Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/702/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615201463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmemanna a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobkyne: B. E., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Ján Sitarčík, advokát, so sídlom Dr. Herza
20, 984 01 Lučenec proti žalovanému: SR, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so
sídlomPribinova2,81272,Bratislava,onáhraduškodyvovýške770,40€sprísl.,oodvolanížalovaného
proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 13C/53/2015-132 zo dňa 28. 05. 2015
takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/53/2015-132 zo dňa 28. 05. 2015 p o t v r

d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že právo žalobkyne na
náhradu škody voči žalovanému je dané.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm.
d/, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., § 100
ods. 1, § 106 ods. 2 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „TP“), § 78 ods. 5 zák. č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, ods. 2,

ods. 3 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“), čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods.
1, ods. 2 zák. č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 152 ods.
2 OSP. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že bola vykonaná domová prehliadka a teda
došlo k zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby - žalobkyne a spôsobeniu škody na jej majetku.
Vychádzal z doktríny štrasburských orgánov, keď pri zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby skúmal
jeho legalitu, legitimitu a proporcionalitu. Kritériom legality považoval za zachované, keď konštatoval,
že postup polície spočívajúci v nariadení a vykonaní domovej prehliadky v nehnuteľnosti žalobkyne

zodpovedá zákonnému rámcu. Rovnako kritérium legitímnosti vykonania domovej prehliadky a zvolenia
spôsobu jej vykonania považoval za zachované, nakoľko zvolený spôsob úkonu, t. j. domová prehliadka
mohla viesť k zamýšľanému a stanovenému cieľu, t. j. k zadržaniu osoby podozrivej z páchania
trestnej činnosti, zároveň so zaistením veci pochádzajúcich resp. slúžiacich na páchanie trestnej činnosti
(omamných látok). Avšak pri preskúmaní dodržiavania rovnováhy vo vzťahu medzi právom jednotlivca
na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímneho cieľa (kritérium
proporcionality) konštatoval súd prvej inštancie, že nebolo preukázané zo strany žalovaného, ako

štátneho orgánu, že by zvolený úkon vo vzťahu k rozsahu jeho vykonania bol proporcionálnym zásahom
do práva žalobkyne. K uvedenému záveru dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa bola v nehnuteľnosti sama, čo však zasahujúci policajti nemuseli
vedieť, avšak vchodové dvere boli otvorené, rovnako aj dvere do záhrady, pričom zamknuté boli jedinedvere garážové. Predložené listinné dôkazy zo strany žalovaného ohľadom okolností, za ktorých bol
zásah PPÚ vykonaný si odporujú, keď na jednej strane úradné záznamy zo dňa 06. 03. 2014, ako aj
stanovisko z 01. 04. 2015 uvádzajú, že služobný zákrok bol vykonaný z dôvodu, že po opakovanej

márnej výzve na otvorenie domu príslušníci PPÚ na pokyn vyšetrovateľa násilným spôsobom otvorili
vchodové a garážové dvere rodinného domu, čo však nekorešponduje zápisnici o vykonaní domovej
prehliadky v zmysle ktorej po výzve žalobkyňa mala uviesť, že nemá žiadne psychotropné látky, ani
drogy, teda nemá čo vydať a polícia môže dom prehliadnuť. Teda z jej strany nedošlo k žiadnemu
vytvoreniu prekážky, ani bráneniu vykonania domovej prehliadky. Taktiež údaj o opakovanej márnej

výzve na otvorenie domu a vstup na pokyn vyšetrovateľa nekorešponduje svedeckým výpovediam tak
vyšetrovateľa G.. U. Q., ako aj príslušníkov kriminálnej polície, ktorí uviedli, že sa de facto namiesto
výkonu domovej prehliadky dostavili až potom, čo PPÚ vykonalo zaistenie objektu, čo je logické a
teda nemohlo dôjsť k vstupu do budovy na pokyn vyšetrovateľa. Naviac okresný súd vyhodnotil,
že vyššie uvedené nekorešponduje ani odpovedi na žiadosť o náhradu škody zo dňa 25. 08. 2014,
keď žalovaný uvádza, že z materiálov vyžiadaných od príslušného útvaru Policajného zboru vyplýva,

