Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208821
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414208821.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

v 1. rade: J. Q., W.. XX.X.XXXX, M. T. N., G.. V.. W. XXXX/XX, žalobcu v 2. rade: S. Q., M. T. Q. F., Q.
XXX/XX , proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598,
o návrhu na zaplatenie sumy 484 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1.) a v 2.) rade z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1.) a v 2.) rade náhradu trov konania v pomere 100
% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pôvodný žalobca R. Q. sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhala

vydania od žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 484 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne, počítaný od 2.7.2014 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa
1.2.2010 Zmluvu o úveru, ktorá nespĺňa obligatórne náležitosti, nie je v nej uvedená konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba ako aj RPMN, na základe čoho treba poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil sumu 984 €, bol mu poskytnutý úver vo výške
500 €, a preto vzniká povinnosť žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 484 €.
Zároveň uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom je toho názoru, že objektívna lehota by

mala byť 10-ročná, nakoľko bol daný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, s poukazom na to,
od ktorého dátumu žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov-čo je odo dňa 14.3.2001.
Zmluva bola uzavretá po 10 rokoch podnikania žalovaného, kedy po celý čas platila zákonná fikcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v prípade absencie RPMN. Čiže u žalovaného
ide o dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN, čo je nutné hodnotiť ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zástupca pôvodného
žalobcu tiež uviedol že ak by sa súd neuspokojil s vyššie uvedenou argumentáciou zdôvodňujúcou

nutnosť hodnotenia konania žalovaného ako úmyselného, tak poukázal na to že žalovaný preukázateľne
vedel, že zmluvami s takými úrokmi ako požadoval od spotrebiteľov vo svojich zmluvách sa bezdôvodne
obohacuje .

2.Žalovaný sa k veci vyjadril písomne. Poukázal na to, že namieta miestnu príslušnosť Okresného súdu
Žiar nad Hronom. Konštatoval, že Zmluvu o úvere treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, zmluva má obligatórne náležitosti, nejde o spotrebiteľský úver, pretože pôvodnému žalobcovi
bol úver poskytnutý na účel povolania, poplatok je v nej jasne uvedený a nevzniklo žiadane bezdôvodné
obohatenie. Vzniesol ak námietku premlčania.3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.5.2015 v tom čase zákonným sudcom JUDr. Vojtechom
Ševčíkom, tak že žalobe pôvodného žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému rozsudku podal
žalovaný odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn.16Co/790/2015 zo dňa 13.10.2016

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.Pôvodný žalovaný R. Q. zomrel dňa 25.7.2016. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp.zn. XXD/XX/XXXX Dnot 125/2016 zo dňa 30.1.2017 bolo konanie o dedičstve zatavené, nakoľko
poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Jeho dedičia J. Q. E. S. Q. ( bratia poručiteľa), súhlasili,

aby v spore vystupovali ako žalobcovia. Súd uznesení sp.zn.XXC/XXX/XXXX zo dňa 30.8.2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2017 pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu a to
aktuálnymi žalobcami v 1. a v 2. rade.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so Zmluvou o úvere, s rozpisom splátok
a pokút, uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XXD/XX/XXXX, H. XXX/XXXX, so

zápisnicou o Predbežnom vyšetrení sp.zn. XXD/XX/XXXX H. XXX/XXXX, s ostatným spisovým
materiálom.

6.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Podľa § 52 ods.2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8.Podľa§52ods.3,4tohoistéhozákonadodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Pdľa § 54 ods.2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10.Podľa§25ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochprávnevzťahy,ktorévzniklipred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

11.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13.Podľa 3 ods.1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

14.Podľa § 3 ods.2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15.Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.16.Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

17.Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.21.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22.Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

23.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

25.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

26.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcov a žalovaný
uzatvorili dňa 1.2.2010 Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere žalovaný poskytol právnemu
predchodcov žalobcov úver vo výške 500 € a právny predchodca žalobcov sa ho zaviazal zaplatiť o
sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 €, čiže spolu zaplatiť sumu 984 € v 12 mesačných

splátkach po 82 €, počnúc dňom 13.3.2010 na účet veriteľa

27.V Zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté právnemu predchodcovi
žalobcov na výkon povolania. Uvedené je to takým spôsobom, že je zaškrtnuté políčko povolanie a
pripojený podpis právneho predchodcu žalobu Právny zástupca pôvodného žalobcu v písomnom podaní

uviedol, že právnemu predchodcovi neboli finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolanie ( uviedol
zamestnania), s tým že spotrebiteľ nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie uvedeného
políčka znamená. Po zrušení rozsudku okresného súdu, súd už nemal možnosť pôvodného žalobcu k
týmto skutočnostiam vypočuť, pretože už nežil.

28.Súdu z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že žalovaný zaškrtáva v totožných zmluvách políčko ako
účel poskytnutia finančných prostriedkov na povolanie aj v rámci iných konaní, pričom spotrebitelia
tieto finančné prostriedky na výkon povolania vôbec nežiadali, prípadne ani povolanie nevykonávali.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzatvára, že pôvodný žalobca v čase uzatvárania zmluvy o úvere
mal postavenie spotrebiteľa. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods.2 OZ).

