Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202083
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216202083.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému V. Č., N.. XX.X.XXXX, XXX XX V. XXX, o
zaplatenie 1.220,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie nad sumu 1.092,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 16.3.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1.092,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

od 16.3.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 78,92
%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predchodca žalobcu VÚB, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.220,74 eur s prísl. a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že uzavrel
so žalovaným Zmluvu vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. dňa 13.1.2009, na základe ktorej

poskytol žalovanému kreditnú kartu k účtu č. XXXXXXXX. Bol mu poskytnutý úver s úrokom 22,68 % s
úverovým rámcom 697,07 eur a žalovaný bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 23,24
eur. Poukázal na ust. § 39 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z..z a výpis z bankovej knihy. Splatnosť je daná vo
výpise z bankovej knihy. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pred odstúpením ku dňu
6.3.2016 bol vystavený nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.3.2016, ktorá obsahuje
súčet debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného, v sume 1.220,74 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadril.

3.Na pojednávanie nariadené na deň 24.10.2017 sa nedostavili žalobca a právny zástupca žalobcu,
ktorí ospravedlnili svoju neúčasť, o odročenie pojednávania nežiadali. Nedostavil sa žalovaný, ktorý
svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd preto v súlade s ustanovením
§ 180 CSP vec prejednal bez ich prítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení účastníkov a ich zástupcov a so spisovým
materiálom ( ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní ) a zistil tento skutkový stav veci :5. Podaním zo dňa 16.1.2017 žalobca uviedol, že aktívnu legitimáciu preukazuje oznámením
predchodcu o postúpení pohľadávok, ktorým potvrdil postúpenie žalovanej pohľadávky a toto aj riadne
oznámil podľa § 526 ods. 1 OZ. Na preukázanie uvedeného bol súdu predložený poštový hárok.

Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003.

6. Dňa 13.1.2009 došlo medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s. k uzavretiu
zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom 21.000,- Sk s mesačnou splátkou v sume
700,- Sk. Poistenie dojednané. Právne vzťahy sa riadia Obchodným zákonníkom. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky ( predložené ). Klient vyhlásil, že sa s nimi oboznámil a
súhlasí s nimi., rovnako s úrokovou sadzbou, cenníkom a sankčnou úrokovou sadzbou.

7. Z výpisu na meno žalovaného vyplýva, že dlh činí sumu 1.220,74 eur, splatný k 29.2.2016, za obdobie
od 16.1.2009 do 29.2.2016. Úroky odo dňa vypovedania zmluvy a zosplatnenia dlhu predstavujú sumu
539,53 eur.

8. Podaním zo dňa 31.7.2017 žalobca špecifikoval dlžnú sumu a presne rozdelil rozsah čerpania úveru
žalovaným a jeho úhrad ( čl. 62-66 ), pričom rozdiel činí 1.220,74 eur ( istina 690,23 eur, poplatky 92,31
eur, úrok 401,85 eur, sankčný úrok 36,35 eur ). Udával, že bol dojednaný tzv. revolvingový úver. Úverový
rámec bol dojednaný do výšky 697,07 eur so splátkou 23,24 eur mesačne a úrokov vo výške 22,68 %

ročne. Poukázal na náležitosti uzavretej zmluvy a ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.. Vzal v časti
žalobu späť a to o zaplatenie poplatkov a sankčného úroku v sume 128,66 eur. Postupom podľa § 145
ods. 2 CSP súd konanie v časti zastavil ( výrok I rozsudku ).

9. Podaním zo dňa 11.11.2016 žalobca súdu oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je

predmetom tohto konania a navrhol pripustiť zmenu strán sporu. Postúpenie pohľadávky sa udialo
19.9.2016.

10. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.1.2017, č.k. 1C/104/2016-51 súd pripustil zmenu subjektov
na strane žalobcu tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil terajší žalobca Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o..

11.Zoznámeniaopostúpenípohľadávokzodňa30.9.2016vyplýva,žeVÚB,a.s.akopostupcapostúpila
pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ako postupníka zmluvou o
postúpenípohľadávok.Predmetompostúpeniabolapohľadávkavočižalovanejvsumevsume 1.381,09

eur s prísl.. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručované podaním na pošte dňa 3.10.2016.

12. Výzvou zo dňa 2.5.2013 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 852,57 eur v lehote do 10
dní odo dňa doručenia podania. Týmto podaním malo dôjsť zo strany Consumer Finance Holding,
a.s. ( slovenské kreditné karty ) k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu vo vzťahu k kreditnej karte

žalovaného Quatro a došlo k vypovedaniu zmluvy. Podanie označené ako vyhlásenie predčasnej
splatnosti dlžného zostatku a vypovedanie zmluvy. Podanie doručené žalovanej dňa 7.5.2013.

