Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213380
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:4115213380.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloletého N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: A. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
P. Č.. XXX/X, XXX XX K., zast.: Mgr. Nicolette Hrašková, advokátka so sídlom Fraňa Kráľa 1866/3, 927
05 Šaľa, a N. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXX, XXX XX Č., zast.: JUDr. Beáta Polyákyová,
advokátka so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletému, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého N. Š., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia

majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživu
maloletého N. Š. sumou 100,-Eur mesačne počnúc od 1.5.2015, pričom výživné je splatné vždy do
15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Otec má právo sa s maloletým N. Š. stretávať každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od
10:00 hod do 18:00 hod,. a nedeľu od 10:00 do 18:00 hod. s tým, že počas prvých 6 mesiacov po
právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný v prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého na styk

pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať, a otec je povinný v určenom
čase maloletého matke na rovnakom mieste vrátiť.

Zročné výživné za obdobie od 1.5.2015 do 26.10.2016 vo výške 600,-Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,-Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otecmaloletéhodieťaťasanávrhomzodňa29.4.2015,domáha,abysúdzverilmaloletéhodoosobnej
starostlivostimatkeaotcazaviazalprispievaťvýživnýmvsume50,-Eurmesačneastykotcasmaloletým
dieťaťomupravilnakaždýpárnyvíkendodpiatkuvčaseod16.30hoddonedele18.00hodavnepárnom
týždni v stredu od 16.00 hod do 18.00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že pred narodením sa s matkou
maloletého poznali asi dva roky, v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s jeho rodičmi začali spolu
žiť až po narodení maloletého. Matka bez udania dôvodu asi mesiac pred podaním návrhu opustila
spoločnú domácnosť a otec sa nemôže podieľať na výchove a starostlivosti o maloletého. V kontakte

s maloletým mu je bránené. Otec uviedol, že žije usporiadaným spôsobom života, má záujem podieľať
sa na výchove a starostlivosti o dieťa, pričom nespochybnil výkon starostlivosti matky. Otec je schopný
zabezpečiťriadnustarostlivosťodieťavčase,kedybydieťabolovjehodomácnosti,poznárežimdieťaťa
a v domácnosti má maloletý zabezpečené všetky potreby. Jeho rodičia a sestra, ktorá je krstnou matkoudieťaťa by mu boli v starostlivosti nápomocní. Otec bol v čase podania návrhu nezamestnaný, matke na
výživu dieťaťa prispieval sumou 50,- Eur mesačne a okrem toho jej robieval nákupy pre dieťa dvakrát
mesačne.

2. Uznesením č.k. 16P/114/2015 - 9 z 26.5.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne
upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo sa s maloletým stýkať každú sobotu v roku od 16.00
hod. do 18.00 hod v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého odvolanie, v ktorom žiadal, aby bol styk dočasne

upravený vo väčšom rozsahu.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu z 28.7.2015 uviedla, že keď otcovi oznámila, že je tehotná,
reagoval slovami, že dieťa nechce. Jeho rodičia jej ponúkli, aby šla bývať k nim, on si to neželal a
nepodieľal sa ani na zabezpečení výbavičky pre maloletého. Tesne pred pôrodom sa nasťahovala k jeho
rodičom, na ich naliehanie, presťahovanie však považovala za dočasné riešenie. Po pôrode sa vrátila

do domu rodičov otca maloletého, po čase však začali rodičia otca výrazným spôsobom zasahovať do
starostlivosti a výchovy ich syna. Nerešpektovali ju ako matku a ani jeho ako otca. Maloletého obliekali,
kŕmili, kúpali, kupovali oblečenie, hygienické potreby, lieky a to bez ohľadu na ich názor a bez ich
prítomnosti.Odotcamaloletéhosajejnedostaložiadnejpodpory,kichsprávaniusaodmietalvyjadrovať,
nepočúval ju, nechápal ju a jej názor nerešpektoval. Otec sa o maloletého takmer vôbec nestaral. V

dôsledku hádky medzi ňou a rodičmi otca maloletého odišla matka maloletého dňa 3.3.2015 spolu s
maloletým bývať do bytu v obci K.. Do domu otcových rodičov napriek tomu pravidelne počas víkendov
chodievala až do 25.4.2015, kedy musela otcovým rodičom odovzdať auto, ktoré jej dali do užívania.
Od toho dňa otec maloletého ani jeho rodičia o maloletého neprejavili záujem. Otcovi nikdy v styku s
maloletým nebránila. Pokiaľ ide o navrhnuté výživné vo výške 50,- Eur, toto nepovažuje za postačujúce.

O starostlivosti o dieťa otec nemá žiadnu predstavu ani o jeho dennom režime a nemá k nemu vytvorený
citový vzťah. V podaní doručenom súdu 29.7.2015 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhla, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého
sumou 200,- Eur mesačne počnúc dňom 29.4.2015. Otec má právo stýkať sa s maloletým každú sobotu

v roku od 16.00 hod do 18.00 hod v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti.

4. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/22/2015 - 36 z 12.8.2015 odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 16P/114/2015 maloletého ponechal v

starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každú
sobotu od 15.00 hod do 18.00 hod, matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v určenom
čase ho otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať, otec je povinný maloletého matke v určenom čase v
mieste jej bydliska vrátiť a matka je oprávnená byť prítomná pri výkone práva styku otca s maloletým.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami a prednesom právnych
zástupkýň účastníkov a zástupkyne kolízneho opatrovníka, výsluchom rodičov maloletého a svedkyne,
rodným listom maloletého, správou o zdravotnom stave dieťaťa z 12.6.2015, čestným prehlásením
rodičov otca maloletého, čestnými prehláseniami susied matky maloletého, oznámením ÚPSVaR NZ o
poberaní rodičovského príspevku matkou, vyčíslením nákladov matky spolu s pokladničnými dokladmi

a potvrdeniami o mesačných platbách, potvrdeniami o vyplácaní rodičovského príspevku, pracovnou
zmluvou otca maloletého a výplatnými lístkami, potvrdeniami o príjme od zamestnávateľa otca, výpismi
o úhradách výživného, faktúrou otca za telefón, správami ÚPSVaR Nitra a Nové Zámky z prešetrenia
pomerov na strane matky a otca, návrhom dohody o ÚPP z 13.5.2015 a úradným záznamom, čestným
prehlásením matky otca maloletého, a zistil tento skutkový stav veci:

6. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti v období po narodení maloletého až do 3.3.2015,
kedy matka pre nezhody s rodičmi otca maloletého so spoločnej domácnosti odišla aj s maloletým.
Predbežným opatrením Krajského súdu v Trnave z 12.8.2015 bolo dieťa ponechané v osobnej
starostlivosti matky.

7. Matka spolu s maloletým býva v obci K., v jednoizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý
je vlastníctve obce. Byt je podľa správy ÚPSVaR prispôsobený potrebám maloletého dieťaťa a matka
má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy a výživy dieťaťa. Mesačné nákladyspojené s bývaním a vedením domácnosti predstavujú sumu 250,43 Eur mesačne (životné poistenie -
29,80 Eur, internet 16,- Eur, nájom 123,75 Eur, elektrická energia 25,- Eur, telefón 5,99 Eur, poistenie
auta 10,25 Eur, plyn 35,- Eur a RTVS 4,64 Eur). Základné mesačné výdavky na maloletého matka

vyčíslila na sumu 297,80 Eur (strava 110,- Eur, oblečenie 70,- Eur, drogéria 60,- Eur, lieky 20,- Eur,
poistenie 27,80 Eur, hračky 10,- Eur). Maloletý v čase rozhodovania súdu stále používal plienky. Jeho
zdravotný stav bol dobrý, matka uvádzala, že maloletý má problémy s mliečnymi výrobkami. Matka
dieťaťu poskytuje celodennú starostlivosť, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 226,-
Eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami matka pokrývala z úspor a po ich vyčerpaní jej pomáhali jej

rodičia. Do zamestnania má záujem nastúpiť až po skončení rodičovskej dovolenky.

