Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210638
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313210638.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanému: 1. V. H., nar. XX. X. XXXX, K. XXXX/XX, E., 2. S. H., nar. XX. X.
XXXX, K. XXXX/XX, E., o zaplatenie 2021,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Humenné č.k. 5C/213/2016-193 zo dňa 20.6.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a Občianskym združením "HOOS".

Priznáva nárok Občianskemu združeniu "HOOS", Prešov voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil. Nepriznal žalovaným v 1. a 2.
rade náhradu trov konania. Priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778,
Nám. legionárov 5, Prešov vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Vrátil žalobcovi
na súdnom poplatku sumu 114,30 eur, ktorého vrátenie vykoná do 30 dní odo dňa doručenia odpisu
právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta,
a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124.

2. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania medzi žalobcom a Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS odôvodnil tým, že toto združenie vstúpilo do konania, vstup bol pripustený
súdom prvej inštancie uznesením 6Ro/447/2013-71 z 30.1.2015. Krajský súd v Prešove uznesením
17Co/308/2015-93 potvrdil toto rozhodnutie. V súlade s ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., zostávajú
zachované. Čo sa týka trov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupovalo na strane

žalovaných. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že z procesného hľadiska je potrebné prihliadať
na nároky združenia vo vzťahu ku úspechu či neúspechu účastníka konania, na strane ktorej združenie
vystupovalo. Vzhľadom k tomu, že sa nestotožnil so závermi a obranou žalobcu, že nevidí význam v
právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, ktorý sa môže dať zastúpiť právnym zástupcom, zobral do
úvahy, že tento nárok na náhradu trov konania v dôsledku späťvzatia bez uvedenia dôvodu zo strany
žalobcu je daný. Pokiaľ aj vychádzal z § 257 CSP, nezistil ,že by existovali dôvody hodné osobitného

zreteľa na to, aby náhrada trov konania výnimočne nebola priznaná celkom alebo v časti. Preto priznal
náhradu trov konania medzi žalobcom a združením podľa § 262 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby združeniu náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že na priznanie náhrady
trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 142 O.s.p. a to
najmä účelnosť vynaložených trov konania. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a

opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom
by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trovprávneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočné opakuje bez
uvedenia nových, procesné významných skutočností. Podania združenia sú abstraktné, všeobecné
bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Právo

na právnu pomoc a náhrada trov konaniu sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie
sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť
nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc.
Vedľajší účastník sa preto môže dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré

vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa
musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana
spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii osobitného subjektu podľa § 95 ods. I CSP. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo
napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou,

ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov.Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide

o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý

poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavený a odborne kompetentný.

4. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal
uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

5. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. bola s účinnosťou od
15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu

práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo

takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.

6. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto činnosti. Z článku 8 Smernice Rady č.

93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa, ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

7.Vedľajšíúčastníkvsúladesustanovením§93ods.3O.s.p.vzneníúčinnomdo31.12.2014dokonania
mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník takmohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo.
Začiatokkonaniajedanýdňom,keďdošielsúdunávrhnajehozačatiealebokeďbolovydanéuznesenie,
podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

8. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako

spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

9. Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 1.1.2015, teda v dobe
keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka
so vstupom do konania.

10. Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01.01.2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem

pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu, z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či

nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný úkon
vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania a preto sa na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. v znení
účinnom do 31.12.2014.

11. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 síce už inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje,
avšak v ustanovení § 470 ods. 2 veta prvá sa zaoberá právnymi následkami úkonov, ktoré nastali pred
nadobudnutím jeho účinnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Vychádzajúc z tohto
prechodnéhoustanoveniaipo1.7.2016účinkyprocesnéhoúkonuvedľajšiehoúčastníka,ktorýmoznámil

svoj vstup do konania musia byť i naďalej zachované a teda s týmto subjektom je potrebné konať až
do právoplatného ukončenia veci.

12. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi z dôvodu ich nadbytočnosti, neúčelnosti a nehospodárnosti, ako aj preto, lebo vedľajší

účastník pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade
nemal.

13. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia
§ 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Vstupom do konania mu vznikali i práva a povinnosti

súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ustanovení § 142 a nasl. O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu mohla byť priznaná náhrada trov konania a
v prípade neúspechu mohol byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

14. V prejednávanej veci bol to žalobca, ktorý vzal späť svoju žalobu a preto pri rozhodovaní o trovách

sa muselo vychádzať z ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa
ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. S
prihliadnutím na dôvod zastavenia konania žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na strane žalovanej, ktorá zastavenie konania nezavinila trovy konania.

15. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. v znení účinnom do 30.6.2016 umožňoval
každémuúčastníkovidaťsazastúpiťvkonanízástupcom,ktoréhosizvolí.Takýmtozástupcommôžebyť
iadvokát.Občianskysúdnyporiadokvosvojichustanoveniachpritomnevylučoval,abyúčastníkodborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohtodôvodumunemalabyťpriznanánáhradatrovvzniknutýchvsúvislostisprávnymzastupovaním.Náklady
stýmspojenésúvždypotrebné.Vyššieuvedenésavplnejmierevzťahovalotiežnamožnosťvedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred

súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy SR. Právnu pomoc advokáti
poskytujú za odmenu a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj
priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo
odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

16. Pre posúdenie možnosti priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nie je smerodajné,
že vedľajší účastník v čase vstupu do konania o spore nemal žiadnu vedomosť. O predmete sporu
sa vedľajší účastník mohol dozvedieť až z obsahu žaloby a jej príloh, pričom tieto listiny mu mohli byť
doručené až po tom, čo vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Žaloba s prílohami sa totiž podľa
ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 mohla doručiť len žalovaným, resp.

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd s postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Rozhodol o nároku úspešného účastníka konania, teda Občianskeho
združenia "HOOS" Prešov v rozsahu 100%, keďže bol úspešný v rámci odvolacieho konania a preto
má nárok.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).