že k vstupu do domu žalobkyne, pri ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí, bolo zo strany
polície prikročené až po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku. Okresný súd zároveň
vyhodnotil, ako nepravdivé tvrdenie, že malo dôjsť k poškodeniu vchodových dverí a ich násilnému
prekonaniu, pretože zo žiadneho dôkazu táto skutočnosť nevyplýva a priamo ju vyvracia aj samotná
výpoveď žalobkyne, ktorá uviedla, že dvere boli otvorené a odomknuté a keď počula za dverami nejaký

buchot, tak ich sama otvorila, na čo videla príslušníkov polície, ktorí následne do budovy vstúpili.
Okresný súd teda konštatoval, že právo žalobkyne na náhradu škody týmto spôsobom je dané. Na
vysvetlenie ďalej okresný súd uviedol, že zákonné ustanovenie § 78 ods. 5 zák. č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore, ako liberačný dôvod zo zodpovednosti za škodu spôsobenú Policajným zborom
uvádza oprávnený zákrok policajta. Termín „oprávnený zákrok policajta“ je však potrebné vykladať

extenzívne, nielen ako zákrok legálny a legitímny, ale aj ako zákrok nepresahujúci zo strany spôsobu
a intenzity jeho vykonania, určité rozumné medze potrebné pre dosiahnutie účelu tohto úkonu. Pokiaľ
je zásah akokoľvek legálny a legitímny nemôže ním byť spôsobená väčšia škoda, ako je potrebná
pre dosiahnutie jeho účelu. Ďalej okresný súd vyhodnotil, že bolo nepochybné, že postup podľa §
106 Trestného poriadku nemusel byť dodržaný, pretože sama žalobkyňa uviedla a v zápisnici je to aj

zápisnične zaznamenané, že nebránila vykonaniu úkonu v trestnom konaní, t. j. domovej prehliadky a
žiadnu zábranu zasahujúcemu vyšetrovateľovi a príslušným policajtom kriminálnej polície nevybudovala
a ani nijako nebránila. Príslušníci PPÚ v predmetnej veci nezasahovali v zmysle Trestného poriadku,
ale zasahovali v zmysle Zákona o Policajnom zbore a teda na ich zásah bolo potrebné sa dívať
len v medziach predmetného zákona. Okresný súd rozhodol z hľadiska hospodárnosti medzitýmnym

rozsudkom s tým, že riešil otázku základu uplatneného práva žalobkyne, keď právoplatné vyriešenie
otázky, či právo žalobkyne na náhradu škody je dané, je dôležité z hľadiska ďalšieho priebehu konania
vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňuje právo na náhradu škody, ktorej výšku bude následne
nutné ďalším dokazovaním zisťovať, čo si vyžiada s určitosťou ďalšie trovy konania, pričom v prípade,
ak by bolo právoplatne rozhodnuté, že právo žalobkyne na náhradu škody nie je dané potom ďalšie

dokazovanie vo vzťahu k výške škody by nebolo potrebné.

3. Proti medzitýmnenu rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v
ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok zmenil tak, že právo žalobkyne
na náhradu škody voči žalovanému nie je dané. Odvolanie právne odôvodnil tvrdením, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že okresný súd sa v odvodnení
rozsudku zaoberá kritériom proporcionality, avšak pritom vôbec nezohľadnil skutočnosť z vykonaného
dokazovania súdu známu, že podozrivá osoba je užívateľom drog, mohla byť agresívna a existoval

predpoklad o nerešpektovaní výziev, čomu zasahujúci policajti PPÚ museli prispôsobiť aj svoj služobný
zákrok, ktorý bolo nutné spraviť rýchlo, nakoľko by mohlo dôjsť k zmareniu procesných úkonov. Zo
stanoviska k postupu pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke č. KRPZ-BB-VO2-40-002/2015- PRAV
zo dňa 14. 05. 2015, z ktorého vyplýva rovnako ako z úradného záznamu zo dňa 06. 03. 2014 č.
KRPZ- BB-OPP1-43-020/2014, že bezprostredne o násilnom prekonaní garážovej brány policajti PPÚ

vstúpili do objektu garáže a vykonali v tomto objekte bezpečnostnú prehliadku a to z dôvodu, že sa
tam mala nachádzať osoba podozrivá z páchania drogovej trestnej činnosti a v tomto objekte malo
dochádzať ku obchodovaniu s omamnými látkami, z čoho je zrejmé, že zákrok bolo potrebné vykonať
tak, aby nedošlo k zmareniu jeho účelu, ktorý vyplýva najmä z príkazu na domovú prehliadku č. OSLC-V-2-1/2014 zo dňa 05. 03. 2014. Aj keď bola žalobkyňa v dome sama, čo zasahujúci policajti nemuseli
vedieť, mohlo by dôjsť ku zmareniu procesných úkonov, ak by čakali, kým sama postupne otvorí
každé jedny dvere (dokopy troje). V konaní bolo preukázané, že príslušníci PPÚ použili opakovane