8. Otec maloletého bol v čase podania návrhu dobrovoľne nezamestnaný, v tomto období uhrádzal
svoje výdavky z peňazí, ktoré mal po starých rodičoch a ďalšie mu dávali jeho rodičia. Od 5.10.2015 je
zamestnaný ako pomocný pracovník v spol. BETJUR plus, s.r.o., kde za obdobie od októbra 2015 do
apríla 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 318,29 Eur. V súvislosti s dopravnou nehodou

bol otcovi maloletého uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu piatich rokov. Odobratie
vodičského preukazu otec uvádzal ako dôvod, pre ktorý si iné zamestnanie nehľadá, keďže všade, kde
sa informoval, je to podmienka výkonu práce. Otec maloletého nevlastní majetok väčšej hodnoty, žije v
domácnosti so svojimi rodičmi, na jej chod prispieva sumou 70,- Eur (pôvodne bola v konaní uvádzaná
suma 50,- Eur). Na výživu maloletého prispel matke v apríli 2015 sumou 50,- Eur, v máji 2015 sumou

100,- Eur, v júni 2015 sumou 100,- Eur, v júli 2015 sumou 50,- Eur, v auguste 2015 sumou 100,- Eur,
v septembri 2015 sumou 150,- Eur, v októbri 2015 sumou 50,- Eur, v novembri 2015 sumou 100,- Eur,
v decembri 2015 až októbri 2015 sumou po 50,- Eur mesačne. Rodičia sa v priebehu konania nezhodli
na tom, v akom rozsahu prispieva otec maloletého na výživu dieťa zakupovaním potravín, hygienických
potrieb a oblečenia. Matka potvrdila, že maloletému kúpil topánky, kupuje mu aj oblečenie, ktoré však

maloletý nevyužije. Počas realizácie styku sa maloletý stravuje v domácnosti otca, pokiaľ ide o potraviny,
ktoré otec a jeho rodičia pre maloletého zakupujú, matka uviedla, že pri ich výbere nerešpektujú jej
názory a upozornenia.

9. Styk otca s maloletým dieťaťom bol realizovaný od vydania predbežného opatrenia Krajským súdom

v Trnave v súdom stanovenom rozsahu, pričom realizovaný bol prevažne v domácnosti otca, vždy
v prítomnosti matky. Keď bol maloletý chorý, styk bol realizovaný v domácnosti matky. Niekoľkokrát
bol realizovaný vo vonkajšom prostredí. Pri styku s maloletým boli prítomní rodinní príslušníci otca
maloletého - jeho sestra, ktorá mu zabezpečuje dopravu do miesta bydliska matky a po ukončení styku
aj odvoz, a v domácnosti otca to sú aj jeho rodičia, teda starí rodičia maloletého. V čase nariadenia

predbežného opatrenia mal maloletý deväť mesiacov, v čase rozhodovania súdu 2 roky. Na základe
správy ÚPSVaR Nitra z 3.3.2016 súd zistil, že otec maloletého býva v dvojpodlažnom rodinnom dome
jeho rodičov, obýva jednu z izieb, kde sa nachádzajú dve lôžka. Hygiena čistota domácnosti bola na
dobrej úrovni, v dome bol poriadok, okolie domu bolo upravené.

10. Otec v priebehu konania opakovane deklaroval záujem na určenie väčšieho rozsahu styku, keďže
doterajšia úprava bola aj vzhľadom na vzdialenosť medzi jeho bydliskom a bydliskom matky veľmi
obmedzená. Za účinnosti predbežného opatrenia a pri realizácii styku v stanovenom rozsahu došlo
medzi ním a maloletým k nadviazaniu lepšieho vzťahu. Na stretnutiach je vždy prítomná matka
maloletého. O maloletého sa zaujíma, keď sú spolu tak sa mu venuje, kŕmi ho, stavajú si lego. Syna ľúbi,

pripustil, že to možno nevie tak dať najavo. Akceptuje, keď sa maloletý hrá počas styku s jeho rodičmi.

