Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/570/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220308
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315220308.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom 921 01 Piešťany, Sad A. Kmeťa 24,
IČO: 34 127 798, zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom 921 01 Piešťany, Žilinská
cesta 130, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: v 1./ rade E. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX
XX G., v 2./ rade D. E.Á., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX G., o zaplatenie 5730,48 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5730,48 eura spolu
s úrokom vo výške 11,5 % ročne zo sumy 3613,37 eura od 26. 9. 2014 do zaplatenia a úrokom z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3613,37 eura od 26. 9. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. 8. 2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny vo výške 5730,48 eura, úroku 11,5 % p.a., úroku
z omeškania 8 % p.a. a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 25. 9. 2014 bola na neho postúpená
pohľadávka z pôvodného veriteľa - postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovanými dňa 12. 5. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 100 000,- Sk (3319,39 eura). Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti

sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5730,48 eura (istina 3613,37 eura, príslušenstvo 2117,11
eura). Odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t. j. od 26. 9. 2014, si žalobca uplatnil aj
zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a úroky 11,5 % p.a. zo sumy istiny 3613,37 eura.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúce sa sporu (a to už v podanej žalobe, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom). Táto povinnosť
tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou
strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania

(§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že
advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti
musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom

rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a žalobca nesie dôkazné bremeno
(bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu).

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2006 a Všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení
pohľadávky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Úverové podmienky - a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobca podal žalobu tak, ako bol vyššie popísaná a odôvodnená.

11. Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili úverovú zmluvu tak, ako je to popísané v žalobe.
Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, ako to vyplýva z oznámenia zo dňa 7. 10.

2014, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 25. 9. 2014.

12. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, a teda by mala
byť absolútnym obchodom. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália
medzi právnymi poriadkami (napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu,

zmluvnýchpokút,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvyapod.).Aplikačnápraxsíceukazuje,žeajtakýto
stav môže dlhodobo fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na
záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromnéhopráva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba
podľa názoru súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva
sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou

konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru

ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez
ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1

OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej
právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie
občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva
typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na
inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako

absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny
obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Súd len pripomína, že prednosť majú
osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,

za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach
máprespotrebiteľovdiametrálneodlišnénegatívne následky.Prinázorenavrhovateľabysavcelejškále
dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane
premlčania), s čím sa podľa súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne

právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich
postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká
právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava
v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,

zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času
pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument
o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

13. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd
SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.
2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

14. Žalovaní teda uzatvorili zmluvu ako spotrebitelia, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného k 12. 5. 2006,
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného k 12. 5. 2006, zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník
účinný k 12. 5. 2006.

15. Žalovanásuma5730,48eurapozostávazistiny3613,37euraapríslušenstvavovýške2117,11eura.
Suma 3613,37 eura pozostáva z nezaplatených splátok úveru a podľa bodu 5.2. úverových podmienok,
tam patria aj úroky, náklady banky a poplatky, avšak len do dňa 6. 8. 2011, kedy právny predchodca
žalobcu prešiel na nový bankový systém, od tohto dňa si banka žiadne poplatky neuplatňovala a

nezahrňovala do sumy istiny.Čo sa týka sumy 2117,11 eura, pozostáva zo sumy 1305,81 eura ako zmluvný úrok vo výške 11,50 %
od 6. 8. 2011 do 25. 9. 2014 (deň postúpenia pohľadávky) a úroku z omeškania vo výške 811,30 eura
(8 % ročne od 6. 8. 2011 do 25. 9. 2014).

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 12. 5. 2006, (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 4 ods.1 až 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinný k 12. 5. 2006, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

17. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere
bola uzatvorená platne dňa 12. 5. 2006 v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 100 000,- Sk (3319,39 eura), úroková sadzba

11,5 % ročne, výška splátky 1477,- Sk (49,03 eura), splatnosť prvej splátky 20. 6. 2006, počet splátok
119, periodicita a splatnosť splátok mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru
20. 4. 2016, RPMN 5,91 %. Pre nedodržanie platobnej disciplíny právny predchodca žalobcov písomne
oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a to listom zo dňa 3. 9. 2013, pričom mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 2. 9. 2013 v zmysle bodu 7.6.1 VOP. Úverová pohľadávka ku dňu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 4917,83 eura. Banka určila lehotu splatnosti na
zaplatenie uvedenej pohľadávky do pätnástich dní odo dňa prevzatia oznámenia.18. Podľa bodu 7.6.1. písm. a/ VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.

požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient povinný splatiť pohľadávku v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

