Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311214108
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8311214108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v sporovej veci žalobcov: X/ U. G., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXX/
XX, V., X/ T. V., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, V., obaja zastúpení JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom so sídlom v Humennom, Nám. Slobody 25, proti žalovaným: X/ J. G., B.. XX.X.XXXX, X.
U. XXX/X, V., X/ Z. X., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXX/X, V., obaja zastúpení JUDr. Petrom Barňákom,
advokátom so sídlom v Humennom, Kukorelliho 58, X/ K. G.W., B.. XX.X.XXXX, X. J. XX, XXX XX
B., Č. G., o návrhu žalovaných 1/, 2/ na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Humenné
pod sp.zn. 17C/122/2009, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.

17C/192/2011-255 z 2.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalovaných 1/, 2/ na povolenie obnovy konania
sp.zn. 17C/122/2009 Okresného súdu Humenné zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní v tomto konaní o povolenie obnovy konania v podstate namietali
tie isté skutočnosti, ktoré udávali v pôvodnom konaní. Žalovaní žiadali, aby súd v tomto konaní o
povolenie obnovy konania vykonal dokazovanie, a to výsluchom svedkyne H., vedúcej Ú. L., U. P.
H. G. a pripojením spisu Úradu práce sociálnych veci a rodiny, jeho zamestnankyne p. Hajdučkovej,
ako aj výsluchom svedka O., svedka I. a svedka Š.. Žiadali aj lustráciu exekučných a súdnych spisov
na súde u žalobcu 1/. Ide o návrhy na dokazovanie, ktoré boli známe žalovaným už v pôvodnom
konaní, čo sami aj potvrdili, a ktorých väčšinu vykonanie žalovaní prevažne navrhovali už v pôvodnom

konaní. Vo vzťahu k návrhu na výsluch svedkov Š.D., H., V. treba konštatovať to isté, pretože nebolo
preukázané, že by šlo o dôkaz, ktorý nebolo možné použiť v pôvodnom konaní alebo ho vykonať v
pôvodnom konaní, pričom neobstojí tvrdenie žalovaného 1/, že nevedel, či by bol svedok I. ochotný
prísť pred súd. Časť týchto svedkov bola udávaná aj v pôvodnom konaní a časť bola vypočutá, a
to svedkovia Š. a O., ako aj veľa iných navrhovaných svedkov v pôvodnom konaní. Rovnako p. H.
podala v pôvodnom konaní vyjadrenie, z ktorého súd vychádzal. Taktiež zdravotný stav nebohej matky
a ostatné námietky už riešili súdy v pôvodnom konaní. Žalovaní mali možnosť navrhovať aj iné dôkazy v

pôvodnom konaní. Skutočnosť, že súd v pôvodnom konaní nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie navrhli
sporové strany nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania, pretože povinnosťou súdu v pôvodnom
konaní nebolo vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi v súlade s ustanovením § 120 O.s.p..
Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby o obnovu konania je skutočnosť, že zo samotného návrhu, ako ajz uvedených tvrdení a výpovedí žalovaných je zrejmé, že návrh na obnovu konania podali po uplynutí
trojmesačnej subjektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 1 CSP, pretože o všetkých uvádzaných dôvodoch
mali vedomosť už počas pôvodného konania. Súd v konaní skúmal len splnenie podmienok na povolenie

obnovy konania a nemôže vykonávať dôkazy vo veci samej, ako to požadovali žalovaní. Nejde totiž o
pokračovanie pôvodne právoplatne skončeného konania. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 CSP a § 255 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovenie § 365 ods. 1
písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

6. Poukázali na to, že zamietnutím návrhu na dokazovanie žalovaných 1/, 2/ im bola odňatá možnosť

konať pred súdom, ako aj porušené právo na spravodlivý proces. Vykonanie navrhovaných dôkazov je
v tomto štádiu konania dôležité pre spravodlivé rozhodnutie v tejto právnej veci. Pre konanie o žalobe
na obnovu konania platí IV. Hlava CSP o dokazovaní, a taktiež aj dôkazné prostriedky, ako je výsluch
svedkov a dôkaz listinou. Súd prvej inštancie nezistil v potrebnom rozsahu rozhodujúce skutočnosti a
odmietol vykonať nevyhnutné dokazovanie. Nevykonaním navrhnutých dôkazov došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci.

7. Súd pochybil aj vo výroku o trovách konania, pretože žalobcom nemal priznať náhradu trov konania
v zmysle § 257 CSP, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to aspekty sociálne, ako aj
príbuzenský-súrodeneckývzťahstránsporu,pričomzákladceléhosúdnehosporunespôsobiližalovaní,

ale ich spoločný právny predchodca - matka O. G., ktorá žalobcov vydedila.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať v zásade pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci
súdom prvej inštancie.

11. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak:

a) sú tu skutočnosti rozhodnutia, alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažne dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo komisie, ktoré je pre strany záväzné,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte EÚ.12. V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že súd prvej inštancie rozsudkom z 3.5.2010 č.k.
XXC/XXX/XXXX-XXX určil, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú dedičmi po poručiteľke O. G. G.. L., ktorá
zomrela X.X.XXXX a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že

skúmal zo strany žalobcov, či prejavenie záujmu o poručiteľku bolo objektívne možné a dospel k záveru,
že žalobcovia aj keby tento záujem prejavili poručiteľka o komunikáciu so žalobcami nemala záujem.
Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil odvolací súd rozsudkom z 15.2.2011 č.k. XCo/XX/XXXX-
XXX a konštatoval, že dôvody vydedenia na strane oboch žalobcov neboli dané. Dovolanie žalovaných
1/ a 2/ bolo odmietnuté uznesením NS SR z 13.10.2011 č.k. XCdo/XXX/XXXX-XXX.

13. Dokazovanie, ktoré žalovaní navrhli vykonať nie je dokazovaním, ktoré je potrebné pre rozhodnutie
o návrhu na povolenie obnovy konania. Návrhy, ktoré žalovaní v tomto smere predniesli sa týkajú
dokazovania, ktoré by mohlo byť právne významné v pôvodnom konaní, pričom ako správne konštatuje
súd prvej inštancie, takto prevažnú časť z tohto dokazovania súd v pôvodnom konaní aj vykonal. V
odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žaloby o obnovu konania súd prvej inštancie jednoznačne uviedol,

ktoré dôkazy už boli v pôvodnom konaní vykonané a možno uzavrieť, že v prevažnej väčšine sa žalovaní
domáhali zopakovania dokazovania, ktoré vlastne už v pôvodnom konaní vykonané bolo.

14. Pokiaľ ide o dokazovanie, v pôvodnom konaní vykonané nebolo (výsluchy svedkov Š., H. H. V.),
možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nejde o dôkazy, ktoré by žalovaným neboli zrejmé

už v pôvodnom konaní. Podobne argumentácia týkajúca sa svedka I. vo vzťahu k jeho ochote, alebo
neochote dostaviť sa na súd nie je v tomto smere právne významná.

15. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaných 1/ a 2/ spočívajúcimi
v tom, že nevykonaním dôkazov, ktoré navrhli v štádiu konania o povolenie obnovy konania došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaných v dôsledku odňatia možnosti konať pred
súdom. Toto dokazovanie by malo význam v pôvodnom konaní, alebo v štádiu po povolení obnovy
konania, avšak nebolo potrebné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania, ako
to napokon konštatoval aj súd prvej inštancie.

16. V tomto smere súd svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil a nemožno súhlasiť, že by
išlo o rozhodnutie nepreskúmateľné, teda takého charakteru, že jeho vydaním došlo taktiež k porušeniu
práva sporovej strany (v danom prípade žalovaných) na spravodlivý proces. Treba konštatovať, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok spĺňa formálne náležitosti rozsudku v zmysle § 220 ods. 2
CSPaipostránkemateriálnejsasúdprvejinštancienáležitevyporiadalsovšetkýmiprávnevýznamnými

okolnosťami rozhodujúcimi pre jeho rozhodnutie vo veci.

17. Nepochybil súd prvej inštancie ani v rozhodnutí o trovách konania, keď priznal žalobcom tento nárok
proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP v tomto smere nezistil
ani odvolací súd, pretože samotný príbuzenský pomer medzi sporovými stranami nemôže byť dôvodom

na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia a dôvody sociálne nie sú v štádiu odvolacieho konania
preukázané a bližšie odôvodnené. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v
rozhodnutí súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Pre úplnosť treba dodať, že včasnosť podania návrhu na obnovu konania treba v prejednávanej
veci posúdiť podľa § 230 O.s.p. (platného a účinného v čase podania tohto návrhu), pretože návrh bol
v tomto smere podaný 16.12.2011, teda za platnosti a účinnosti tohto procesného právneho predpisu.
Táto okolnosť však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia súd prvej inštancie, a to aj v rovine
včasnosti podania tohto návrhu na obnovu konania, pretože ustanovenie § 220 ods. 1 O.s.p. zakotvovalo

lehotu troch mesiacov od času, kedy ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od
toho času, keď ho mohol uplatniť. Ide o subjektívnu trojmesačnú lehotu (identickú s úpravou uvedenou
v § 403 ods. 1 CSP), ktorú okolnosť súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil aj z hľadiska včasnosti
podania tohto návrhu a poukázal vlastne vecne správne, že o všetkých dôkazoch vedeli žalovaní už
v predchádzajúcom období, pretože o možnostiach, či potrebe tohto dokazovania (podľa ich názoru)

vedeli už v čase pôvodného konania. To znamená, že aj lehotu prípustnosti návrhu na povolenie
obnovy konania vyhodnotil súd prvej inštancie v zásade správne, aj keď mal vychádzať z ustanovenia
z ustanovenia § 220 ods. 1 O.s.p.. So zreteľom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomtosmere je vecne správne, nemá táto okolnosť právneho posúdenia právny význam v podobe vadnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobcovia ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným 1/, 2/, 3/ (ako nerozlučným spoločníkom), ktorí
ani v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).