11. Svedkyňa K. Š., sestra otca maloletého potvrdila, že sa zúčastňuje na styku otca s maloletým, chodí
pre neho a spolu s otcom s ním trávi tri hodiny, ktoré sú im určené. Otec je podľa nej starostlivý a
spoľahlivý človek, maloletý sa na stretnutie teší, berie sa mu na ruky. Po príchode do ich domácnosti

mu otec chystá niečo na jedenie, kŕmi ho a hrá sa s ním. Matka počas styku neustále zasahuje do toho
čo otec alebo maloletý chce tým, že je pri styku vždy prítomná. Otec má záujem, aby bol maloletý aj so
starými rodičmi, aby na nich nezabudol. Vždy keď príde, je šťastný a veselý, rozbehne sa k hračkám, k
starým rodičom, pýta si ich prítomnosť a nelipne na matke. Jeho vzťah k otcovi je podľa svedkyne veľmi
dobrý, berie sa k nemu, teší sa na neho. Nelipne na matke.

12. Matka v súvislosti s úpravou styku uviedla, že otcovi ponúkala, aby sa maloletému venoval dlhší
čas, túto možnosť nikdy nevyužil. Potvrdila, že styk sa realizuje väčšinou v domácnosti rodičov otca.
Otec mu dáva jesť, inak sa mu pri stretnutiach nevenuje. Maloletý sa k nemu nespráva ako k cudziemu.Matka uviedla, že styk je skôr o babke a dedkovi. Ona a otec maloletého majú dobrý vzťah, dokážu sa
spolu porozprávať, ale otec sa s maloletým nehrá, jej slovo neakceptuje a matka v ňom nemá oporu proti
jeho rodičom. Režim maloletého nepozná, nikdy ho neuspal. Maloletý vždy zaspáva s ňou. Maloletý v

súčasnosti spáva od pol druhej alebo druhej asi dve hodiny, pri styku s otcom je jeho režim posunutý.
Večer okolo šiestej idú najneskôr domov, okolo siedmej ho kúpe a okolo ôsmej - pol deviatej idú spať.
Dieťa pri styku s otcom nebýva frustrované ani stresované, podľa matky sa k nemu chová ako ku
každému, nie úplne cudziemu človeku.

13. Právny zástupkyňa otca na záver uviedla, že spôsobilosť otca v konaní vykonávať riadnu a dôslednú
starostlivosť o dieťa nebola spochybnená. Dieťa má vytvorený pevný citový vzťah k matke aj otcovi,
pričom tieto sa utužovali v súlade nariadeným predbežným opatrením. Domácnosť otca je maloletému
dobreznáma,nepotrebujepostupnúadaptáciu.Niejemožnépripisovaťnaťarchuotca, že dieťavyrastá
mimo jeho rodinného prostredia. Nie je pravdou, že by starí rodičia alebo jeho krstná mama mali záujem
o starostlivosť o maloleté dieťa. Otcovi pomáhajú, tak pri výchove, ako aj po materiálnej stránke. Otec

nevlastní majetok väčšej hodnoty, žije v domácnosti so svojimi rodičmi, na jej chod prispieva sumou 70,-
Eur,zamestnanýjeakopomocný servisný technikspríjmom okolo300,-Eur. Pozaplatenípríspevkuna
domácnosť a výživného mu zostane suma, ktorá je už na hranici ohrozenia jeho schopností uspokojovať
jeho základe potreby. V záujme maloletého dieťaťa navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým na
čas každý druhý víkend od piatka od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod, alternatívne každý nepárny

týždeň v sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 9.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky.
Otec pochádza z úplnej rodiny, ktorá je v dnešnom svete už pomaly raritou a ktorá je postavená na
hodnotách ako je láska a vzájomná pomoc. K týmto hodnotám chcú viesť aj maloletého, čo je v záujme
jeho zdravotného a plnohodnotného vývoja.