19. Na základe Zmluvy poskytla SLSP, a.s., žalovaným, v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere, splátkový
úver vo výške 100 000,- Sk (3319,39 eura). V zmysle amortizačnej tabuľky mali žalovaní zaplatiť, pri

riadnom splácaní, sumu 175 763,- Sk (5834,26 eura). Žalovaní do dňa podania žaloby na súd, zaplatili
SLSP, a.s., len sumu 2349,02 eura. Jednotlivé splátky dlhu boli v súlade so zákonom a Zmluvou o
úvere, započítané nasledovne: na istinu pohľadávky suma 912,91 eura, na úroky suma 1347,39 eura,
na poplatky suma 78,- eur a na úroky z omeškania suma 10,72 eura. Po podaní žaloby na súd, už
žalovaní nerealizovali ani jednu úhradu splatného dlhu. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j.
ku dňu 25. 9. 2014 (deň postúpenia pohľadávky), bola pohľadávka žalobcu voči žalovaným vo výške

5730,48 eura. Táto suma pozostávala z istiny vo výške 3613,37 eura, príslušenstva vo výške 2117,11
eura (toto príslušenstvo tvoria úroky vo výške 1305,81 eura a úroky z omeškania vo výške 811,30 eura).

20. Istina vo výške 3613,37 € pozostáva z:

- nezaplatenej čistej istiny poskytnutého úveru vo výške 2406,48 eura a je vypočítaná ako rozdiel
medzi poskytnutým úverom, ktorý SLSP, a.s., poskytla žalovaným vo výške 100 000,- Sk (3319,39
eura) a sumou 912,91 eura, t. j. sumou, ktorú žalovaní zaplatili na istinu pohľadávky. Medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovanými bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov, ako to
vyplýva z bodu 5.2. Úverových podmienok, podľa ktorého splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich

splatnosti, dohodnuté v Zmluve o úvere, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V zmysle uvedeného,
sa zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovanými uhradené
včas, pripočítavali v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky
následne počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali
k istine iba do prechodu Slovenskej sporiteľne na nový bankový systém, t. j. do 5. 8. 2011. Od tohto

momentu, istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné úroky, tie sa začali vyčíslovať samostatne.

- nezaplatených úrokov vo výške 837,06 eura, kapitalizovaných do istiny, jedná sa o úroky, vyčíslené za
obdobie do 6. 8. 2011, t. j. do dňa, kedy SLSP, a.s., prešla na nový bankový informačný systém, od tohto
momentu, istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné úroky, tie sa začali vyčíslovať samostatne.

- nezaplatených poplatkov vo výške 369,83 eura, kapitalizovaných do istiny, jedná sa o poplatky
vyčíslené do 6. 8. 2011, účtované v súlade s platným Sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP.

21. Príslušenstvo pohľadávky vo výške 2117,11 eura pozostáva z:

- úrokov vo výške 1305,81 eura, tieto úroky boli vyčíslené z istiny vo výške 3613,37 eura za obdobie
od prechodu právneho predchodcu žalobcu na nový bankový informačný systém dňa 6. 8. 2011 do dňa
vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. do 25. 9. 2014, pri úročení istiny úrokom 11,50 % p.a.

- úrokov z omeškania vo výške 811,30 eura, tieto úroky boli vyčíslené z istiny vo výške 3613,37 eura
za obdobie od prechodu právneho predchodcu žalobcu na nový bankový informačný systém dňa 6. 8.
2011 do dňa vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. do 25. 9. 2014, pri úročení splatnej istiny a splatných
úrokov, úrokom z omeškania 8% p.a.

22. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti podanej žaloby
v časti istiny 5730,48 eura a preto túto žalovanú sumu priznal žalobcovi v plnom rozsahu tak, ako bola
uplatnená.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

25. Žalovaní podľa listinných dôkazov sú v omeškaní tým, že neplnili riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

26. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,05 % p.a., potom
úrok z omeškania je 8,05 % p.a.), avšak žalobca si úroky z omeškania uplatnil vo výške 8 % p.a., preto

postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi len takto uplatnené úroky z omeškania
(navyšejetoprežalovanýchakospotrebiteľovvýhodnejšie).Súdpriznalžalobcoviúrokyzomeškaniaod
26. 9. 2014 do zaplatenia z dôvodu, že si ich uplatnil odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky,
nakoľko do tohto dňa, t. j. do 25. 9. 2014, si ich vyčíslil a započítal do priznanej istiny, ktorá bola
predmetom žalobného návrhu.

27. Súd taktiež priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku vo výške 11,5 % ročne zo sumy 3613,37
eura a z rovnakých dôvodov tak učinil od 26. 9. 2014 do zaplatenia. Výška úrokov bola riadne zmluvne
dohodnutá a o dátume 26. 9. 2014 platí to, čo súd uviedol v predchádzajúcom odseku.

28. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko bola podaná dôvodne.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, pričom žalobca bol v konaní úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti

neúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,
ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.