strane vozovky sa vyhýbal oproti idúcemu vozidlu doprava, pričom
sa následne vrátil do vozovky, bez toho, aby sa pozrel doľava. Vošiel do jazdného pruhu obžalovaného,
ktorý už bol v tom čase oslnený oproti idúcim vozidlom, a teda chodca nemohol vidieť. Pravidlo dané pre
chodcov ísť na ľavej strane vozovky nie je samoúčelné, ale je dané práve na ochranu života a zdravia

chodcov tak, aby videli vozidlá, ktoré oproti ním jazdia vo vozovke.

Ak by obžalovaný dodržal maximálnu povolený rýchlosť v obci 50 km/h, neniesol by vinu za dopravnú
nehodu, pretože ani pri tejto rýchlosti sa nedalo zrážke s poškodeným vyhnúť. Chodec - poškodený
chôdzou na nesprávnej strane vozovky, za zníženej viditeľnosti, bez reflexných prvkov, navyše pod

vplyvom alkoholu /1,21 g/kg/, vystavoval svoj život a zdravie veľkému nebezpečenstvu, až hazardoval so
svojim životom, pretože v oboch smeroch po úzkej vozovke chodili autá, ktoré sa navzájom osvetľovali
a vzhľadom na úzkosť vozovky aj vyhýbali jeden druhému. To, že išiel chodec po nesprávnej strane
vozovky dokazuje, aj že sa vyhol oproti idúcemu vozidlu, avšak nezaregistroval vozidlo obžalovaného,
idúce za ním. Týmto sa poškodený významnou mierou pričinil ku vzniku dopravnej nehody.

Všetky tieto okolnosti takou výraznou mierou preukazujú spolu zavinenie poškodeného na dopravnej
nehode, že pôsobenie nepodmienečného trestu odňatia slobody na obžalovaného z pohľadu miery
zavinenia na dopravnej nehode samotného obžalovaného, by bolo neprimerane prísne.

Uvedené skutočnosti musel senát odvolacieho súdu komplexne zohľadniť pri ukladaní trestu. Preto
odvolací súd zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o
treste odňatia slobody a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci
rozsudkom sám.

Jednak prvostupňový súd nezohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti pri výmere trestu, a nesprávne
aplikoval aj § 36 písm. n / Tr. zák., aj ustanovenie § 39 ods.2 písm. d/, ods.4 Tr. zák., kedy tieto
poľahčujúce okolnosti nebolo možné aplikovať súčasne.

Obžalovanému bolo potrebné ukladať vzhľadom k trom poľahčujúcim okolnostiam uvedeným v §

36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., ako aj s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody v rámci
upravenej trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods.2 Tr. zák., teda v rozmedzí 2 roky až 4 roky .

Odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, teda na dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby, avšak podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, je trestom v

plnej miere spolu s uloženým trestom zákazu činnosti vo výmere 4 roky spôsobilým prevychovať a
napraviť obžalovaného.

Pri jeho výmere zároveň odvolací súd prihliadol na nízky vek obžalovaného, jeho doterajšiu
bezúhonnosť, ako aj skutočnosť, že je zamestnaný a zo zamestnania je pozitívne hodnotený. Takýto

trest navyše umožňuje súdu naďalej sledovať v rámci skúšobnej doby správanie obžalovaného, a
zároveň zodpovedá aj všetkým zásadám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods.1, ods.4 Tr. zák.,
aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.