14. Právna zástupkyňa na záver navrhla, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke
s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Trvala na tom, aby bol
styk realizovaný v prítomnosti matky, keďže ide o dieťa útleho veku, ktoré je na matku naviazané a
na odlúčenie od nej nie je pripravené. Otec doposiaľ nepresvedčil matku, že by dokázal zabezpečiť
starostlivosť o dieťa v rozsahu presahujúcom tri hodiny. Nepozná jeho potreby a nepozná jeho denný

režim. Pokiaľ ide o výživné trvala na sume 200,- Eur mesačne, od podania návrhu, keďže je to v
možnostiach otca. Ten bol dlhšiu dobu dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce a
napriek tomu bol schopný prispievať na výživu sumou 50 -100,- Eur. V priebehu konania sa zamestnal,
čo považuje za účelové, rovnako aj navýšenie výdavkov na domácnosť s pôvodných 50 na 70,- Eur.

15. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pred súdom navrhla, aby súd maloletého zveril do osobnej
starostlivosti matke, otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 90,- Eur od podania návrhu
a styk upravil tak, že otec je oprávnený sa stretávať sa s maloletým každý druhý víkend a to v sobotu od
10.00 hod do 18.00 hod a nedeľu od 15.00 hod do 18.00 hod s tým, že počas prvých šiestich mesiacov
od právoplatnosti rozsudku by to bolo za prítomnosti matky.

16. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí

skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

19. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sana výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;

zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

25.Podľa§62ods.3zák.č.36/2005Z.z.orodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

30. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého od 3.3.2015
nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala matka spolu s maloletým. Osobnú celodennú
starostlivosť o dieťa od odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečuje v plnom rozsahu matka
maloletého,ktorámávytvorenévhodnépodmienkypreriadnuvýchovudieťaťa.Matkaspolusmaloletým

býva v jednoizbovom byte, ktorý vyhovuje potrebám dieťaťa. Otec maloletého voči osobnej starostlivosti
matky nevzniesol žiadne námietky. Prostredie, v ktorom sa maloletý v súčasnosti nachádza, je vhodné
pre jeho zdravý vývoj a preto súd maloletého zveril do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú
právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

32. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa ako aj z možností a schopností jeho rodičov. S uspokojovaním potrieb maloletého
sú podľa vyjadrenia matky spojené bežné výdavky, zodpovedajúce jeho veku. Maloleté dieťa, v
súčasnosti vo veku dvoch rokov, je zdravé, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky. Mesačnévýdavky na maloleté dieťa vyčíslené matkou na takmer 300,- Eur súd považoval pri určitých položkách
za nadhodnotené (matka neodôvodnila vyčíslené náklady na lieky vo výške 20,- Eur mesačne),
predovšetkým vzhľadom na deklarované príjmy a životnú úroveň oboch rodičov (matka je poberateľkou

rodičovského príspevku 226,- Eur, otec má zo zamestnania príjem 315,- Eur). Matka žije s maloletým v
spoločnej domácnosti sama, v dôsledku čoho na nej leží povinnosť v plnom rozsahu pokrývať výdavky
spojené s bývaním a chodom domácnosti. Možnosti a schopnosti matky zabezpečiť si vyšší príjem zo
zamestnania, či inej činnosti, sú v súčasnosti obmedzené, keďže vzhľadom na vek dieťaťa mu poskytuje
celodennú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu je nutné, aby sa na výžive dieťaťa vo väčšej miere podieľal