výzvu na otvorenie domu, ktorá zostala márna. Žalovaný poukázal na to, že ak zasahujúci policajti
vyhodnotili operatívnu situáciu tak, že je potrebné do objektu vrátane garáže vstúpiť, majú za to, že
to bolo v súlade s kritériom proporcionality. Pri vniknutí do domu žalobkyne síce došlo ku poškodeniu
garážových dverí, ale ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie len v takom rozsahu aby bolo možné
do domu vstúpiť. Zo strany zasahujúcich príslušníkom PPÚ nedošlo k takému poškodeniu dverí, či

iných súčastí domu žalobkyne, z ktorého by bolo evidentné, že takýto zákrok nebol potrebný a došlo
by tak ku porušeniu kritéria proporcionality. Podľa názoru žalobcu vzhľadom ku účelu zákroku bol
zákrok proporcionálny a nebola pri ňom spôsobená väčšia škoda, ako bolo nutné pre dosiahnutie účelu
zákroku. Poukázal na úradný záznam zo dňa 07. 03. 2014, keď veliteľ zásahu vyhodnotil zvolenú
taktiku a postup policajtov PPÚ ako správne. Žalovaný ďalej namietal vyhodnotenie dôkazov, keď súd
v odôvodnení rozsudku porovnal zápisnicu z domovej prehliadky, v ktorej žalobkyňa uviedla, že je

možné dom prehliadnuť so stanoviskom zo dňa 01. 04. 2015 č. KRPZ-BB-VO2-40/215-PRAV, kde sa
uvádza, že zo strany príslušníkov PPÚ bola použitá opakovaná výzva, ktorá zostala márna. Žalovaný
poukázal na to, že samotnej domovej prehliadke predchádzal zákrok príslušníkov PPÚ, zápisnica je
vyhotovená len už zo samotnej domovej prehliadky, kde sa aj uvádza, že ku poškodeniu garážových
dverí došlo pri zákroku PPÚ, z čoho je zrejmé, že uvedené dôkazy si navzájom neodporujú, keďže najprv

bol vykonaný zákrok PPÚ a až následne samotná domová prehliadka. Z rovnakého dôvodu s týmto
stanoviskom nie je v rozpore ani odpoveď na žiadosť o náhradu škody zo dňa 25. 08. 2014, nakoľko
spomínaný § 104 Trestného poriadku sa týka samotného výkonu domovej prehliadky, nie zásahu PPÚ.
Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho mal v konaní preukazovať, že zákrok bol proporcionálny (aj
keď tak v predmetnom konaní robil), keď povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť má žalobkyňa,

pričom práve ona má preukázať, že zákrok proporcionálny nebol, resp. že nebol oprávnený, o čom v
konaní nepredložila jediný dôkaz. Súd sa s dôkazmi označenými žalovaným nedostatočne vysporiadal,
rovnako ako svedeckými výpoveďami, na základe čoho predmetný rozsudok nespĺňa ani požiadavku
na presvedčivé odôvodnenie rozsudku, čo v zmysle konštantnej judikatúry predstavuje vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal len

otázkou existencie liberačného dôvodu, teda oprávnenosti zákroku, pričom z existencie u ďalších dvoch
predpokladov sa vôbec nevysporiadal. Žalovaný spochybnil žalovanú sumu, nakoľko z predloženej
faktúry nevyplýva, že sa jedná o faktúru za výmenu zákrokom poškodenej brány žalobkyne. Garážová
brána žalobkyne bola poškodená, avšak mohla byť napr. uvedená do pôvodného stavu a tak by
žalobkyninevzniklináklady,ktorýchnáhradusititulomnáhradyškodyžiadavkonaníanebolabysplnená

podmienka existencie škody v čase rozhodnutia súdu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa
požaduje náhradu škody z titulu vykonanej domovej prehliadky, nie z titulu zákroku policajtov PPÚ, ktorí
spôsobili škodu a preto je aj sporná otázka príčinnej súvislosti medzi škodou a vykonanou domovou
prehliadkou, ktorú otázku súd neskúmal. Taktiež sa nevyporiadal s námietkou žalovaného ohľadom
nedostatku právomoci súdu v občiansko-právnom konaní posudzovať oprávnenosť, či neoprávnenosť