29.Žalovaný pri uzatváraní zmlúv s právnym predchodcom žalobcu bol v postavení dodávateľa, nakoľko
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pôvodný žalobca ako
fyzická osoba bol spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že
strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu ( pôvodný žalobca
a žalovaný) má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko pôvodný žalobca bol fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Žalovaný pôvodnému žalobcovi poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise

zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely
Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky.

30.Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy,

ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť
úveru ( § 4 ods.2 písm.g/), nie je v nej uvedená ročná úroková sadzba ( § 4 ods.2 písm.h/) a ani RPMN
( § 4 ods. 2 písm.j/). Pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,avšak ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje okrem iného horešpecifikované náležitosti,
poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( § 4 ods.3).

31.Pôvodný žalobca zaplatil žalovanému splátky dňa 15.3.2010, 13.4.2010, 19.5.2010, 17.6.2010,
14.7.2010 , 19.8.2010, 20.9.2010, 16.12.2010, zakaždým po 82 €. Dňa 4.2.2011 zaplatil 328 €. Spolu
zaplatil 984 €. Vzhľadom na to, že zmluvu z vyššie uvedených dôvodov je nutné považovať za bezúročnú
a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalovanému vydať pôvodnému žalobcovi sumu 484 € (984 € - 500 €).

32.V danej veci však žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len
na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1.
Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní

práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať
tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia
premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr

vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli
zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto

nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33.Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť
skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k

získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň
v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto
dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,

že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pôvodný žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 11.7.2014. Žiadal
vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 484 €, pričom z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú splátku,
ktorú zaplatil žalovanému vo výške 328 € zaplatil dňa 4.2.2011. Ostatné splátky boli zaplatené ešte pred
týmto dátumom. Objektívna lehota ( u poslednej splátky, u ostatných ešte skôr) uplynula dňa 4.2.2014

Keďže pôvodný žalobca podal žalobu na súd dňa 11.7.2014 je nepochybné, že ju podal po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty. Pôvodný zákonný sudca pôvodného žalobcu nevypočul k subjektívnej
lehote. Následne súd už skutočnosti týkajúce sa počiatku plynutia subjektívnej lehoty už nemohol zistiť,
pretože pôvodný žalobca zomrel. Súd však poukazuje na to, že bez ohľadu na uvedenú skutočnosť,
už žaloba bola podaná po uplynutí lehoty, pretože ich ( lehôt) vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí

plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Vzhľadom na to, že žalovaný sa premlčania dovolal, súd nemohol žalobcom žalovanú
sumu priznať, a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

34.Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej

podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné
poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický
systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvoduna skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Súd

poukazuje aj na prijatú novelu Občianskeho zákonníka v zmysle zákona č.102/2014 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25.3.2014, ktorá odstránila nejednotnosť v
rozhodovaní súdov o tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Nakoľko právny predpis zákon č. 102/2014 Z.z., ktorého je táto novela

súčasťou, neobsahuje prechodné ustanovenia, to znamená, že od jej účinnosti - od 1.apríla 2015 sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

35.Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu pôvodného žalobcu, že v danej veci išlo zo strany
žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba.
V spore nebolo preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor žalobcu úmyselne obohacoval. V prípade

žalovaného dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za
bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v
zmysle právnej úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť
voči pôvodnému žalobcovi. V zmysle zmluvy o úvere mal pôvodný žalobca začať splácať mesačné

splátky dňom 13.3.2010. Z predpisu splátok a pokút je zrejmé, že pôvodný žalobca nezaplatil splátku
za mesiace október, november 2010 a január 2011 vôbec. Napriek takémuto porušeniu zmluvných
podmienokhožalovaný nijakýmspôsobomnesankcionoval.Zmluvaneobsahujeanižiadneustanovenia
o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie záložného práva, preto nie je možné prisvedčiť právnemu
zástupcovi pôvodného žalobcu, že by zo strany žalovaného išlo o úmysel na jej úkor sa obohatiť. Tieto

skutočnosti z jeho strany neboli ničím preukázané.

36.Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na to, že absenciou presne v zákone vymedzených obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere zákon. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmení
platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy sankcionoval v záujme zvýšenej ochrany

spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Žalobcom ( ich právnemu predchodcovi) dal
teba zákonodarca účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránil voči
popísaným postupom žalovaného ( poskytovateľa úveru) ( rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.3.2016). K preukázaniu úmyslu na strane žalovaného nepostačuje len
tvrdenie, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy neuviedol do zmluvy RPMN a dohodnuté úroky boli

aj v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na ustanovenie 3 Občianskeho zákonníka. Pôvodný
žalobcamalmožnosťnedovolenépoplatkynezaplatiť.(rozsudokKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.
14Co/20/2015 zo dňa 24.11.2015, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co/1033/2004
zo dňa 21.5.2015).

37.Zákonnou úpravou premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov tak, aby v
primeraných dobách svoje práva ( nároky) uplatnili a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Dôvodné vznesenie námietky premlčania
má za následok, že súd nárok priznať nemôže aplikujúc ustanovenie § 100 ods.1 Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania pôvodný žalobca podal žalobu
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto súd žalobu zamietol.

38.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku nasúde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .