Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209737
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514209737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o.,
so sídlom v Českej republike, Brno-město -střed - Trnitá, Mlýnská 326/13, IČO 292 16 842, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska č. 9, IČO 35 918
225, proti žalovanej M. V., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v B., V. č. 7, o zaplatenie 9.690,48 CZK s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 23.2.2016, č.k. 10C/204/2014-71
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/204/2014-71 zo dňa
23.2.2016 zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 7.958,05 CZK so 7,75% úrokom z
omeškania z istiny 7.958,05 CZK od 2.3.2013 až do zaplatenia všetko to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
žalobcovi trovy konania v sume 21,- eur na účet žalobcu (z titulu uhradeného súdneho poplatku) a na
účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 83,04 eur, tiež do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 9.690,46 CZK s
18,9% ročným úrokom z úveru, zo sumy 7.958,05 CZK od 2.3.2013 do zaplatenia a 7,75% úrokom z
istiny 7.958,05 CZK od 2.3.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Česká spořitelna a.s. so sídlom v Prahe 4, Olbrachtova
1929/62, na základe Zmluvy o poskytnutí úveru, uzavretej medzi týmto subjektom a žalovanou dňa

27.2.2008, poskytla žalovanej 5.000,- CZK úver ako dojednaný limit kontokorentu. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná nedodržala podmienky zmluvy, došlo k vypovedaniu zmluvy o úvere na jej sporožírovom účte
veriteľom listom zo dňa 6.12.2011 a ku dňu prevedenia pohľadávky na účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov činil nedoplatok u žalovanej 7.958,05 CZK. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, jej
pobyt nebol známy, preto jej súd v zmysle ustanovení O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre toto konanie,
ktorá ostala v konaní nečinná.

3. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc vo veci rozhodovať a dospel k záveru
v zmysle nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomocí a uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ale aj v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu aRady ES a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné strany, že je daná
jeho právomoc a príslušnosť vo veci rozhodovať.

4. Súd vykonal dokazovanie a vec právne posúdil v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1,2,3 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov. Z predložených listín a z dokazovania ustálil, že skutočne
žalovaná a právny predchodca žalobcu Česká spořitelna a.s. uzatvorili preukázateľne zmluvu o úvere,
na základe bol žalovanej poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000,- CZK, ktorý sa zaviazala

splácať tak, aby úver spolu s poplatkami a cenou za poskytnuté služby bol uhradený do jedného roka od
splatnosti úverovej zmluvy. Žalovaná vyčerpala úverový limit, dostala sa do debetného nedoplatku, ktorý
doposiaľ neuhradila, a preto ju súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal na zaplatenie
7.958,05 CZK, ktorá suma predstavuje nepovolený debetný zostatok ku dňu 29.2.2012, kedy došlo k
ukončeniu úverovej zmluvy na základe danej výpovede zo strany veriteľa zo dňa 6.12.2011. Pokiaľ
však žalobca požaduje zaplatenie istiny nad túto sumu, súd v tejto časti žalobu zamietol a tiež v časti

o zaplatenie 18,9 % úroku z tohto úveru od 2.3.2013 do zaplatenia. Dôvodil, že omeškanie dlžníka s
plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp.
ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Úroky sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky, na ktorú má veriteľ v nadväznosti na ust. § 488 Občianskeho zákonníka
nárok podľa hlavného záväzkového vzťahu. Keďže úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,

ide o vzťah podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku alebo
iným spôsobom jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok, záväzok úrokový a pretrváva iba povinnosť
hradiť už došlé úroky. V danom prípade hlavný záväzkový vzťah skončil dňa 6.12.2011 a dňom 1.1.2012
zanikol aj vedľajší úrokový záväzkový vzťah, a preto dlžné úroky úveru vo výške 18,9%, ako aj vyčíslenú
istinunadistinu7.958,05CZK súdprvejinštanciezamietol.Dôvodilďalej,ženietzákonnéhokogentného

pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania,
ak úverový vzťah bol ukončený. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržanie
finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné, napr. úroky z omeškania alebo zmluvné, napr. zmluvná
pokuta. Z uvedenej dispozície sa vymyká dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za
omeškanie a ďalších sankciách. Evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje neprimeraný nárast dlhu.

Úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom zákona v neprospech v danom prípade žalovanej
ako spotrebiteľky, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený
úrok 18,9% prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z omeškania
po splatnosti potencionálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s ust.
§ 3 ods. 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Predčasným alebo mimoriadnym zosplatnením úveru veriteľovi by

vznikol nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V takom prípade veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou úveru a tým aj obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Spotrebiteľ totiž už nemá právny
titul mať u seba peňažné prostriedky, ktoré si požičal a tieto užívať, a niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
mohol inkasovať úroky z úveru, ktoré mu patrili výhradne iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom.Vopačnomprípadebybolzaloženýkrajnenespravodlivýaústavnenekomfortnýstav,kde
by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ

by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Takýto stav súd
nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády veriteľa voči spotrebiteľovi a podporoval
by stav, kedy veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku.

5. Priznanie úrokov z omeškania vo vyhovujúcom výroku rozsudku súd prvej inštancie oprel o ust. §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z..

6. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca mal v konaní úspech v prevažnej časti, súd zaviazal
žalovanú na náhradu trov konania, jednak za uhradený súdny poplatok a za dva úkony právnej pomoci
zo strany právneho zástupcu, 2 x režijný paušál a k tomu 20 % DPH. Túto čiastku súd zaviazal žalovanú

zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p..7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom súd žalobu žalobcu zamietol, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) OSP , t.j., že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ argumentoval ust. § 502

ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Výklad súdu prvej inštancie v zmysle ktorého je možný dohodnutý zmluvný
úrok za poskytnutie úveru žiadať iba do dňa splatnosti úveru odporuje samotnému účelu zmluvného
úroku z úveru. Prijatím takéhoto názoru by sa navodil stav, keď dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením

svojho záväzku vrátiť poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere, je vo výhodnejšej
pozícií, ako dlžník, ktorý si svoje záväzky voči veriteľovi riadne plní, teda spláca poskytnutý úver. Prijatím
tohto názoru taktiež by sa veriteľ, ktorý využil oprávnenie dané mu zákonom, a to právo odstúpiť od
zmluvyvdôsledku porušeniapovinnostidlžníka,dostaldohoršiehopostavenia,akomalpredporušením
povinnosti dlžníkom. Takáto situácia je neprijateľná a nemôže byť predsa sankciou za porušenie
povinností dlžníka zlepšenie postavenia dlžníka a zhoršenie postavenia veriteľa, čo je aj v rozpore so

zásadou občianskeho súdneho konania vyjadrenou v § 1 OSP - so zásadou zabezpečenia spravodlivej
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Skutočná možnosť pre veriteľa na disponovanie s
finančnými prostriedkami, ktoré dlžníkovi poskytol prostredníctvom úveru nastáva až ich skutočným
vrátením veriteľovi a svojím výkladom súd prvej inštancie zmysel úroku z úveru popiera. Žalobca v
odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil ust. § 121 od. 3 a § 488 Občianskeho

zákonníka (v zmysle ktorého úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky), tak z uvedených zákonných
ustanovení nevyplýva nemožnosť žiadať zmluvné úroky z poskytnutého úveru po zosplatnení istiny.
V danom prípade došlo k ukončeniu úverovej zmluvy na základe výpovede zo dňa 6.12.2011, ktorej
účinnosť nastala dňom 1.01.2012, avšak žalobca má za to, že nedošlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a
že zmluvné ustanovenia, v ktorých je dojednaný úrok z poskytnutého kontokorentného úveru zaväzuje

žalovaného zaplatiť úrok až do úplného splatenia poskytnutého úveru. Argumentoval ust. § 351
ods. 1) Obchodného zákonníka s tým, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu
škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení, týkajúcich sa voľby práva alebo voľby
tohto zákona podľa § 262 Obchodného zákonníka, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných
ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení

zmluvy. Poukázal na bod 8 zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že ak porušuje klient - majiteľ účtu
zmluvné podmienky uvedené v bode 4,5,6, a 7 zmluvy, že banka oprávnená prehlásiť kontokorent ,
vrátane úrokov a cien za služby za splatný v bankou určenej lehote a tým zaniká právo klienta -
majiteľa účtu splatiť kontokorent v lehote podľa bodu 5 zmluvy, t.j. v lehote jedného roku a majiteľ
účtu je povinný banke zaplatiť kontokorent spolu so stanovenými úrokmi a cenami za služby v bankou

stanovenej lehote. Úročenie úveru je teda upravené v samotnej zmluve o úvere a odvolateľ si nie je
vedomý, že by toto zmluvné dojednanie bolo v rozpore s platným právom ČR alebo SR. Poukázal aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (55/1996 Zo súdnej praxe) z ktorého vyplýva rovnaký záver, že
úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s
vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu

po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. Poukázal aj na ust. článku 11 bodu 11.6 Všeobecných
Obchodných podmienok Českej sporiteľni, a. s., podľa ktorého pred ukončením účinnosti zmluvy o
platobnom účte (a ak to nie je možné, tak neodkladne po ukončení účinnosti zmluvy o platobnom účte)
sú klient a banka povinní vyporiadať svoje vzájomné pohľadávky a záväzky z nej vyplývajúce. Tým
nie je dotknuté právo banky na úhradu pohľadávok, vzniklých za trvania zmluvného vzťahu, o ktorých

sa banka dozvedela po skončení účinnosti zmluvy o platobnom účte. Klient vráti banke všetky platné
platobné prostriedky a tlačoviny šekov vydané k platobnému účtu. Banka zruší všetky služby súvisiace
s platobným účtom. Podľa bodu 16 Zmluvy o úvere ak dôjde k zrušeniu tejto zmluvy v zmysle bodu 13,
14 alebo 15, je kontokorent splatný ku dňu skončenia zmluvného vzťahu. Klient - majiteľ účtu je povinný
ihneď zaplatiť banke kontokorent spolu so stanovenými úrokmi a cenami za poskytnuté služby. Z toho

všetkého vyplýva, že veriteľ má aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nárok na úrok z úveru aj
na úrok z omeškania. Takáto dohoda nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ani s dobrými
mravmi. Na základe uvedeného žiadal odvolateľ, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil
tak, že zaviaže žalovanú aj na zaplatenie sumy vo výške 1.732,43 CZK s úrokom vo výške 18,90 %
ročne zo sumy 7.958,05 CZK od 02.03.2013 do zaplatenia, vo zvyšku ponechá rozsudok nezmenený a

prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (odvolanie).
V prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, navrhol, aby vo výroku svojho rozhodnutia
vyslovil, že proti jeho rozsudku je prípustné DOVOLANIE, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.8. Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.7.2017, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

13. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa CSP účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/.

14. Pri odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je naplnený vtedy, ak ide o vadu
skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd
prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi
vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolacie dôvody žalobcu naplnené neboli a
ďalšie ním žiadané dôkazy by neznamenali zvrat v posúdení jeho nároku, pretože doterajšie dôkazy

plne postačovali na rozhodnutie.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú
dôvody napadnutého výroku rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej
inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú

správnosť napadnutého výroku rozsudku.

16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza:

17. V zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ods. 2 veta tretia) Na všetky právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa mali použiť normy obchodného práva (teda nie je namieste argumentácia žalobcu
ustanovením § 502 Obchodného zákonníka).

18. K tvrdeniu žalobcu, že účastníci v zmluve o úvere v bode 13., 16., dojednali, že úver po termíne

splatnosti (i predčasne zrušenej zmluvy) bude ďalej úročený úrokmi z úveru a k tomu naviac sadzbou
úrokov z omeškania, odvolací súd uvádza, že ak existuje zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého aj v
čase protiprávneho stavu, teda aj po zosplatnení by mal veriteľ nárok na odplatu - zmluvný úrok, jenevyhnutné takúto zmluvnú úpravu považovať za úpravu, ktorá je na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo danú zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou.

19. Zároveň odvolací súd poukazuje na to že bod 16. zmluvy upravuje dojednanie v prípade skončenia
zmluvného vzťahu ihneď zaplatiť banke kontokorent spolu so stanovenými úrokmi a cenami za
poskytnuté služby, nehovorí však o úročení nesplatenej sumy úrokmi z úveru až do vrátenia peňazí.
Takáto povinnosť nie je jasne stanovená ani v čl. 11 bod. 11.6. Obchodných podmienok Českej
sporiteľne, ktorými odvolateľ argumentuje.

20. Odvolací súd teda jednoznačne uzatvára, že po vypovedaní zmluvy o úvere pohľadávky má veriteľ
(žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na zmluvne dojednaný úrok.

21. Žalobca osobitne neuviedol žiadne námietky proti výroku rozsudku o trovách konania, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách

konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods.1CSP.Žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešnýažalovanejtrovyodvolaciehokonanianevznikli.

23. K žiadosti žalobcu pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p. odvolací súd uvádza, že Civilný
sporový poriadok takúto možnosť už neumožňuje, prípustnosť dovolania je upravená v § 421 CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).