zákroku policajtov, nakoľko táto právomoc mu nevyplýva z ust. § 7 Občianskeho súdneho poriadku. Súd
rozhodujúci o nároku na náhradu škody je viazaný zisteniami na to príslušných orgánov, pričom v danej
veci bola zvolená taktika a postup policajtov PPÚ veliteľom zákroku vyhodnotené ako správne. Doposiaľ
žiaden príslušný orgán nevyhodnotil zákrok policajtov ako neoprávnený a preto sa jedná podľa názoru
žalovaného k zákrok oprávnený. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu
trpí predovšetkým vadou nepreskúmateľnosti, čo predstavuje vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Žalovanýnavrhol,abysúdzmenilmedzitýmnyrozsudokokresnéhosúdu
tak, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému nie je dané.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v podaní, ktoré
bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 14. 08. 2015, v ktorom uviedla, že odvolaním napadnutým
medzitýmny rozsudok okresného súdu navrhuje v odvolacom konaní potvrdiť. Z hľadiska kritéria a
proporcionality zásahu žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že zasahujúci policajti pri služobnom
zákroku sa rozhodli vstúpiť do domu a prekonať garážovú bránu, pričom na čelnej strane domu niekoľko

metrov od brány sa nachádzajú vchodové dvere, ktoré neboli zamknuté, čo policajti ani neskúšali a
na zadnej strane domu sú taktiež vchodové dvere, ktoré taktiež neboli zamknuté, pričom stavebné
riešenie domu je také, že aj z garáže je prístup do ďalších priestorov domu. Príslušníci PPÚ sa však
rozhodli násilne prekonať uzamknuté kovové garážové dvere, napriek tomu, že prekonanie vchodovýchdverí na čelnej a zadnej strane domu nebolo potrebné, stačilo ich len otvoriť kľučkou. Aj v prípade
ich uzamknutia by ich násilné prekonanie bolo omnoho ľahšie a rýchlejšie a bez spôsobenia škody v
takom rozsahu ako v prípade garážovej brány. Žalovaný odmieta zodpovednosť za škodu spôsobenú

príslušníkmi pohotovostného útvaru PZ tým, že pri domovej prehliadke v obydlí žalobkyne nedôvodne
poškodili garážovú bránu. Vyjadrenia žalovaného v súdnom konaní a v podanom odvolaní sú však
rozporuplnéaskresľujúce.Narozporyvovyjadreniachanepravdivýchtvrdeniachuvedenýchvlistinných
dôkazoch predložených žalovaným žalobkyňa poukázala v priebehu súdneho konania v zápisnici
o pojednávaní zo dňa 28. 05. 2015. Kancelária Ministerstva vnútra SR listom zo dňa 25. 08. 2014

žalobkyni oznámila, že k vstupu do obydlia žalobkyne, pri ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí
bolo zo strany polície prikročené až po predchádzajúcej výzve podľa ust. § 104 Trestného poriadku
a žalobkyňa na výzvu podľa uvedeného ustanovenia reagovala „nemám v dome žiadne omamné a
psychotropné látky, teda drogy a nemám teda čo vydať, môžete prehliadnuť dom“. Následne až po
tomto vyjadrení bola žalobkyňa poučená podľa ust. § 106 Trestného poriadku. Žalovaný však v rozpore
s obsahom listu kancelárie MV SR tvrdí, že príslušníci PPÚ KR PZ Banská Bystrica po opakovanej

márnej výzve na otvorenie domu na pokyn vyšetrovateľa násilným spôsobom prekonali vchodové aj
garážové dvere objektu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyšetrovateľ PZ sa priamo
zákroku tejto jednotky nezúčastnil a preto je tvrdenie nepravdivé. V odvolaní žalovaný taktiež v rozpore
so skutočnosťou tvrdí, že bezprostredne po násilnom prekonaní garážovej brány policajti PPÚ vstúpili
do objektu garáže a vykonali v objekte bezpečnostnú prehliadku, pričom poukázal na stanovisko k

postupu, pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke č. KRPZ-BB-VO2-40-002/2015-PRAV zo dňa 14.
05. 2015 a úradný záznam zo dňa 06. 03. 2014 č. KRPZ-BB-OPP1-43-020/2014, pričom v uvedených
listinných dôkazoch nie je uvedené, že zakročujúci policajti vykonali v objekte bezpečnostnú prehliadku.
Z uvedeného stanoviska k postupu pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke však vyplýva „Nasadenie
PPÚ bolo za účelom asistencie pri vykonaní domovej prehliadky a zároveň zadržania podozrivej osoby:

