Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/309/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202450
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Sklenková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611202450.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so
sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti povinnej: N. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 11,42 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, so sídlom Exekútorského úradu Lipová

7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. EX 470/2011, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi trovy exekúcie
vo výške 54,71 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom sa dňa 17. 03. 2011 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 470/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 11,42 Eur s príslušenstvom, priznanej
exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Ro/254/2006 zo
dňa 25. 04. 2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 028877*
zo dňa 07. 04. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný

súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 11,42 Eur s príslušenstvom, trovy
predchádzajúceho konania 97,66 Eur a trovy exekúcie.

2. Uznesením č. k. 3Er/309/2011-29 zo dňa 31. 07. 2014, právoplatným dňa 20. 12. 2014, sú pripustil
zmenu na strane oprávneného tak, že z konania vystúpila pôvodná oprávnená Profidebt Slovakia s. r.
o. a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG.

3. Písomným podaním, doručeným dňa 20. 07. 2016, zástupca oprávneného predložil súdu návrh
na zastavenie exekúcie, ktorým oprávnený navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom

2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie

navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.7. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe
ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti
jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný

jeho vôľu rešpektovať. V takom prípade niet procesného dôvodu, ktorý opodstatňuje pokračovanie v
exekúcii. Exekúcia sa z procesných dôvodov vyjadrujúcich dispozičnú zásadu platnú aj v exekučnom
konaní musí zastaviť. Oprávnený vo svojom návrhu adresovanom súdu oznámil, že žiada zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ako dôvod uviedol, že povinná dňa 26. 5.
2016 adresovala exekútorskému úradu vyjadrenie so žiadosťou o zastavenie exekučného konania s

priloženým stanoviskom Centra sociálnych služieb AMETYST - Zariadenie podporovaného bývania so
sídlom v Tovarnom, v zmysle ktorého nemá postačujúce finančné prostriedky ani na základné prežitie.
Na základe toho má oprávnený za to, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Ako prílohu predložil uvedenú žiadosť povinnej spolu so stanoviskom Centra. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku a exekúciu zastavil, nakoľko samotný dispozičný úkon oprávneného zakladá povinnosť súdu

rozhodnúť o zastavení exekúcie.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

10. Na výzvu súdu si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 207,12 Eur s DPH,
pozostávajúce z odmeny (116,50 Eur), náhrady hotových výdavkov (45,54 Eur), náhrady za stratu času
(10,56 Eur) a dane z pridanej hodnoty (34,52 Eur).

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

15. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.16. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a
skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súdny exekútor si uplatnil odmenu

za 35 úkonov exekučnej činnosti vo výške 116,20 Eur. Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor
vykonal, mu súd v súlade s § 14 ods. 1 v spojení s § 15 vyhlášky priznal odmenu za 10 úkonov exekučnej
činnosti, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3 x za každé zisťovanie bydliska povinného,
5x za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 1 x za každé zisťovanie majetku povinného.
Vzhľadom na priznaných počet úkonov patrí súdnemu exekútorovi odmena v minimálnej výške 33,19

Eur. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného
poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 33,19 Eur o 20 % DPH (o 6,64 Eur), čo je celková suma
priznanej odmeny vo výške 39,83 Eur.

17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované

prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby
iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní, patrí len náhrada hotového výdavku
za poštovné a nie paušálna suma odmeny za takýto úkon podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny
za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za
úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu pri vykonávaní

exekučnej činnosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za zvyšné ním uplatnené úkony
(zisťovanie majetku cez X..L..E., X..O..E.. a X..Q..E.), nakoľko z exekútorského spisu nemal náležité
preukázané vykonanie týchto úkonov. Zároveň súd poukazuje na to, že súdnemu exekútorovi nepatrí
odmena za každý ním uplatnený úkon, ktorý uviedol v rámci jednej listiny (napr. jeden list adresovaný
Mestskému úradu, v rámci ktorého zisťoval bydlisko, majetok i účet povinnej). V takýchto prípadoch súd

priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za jeden úkon.

18. Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nárok
aj na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky v celkovej výške 45,54 Eur, pozostávajúce z poštovného

(17,70 Eur), poplatkov (0,15 Eur) a kancelárskych nákladov spolu s manipuláciou so spisom (27,69 Eur).
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,40 Eur, nakoľko
z obsahu exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (1,30 Eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej (1,70 Eur),
doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Mestskému úradu Liptovský Mikuláš, Okresnému riaditeľstvu

PZ, (2 x 0,40 Eur = 0,80 Eur), doručenie návrhu na zmenu účastníka konania (1,65 Eur), doručenie
žiadosti o poskytnutie súčinnosti Registru obyvateľov SR, Mestu Liptovský Mikuláš (2 x 0,60 Eur =
1,20 Eur), doručenie žiadosti o vyjadrenie zástupcovi oprávneného (0,60 Eur), doručenie oznámenia
povinnej (0,60 Eur) a doručenie súpisu listín s vyúčtovaním trov exekúcie (2,65 Eur). Súd pri určení
výšky poštovného vychádzal z doručeniek v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v

čase doručovania (r. 2011 a 2016), zverejnených Slovenskou poštou. Vynaloženie ostatných nákladov
na poštovné súd nemal z exekútorského spisu preukázané. V celkovej výške 12,40 Eur považoval
súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Po zvýšení tejto sumy o 20
% DPH (§ 196 Exekučného poriadku) súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo

výške 14,88 Eur.

19. Súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada hotových výdavkov za tzv. budúce poštovné vo výške
5,30 Eur, a to za vrátenie poverenia súdu, 2x oznámenie o ukončení exekúcie a za vyúčtovanie trov
oprávnenému a povinnej, nakoľko tieto sú v štádiu zastavenia exekúcie nepreukázateľným výdavkom.

Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatok (E.) vo výške 0,15 Eur,
nakoľko v exekútorskom spise nie je doložená žiadna listina preukazujúca jeho vynaloženie. Súdnemu
exekútorovi nepatrí ani náhrada hotových výdavkov za kancelárske náklady (papier, obálky, spisový

obal, internet a i.) a manipuláciu si spisom, spolu vo výške 27,69 Eur, pretože súd tieto považuje za
nepreukázané. Súdny exekútor nepredložil žiadny doklad o kúpe (cene) obálok, papiera či iných obalov
(napr. faktúru). Náhrada za manipuláciu so spisom (jeho uloženie) predstavuje budúce náklady súdneho
exekútora. Navyše, nespadá pod definíciu hotových výdavkov v zmysle §22 vyhlášky. V tomto prípadeide o náklady, ktoré nevznikajú priamo v exekučnom konaní, ale po jeho skončení, a ktoré znáša ten,
komu takéto náklady vznikajú, v danom prípade z titulu svojho povolania súdny exekútor.

20. Nakoniec si súdny exekútor uplatnil náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky za 16 polhodín
vo výške 10,56 Eur. Uviedol, že sa jedná o stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu,
ktorá je mimo adresy sídla exekútorského úradu. Súd uvádza, že náhrada za stratu času patrí súdnemu
exekútorovi len vtedy, keď vykonal úkony v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo
kancelárie. Sídlo exekútorského úradu je v Novom Meste nad Váhom, kde sa zároveň nachádza aj

pošta. Z obsahu spisu a vyúčtovania trov nevyplýva, že by exekútor v danej veci vykonal nejaký
úkon exekučnej činnosti mimo sídla jeho úradu. Odovzdanie písomnosti exekútora na poštovú prepravu
nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti, a preto mu ani nemôže byť priznaná náhrada za čas
strávený cestou z úradu na poštu.

21. Podľa § 200 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku, ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcie nesmú

presiahnuť šesťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 50
eur.

22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

24. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je podanie návrhu oprávneného, je v danom

prípade na mieste aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený síce navrhol
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, avšak túto skutočnosť nebol súd povinný
prednostne skúmať, nakoľko ako bolo vyššie uvedené samotný dispozičný úkon oprávneného zakladá
povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený teda procesne zavinil, že sa exekúcia
musela zastaviť, keď podal návrh na zastavenie exekúcie. Na základe tejto skutočnosti exekučný

súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi nevyhnutné trovy
exekúcie v celkovej výške 54,71 Eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd poukazuje
na § 200 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého pri pohľadávke neprevyšujúcej 50,00 Eur
nesmú byť trovy exekúcie vyššie ako 6násobok výšky vymáhanej pohľadávky (6 x 11,42 Eur = 68,52
Eur). Na záver súd dodáva, že aj v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej by

trovy exekúcie znášal oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 57
ods. 5 Exekučného poriadku). Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od jeho
doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku)

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. (§ 240, § 242 Civilného sporového poriadku)

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 243

Civilného sporového poriadku)

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. (§ 244 Civilného sporového poriadku)V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné. (§ 245 Civilného sporového poriadku)