práve otec. U otca maloletého súd konštatuje, že je pri hľadaní zamestnania čiastočne limitovaný tým,
že má v súčasnosti zadržaný vodičský preukaz. Na rozdiel od matky žije v domácnosti svojich rodičov,
spolu s jeho sestrou, pričom jeho príspevok na chod domácnosti je 70,- Eur. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu, že po zaplatení tohto príspevku a uhradení výživného vo
výške 50,- Eur, zostane otcovi suma, ktorá sa pohybuje na hranici životného minima. Zabezpečenie si
bývania a chodu domácnosti je základnou potrebou a zároveň zvyčajne jednou z najvyšších položiek (je

to zrejmé aj pri porovnaní výdavkov doložených matkou a tvrdených otcom). V tomto smere sú náklady
otca výrazne nižšie, čo mu podľa názoru súdu umožňuje podieľať sa výžive maloletého sumou 100,-
Eur mesačne bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie jeho existenčných potrieb. Z predloženého
rozpisu platieb je zrejmé, že otec maloletého v období, keď bol dobrovoľne nezamestnaný, od mája do
septembra 2015 prispieval na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne a sumou 100,- Eur prispel

aj v novembri 2015, t.j. v čase keď už bol zamestnaný. Podľa názoru súdu je neprijateľné akceptovať, že
schopnosť otca platiť výživné na dieťa sa jeho nástupom do zamestnania znížila v porovnaní so stavom,
keď bol dobrovoľne nezamestnaný a z vlastného rozhodnutia neevidovaný na úrade práce. Možnosti a
schopnosti otca mu preto vzhľadom na minimálnu výšku jeho základných výdavkov umožňujú prispievať
na výživu syna čiastkou 100,- Eur mesačne. Súd výšku výživného upravil počnúc dňom 1.5.2015, t.j.

od začiatku mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu. Zročné výživné za obdobie od 1.5.2015 do
26.10.2016 vo výške 600,- Eur (celková povinnosť za uvedené obdobie predstavovala 1.800,- Eur za
18 mesiacov, po odpočítaní úhrad vykonaných v tomto období vo výške 1.200,- Eur) súd povolil otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok. Otec sa tejto povinnosti môže zbaviť kedykoľvek aj jednorazovou

úhradou dlhu na výživnom.

33. Medzi rodičmi dieťaťa nebolo možné dosiahnuť dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom. Každá
úprava o styku musí zohľadňovať pomery na strane maloletého dieťaťa ako aj strane oprávneného
rodiča, ako je pracovná doba, bydlisko, spolubývajúce osoby, ako aj osobnostné predpoklady a

predpoklady zabezpečiť dieťaťu riadnu opateru a vhodný program. Obaja rodičia majú pre dieťa
nezastupiteľné a dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na kvalitu a úroveň vzťahov medzi
rodičmi. S pribúdajúcim vekom dieťaťa a tým aj nadobúdaním jeho zručností a samoobslužnosti, ako aj
postupným odpútavaním dieťaťa od preferenčného rodiča, je namieste vykonať potrebnú úpravu styku
tak, aby korešpondovala zmene pomerov, ktorá nastala od pôvodnej úpravy (v danom prípade dočasnej

úpravy nariadenej predbežným opatrením).

34. Úprava styku ako bola nastavená predbežným opatrením vychádzala z toho, že v čase rozhodovania
šlo o veľmi malé dieťa vo veku 9 mesiacov, ktoré bolo v plnom rozsahu naviazané na matku a zároveň
vzhľadomnaodsťahovaniesazdomácnostiotca,stratilosotcomkontaktadošloknarušeniuichvzťahu.

Súdu bolo v konaní preukázané, že od nariadenia predbežného opatrenia sa styk otca s maloletým
pravidelne realizuje, a to tak v domácnosti matky, ale prevažne v domácnosti otca, ktorú zdieľa so svojimi
rodičmi a sestrou, ktorá je krstnou mamou maloletého. Maloletý domácnosť otca pozná, ich vzťah sa
zlepšil, maloletý sa na stretnutia s otcom a ostatnými rodinnými príslušníkmi teší. Podľa názoru súdu
obdobie, ktoré uplynulo od nariadenia predbežného opatrenia, bolo dostatočným adaptačným obdobím,

počasktoréhootecstykriadnerealizoval,oboznámilsaspotrebamimaloletého,ktorémuvznikajúpočas
dňa. Maloletý si na jeho prítomnosť zvykol a vytvoril si k otcovi citové puto. Vzhľadom k uvedenému
dospel súd k záveru, že vo vzťahu otca a maloletého došlo k pozitívnej zmene, ktorá odôvodňuje širšiu
úpravu styku než bola tá, ktorú vymedzilo predbežné opatrenie.

