Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4601895926
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4601895926.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného, v exekučnej veci oprávneného:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, proti povinnému: ARTIMEX, s.r.o., Mostová 15, 949 01 Nitra, IČO: 34 147 870 (ex offo výmaz
dňa 14.05.2014), o vymoženie sumy 131,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky JUDr.

Ing. Anny Martišíkovej, exekútorský úrad so sídlom Samoty 1061, Púchov proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany č. k. 4Er/1213/2001-14 zo dňa 04. mája 2017 vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu
trov súdnej exekútorky, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o nepriznaní
nároku na náhradu trov súdnej exekútorky m e n í takto:

Odvolací súd p r i z n á v a súdnej exekútorke JUDr. Ing. Anne Martišíkovej, exekútorský úrad so
sídlom Samoty 1061, Púchov od oprávneného nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

II. Odvolací súd p r i z n á v a súdnej exekútorke JUDr. Ing. Anne Martišíkovej, exekútorský úrad so
sídlom Samoty 1061, Púchov od oprávneného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a
súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 9a ods.1, § 37 ods. 3, §57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 200
ods.5, § 203, § 235 ods. 2 § 243 h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 61, § 64, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ( ďalej len "Civilný
sporový poriadok"). Konštatoval, že oprávnený podal u súdnej exekútorky proti povinnému návrh na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 19Rob 16/01 zo dňa 25.1.2001. Súdna exekútorka podaním zo dňa 31.3.2017 oznámila,
že povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo a je tu teda dôvod na zastavenie exekučného

konania z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko súd v zmysle vykoná výmaz spoločnosti z OR SR
ex offo len po predchádzajúcom zistení nemajetnosti danej spoločnosti. Súčasne si uplatnila náhradu
trov exekúcie. Uviedol, že z výpisu z Obchodného registra povinného bolo zistené,
že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 28CbR/286/2012-41 zo dňa 26.3.2014 (ďalej len uznesenie o
zrušení povinného), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2014, zrušil povinného bez likvidácie a
dňom 14.5.2014 bol povinný z Obchodného registra vymazaný. Povinný zanikol, ale bez právneho

nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil procesnú
subjektivitu, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Exekučné konanie sa začalo 30.8.2001, kedy bolexekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. pred 1.2.2002, preto bola exekúcia zastavená
podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 EP), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) EP, ako to navrhla exekútorka, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.2.2002. O

trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, pretože žiadna zo strán zastavenie exekúcie nezavinila. O trovách exekúcie
súdnej exekútorky súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov
exekúcie. Argumentoval, že trovy exekúcie platí v zásade povinný. Oprávnenému by súd mohol uložiť,
aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliada aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej

opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tejto veci povinný, proti ktorému bol podaný návrh
na vykonanie exekúcie, v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu, preto ho na
náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať. Súd mal tiež zato, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti
nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že povinný, proti ktorému podal návrh na vykonanie exekúcie,
vpriebehuexekúcie(12rokovodpodanianávrhu)zaniknea exekúciunebudemožnévykonať.Poukázal
na novelu exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorou bolo zavedené ustanovenie

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v prechodných ustanoveniach (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku)
ktorá upravila, že exekučné konania začaté do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Exekučný súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora aplikoval ustanovenia
Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení
platnom do 31.1.2002 vyplývalo, že oprávneného je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade,

akmoholprináležitejopatrnostivčasepodanianávrhupredvídaťdôvodzastaveniaexekúcie.Vtejtoveci
oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a jeho dôvod nemohol predvídať, exekučný súd mal preto zato,
že na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky. Poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008. V závere uviedol,
že súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie, pretože na ich náhradu nemožno zaviazať

ani jednu zo strán (účastníkov) - povinného, proti ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,
pretože zanikol a stratil tak spôsobilosť na práva a povinnosti, ani oprávneného, pretože nemohol ani
pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka. Navrhla, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúciu vo výške 59,42
eur. Namietala, že niet zákonného dôvodu, pre ktorý by súd rozhodol tak, že nemá právo na náhradu
trov exekúcie. Vzniknuté trovy nemôže vymôcť od povinného, pričom oprávnený má svoj procesný
podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému
povinnému. Zdôraznila, že náhrada trov patriaca súdnemu exekútorovi za ním vykonanú prácu v

prospech oprávneného je majetkom exekútora, ktorého môže byť zbavený len vo verejnom záujme, a
za podmienok stanovených zákonom. V žiadnom prípade súdny exekútor nie je povinný niesť náklady
financovanie exekúcie za iného, keď exekučné konanie neinicioval a nežiadal, bol u neho podaný
návrh na vykonanie exekúcie a bolo mu na jej vykonanie vydané aj poverenie súdu. Tvrdene súdu, že
oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinného ani pri náležitej opatrnosti, považovala za úplne

scestné, nakoľko s týmto musí každý oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie rátať, tak ako
aj každý, kto podáva žalobu na súd, musí rátať s tým, že môže byť zaviazaný na náhradu trov súdneho
konania. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 6 CoE 3/2007-36 zo dňa 19.03.2007 a
uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. MCdo 21/2011.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu súdnej exekútorky podané nebolo.

4. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí

exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5
sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uzneseniasúdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky je dôvodné a
preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o nepriznaní
nároku na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie

(§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo 17.09.2001, na
základe exekučného titulu - platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre č.k. 19Rob/16/2001-14 zo dňa
25.01.2001. Súdna exekútorka podaním zo dňa 12.09.2001, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie

dňa 17.09.2001 požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Súd prvej inštancie poveril dňa 17.09.2001 súdnu exekútorku vykonaním exekúcie.
Dňa 04.04.2017 bolo súd prevej inštancie doručené podanie súdnej exekútorky, v ktorom uviedla, že
povinný bol vymazaný z ORSR ex offo a je daný dôvod na zastavenie exekúcie, zároveň žiadala
rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže
súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený

na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť uhradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie, po zistení, že povinný bol 14. mája 2014 vymazaný
z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Okresného súdu v Nitre z 26.03.2014 sp.zn.
28CbR/286/2012-41, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu straty
procesnej subjektivity povinného. Nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke súd
prvej inštancie odôvodňoval tým, že z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení

platnom do 31.1.2002 vyplývalo, že oprávneného je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade,
ak mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zdôraznil,
že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a jeho dôvod nemohol predvídať.

14. Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§

197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia
a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie
exekúcienezavinilanemoholpredvídať,akkzastaveniuexekúciedošlozdôvodu,žemajetokpovinného
nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

15. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď na vec vzťahovalo ustanovenie
§ 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002. V danej veci bolo potrebné o trovách
exekúcie rozhodnúť podľa odseku 2 zákonného ustanovenia, v ktorom prípade oprávnený musí
uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať. Pokiaľ existujúci
právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo

procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť
rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie
právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona zapoužitia zásad analógie. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 21/2011.

16. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné prijať na základe analógie procesného práva ten právny
záver, že oprávnený je povinný uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke, preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods.

2, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej súdnej exekútorke priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).