F. E., nar. ... najmä z dôvodu predpokladu nerešpektovania výziev zasahujúcich policajtov, ako aj z
dôvodu zmarenia procesných úkonov“. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ak príslušníci PPÚ KR PZ Banská
Bystrica pri vstupe do obydlia postupovali podľa zákona o Policajnom zbore (čomu nasvedčuje aj obsah
Úradného záznamu zo dňa 07. 03. 2014 označený ako príloha č. 2 k č. KRPZ-BB-V02-40/2015-PRAV,
predložený žalovaným) potom boli povinní postupovať v súlade s oprávnením policajta podľa ust. § 29

ods. 1 Zákona o PZ. Z dokazovania však vyplýva, že žalobkyňa bola vo svojom obydlí sama, zároveň
v obydlí sa nezdržiaval páchateľ úmyselného trestného činu, ktorý by nerešpektoval výzvy polície na
jeho opustenie. Takáto výzva zo strany príslušníkov PZ pri služobnom zákroku ani nebola použitá. Z
uvedeného vyplýva, že príslušníci PPÚ KR PZ Banská Bystrica nevykonali oprávnenie otvoriť byt v
súlade s ust. § 29 Zákona o PZ.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 03.
10.2016,vktoromuviedol,žesapridržiavaprávnychafaktickýchskutočnostíuvedenýchvodvolaníproti
medzitýmnemu rozsudku. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namieta rozpor vo vyjadreniach žalovanej
v odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 08. 2014

vo vyjadreniach v priebehu súdneho konania a vo vyjadrení v odvolaní. Žalovaný poukázal, že už
prvoinštančný súd porovnával zápisnicu z domovej prehliadky, v ktorej žalobkyňa uviedla „...môžete
dom prehliadnuť“ zo stanoviskom k postupu pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke č. KRPZ-
BB-VO2-40/2015, v ktorom sa konštatuje, že zo strany príslušníkov pohotovostného útvaru Krajského
riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica bola použitá opakovaná výzva, ktorá zostala márna.

Jednotlivédôkazysineodporujú,nakoľkosamotnejdomovejprehliadkepredchádzalzákrokpríslušníkov
PPÚ.Zápisnicabolavyhotovenáažzosamotnejdomovejprehliadky,vktorejsauvádza,žekpoškodeniu
garážových dverí došlo pri zákroku PPÚ. Preto nie je v rozpore ani odpoveď žalovanej na žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 08. 2014, nakoľko výzva podľa §
104 Trestného poriadku sa týka samotného výkonu domovej prehliadky a nie zásahu PPÚ. Domová

prehliadka bola vykonaná v súvislosti s trestným konaním na základe písomného a odôvodneného
príkazu súdu na domovú prehliadku č. OSLC- V-2-1/2014 zo dňa 05. 03. 2014 z dôvodu, že
existovalo dôvodné podozrenie, že v rodinnom dome žalobkyne a v priestoroch patriacich domu sa
môžu nachádzať omamné a psychotropné látky, zariadenia veci slúžiace k výrobe takýchto látok, a
k ich prechovávaniu. Služobný zákrok vykonal PPÚ na základe žiadosti o nasadenie č. ORPZ-LC-

OKP-90/2014 zo dňa 05. 03. 2014. Spôsob akým príslušníci PPÚ vykonali zákrok je otázkou zvolenej
taktiky. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobkyne, nakoľko zasahujúci príslušníci PPÚ nemohli
vedieť, či a aké dvere do rodinného domu, môžu byť odomknuté a preto v záujme rýchleho zásahu,
aby nedošlo k zmareniu procesných úkonov v rámci taktiky zvolil postup prekonania prekážky a togarážovej brány. Nemohli vedieť, že žalobkyňa je v dome sama, ak by existovala istota, že je žalobkyňa
v dome sama, nebol by potrebný ani samotný zásah príslušníkov PPÚ. Žalovaná počas súdneho
konania preukazovala proporcionálnosť zákroku, dôkaznými prostriedkami preukazovala zákonnosť

právne kvalifikovanej skutočnosti (zákroku), pričom práve zo strany žalovanej nebolo preukázané, že
zákon nebol proporcionálny a teda neuniesla dôkazné bremeno.

6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 26. 09. 2016 sa vyjadrila žalobkyňa v podaní, ktoré bolo doručené
súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2016, v ktorom uviedla, že povinnosť príslušníkov Policajného zboru

postupovať pri akomkoľvek služobnom zákroku v súlade so zásadou proporcionality je ustanovená v §
8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia pri vykonávaní
služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť, a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a
nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný
zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou
činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý

vydáminister.Služobnoučinnosťousapodľaodseku3uvedenéhoustanoveniarozumiečinnosťpolicajta
spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Služobnou činnosťou je aj výkon oprávnenia policajta podľa ust. § 29 zák. č. 171/1993 Z. z. - oprávnenie
otvoriť byt. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je policajt oprávnený otvoriť byt, ak je dôvodná obava, že
je ohrozený život, alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku

a vec neznesenie odklad, alebo ak sa v byte, alebo v inom uzavretom priestore zdržuje páchateľ
úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie. Policajt je oprávnený otvoriť
byt, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva podľa ods. 5. Otvorením
bytu sa nesmie sledovať iný účel, než je uvedený v ods. 1, alebo 2. Taktika vykonaného zákroku
bola podľa vyjadrenia žalovaného zvolená príslušníkmi Pohotovostného policajného útvaru PZ. Zo