13. Výzvou súdu zo dňa 14.3.2017 bol žalobca vyzvaný na predloženie výzvy banky k úhrade dlhu
pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách vrátane dôkazu o jej doručovaní.

14. Súdu boli predložené OP, cenník VÚB, a.s..

15.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom aj v čase
postúpenia pohľadávok ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách 9).
-------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného

vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichomspoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

17.V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

18.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv.
„absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

21.Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22.Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

23.Podľa ust. § 52 OZ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a)úverovom limite, ak je stanovený,

b)ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c)postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

25.Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky )

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebopobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a VÚB, a.s. došlo dňa 13.1.2009 k
uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. ( aktivácii pôžičkovej karty QUATRO )
za podmienok uvedených v zmluve a OP, tak ako je vyššie uvedené.

27. Výzvou zo dňa 2.5.2013 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 852,57 eur v lehote do 10
dní odo dňa doručenia podania. Týmto podaním malo dôjsť zo strany Consumer Finance Holding,
a.s. ( slovenské kreditné karty ) k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu vo vzťahu k kreditnej karte
žalovaného Quatro a došlo k vypovedaniu zmluvy. Podanie označené ako vyhlásenie predčasnej
splatnosti dlžného zostatku a vypovedanie zmluvy. Podanie doručené žalovanej dňa 7.5.2013. Účinky

odstúpenia nastali teda 7.5.2013.

28. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď právny predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a
v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -

dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa
vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004
a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl.

69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov
s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu ( spotrebiteľskú ). Táto
úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji

2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a
EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne §
3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). V čase vzniku zmluvného vzťahu uvedené
upravovalo cit. znenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného

zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka
na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce
účinkyomeškaniačipremlčanianároku. Pričomakovyplývazcit.ust. OZzmluvnépodmienkyupravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho
zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať
dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to

s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu
plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je
potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah,
nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o
úvere, či zmluva o bežnom účte považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného

záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon
o ochrane spotrebiteľa, zák. o spotrebiteľských úveroch ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust.
§ § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl.

OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný
vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a nemožno akceptovať ani dohodu podľa § 262 Obch. zák. ( nekalá
podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ). Súdy už opakované o uvedenom rozhodli vo
svojich rozhodnutiach. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše v zmysle poslednej vety § 52 ods. 2 OZ v znení
účinnom od 01.04.2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp.
zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či
je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované

podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel
by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako
„orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod,
ktorýbránipriznaťplneniepožadovanéžalobou.Malbytiežzohľadniť§52ods.2vetutretiuObčianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom“.

29.Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože
pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /
§ 52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane

spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že
ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana
zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že
súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť
obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy

spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava
v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa
čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty
EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.30. Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

31. Aktívna legitimácia žalobcu je daná zmluvou o postúpení pohľadávok a splnením podmienok podľa

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách ( podaním predchodcu žalobcu zo dňa 2.5.2013 ).

32. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

33. Podľa vyčíslenia žalobcu je dlh žalovaného vo výške 1.220,74 eur a predstavuje istinu 690,23 eur,
poplatky 92,31 eur, úrok 401,85 eur, sankčný úrok 36,35 eur. V časti o zaplatenie poplatkov a sankčného
úroku v sume 128,66 eur zobral žalobca žalobu späť. Dlh teda činí podľa žalobcu sumu 1.098,92 eur
( istina 690,23 eur, úrok 401,85 eur k 29.2.2016 ). Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia sumy 1.092,08
eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.3.2016 do zaplatenia.

34. Vzhľadom k uvedenému súd priznal žalobcovi sumu 1.092,08 eur ( istina 690,23 eur, úrok 401,85
eur ) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.3.2016 do zaplatenia, keďže žalovaný je v
omeškaní so zaplatením tejto sumy.

35. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhovel žalobe žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
1.092,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.3.2016 do zaplatenia.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods.
1 tak, že ich náhradu žalobcovi priznal podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci ( procesný neúspech

v časti o zaplatenie sumy 128,66 eur - čiastočné späťvzatie návrhu bez dôvodu a zavinenia žalovanej;
percentuálne úspech 89,46 % - neúspech 10,54 % = 78,92%), o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

37. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232

ods. 3 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.