35. Pokiaľ ide o stanovisko matky maloletého, tá na jednej strane uvádza, že otcovi nebránila v
realizácii styku vo väčšom rozsahu, na druhej strane však so širšou úpravou styku nesúhlasila. Jej
nesúhlas spočíval predovšetkým v spôsobe realizácie styku, kedy sa na styku zúčastňujú aj starí rodičia
maloletého a jeho sestra, s ktorými otec žije v spoločnej domácnosti. V danom prípade súd poukazujena názor, ktorý bol vyslovený krajským súdom pri nariaďovaní predbežného opatrenia a podľa ktorého
osobou, ktorá určuje kde a akým spôsobom sa výkon práva styku bude realizovať je osoba z tohto
rozhodnutia oprávnená, tzn. v tomto prípade otec dieťaťa a okrem toho je v súlade s riadnym vývinom

dieťaťa, aby sa mu rozširovali duševné obzory, aby spoznávalo niečo nové. Matka nenamietala, že by
sa otec na styku s dieťaťom nezúčastňoval. Pri jeho realizácii je vždy prítomný, podieľa sa na príprave
jedla pre syna, kŕmi ho a hrá sa s ním. Nie je možné obmedzovať právo dieťaťa a otca na styk len z
toho dôvodu, že dieťa pri hre vzhľadom na povahové črty otca preferuje interakciu so starými rodičmi či
krstnou mamou. Matka potvrdila, že dieťa nie je zo styku s otcom frustrované, či stresované, ani to, že

by prítomnosť ďalších osôb, ktoré tvoria s otcom spoločnú domácnosť, mala negatívny vplyv na výchovu
a vývoj maloletého.

36. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru po uplynutí adaptačného obdobie, počas ktorého
bol styk riadne realizovaný s pozitívnymi výsledkami v podobe upevnenia puta medzi dieťaťom a
druhým rodičom, do starostlivosti ktorého nie je zverené, sú vytvorené predpoklady pre rozšírenú

úpravu v rozsahu, ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Takáto úprava, realizovaná každý
párny kalendárny deň počas víkendových dní, v sobotu od 10.00 hod od 18.00 hod a v nedeľu od
10.00 hod do 18.00 hod zodpovedá aj dennému režimu dieťaťa. Vzhľadom na vek dieťaťa zatiaľ súd
nepovažoval za vhodné upraviť styk spolu s prespávaním v domácnosti otca. Maloletý je dvojročné
dieťa, ktoré je doposiaľ zvyknuté zaspávať a zobúdzať sa v prítomnosti matky. Zmena tohto zaužívaného

režimu v prostredí, na ktoré je dieťa od malička zvyknuté, by naň mohla vplývať negatívne. Realizácie
širšieho styku počas prvých šiestich mesiacov v prítomnosti matky dieťaťa zároveň poskytne dieťaťu
potrebný čas na navyknutie si na zmenu režimu v inom (hoci známom) prostredí, avšak ešte stále
za prítomnosti matky, ktorá je preň istotou. Otcovi zároveň umožní bližšie sa oboznámiť s návykmi a
potrebami dieťaťa, čo samozrejme predpokladá zvýšenú snahu zo strany rodičov, aby toto privykanie

prebehlo čo najplynulejšie. Uvedené medziobdobie zároveň umožní dieťaťu následne uniesť záťaž
reprezentovanú neprítomnosťou matky pri výkone práva styku.

37. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

38. O trovách konania rozhodol súd v súlade s §52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Galanta, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.