žiadosti o nasadenie Pohotovostného policajného útvaru PZ však vyplýva, že Okresné riaditeľstvo PZ
v Lučenci žiadalo o nasadenie útvaru za účelom: „zabezpečenie bezpečného výkonu služby počas
vykonania domovej prehliadky“ a nie na účel, ktorý je uvedený v úradnom zázname pohotovostného
policajného útvaru PZ zo dňa 06. 03. 2014 a to: „služobný zákrok bol zameraný na zadržanie páchateľa
drogovej trestnej činnosti“. Zo žiadneho zo zistených dôkazov predložených žalovaným však nevyplýva

dôvodnosť vstupu do obydlia žalobkyne príslušníkmi Pohotovostného policajného útvaru PZ a to z
dôvodu, že sa v jej obydlí nachádza páchateľ úmyselného trestného činu. Informáciou o tej skutočnosti,
žesavdomenachádzapáchateľúmyselnéhotrestnéhočinu(konkrétnesynžalobkyne),všakvsúvislosti
s týmto prípadom nebol nikdy obvinený zo žiadneho trestného činu, vo veci bolo len začaté trestné
stíhanie uznesením zo dňa 04. 03. 2014). Pred vykonaním tohto zákroku nemali konajúci policajti k

dispozícii, vyplýva to aj z vyjadrenia žalovaného: „taktiež nemohli vedieť, že žalobkyňa je v dome
sama...“. Príkaz Okresného súdu Lučenec na domovú prehliadku bol vydaný z dôvodu dôvodného
podozrenia, že sa v dome nachádzajú dôležité pre trestné konanie a nie z dôvodu, že sa v dome skrýva
osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Samotná oprávnenosť vykonania zákroku príslušníkmi
pohotovostného policajného útvaru PZ je spochybnená, keďže na vstup do obydlia žalobkyne neboli

splnené zákonné podmienky ustanovené v § 29 zák. č. 171/1993 Z. z.. V tomto prípade prítomnosť
páchateľa úmyselného trestného činu v dome a zároveň nerešpektovanie výzvy polície na jeho
opustenie, ktorú policajti ani nepoužili. V prípade, ak by aj vstup do obydlia bol odôvodnený podľa ust. §
29 zák. č. 171/1993 Z. z. nezbavilo by to príslušníkov Pohotovostného policajného útvaru PZ povinnosti
postupovať v súlade s ust. § 8 zák. č. 171/1993 Z. z., čiže dodržať aj zásadu proporcionality, čo

znamená, že k násilnému otvoreniu kovovej garážovej brány malo dôjsť len v prípade, ak by nebola iná
možnosť vstupu do obydlia najmä bez potreby použitia násilia na prekonanie prekážky napr. odomknuté
drevené vchodové dvere, na otvorenie ktorých nie je potrebné žiadne násilie. Žalobkyňa poukázala aj
na neobjektívnosť hodnotenia zákroku nadriadeným, o čom svedčí zápis uvedený v zázname, podľa
ktorého: „zároveň som dospel k názoru, že použitie všetkých uvedených donucovacích prostriedkov

pri vykonávaní služobného zákroku tak, ako je uvedené v úradnom zázname, bolo plne v súlade so
zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov“. Z úradného záznamu
zasahujúcej jednotky z predchádzajúceho dňa však jednoznačne vyplýva, že „donucovacie prostriedky
požité neboli“.

7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 28. 05. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 08. 07. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom

rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania

§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1CSPacontrario)dospelkzáveru,žejepotrebnémedzitýmnyrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa § 212 ods. 2 CSP, rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd
môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

14. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 11. 02. 2015
domáhala náhrady škody vo výške 770,40 € s prísl. voči žalovanému na tom skutkovom základe, že

na základe príkazu na domovú prehliadku sudcu pre prípravné konanie (príkaz na domovú prehliadku
č. p. OSLC-V-2-1/2014 zo dňa 05. 03. 2014) vykonali dňa 06. 03. 2014 príslušníci policajného zboru
domovú prehliadku v mieste trvalého bydliska žalobkyne, avšak pri vykonávaní tohto procesného úkonu
príslušníci PPÚ Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica vnikli násilím do priestorov rodinného domu
žalobkyneabezdôvodnepoškodilikovovúvýklopnúgarážovúbránuvrozsahu,žejubolonutnévymeniť.

Výmenu realizovala spoločnosť Ferina s. r. o. so sídlom v Lučenci, za čo vystavila faktúru č. OF/14/012
zo dňa 19. 05. 2014 na sumu 770,40 €, ktorú žalobkyňa uhradila 20. 05. 2014. Žalobkyňa žiadosťou zo
dňa 12. 06. 2014 písomne žiadala OR PZ SR v Lučenci o náhradu spôsobenej škody, pričom žiadosť
bola postúpená na KR PZ Banská Bystrica odtiaľ na Ministerstvo vnútra SR, ktoré žalobkyni oznámilo,že štát nenesie zodpovednosť za poškodenie garážovej brány, nakoľko zákrok policajtov bol oprávnený.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že vykonanie domovej prehliadky na základe
príkazu súdu, ako aj poškodenie garážových dverí bolo zo strany strán spor nesporné, vyslovil záver, že

je nepochybné, že bola vykonaná domová prehliadka a došlo k zásahu do práva na súkromie fyzickej
osoby - žalobkyne a spôsobeniu škody na jej majetku. Zároveň postup polície spočívajúci v nariadení a
vykonaní domovej prehliadky nehnuteľnosti žalobkyne zodpovedal zákonnému rámcu a teda kritérium
legality bolo zachované. Rovnako aj kritérium legitímnosti vykonania domovej prehliadky a zvolenia
spôsobu jej vykonania bolo zachované, nakoľko zvolený spôsob úkonu t. j. domová prehliadka mohla

viesť k zamýšľanému a stanovenému cieľu t. j. zadržaniu osoby podozrivej spáchania trestnej činnosti
zároveň so zaistením vecí pochádzajúcich resp. slúžiacich na páchanie trestnej činnosti (omamných
látok). Zároveň okresný súd však vyhodnotil, že zvolený úkon vo vzťahu k rozsahu jeho vykonania bol
proporcionálnym zásahom do práva žalobkyne, čím právo žalobkyne na náhradu škody týmto spôsobom
je dané.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
17. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

18. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

20. Podľa § 78 ods. 5 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore štát zodpovedá aj za škody spôsobené

Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to
neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného
zákroku policajta.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie ustálil, že postupom pri vykonávaní

zásahu pri domovej prehliadke, pri vstupe do obydlia žalobkyne, ktorého súčasťou je aj garáž dňa 06. 03.
2014 došlo jednoznačne k nesprávnemu úradnému postupu s odkazom na vyššie citované ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z. z., keď nasadený policajti Pohotovostného policajného útvaru postupovali v
rozpore s princípom proporcionality, keď násilne prekonali garážovú bránu, pričom vchodové dvere
boli otvorené, rovnako aj dvere do záhrady. Taktika a postup policajtov, na ktoré poukazoval žalovaný

nemôže prevýšiť princíp ochrany základných práv a slobôd fyzickej osoby, vlastníčky rodinného domu
osobitne čl. 46 ods. 3 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR najmä, keď bola prekročená nevyhnutná miera na
dosiahnutie účelu trestného konania s dopadom na vznik škody spôsobenej žalobkyni. Naviac zákon
č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore ako lex specialis vo svojom ustanovení § 78 ods. 5 rozširuje
resp. precizuje nad rámec predpokladaný zákonom č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť štátu aj na škody

spôsobené Policajným zborom, alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto
zákonom.Uvedenéneplatílenvprípade,akkspôsobeniuškodydošlovdôsledkuprotiprávnehokonania
osoby, alebo oprávneného zákroku policajta. Žalobkyňa v súvislosti s plnením úloh polície zo dňa 06. 03.
2014 (vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome žalobkyne na základe príkazu Okresného súduLučenec zo dňa 05. 03. 2014 č. p.: OSLC-V-2-1/2014) nepostupovala protiprávne (po predchádzajúcej
výzve podľa § 104 Trestného poriadku uviedla: „nemám v dome žiadne omamné a psychotropné látky,
teda drogy a nemám teda čo vydať a môžete prehliadnuť dom“ a teda nebolo potrebné u žalobkyni

prekonávať jej odpor, alebo ňou vytvorenú prekážku orgánmi vykonávajúcimi úkon - domovú prehliadku.
Zároveň hľadaná osoba sa v obydlí žalobkyne nenachádzala. V konečnom dôsledku uznesením zo
dňa 30. 04. 2014 bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/ písm. d/ Trestného zákona, pretože páchateľ (syn žalobkyne) od presne nezistenej doby až

do súčasnosti presne nezisteným spôsobom si zaobstaráva omamné a psychotropné látky, prevažne
marihuanu, ktorú prechováva na presne nezistenom mieste v obci O., ako aj v mieste svojho trvalého
bydliska v obci O. na ul. X. č. XXX/XX, pričom túto sa snaží odpredať jednorázovo, zastavené, lebo bolo
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

22. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody žalobkyne treba vychádzať zo skutočnosti, že

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2004 Z. z. koncipovaná,
ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom
uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (každý má právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy,
alebo nesprávnym úradným postupom). Preto vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keď trestné
stíhanie voči synovi žalobkyne bolo zastavené, žalovaný zodpovedá za všetky škody, ktoré možno
požadovať.

23. Predmetnom daného konania je náhrada škody spôsobená orgánom verejnej moci jeho nesprávnym
úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. ). Nesprávnym úradným postupom nie
sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná, ale aj ak spôsobí iný nezákonný zásah
do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pretože úradný postup nie je
možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné

pri výkonu právomoci orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje. V ad hoc účelom
výsledkom bolo vykonanie domovej prehliadky, na základe príkazu Okresného súdu Lučenec zo dňa 05.
03. 2014, pre posúdenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, bol relevantný výsledok vykonanej
domovej prehliadky, ktorej účelom bolo zachytenie omamných a psychotropných látok, zariadení a vecí

slúžiacich k výrobe týchto látok, a k ich prechovávaniu práve takým spôsobom, aby došlo k zásahu
do práv právom chránených záujmov fyzickej osoby žalovanej tak, aby nebola prekročená nevyhnutná
miera na dosiahnutie účelu trestného konania. Tým, že nebola dodržaná rovnováha vo vzťahu medzi
právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímneho
cieľa, t. j. nebolo zachované kritérium proporcionality, zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle zák.

č. 514/2003 Z. z. je daná, z ktorého dôvodu je právny názor súdu prvej inštancie vecne správny.

24. K námietke žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdu v občiansko-právnom konaní
odvolací súd konštatuje, že podľa Ústavy SR čl. 142 ods. 1 na rozhodovanie o náhrade škody je
príslušný všeobecný súd. Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca,
nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný zasahujúci neprimerane do základných práv.

V takejto situácií nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie,
ale to či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

25. K námietke žalovaného ohľadom príčinnej súvislosti a škody odvolací súd uvádza, že otázka
príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou.

Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou
(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda
( majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmoupoškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť
zisťuje. V posudzovanej veci žalovaná označila za majetkovú ujmu, za ktorú požadovala od žalovaného
náhradu zaplatenie sumy 770,40 € s prísl. a za príčinu vzniku tejto ujmy považovala nesprávny úradný

postup spočívajúci vo vykonávaní procesných úkonov príslušníkmi PZ, ktorí vnikli násilím do priestorov
rodinného domu žalovanej, pričom poškodili kovovú výklopnú garážovú bránu, v takom rozsahu, že ju
bolo nutné vymeniť. Otázku príčinnej súvislosti bolo preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného
nesprávneho úradného postupu príslušníkmi PZ a škody spočívajúcej za výmenu poškodenej garážovej
brány. Bolo teda potrebné usúdiť, či konanie orgánov vykonávajúcich úkon domovú prehliadku, ako

príčina mala priamo bezprostredne za následok vznik škody spočívajúcej v bezdôvodnom poškodení
kovovej výklopnej garážovej brány. V danom prípade vznikla žalovanej povinnosť umožniť vykonať
domovú prehliadku a strpieť s tým spojené úkony, ktorú povinnosť si splnila ako vyplýva zo zápisnice
o vykonaní domovej prehliadky, podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok vznik
škody poškodenie kovovej výklopnej garážovej brány bol zásah príslušníkov PPÚ Krajského riaditeľstva
PZ Banská Bystrica, ktorý nekonali v súlade so zásadou proporcionality (vchodové dvere boli otvorené

rovnako aj dvere do záhrady), táto skutočnosť je príčinou, ktorá spôsobila žalovanej označenú ujmu.
Vznik škody bol spôsobený výlučne konaním žalovaného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie dospel k správnemu právneho názoru, že žalovaný za škodu, ktorú žalobkyňa požaduje
náhradu, zodpovedá.

26. Odvolací súd považoval námietku žalovaného v súvislosti s nedostatočným odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie za nedôvodnú. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m.IV. ÚS
115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď

na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa
osobitná odpoveď právo na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzko
z 19. 02. 1998). Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné odôvodnenie medzitýmneho rozsudku jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

27. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1,2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

28. O výške škody po vykonanom dokazovaní rozhodne súd prvej inštancie rozsudkom vo veci samej.

29. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko o nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s
§ 262 ods. 1 CSP.

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).